Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-61-2018.pdf
PDF · 91.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu F. A., Z.. X.X.XXXX, I. XXX, XXX XX A. Z. A., zast. JUDr. Máriom Patakym, advokátom so sídlom Hviezdoslavovo námestie 200, 029 01 Námestovo, IČO: 50 492 624, proti žalovanému X. C. Q., Q..J..H.., X. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia - 2 155,44 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 155,44 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 24.8.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Z a m i e t a žalobu na zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2 155,44 € za deň doručenia žaloby 23.8.2018.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: V nadväznosti na § 212 ods. 2 CSP, § 216 ods. 1, 2 CSP súd sa cítil byť viazaný žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 155,44 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od doručenia žaloby 23.8.2018 až do zaplatenia.
2. Čo tvrdil žalobca v žalobe, v replike: Žalobca v žalobe zo dňa 13.8.2018 žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej pod bodom 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Uviedol, že žalobca so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu, ktorú možno subsumovať pod ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným typom bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.4.2014. Formálne v zmluve je uvedená výška úveru, ktorý bol poskytnutý vo výške 1 500 €. V skutočnosti mu bolo poskytnutých 1 277,05 € (po odpočítaní poplatku za poskytnuté služby vo výške 222,95 €). Úver mal splácať v 36 pravidelných splátkach vo výške 85,15 €. Sumu, ktorú mal zaplatiť, predstavuje 3 065,40 €, ročná úroková miera 70 %, RPMN 70 % a priemerná RPMN 46,30 %. V rámci úverovej zmluvy žalobca podpísal aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, aj dohodu o poskytnutí služby č. XXXXXXXXXX, ktorá bola včlenená ako ďalší právny úkon priamo do zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohodnutá výška úrokov 70 % 6-násobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby za spotrebiteľské úvery v trvaní 1 - 5 rokov (podľa údajov NSB vo výške 12,80 % za prvý kvartál 2014). Takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru. V
úrokovej miere nie je započítaná odplata za dohodu o poskytnutí služby, čím je nesprávne uvedená výška RPMN. Odplata zo zmluvy o poskytnutí služby - odplata mala byť započítaná do celkových nákladov spotrebiteľa a mala tvoriť podklad pre výpočet RPMN. Po započítaní uvedenej odplaty do RPMN je skutočná výška RPMN 91,63 % namiesto (už tak neprimerane vysokých) deklarovaných 66,74 %. Takým spôsobom došlo ku klamaniu spotrebiteľa vo vzťahu k výhodnosti alebo nevýhodnosti poskytnutého úveru. Veriteľ bol povinný do celkovej výšky úveru zahrnúť aj všetky sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver. Úverová zmluva je formulárového charakteru, ktorú vyplnil veriteľ. Nejde o individuálne dojednané podmienky. Taktiež nebol individuálne dojednaný poplatok za možnosť odkladu splátok, ktorý spotrebiteľ nežiadal a bol zahrnutý v texte, nemohol ho ovplyvniť. Tento poplatok predstavoval 222,95 € a bol odpočítaný z celkovej výške úveru, teda zaplatenie ešte pred samotným poskytnutím finančných prostriedkov. Dohoda o poskytovaní služby je neprijateľnou zmluvou podmienkou zmluvy o spotrebiteľskom úveru, a preto je neplatná (§ 53a Občianskeho zákonníka). Žalobcovi tak v skutočnosti bol poskytnutý úver len vo výške 1 277,05 € a nie v deklarovanej výške 1 500 €. Odplata za tvrdenú poskytnutú službu predstavuje 87,28 % zo sumy odložených splátok, čo je neprimerané plnenie. Úroky si vypočítal veriteľ z istiny 1 500 €, ktorá spotrebiteľovi poskytnutá nebola. Spotrebiteľ mal vrátiť veriteľovi 1 500,12 € (36 x 41,67 €), pričom skutočný úver, ktorý obdržal, bol 1 277,05 €. Okrem horeuvedených nedostatkov neobsahuje ani náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., a to písm. f/ - dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, j/ - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, k/ - výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov, iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. Uvedené nedostatky spôsobujú podľa § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere. Žalobca uhradil na úver sumu najmenej vo výške 3 520,59 €, tak ako vyplýva z karty klienta a z výpisu z bankového účtu žalobcu za mesiac august 2016 vedeného v Reiffeisen banke pod číslom účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na neplatné uzatvorenie úverovej zmluvy, neplatné dojednanie odplaty z úveru, ktoré odporuje dobrým mravom a chýbajúce náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemá žalovaný nárok na zaplatenie úroku z úveru ani akýchkoľvek iných poplatkov, vrátane poplatku z dohody o poskytnutí služby, ktorá bola dojednaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ani zmluvných pokút iných nárokov. Preto žalovaný mal právo len na vrátanie skutočne poskytnutej istiny úveru vo výške 1 277,05 €. Všetky ostatné prostriedky nad túto sumu predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je žalovaný povinný vydať. Výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného tak predstavuje rozdiel medzi sumou 3 520,59 € a sumou 1 277,05 € = 2 243,54 €. Na základe takýchto rozhodujúcich skutkových tvrdení žiadal zaplatiť - vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka vo výške 2 155,44 € a v nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2 155,44 € od doručenia žaloby dňa 23.8.2018 do zaplatenia. Žiadal priznať náhradu trov konania.
