Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., M. E. XXXX/XX, pôvodne do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o. z., so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 2.931,79 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/79/2014-201 zo dňa 31. 05. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému ani Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, o. z. so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.931,79 EUR s prísl. titulom 36 neuhradených splátok úveru splatných od 10. 07. 2011 do 10. 06. 2014 na základe úverovej zmluvy č. 341524590 zo dňa 13. 05. 2006. Pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013 od právneho predchodcu Slovenská sporiteľňa, a. s.

2. Okresný súd mal v konaní preukázané, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 13. 05. 2006 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, so splácaním ktorého sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, a to, že banka písomne vyzvala dlžníka, ktorý je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní, na zaplatenie dlžnej sumy. Z toho dôvodu žalobca nie je aktívne legitimovaný a postúpenie pohľadávky voči žalovanej z banky na žalobcu je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca predložil len text výzvy bez toho, aby doložil, že výzva bola žalovanému skutočne zaslaná. Z toho dôvodu nemožno považovať za dokázané, že postúpenie pohľadávky je platné.

3. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 39, § 524 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 497, § 504 Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, ale žiadne trovy mu nevznikli. Vedľajší účastník na strane žalovaného uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré mu okresný súd priznal vo výške 897,92 EUR podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.

4. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdil, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky s podacím hárkom o odoslaní písomnosti bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Ďalej žalobca tvrdil, že § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, lebo účelom uvedenej úpravy je úprava výnimiek z bankového tajomstva, nie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok. Uvedené ustanovenie neupravuje platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením peňažného záväzku viac ako jeden rok. Žalobca zastáva názor, že pohľadávky banky voči klientom nemožno považovať za druh pohľadávok, ktoré nemožno postúpiť a postúpením nedochádza k zmene v ich obsahu. Žalobca nesúhlasí, aby bol zaviazaný na úhradu trov konania osobitného subjektu na strane žalovaného. Len na základe skutočnosti, že žalovaný je spotrebiteľ, bez vedomostí o predmete a stave konania nie je možné naplniť podstatu úkonu prevzatie a príprava zastúpenia. Osobitný subjekt musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Pôvodne vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť z tých istých dôvodov, ako uviedol okresný súd, pretože žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia bankovej pohľadávky. Uplatnil náhradu rov odvolacieho konania.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 1 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neplatnom postúpení pohľadávky, ktorú mala banka voči žalovanému. Uvedený právny záver považuje odvolací súd za správny, urobený na základe správne zisteného skutkového stavu. Žalobca tvrdil, že vstúpil do práv banky ako právny nástupca, ktorý nadobudol pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli banka a žalovaný. Preto bol povinný preukázať, že banka dodržala postup podľa § 92 ods. 8 (pôvodne § 92 ods. 7) Zákona o bankách. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že banka bola povinná svojho klienta (dlžníka) vyzvať na splnenie peňažného záväzku, s úhradou ktorého bol dlžník banky čo len sčasti v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Za predpokladu preukázania splnenia predpísaného postupu pred zamýšľaným prevodom, mohla byť banková pohľadávka postúpená z banky na žalobcu ako tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka. Ako správne uviedol okresný súd, žalobca splnenie uvedenej podmienky (doručenie výzvy banky dlžníkovi) nepreukázal a preto na žalobou uplatnenú pohľadávku bolo potrebné hľadieť ako na pohľadávku, ktorej postúpenie bolo v priamom rozpore so zákonom. Pre zamietnutie žaloby bola rozhodujúce to, že žalobca nepreukázal, že banka ako jeho právny predchodca realizovala predpísaný postup a doručila žalovanému dlžníkovi výzvu s upozornením, že bol v omeškaní s úhradami dohodnutých splátok.

9. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje právny vzťah medzi bankou ako pôvodným veriteľom, dlžníkom aj nadobúdateľom bankovej pohľadávky. Bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách by dochádzalo k neprípustnému obchádzaniu zákona, ak by sa na žalobcu uvedená právna úprava nevzťahovala. Žalobca nespochybňoval, že by pohľadávka banky nevyplývala zo spotrebiteľského úveru. V spore s ochranou slabšej zmluvnej strany podľa § 290 a nasl. musí mať súd možnosť posúdenia dôvodnosti nárokov uplatnených zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Zmluvný vzťah strán sporu sa posudzuje podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto ani dodržanie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky podľa osobitnej úpravy nemôže byť zo skutkového a právneho posúdenia vylúčené. Zákon o bankách v § 1 uvádza, že tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním bánk. Podnikaním sa rozumie aj obchodovanie s pohľadávkami. Pokiaľ právna úprava podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke pri obchodovaní s bankovými pohľadávkami prelomiť bankové tajomstvo, je potrebné dodržanie právnej úpravy vyžadovať tým skôr, že táto právna úprava neobsahuje žiadnu ďalšiu výnimku. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je bankou. Na splnení tejto podmienky je potrebné trvať tým skôr, že žalobca nepodliehal bankovému dohľadu podľa Zákona o bankách. Pôvodne banková pohľadávka ani postúpením nemení svoju povahu. Právny základ nároku, ktorý spočíva v úverovej zmluve je postupník (nadobúdateľ pohľadávky) povinný preukazovať. Ak má teda tretia osoba nadobudnúť bankovú pohľadávku, majú byť splnené stanovené podmienky. Nemohlo postačovať iba doručovanie oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému. Žalobca sa mal možnosť ubezpečiť o dodržaní a splnení podmienok pre postúpenie pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Nedodržanie osobitnej právnej úpravy nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ktorý nie je účastníkom zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Postupca a postupník nemôžu predpísané podmienky bez akejkoľvek zodpovednosti za prípadné vady právneho úkonu obchádzať.

10. Okresný súd správne vec posudzoval z hľadiska osobitnej právnej úpravy Zákona o bankách a právnej úpravy v Občianskom zákonníku. Zmluva o postúpení pohľadávok bola v časti týkajúcej sa pohľadávky proti žalovanému absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že postúpenie pohľadávky odporovalo zákonu. Na neplatnosť právneho úkonu bol súd povinný prihliadnuť ex offo aj podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd je povinný poskytnúť ochranu zmluvnej strane, ktorá sa na dodržanie podmienok vyplývajúcich zo zákona spoliehala. Žalobca nespochybnil záver o tom, že ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané, čo vyplýva z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24. apríla 2018, 1Cdo 61/2017 z 22. 08. 2018, (ďalej sp. zn. 3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017). Ide o ustálenú rozhodovaciu prax a uvedené právne posúdenie žalobca nespochybnil.

11. Odvolací súd ako potvrdil aj výrok, ktorým okresný súd pôvodne vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Okresný súde rozhodol o trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v konaní, do ktorého mohol vedľajší účastník vstúpiť podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, účinnej do 30. 06. 2016. Vedľajší účastník mal preto v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, čo vyplýva z § 93 ods. 4 OSP. Žalobca nespochybnil procesnú subjektivitu vedľajšieho účastníka, ani dôvod vstupu do konania podľa § 93 ods. 2 OSP, ani to, že predmet konania vyplýval zo spotrebiteľského vzťahu. Tvrdenie, že vedľajší účastník vstúpil do konania paušálne, bez vedomostí o predmete konania nebolo preukázané. Zápisnice o pojednávaní zo dňa 18. 05. 2016, (č. l. 170) a 31. 05. 2016 (č. l. 198) naopak preukazujú, že vedľajší účastník sa v posudzovanej veci vyjadroval vecne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy prvostupňového konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vydané podľa platnej a účinnej procesnej úpravy správne a odvolací súd ho nemal dôvod meniť.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o. z. uplatnila náhradu trov odvolacieho konania za podanie zo dňa 19. 08. 2016. Procesné postavenie pôvodne vedľajšieho účastníka zaniklo od 01. 07. 2016 s účinnosťou Civilného sporového poriadku. Súd do konania osobitný subjekt postupom podľa § 95 ods. 1 nepribral a podanie bolo urobené až po nadobudnutí účinnosti CSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nemohol priznať.

13. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .