Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/247/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti povinnej: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., o vymoženie 2.109,89 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.2.2018, č.k. 20Er/548/2010-45, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 28.2.2018, č.k. 20Er/548/2010-45 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 14053/2010 a uviedol, že stranám nepriznáva náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej na podklade exekučného titulu - rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 8.7.2010, sp. zn. SR 05670/10. Dňa 21.1.2016 doručil oprávnený na exekútorský úrad doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú uvedené už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň vyplývajú aj zo samotného exekučného titulu. Exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 9171709 zo dňa 24.6.2009, súčasťou ktorej boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V týchto bola v bode 17 obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky a zároveň v bode 18 rozhodcovská doložka, z ktorej vyplýval spôsob riešenia sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy. Súd poukázal na § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a v podstate splynula s ďalšími obchodnými podmienkami oprávneného. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že predpokladom platnosti rozhodcovskej doložky je, aby bola dojednaná v písomnej forme. V posudzovanej veci však všeobecné podmienky poskytovania úveru neboli zmluvnými stranami podpísané, preto z nich nemožno vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že s rozhodcovskou doložkou sú oboznámení a súhlasia s ňou. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Preto súd exekúciu zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený namietal posúdenie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinnou ako fyzickou osobou - podnikateľom označenou ako H. M.: XX XXX XXX uzavrel dňa 24.6.2009 zmluvu o úvere č. 9171709, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 800 eur. Mal za to, že zmluva sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, nakoľko bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektami. Poukázal na skutočnosť, že povinná prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, vlastnoručne podpísala. Preto tvrdenia povinnej o tom, že pred uzavretím zmluvy nebola dostatočne informovaná o význame jednotlivých ustanovení a o tom, aký budú mať pre ňu jednotlivé časti zmluvy dopad, považoval oprávnený za bezpredmetné. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko zo dňa 22.12.2004, sp. zn. VIII ZR 91/04, podľa ktorého ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je potrebné takýto záväzok posudzovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je treba chrániť dobrú vieru dodávateľa. Vzhľadom na uvedené nemožno posudzovať predmetný úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.2.2017, sp. zn. 14Co/975/2015. Za dôležité považoval, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinná finančné prostriedky naozaj použila. Ďalej zdôraznil skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. K uvedenému považoval za potrebné poukázať na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorej u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. V prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a Banskej Bystrici. Zároveň oprávnený považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. V závere odvolania oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v Slovenskej republike.

5. Súdny exekútor a povinná zostali v odvolacom konaní nečinní.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p. posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj výrok, ktorým súd rozhodol, že stranám nepriznáva náhradu trov konania. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Odvolací súd zo spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 20Er/548/2010 zistil, že dňa 7.9.2010 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Súdny exekútor dňa 26.11.2010 požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý mu vyhovel a dňa 13.12.2010 vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 05670/10 zo dňa 8.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2010 a vykonateľnosť dňa 19.8.2010. Exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 9171709 zo dňa 24.6.2009, súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorá sa nachádza v bode 17. Oprávnený a povinná zabezpečili svoj záväzkový vzťah - zmluvu o úvere - neúplnou zmenkou vystavenou taktiež dňa 24.6.2009. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 18 obsahujú aj rozhodcovskú doložku, z ktorej vyplýva spôsob riešenia sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy.

9. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.4.2016, č.k. 20Er/548/2010-18 rozhodol, že exekúcia vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 14053/2010 pokračuje a exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 2.109,89 eura od 12.12.2009 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

10. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.11.2017, č.k. 13CoE/288/2017-41, ktorým zrušil uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení v časti zmenkového úroku. V predmetnom uznesení tiež vyslovil a odôvodnil záver, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli oprávnený s povinnou dňa 24.6.2009 je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ďalších právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Súdu prvej inštancie uložil preskúmať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a posúdiť, či vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou bolo dojednanie rozhodcovskej doložky v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

11. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku a z tohto dôvodu zastavil exekúciu.

12. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ“), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere.

13. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 18 VPPÚ ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takejto doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na výbere ktorej nemala žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže aj odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

15. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).