3. Ktoré dôkazy pripojil žalobca k žalobe: Čl. 7 parametre úveru a vypočítaná hodnota RPMN, čl. 9 výpis z účtu, čl. 10 úverová zmluva, čl. 11 rozhodcovská zmluva, čl. 12 oznámenie veriteľa o schválení úveru, zmluva o revolvingovom úvere, mesačné splátky na účet a karta klienta.
4. Aké tvrdenia produkoval žalovaný: Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Časť úveru bola započítaná proti odplate za uzavretie dohody o poskytnutí služby, preto právom veriteľ vychádzal pri výpočte z úveru 1 500 € a nie z úveru 1 277,05 € ako žalobca. Poprel, že by RPMN bola vypočítaná nesprávne. Poprel, že by dohoda o poskytovaní služieb bola neprijateľná zmluvná podmienka. Poprel, že by existoval nesúlad výšky RPMN vzhľadom k rozdielnym údajom o výške RPMN. Poprel tvrdenia žalobcu o absencii termínu konečnej splatnosti úveru. Poprel, že by absentovala výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov, iných poplatkov, ich štrukturácia. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi. Žalobu žiadal zamietnuť.
5. Dôkazy, ktoré pripojil k svojim tvrdeniam žalovaný: Čl. 48 rozpis vzorca pre výpočet RPMN k zmluve, čl. 49 súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, čl. 50 všeobecné podmienky, čl. 51 úverová zmluva, čl. 52 rozhodcovská zmluva, čl. 53 oznámenie o schválení revolvingového úveru.
6. Ktoré dôkazy súd vykonal, ktoré nie a prečo:
1) Čl. 7 - 14 - súčasť žaloby, dôkazy, ktoré boli doručené protistrane, teda mal právo sa oboznámiť prečítaním. 2) Čl. 48 - 56 - s dôkazmi, súčasť vyjadrenia čl. 43. Protistrana mala možnosť oboznámiť sa prečítaním, boli jej doručené. 3) Čl. 118 - 121 - súčasť vyjadrenia čl. 115, doručené protistrane, možnosť oboznámenia prečítaním. Návrh na výsluch svedkyne O. A., manželky žalobcu (čl. 62), zamietol. Procesné rozhodnutie o vedení dokazovania - nie je prípustné odvolanie. Súd odôvodnil opätovne ustanovením § 197 ods. 2 CSP, že ani v ústnom prednese nebol konkretizovaný jediný skutkový stav a zvlášť sporný, ktorý by mal byť týmto dôkazom - výsluchom svedkyne preukázaný. V tomto štádiu konania pri vyslovení predbežného právneho názoru takýto dôkaz nie je ani právne relevantný.
7. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Skutkový stav súd subsumoval pod zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Stotožnil sa so žalobcom, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že namiesto formálne uvedeného úveru 1 500 € mu bol poskytnutý úver 1 277,05 €. Pokiaľ žalobca - spotrebiteľ žiada zaplatiť 2 155,44 €, súd k tomu zaujal nasledovný názor. Vychádzajúc z karty klienta z výpisu z účtu zaplatil žalobca - spotrebiteľ minimálne 3 520,59 €. V skutočnosti mal zaplatiť 1 277,05 €, teda sumu, ktorú titulom úveru skutočne prevzal a nie sumu 1 500 €, ktorá je deklarovaná formálne v úverovej zmluve. Rozdiel predstavuje sumu 2 243,54 €, ktorú mohol žalobca požadovať od žalovaného. V skutočnosti v petite žiada 2 155,44 €. Súd však nepodrobil dokazovaniu túto sumu, pretože žalobca má právo žiadať menej, ako mu prináleží podľa zákona. Preto vychádzal zo záveru, že je viazaný rozsudočným návrhom na zaplatenie sumy - bezdôvodného obohatenia vo výške 2 155,44 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 24.8.2018 do zaplatenia. Z úverovej zmluvy na čl. 10 mal súd preukázané, že v rozpore s hmotnoprávnym stavom je uvedený úver 1 500 € namiesto skutočne poskytnutého úveru vo výške 1 277,05 €. Splátky nie sú štruktúrované. V nadväznosti na nesprávne uvedenú výšku úveru je potom zrejmé, že vypočítaná výška RPMN je vypočítaná nesprávne, keď bola počítaná z úverovej sumy 1 500 € a nie z poskytnutého úveru 1 277,05 €. Dohodnutý úrok prevyšuje priemerné úrokové sadzby za spotrebiteľské úvery podľa údajov NSB za obdobie, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k uvedenému úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti úverovej zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to podľa § 9 ods. 2, a to písm. f/ - dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, j/ - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, k/ - výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov, iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona je teda potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd taktiež vyhodnotil dohodu o poskytovaní služby ako neprijateľnú zmluvnú podmienku zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú považoval za neplatnú v nadväznosti na § 53a Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/369/2017 zo dňa 29.1.2018. Dohoda tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, nebola individuálne dojednaná. Žalovaný dal žalobcovi zmluvu len formálne, bez bližšieho vysvetlenia dopadov. Táto dohoda narušuje rovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a za neplatnú zmluvnú podmienku. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca ako spotrebiteľ má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pretože získal bezdôvodné obohatenie na základe neplatného právneho úkonu, neplatnej spotrebiteľskej zmluvy. Z toho dôvodu veriteľ - žalovaný mal právo len na rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom vo výške 1 277,05 € a nie na sumu 3 520,59 €, ktorú zaplatil žalobca. Rozdiel predstavuje sumu 2 243,54 €, avšak žalobca má právo žiadať menej, ako mu patrí, preto keď žiadal bezdôvodné obohatenie vo výške 2 155,44 €, súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného, aby vydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie v uvedenej výške. Taktiež ho zaviazal, aby mu zaplatil zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Keďže ide o peňažné plnenie, v nadväznosti na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný musí vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným obohatením, teda celé peňažné plnenie vo výške 2 155,44 €, spolu s príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania žiadal žalobca - spotrebiteľ v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Po vyslovení predbežného právneho názoru právny zástupca žalobcu produkoval zmenu žaloby, ktorú súd podľa obsahu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby. Žalovaný sa dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, kým žalobca v žalobe žiadal úrok z omeškania odo dňa doručenia žaloby. V časti týkajúcej sa jedného dňa - dňa doručenia žaloby preto súd v predbežnom právnom názore i v konečnom rozsudku rozhodol tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby v
tejto časti, v nadväznosti na § 145 ods. 2 CSP by súd o späťvzatí mohol rozhodnúť spolu v rozhodnutí vo veci samej, avšak v nadväznosti na § 146 ods. 1 CSP takýto návrh procesný - späťvzatie žaloby bolo produkované po prvom pojednávaní, teda po prednesení žaloby, po prednesení predbežného právneho názoru súdu a z toho dôvodu by bol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím a odročenie pojednávania. Súd teda rozhodol tak, že na späťvzatie žaloby za deň doručenia dňa 23.8.2018 vo výške 5 % ročne zo sumy 2 155,44 € neprihliadol a rozhodol o pôvodnej žalobe. Vychádzal z ustanovenia § 153 ods. 1, 2 CSP, článku 5, článku 11 ods. 3 základných zásad CSP. Takéto vyžiadanie súhlasu žalovaného by znamenalo odročenie pojednávania, prieťahy v konaní a ďalšie trovy konania na úkor spotrebiteľa, pričom žalobca je právne zastúpený a mal objektívnu možnosť úkon vykonať skôr, priamo v žalobe.
8. Právne zastúpenie žalovaného: Žalovaný na čl. 54 a čl. 78 spisu doložil substitučnú plnú moc JUDr. Cvikovej pre P.. Q. zo dňa 2.1.2018. Nepredložil však základnú plnú moc. Zároveň treba konštatovať, že substitučná plná moc bola generálna. Substitučná plná moc môže byť len pre jednotlivé úkony. Až na čl. 87 a čl. 100 doložil žalovaný základnú plnú moc pre JUDr. Cvikovú zo dňa 15.1.2013, ktorá v rámci tejto základnej plnej moci obsahuje aj súhlas zastúpeného so zvolením zástupcu v nadväznosti na § 16 ods. 3 zákona o advokácii. Ďalšie poverenia už advokát žalovaného nedoručil, ďalej poveroval len svojich vlastných advokátskych koncipientov. Teda súd mal za to, že došlo ku konvalidácii tejto plnej moci a ďalej je právnym zástupcom žalovaného len AK JUDr. Cviková.
9. Trovy konania:
§ 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže úspech v konaní mal žalobca, a to v rozsahu 100 %, v rozsahu 100 % súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Ich výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení VSÚ prvostupňového súdu. Splatnosť je do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola zamietnutá v časti týkajúcej sa úroku z omeškania za jeden deň - deň doručenia žaloby, ide o nepatrný neúspech žalobcu, a preto súd mal za to, že v prevažnej väčšine predmetu sporu je žalobca úspešný, a preto úspech vyhodnotil v rozsahu 100 % a v rozsahu 100 % priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.