Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-22-2019.pdf
PDF · 95.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/22/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej v trestnej veci obžalovaného T. D., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.02.2019 v Trnave, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 24.10.2018, sp. zn. 9T/85/2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného T. D., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta uznal obžalovaného T. D. za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
od presne neustáleného obdobia až do doby 10. 04. 2018 si neoprávnene zadovažoval, prechovával a predával pervitín T. V. a ďalšej bližšie nezistenej osobe s prezývkou „G. v T.“, pričom naposledy si pervitín zadovážil v obci Váhovce, odkiaľ uvedený pervitín po zakúpení prevážal osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, EČ: SA-708 DC, kde bol dňa 10. 04. 2018 pri hlavnej ceste pri obchode s názvom FerroVill na adrese Vlčany 191 zadržaný a obmedzený na osobnej slobode príslušníkmi Odboru kriminálnej polície v Šali, nakoľko vzniklo podozrenie, že vo vyššie uvedenom vozidle sa nachádzajú omamné a psychotropné látky, na základe čoho bola v zmysle § 101 ods. 1 Trestného poriadku vykonaná prehliadka iných priestorov, v rámci ktorej bola okrem iného odňatá 1 ks plastová zatavená striekačka s obsahom neznámej bielej látky, pričom na základe znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava ČES:PPZ-KEU-BA- EXP-2018/4473 bolo zistené, že sa jednalo o celkovo 8539 mg metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 44,6 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) a teda obsahoval 3808 mg absolútneho metamfetamínu, uvedené množstvo znalecký ústav považuje za najmenej 95 bežných jednotlivých dávok drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, Za to bol obžalovaný podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 odsek 2 Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
Za to mu bol uložený trest podľa § 172 odsek 1, § 36 písm. l/, § 38 odsek 2, odsek 3, § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 74 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Okresný súd rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 244-245 spisu.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a ochranného opatrenia a to lustráciou z registra priestupkov a lustráciou z registra trestov.
Z lustrácie registra priestupkov zistil, , že obžalovaný má evidovaných 7 záznamov, pričom u troch sa jedná o priestupky na úseku cestnej dopravy, dva priestupky súd proti občianskemu spolunažívaniu, jedno konanie o priestupku bolo zastavené a jedno odložené. Z lustrácie registra trestov vyplýva, že obžalovaný má 1 záznam a to podmienečné zastavenie trestného stíhania Okresnou prokuratúrou Galanta, pričom obžalovaný sa osvedčil.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okresný súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Základná trestná sadzba podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona je 3 (tri) roky až 10 (desať) rokov.
U obžalovaného súd I. stupňa zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval. Nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Preto ukladal trest s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. Vo vzťahu k spôsobu spáchania skutku a jeho následku poukázal na tú skutočnosť, že u obžalovaného bolo nájdených až 95 dávok metamfetamínu, ktoré množstvo ako i druh drogy zvyšuje závažnosť skutku a jeho nebezpečnosť pre spoločnosť. S prihliadnutím aj na to, že obžalovaný podľa svojho vyjadrenia je sám, je užívateľom tejto drogy, považoval na ďalšiu prevýchovu páchateľa ako aj na ochranu spoločnosti za potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.
K výške trestu uviedol, že s ohľadom na postoj obžalovaného, teda, že skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil aj vyhlásenie o vine, ktoré v celom rozsahu prijal, opierajúc sa o stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 a po zohľadnení osoby obžalovaného pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a tak uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby vo výmere 2 (dva) roky, pričom takýto trest považoval z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý.
V zmysle § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s užívaním návykovej látky, uložil mu súd podľa § 73 odsek 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 74 odsek 1 Trestného zákona ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, ktoré môže obžalovanému pomôcť eliminovať jeho závislosť na návykových látkach a tak mu napomôcť k tomu, aby sa kvôli svojej závislosti nedostával v budúcnosti do rozporu so zákonom.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote ( priamo po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní) zahlásil odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste (č.l. 242 spisu).
Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vo vzťahu k výroku o vine vzdal odvolania a vo vzťahu k výroku o treste si ponechal lehotu. V zákonom stanovenej lehote však odvolanie nepodal.
Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne písomne odôvodnil podané odvolanie v rozsahu č.l. 250-251 spisu v ktorom uviedol, že trest uložený rozsudkom okresného súdu vzhľadom na vykonané dokazovanie jeho vyhlásenie o vine ako aj jeho osobu považuje za neprimerane prísne. Z odpisu registra trestov je zrejme, že nebol doposiaľ odsúdený za spáchanie trestnej činnosti. Je pravdou, že mu bolo v minulosti podmienečne zastavené trestné stíhanie Okresnou prokuratúrou v Galante ale zároveň je pravda, že sa v skúšobnej dobe osvedčil a preto nevidí dôvod preto, aby mu súd nemohol určiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v tejto väzobnej trestnej veci s poukazom na skutočnosť, že vo výkone väzby je od spáchania skutku, ani raz nepodal žiadosť o prepustenie, práve z dôvodu, že si bol vedomý protiprávnosti svojho konania. Domnieva sa, že vzhľadom na priznanie viny ako aj úprimné oľutovanie spáchania trestnej činnosti by postačil na jeho nápravu aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom prípadne s dohľadom probačného a mediačného úradníka nakoľko takýto trest by bol v jeho prípade postačujúci ale zároveň zákonný a v súlade s rozhodujúcou činnosťou iných súdov.
V odvolaní poukázal aj na to, že okresný súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil riadne z akého dôvodu vidí nutnosť uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody ale uspokojil sa len s tvrdením , že obžalovaný podľa svojho vyjadrenia je sám užívateľom tejto drogy a preto považoval na ďalšiu prevýchovu páchateľa ako i na ochranu spoločnosti uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.
V záver uviedol, že uložený trest nepovažuje za spravodlivý, preto navrhol aby odvolací súd v zmysle § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku pre neprimeranosť trestu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku a uložil mu trest odňatia slobody s uložením primeranej skúšobnej doby.
Okresná prokuratúra sa k odôvodneniu odvolania obžalovaného napriek tomu, že toto jej bolo riadne doručené (č.l. 252) nevyjadrila.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného, obhajkyne ako aj prokurátora krajskej prokuratúry.
Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku a to s poukazom na to, že priznanie a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti bolo zohľadnené pri ukladaní trestu.
Obhajkyňa obžalovaného navrhla zrušiť rozsudok I. stupňa a uložiť obžalovanému miernejší podmienečný trest. Obžalovaný sa pridržiaval vyjadrenia svojej obhajkyne.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primerane skonštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 odsek 1 Trestného poriadku) absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 odsek 1 alebo odsek 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného T. D. nie je dôvodné vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého I. stupňového rozsudku.
Z obsahu pripojeného spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že :
? prokurátor Okresnej prokuratúry podal dňa 08.08.2018 podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu na T. D. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona;
? okresný súd určil vo veci termín procesného úkonu a to hlavného pojednávania na 24.10.2018. Na tomto hlavnom pojednávaní (č.l. 238-242), obžalovaný v zmysle § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania zo skutku a ľutuje ho. Po zákonnom poučení odpovedal kladne na otázky položené mu súdom v zmysle § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku pričom prokurátor navrhol toto vyhlásenie obžalovaného prijať a okresný súd následne uznesením podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení;
? následne okresný súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy a to register priestupkov č.l. 178-179, register trestov č.l. 234.
Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c/.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.02.2012 sp. zn. 2Tdo/5/2011 (zverejnené v zbierka stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 36/2012) : výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie, ktorý bo vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku alebo podľa § 257 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a analogicky použitím ustanovenia § 334 odsek 4 Trestného poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku vyjadruje obžalovaný svoju vôľu prijať vinu za skutok spáchaný výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako ako pri dohode o vine a treste (§ 333 odsek 3, § 343 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku).
Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné.
V tomto prípade je však potrebné skonštatovať, že odvolaním obžalovaného bol napadnutý len výrok o treste. Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu determinovaným ustanovením § 317 Trestného poriadku bolo preskúmanie výroku o treste napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto výroku pričom dospel k záveru, že okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bol uložený v súlade so zákonom a ani nie je neprimeraný.
Krajský súd konštatuje, že súd I. stupňa nepochybil v postupe konania, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie trestu. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci spôsob života, jeho povesť, ako aj všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.
Podľa § 172 odsek 1 písm. b/ písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, kto neoprávnene dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne ľutoval.
Podľa § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
V dôvodoch rozsudku okresný súd dostatočne vyhodnotil na základe akých skutočností dospel k rozsahu poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností pričom správne v tomto smere aplikoval ako poľahčujúcu okolnosť, ktorá mu vyplynula z § 36 písm. l/ Trestného zákona (obžalovaný priznal a oľutoval spáchanie trestnej činnosti), pričom priťažujúcu okolnosť nezistil.
Dôsledne vyhodnotil všetky skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. Pri tejto úprave bolo potrebné postupovať pri ukladaní trestu odňatia slobody tak, že za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, trestný zákon ukladá trestnú sadzbu vo výmere 3 až 10 rokov. Pri použití ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona ( zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu) rozpätie pri ukladaní trestu z ktorého okresný súd vychádzal bolo 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.
Možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu možno (teda nie obligatórny) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu aminori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku (po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (R 44/2017 stanovisko NS SR uverejnené v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdu SR č. 5/2017).
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, nakoľko pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona a jeho druhu a výmeru určil v súlade s hľadiskami uvedenými v § 34 odsek 4 Trestného zákona. Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ktorý ukladal tak, aby zodpovedal kritériám uvedeným v § 34 odsek 4 Trestného zákona s cieľom splniť účel trestu tak z pohľadu generálnej ako i individuálnej prevencie. Okresný súd pritom prihliadol na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy a prevýchovy.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov bol uložený správne, keď okresný súd prihliadol na to osobu obžalovaného, najmä skutočnosť, že bol 5-krát priestupkovo prejednávaný, z toho 3-krát na úseku dopravy, 2-krát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, keď poukázal najmä na množstvo dávok, ktoré boli u obžalovaného nájdené. Tiež bolo potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že obžalovaný bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch (č.l. 183 spisu) vyradený dňa 20.12.2017 pre nespoluprácu. Zo správy o povesti z obce E. vyplynulo, že v obci nemá dobrú povesť.
Okresný súd správne postupoval, keď obžalovanému uložil aj ochranné opatrenie spočívajúce v uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, keď prihliadol na vyjadrenie obžalovaného, že sám je užívateľom návykovej látky a taktiež z výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy (č.l. 171-172) vyplynulo, že bol pozitívny na metamfetamín. Uloženie tohto ochranného opatrenia môže v budúcnosti pomôcť eliminovať u obžalovaného závislosť na návykových látkach a pomôcť, aby sa v budúcnosti nedostal v súvislosti s požívaním týchto látok do rozporu so zákonom.
Podľa § 48 ods.2) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Okresný súd nepochybil, keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Nezistiac podmienky na zmenu napadnutého rozsudku, krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.