Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-225-2015.pdf
PDF · 124.42 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/225/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: C.. G. U., V. U. F. X, XXXXX X. proti žalovanému: Slovenská republika- Ministerstvo spravodlivosti SR, Župní námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 03.08.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.08.2015 podaným domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 14981 Euro spolu s 12% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 15.08.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Svoj návrh zdôvodnil tým, že podľa právoplatného exekučného titulu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-2rob 1025/96 z dňa 25.08.1997 podal dňa 15.09.1998 u exekútora Dr- P. T. návrh na exekúciu, ktorá je vedená pod sp. zn. EX/108/98 a napriek jeho žiadostiam o oznámenie stavu konania nedostal od exekútora žiadnu odpoveď. Mal za to, že tento nesprávny úradný postup koncentrovaný do premrhaného času a škody mu spôsobenej je základom pre vyčíslenie majetkovej ujmy, z dôvodu, že exekútor poskytol povinnému čas, aby sa zbavil svojho majetku. Poukázal na to, že v zmysle rozhodovacej činnosti mala byť exekúcia skončená najneskôr v roku 2002, pričom ním uvádzané exekučné konanie doposiaľ trvá a nie je už 19- tym rokom skončené pre nečinnosť exekútora. Z uvedeného dôvodil, že majetková škoda tak spočíva v istine vo výške 4981 Eur. Ďalej poukázal nato, že prieťahy a nesprávny úradný postup vyvolali u neho pocity frustrácie, stresu a beznádeje, že právo je prikryté bezprávím a úmyslom exekútora bolo exekúciu zastaviť, pretože zastavenie exekúcie by znamenalo jej preklúziu ako aj preklúziu exekučného titulu, pretože pôvodní termín splatnosti dlhu nastal dávno pred 10 rokmi. Uviedol, že trpí ťažkou nevyliečiteľnou chorobou, ktorá sa v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu exekútora zhoršila. Zdôraznil, že je navyše živiteľom početnej rodiny a vďaka uvedeným prieťahom sám nemá prostriedky na platenie svojich záväzkov a je podrobený exekučnému konaniu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd jeho žalobnému návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14981 Eur spolu s príslušenstvom, s tým, že uviedol, že žalovaná suma pozostáva jednak z majetkovej škody vo výške 4981 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 Eur.
2. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodil, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora L.. P. T.. Ôdovidl, že Okresný súd Piešťany č.k. 4Er/660/2008-25 uznesením zo dňa 28.10.2010 vyhlásil žalobcom uvádzanú exekúciu za neprípustnú a túto zastavil, s tým, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2013, teda takmer dva roky pred tým ako si žalobca uplatnil prejednávaný nárok. Z uvedeného mal za to, že žalobca musel mať
vedomosť o tom, že exekúcia bola v roku 2010 zastavená, pričom podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podal samotný exekútor JUDr. P. T. Y. 29.01.2007. Ďalej namietal, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukazoval reálny vznik a výšku ním uplatňovanej majetkovej škody, resp. ktorým by preukazoval, že v dôsledku ním namietaného postupu súdneho exekútora nedošlo k vymoženiu istiny od povinného vo výške 4981 Eur. Rovnako mal az to, že žalobca nepreukázal existenciu nemajetkovej ujmy a ani jej výšku.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s prednesom žalobcu a splnomocneného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu zo strany žalobcu a žalovaného, s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany 4Er/660/2008; EX 108/98, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Žalobca zotrval na písomne podanej žalobe, v znení všetkých vyjadrení ktoré počas konania súdu doručil. K námietke žalovaného týkajúcej sa nesplnenia všetkých podmienok uvedených v zákone č. 514/2003 poukázal na čl. 7 Ústavy má za to, že vzhľadom na ustalenú judikatúru nie je potrebné preukazovať všetky zákonom požadované náležitosti, týkajúcej sa majetkovej a nemajetkovej ujmy. Dôvodil, že Slovenská komora exekútorov mu potvrdila, že pokiaľ exekúcia trvá viac ako 10-15 rokov je nemajetková ujma za prieťahy dôvodná. Uvedené mu bolo však povedané iba neformálne. Mal za to, že je namieste prejednávanú vec vyriešiť na vnútroštátnych súdoch zabrániť konaniu pred ESĽP. Odkázal na ním uvedené návrhy na doplnenie dokazovania uvedené v jeho písomných vyjadreniach a mal za to, že z takto ním navrhnutých dôkazov vyplýva, že návrh exekútora na zastavenie exekučného konania pre nemajetnosť spoločnosti STAMOS nebol dôvodný a v rozhodnom čase táto spoločnosť finančnými prostriedkami a majetkom disponovala. Mal za to, že tieto dôkazy preukážu akým spôsobom v rokoch 1998-2010 bola jeho pohľadávka uspokojiteľná a môžu preukázať, že povinný mal majetok nakoľko spoločnosť existovala až do roku 2017.
