Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5P-17-2019.pdf
PDF · 80.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v opatrovníckej veci maloletej U. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, konanie začaté bez návrhu, za účasti matky X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., W. XXX/XX, o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletú U. F., nar. XX.XX.XXXX do ústavnej starostlivosti Z. T. H. E. C. U. Y..
II. Súd z a v ä z u j e matku X. F., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, vopred vždy do 15.-teho dňa toho - ktorého mesiaca, v prospech Z. T. H. E. C. U. Y..
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Súd uznesením zo dňa 14.02.2019 začal konanie z úradnej povinnosti ohľadom nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletou.
2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 06.08.2018, č.k. 5PPOm/4/2018 - 8 maloletá bola dočasne zverená do ústavnej starostlivosti H. H. L.. W. U. Y..
3. Matka sa vo veci nevyjadrila a napriek tomu, že prevzala predvolanie na pojednávanie, bez ospravedlnenia sa nedostavila, a preto súd rozhodol v jej neprítomnosti.
4. Kolízna opatrovníčka navrhovala nad maloletou nariadiť ústavnú starostlivosť.
5. Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej vyplýva, že maloletá pochádza z mimomanželského pomeru matky a neurčeného otca. Matka sa v súčasnom období zdržiava na adrese M. - L. spolu so synom Y. a jeho otcom Y. S., kde obývajú rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve Y. S.. V rodinnom dome obývajú len jednu izbu, ktorá slúži aj ako kuchyňa aj ako izba na spanie. Nachádza sa tam sporák na tuhé palivo. V čase sociálneho šetrenia mali už zapojenú elektrinu, vodu majú. Matka poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,20 Eur a prídavok na dieťa vo výške 24,34 Eur. Matka uviedla, že si vybavuje invalidný dôchodok, pretože prekonala mozgovú príhodu. Jej druh je schizofrenik a pravidelne užíva lieky. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je v záujme maloletej zrušenie ústavnej starostlivosti. Hodnotová orientácia matky maloletej, osvojené vzorce správania, vplyv málo podnetného prostredia v ktorom žije, má vplyv na neochotu zmeniť sa. Preto navrhovali nad maloletou nariadiť ústavnú starostlivosť.
6. Zo správy od H. H. L.. W. U. Y. vyplýva, že maloletá navštevuje 7. ročník Základnej školy v Y.. Prospech je na dobrej úrovni a učitelia sú s ňou spokojní. Je milá, pokojná a komunikatívna. Nadväzuje primerané sociálne vzťahy, autoritu vychovávateľov rešpektuje. Synčekovi sa pekne venuje, trávi s ním noho času. Pravidelne dodržuje hygienu tela a je poriadkumilovná. Na skupine ochotne pomáha pri domácich prácach.
7. Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle ust. § 45 Zákona o rodine s prihliadnutím k ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
8. V zmysle ust. § 45 ods. 1 až 9 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
9. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
10. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
11. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
12. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
13. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
14. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
15. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
16. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
17. Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia ako aj na základe vykonaného dokazovania rozhodol tak, že nad maloletou nariadil ústavnú starostlivosť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka maloletej v súčasnom období nemá vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie správnej výchovy maloletej. Nie je schopná zabezpečiť ani starostlivosť o ďalšie maloleté deti, ktoré sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, resp. ústavnej starostlivosti. Matka s druhom a so synom pochádzajúceho z tohto mimomanželského vzťahu obývajú len jednu miestnosť a matka aj jej druh majú zlý zdravotný stav. Preto bude v záujme maloletej, aby maloletá naďalej zostala v ústavnej starostlivosti.
18. V zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Súd v zmysle citovaného ustanovenia matku zaviazal prispievať na výživu maloletej vo výške minimálneho výživného, pretože matka okrem dávok v hmotnej núdzi nemá iný príjem.
20. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.