5. Žalovaný sa pridržal písomne podaných vyjadrení. Mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, tak ako to definuje § 9 ods. 2 zák. 514/2003. Ďalej poukázal na to, že exekučné konanie je právoplatne skončené, konanie bolo zastavené, z dôvodu, že povinný bol nemajetný, teda exekúcia nebola prípustná. Návrh na zastavenie exekučného konania podal exekútor ešte v roku 2007 a žalobca v exekučnom konaní nepodal žiadne opravné prostriedky a v exekučnom konaní sa voči postupom nebránil a o exekučné konanie sa začal zaujímať až v roku 2015, kedy podal návrh na náhradu škody. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by disponoval rozhodnutím, ktorým by preukázal, že došlo k prieťahom v konaní. Vzhľadom na uvedené žiada návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazuje tiež na skutočnosť, že žalobca skutkovo svoj nárok v prejednávanej veci odvíja od zákona č. 514/2003, v zmysle ktorého je žalobca povinný preukázať kumulatívne splnenie v zákone uvedených podmienok. K žalobcom navrhovaným dôkazom uviedol, že tieto považoval za nehospodárne a neúčelné nakoľko nesúvisia s predmetom konania. Pre prejednávanú vec nie je potrebné zisťovať, či mal povinný majetok alebo finančné prostriedky, ale je potrebné aby žalobca preukázal existenciu ním namietaného nesprávneho úradného postupu exekútora a aby preukázal ním uplatnenú majetkovú škodu a majetkovú ujmu.
6. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Er/660/2008, EX 108/98, súd zistil, že žalobca ako oprávnený, podnikajúci pod obchodným menom C.. G. U. F.L.O.P., IČO: 11 198 176, podal dňa 17.09.1998 na Exekútorský úrad JUDr. P. T. návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému STAMOS s.r.o. , na pohľadávku vo výške 150051 Kč. S príslušenstvom ( 4981 Eur), nakoľko platobným rozkazom Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-2Rob/1025/96-19 zo dňa 25.08.1977, ktorý nadobudol právoplatnosť bolo povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovu sumu 4981 Eur a náhradu trov konania v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Súdny exekútor JUDr. P. T. dňa 02.10.1998 podal na Krajský súd v Bratislave žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie- č.k. Z-2-2Rob/1025/96. Krajský súd v Bratislave vydal dňa 16.12.1998 súdnemu exekútorovi JUDr. P. T. P. na vykonanie exekúcie. Listom zo dňa 12.04.2000 oznámil súdny exekútor právnemu zástupcovi žalobcu, že pohľadávka žalobcu bola dovtedy uspokojená čiastočne vo výške 117 807,10 Sk ( 3910,47 Eur). Oboznámil žalobcu s tým, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, dlhodobo nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, účty v peňažných ústavoch má nulové a jeho zostatkové pohľadávky sú voči podnikateľským subjektom, ktoré už taktiež nepodnikajú alebo sú dokonca zrušené, preto mu oznámil, že zostatková časť jeho pohľadávky je nevymožiteľná. Z uvedených dôvodov ho požiadal o podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) exekučného poriadku. Právny zástupca žalobcu citovaný list prevzal dňa 17.04.2000, s tým, že listom doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 25.04.2000 oznámil, že odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalobcu a žiadal, aby predmetný list adresoval priamo žalobcovi. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor listom zo dňa 12.06.2000 oznámil súdny exekútor žalobcovi, že pohľadávka žalobcu bola dovtedy uspokojená čiastočne vo výške 117 807,10 Sk ( 3910,47 Eur). Oboznámil žalobcu s tým, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, dlhodobo nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, účty v peňažných ústavoch má nulové a jeho zostatkové pohľadávky sú voči podnikateľským subjektom, ktoré už taktiež nepodnikajú alebo sú dokonca zrušené, preto mu oznámil, že zostatková časť jeho pohľadávky je nevymožiteľná. Z uvedených dôvodov ho požiadal o podanie návrhu na zastavenie exekúcie v znysle § 57 ods. 1 písm. c) exekučného poriadku. Žalobca uvedený list prevzal dňa 19.06.2000. Listom zo dňa 22.02.2006 informoval súdny exekútor žalobcu na základe jeho žiadosti zo dňa 23.01.2006 o tom, že mu v rozpätí od 06.04.1999 do 31.08.1999 bola na ním oznámený účet poukázaná suma 117 807,10 Sk (3910,47 Eur) a že posledná vymožená suma vo výške 27 396,90 Sk ( 909,41 Eur) pripísaná na účet žalobcu d§a 10.01.2006 bola poukázaná bankou 2005 na základe poslednej revízie účtu spoločnosti povinného v roku 2005. Uvedený list žalobca prevzal dňa03.03.2006. Dňa 02.02.2007 doručil súdny exekútor JUDr. P. T. na súd návrh na zastavenie exekúcie nakoľko majetok povinného vy nestačil už ani na úhradu ďalších trov exekúcie. Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 4Er/660/2008-25 zo dňa 28.10.2010 vyhlásil žalobcom uvádzanú exekúciu za neprípustnú a túto zastavil, s tým, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2013.Žalobca voči uvedenému uzneseniu opravný prostriedok nepodal.
7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2007 (ďalej len cit. zákona) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a)cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1.škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2.škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3.škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,
Podľa § 9 ods. 1 cit. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona Podľa § 18Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Podľa § 44 zákona č. 233/1995 Zz. 1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 8. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a to: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. existencia nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím , resp. nesprávnym úradným postupom.
9. Nesprávnym úradným postupom je konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamok vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania
10. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byt' nielen tvrdená (domnelá), ale musí byt' bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byt' preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou
na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody; nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon o zodpovednosti za škodu") len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve, resp. iba týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť podľa stanoviska súdnej praxe nemožno robiť závislou od neobmedzenej kauzality, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. To, že vzťah medzi príčinou aj následkom musí byť (bezpečne preukázaný) bezprostredný, už konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky. 11. Ak nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, ktoré je potrebné charakterizovať ako príčinu, má byť spôsobený následok - škoda, musí ich spájať príčinná súvislosť, ktorá ak by chýbala, štát by nemohol niesť objektívnu zodpovednosť za majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, by ku škode nebolo došlo. ( Nález ÚSSR sp. zn. I. ÚS 177/08) 12. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, kauzálny nexus je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existenciu; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditiosinequanon), či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 6 Cdo 103/2011.
13. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
14. O vzťah príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím ide vtedy, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
15. Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ušlým ziskom je majetkový prospech spočívajúci v tom, že nedôjde k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
16. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda. Ide o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a zváženie všetkých príčinných súvislostí. Atribútom príčinnej súvislosti je priame pôsobenie príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho.
17. Pri posudzovaní uplatneného nároku sa súd zaoberal existenciou predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne, t.j. súčasné splnenie.
Neprítomnosť čo i len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku, keďže nie je daná zodpovednosť štátu za škodu.
18. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Zz. patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nesprávny úradný postup orgánu štátu 2/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch) a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Zákon bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
19. Žalobca si nárok uplatnený žalobou voči žalovanému uplatňoval titulom jeho zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003Z.z. Jeho nárok pritom pozostával z náhrady skutočnej škody v sume 4981 Eur, ktorá zodpovedala hodnote jeho splatnej pohľadávok voči povinnému STAMOS, s.r.o., priznanej vykonateľným exekučným titulom (platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave) a nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 Eur.
20. Ak ide o samotný nárok žalobcu tu súd uvádza, že ak ho žalobca odvodzoval od tvrdeného porušenia povinnosti zo strany súdneho exekútora JUDr. P. T. spočívajúceho v tom, že konanie EX/108/1998 začaté dňa 17.09.1998 súdny exekútor doposiaľ neukončil, spôsobil tým doposiaľ trvajúce prieťahy a poskytol tak čas povinnému zbaviť sa majetku a spôsobiť zastavenie exekúcie a preklúziu jeho exekučného titulu ako aj nečinnosť exekútora spočívajúca v tom, že tento na jeho dopyty k stavu exekučného konania nereaguje, vymedzil tým žalobca skutkovo predmet a rozsah konania.
21. Pokiaľ žalobca vyčítal súdnemu exekútorovi nečinnosť, a prieťahy v exekučnom konaní a považoval ich za nesprávny úradný postup, tu súd uvádza, že aj prieťah v súdnom konaní môže zakladať za určitých podmienok zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Treba zdôrazniť, že nie každý, resp. akýkoľvek prieťah môže zodpovednosť štátu založiť; musí ísť o prieťah nedôvodný, resp. neodôvodnený, v priamej príčinnej súvislosti, s ktorým došlo k vzniku škody.
22. Z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany vyplýva, že o taký prípad však v uvedenej veci nešlo. Súd má za to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/660/2008, Ex 108/98 exekútor vykonával jednotlivé úkony priebežne, bez väčších časových odstupov a postup súdneho exekútora viedol vo svojom výsledku k efektívnemu výsledku, nakoľko, sa mu podarilo pre žalobcu vymôcť vyše 96 % jeho pohľadávky. Z obsahu pripojeného exekučného spisu taktiež vyplynulo, že pokiaľ žalobca dopytoval exekútora na priebeh exekučného konania, tento mu obratom odpovedal, navyše exekútor informoval žalobcu o priebehu exekučného konania aj sám bez toho, aby ho žalobca na oznámenie stavu vyzval. Skutočnosť, že žalobca na list súdneho exekútora nereagoval a že o sa stav exekučného konania okrem listu do dňa 23.01.2016 nezaujímal, nie je možné pričítať na vrub súdneho exekútora. Rovnako námietky žalobcu, že exekučné konanie doposiaľ nebolo ukončené a že trvá 17 respektíve 19 rokov žalobca nepreukázal, nakoľko z obsahu pripojeného spisu vyplynulo, že Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 4Er/660/2008-25 zo dňa 28.10.2010 vyhlásil žalobcom uvádzanú exekúciu za neprípustnú a túto zastavil, s tým, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2013.Žalobca voči uvedenému uzneseniu opravný prostriedok nepodal. K právoplatnému skončeniu žalobcom namietaného exekučného konania došlo teda takmer dva roky pred tým ako si žalobca uplatnil prejednávaný nárok.
23. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti exekútora v ním namietanom exekučnom konaní, ktorá by mala za následok nesprávny úradný postup a vznik zodpovednosti štátu za škodu. Žalobca tak v konaní nepreukázal splnenie prvotného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, ktorým je porušenie povinnosti zo strany súdneho exekútora.
24. Súd má za to, že žalobca rovnako nepreukázal splnenie ani ďalšej podmienky pre zodpovednosť za škodu, a to samotný vznik tejto škody, príp. nemajetkovej ujmy. Výška majetkovej škody (4981 Eur), ktorú si uplatňoval voči žalovanému totiž predstavuje sumu rovnajúcu sa sume už mu priznanej právoplatným rozhodnutím súdu v inom konaní voči inému subjektu, ktorú uplatňoval aj v namietanom exekučnom konaní. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca v namietanom exekučnom konaní podal návrh na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 4981 Eur, pričom v exekučnom konaní cestou súdneho exekútora vymohol sumu 4819,88 Eur. Z vedeného je možné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť v celkovej výške 4981 Eur z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom exekútora mal súdny exekútor poskytnúť povinnému čas na to, aby sa zbavil majetku a tým sa stala pohľadávka žalobcu nevymožiteľnou. S vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že exekútorovi sa v exekučnom konaní podarilo vymôcť prevažnú časť žalobcovej pohľadávky, čo v matematickom vyjadrení predstavuje 96,76 %. Vzhľadom na uvedené žalobca nepreukázal, že mu v dôsledku ním uvedeného nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora vznikla majetková škoda vo forme jeho nevymoženej pohľadávky. .
25. Za nepreukázané súd považoval aj tvrdenia o nemajetkovej ujme vo výške 10 000 Eur .
26. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme súd poukazuje na povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nezákonného rozhodnutia, respektíve nesprávneho úradného postupu, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad tohto rozhodnutia, jeho vplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena účastníkom konania a nemožno ho stotožňovať napr. s konaním Ústavného súdu o sťažnosti na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v ktorom Ústavný súd zistiac, že štátny orgán spôsobil neodôvodnené prieťahy v konaní, prizná sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie. Napokon i Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 467/08) konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Tie sú podľa mienky súdu zakotvené práve v zákone č. 514/2003 Z.z., a ich existenciu žalobca v konaní nepreukázal teda dopad, vplyv ním namietaného nesprávneho úradného postupu žalovaného na jeho rodinný a spoločenský život, na jeho česť, vážnosť a dôstojnosť. 27. Tvrdenia žalobcu o vyvolaní stresu, stavu beznádeje, ohľadne zhoršenia jeho ťažkej a nevyliečiteľnej choroby, o vzniku platobnej neschopnosti a rozpade manželstva práve v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu ostali len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Zo žalobcom predloženého rozsudku o rozvode manželstva žalobcu, vôbec nevyplýva, že by jeho dôvodom boli práve namietané prieťahy a postup exekútora v exekučnom konaní, keď dôvodom rozvratu manželstva mala byť dlhoročná nefunkčnosť a neuspokojenie v manželstve, ako aj množstvo exekúcií vedených na majetok žalobcu. Pokiaľ žalobca argumentoval dopadom nesprávneho úradného postupu na jeho zdravie, v tomto smere žalobca v prejednávanom konaní ani len nepreukázal, že trpí ním uvádzanou chorobou a rovnako nepreukázal, že by dlhoročná choroba, ktorou trpí, mala pôvod (prípadne jej progres) súviseli práve s vytýkaným nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. 28. Žalobca rovnako nepreukázal svoje tvrdenie, že nebyť ním namietaného nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX/108/1998, že jeho pohľadávka by bola v celom rozsahu uspokojená, nakoľko vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekútor v exekučnom konaní vymohol sumu 4819,88 Eur, čo predstavuje 96,76% z celkovej pohľadávky, pričom exekúcia bola pre nemajetnosť povinného zastavená ako neprípustná, pričom žalobca voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal ani ho nijak v rámci exekučného konania nenamietal.
29. S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Zz., keď nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, existenciu tvrdenej škody, príp. nemajetkovej ujmy na jeho strane a teda ani príčinnú súvislosť medzi vznikom ním uvádzanej škody a nemajetkovej ujmy a porušením právnej povinnosti súdneho exekútora. Preto súd posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
30. Súd návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania uvedené v jeho písomných podaniach nepripustil, nakoľko takéto dokazovanie považoval v danom štádiu konania za nadbytočné, nehospodárne, nevedúce k objasneniu skutkového stavu, ktorý považoval za ustálený na podklade dovtedy vykonaných dôkazov a nemajúce vplyv na výsledok rozhodnutia súdu v merite veci.
31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovaná ktorá mala plný úspech vo veci si náhradu trov konania základe jej výslovného vyjadrenia neuplatnila.
O.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
V Bratislave, dňa 28. februára 2019