Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/165/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: L. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Lukášom Polákom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 137, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, v konaní o určenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25Csp/165/2017 - 63 zo dňa 31.5.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.: „I. určuje, že žalovaný nie je oprávnený požadovať od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu poskytnutého úveru vo výške 663,88 Eur na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8201239, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.01.2007, II. určuje, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.01.2007, vykonávaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej dňa 17.01.2007 medzi žalobcom a žalovaným, III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že strany konania dňa 17.01.2007 uzatvorili formulárovú zmluvu o úvere. Súčasne so zmluvou o úvere strany konania uzatvorili aj Dohodu zarážkach zo mzdy a z iných príjmov. Samotná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré v čase účinnosti vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom neuvádza ani výšku ročnej úrokovej sadzby. Zmluva taktiež neuvádza ani poplatky, ktoré si účtuje žalovaný, nehovoriac o ďalších náležitostiach. Na základe toho potom žalovaný nemohol žiadať od zamestnávateľa žalobcu úhradu akejkoľvek sumy nad rámec poskytnutej istiny. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalobca ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu nemohol ovplyvniť obsah Dohody o zrážkach zo mzdy a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy navyše umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, nakoľko sa mohli vykonať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.

Uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním o jej dôsledkoch dostalo objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov, a teda nič nebráni tomu, aby Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhodnotená za neplatnú, aj keď má základ v znení zákona. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac nepreskúmateľnosťou rozsudku a procesnou neprípustnosťou výroku I. a II. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná a spĺňa základné náležitosti. Sám zákonodarca pripúšťa zabezpečenie pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy. Namietal prekážku res iudicata, nakoľko o platnosti jednotlivých častí zmluvy o už bolo rozhodnuté dňa 4.10.2007 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 6854/07. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov celého konania.

3. V ďalších vyjadreniach obe strany sporu zotrvali na svojej argumentácii, pričom žalobca navrhol rozsudok potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania použil správny právny predpis a správne ho vyložil. V rozhodnutí odpovedal na argumenty, ktoré považoval za argumenty pre rozhodnutie podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

6. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere, ktorú strany sporu uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. Žalovaný pri jej uzatvorení vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca je v zmluve identifikovaný svojim rodným číslom, bez akéhokoľvek odkazu na to, že by pri uzatváraní zmluvy vystupoval v pozícii subjektu realizujúceho svoje podnikateľské alebo iné obchodné aktivity. Na predmetnú zmluvu sa taktiež vzťahuje Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. a contrario) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

7. Relevantným nie je ani tvrdenie žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení v zmysle žaloby s odkazom na § 137 písm. c/ CSP. Súd ako predbežnú otázku vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a následne určil, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky vykonávaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy žalobcu na základe takejto dohody. Je potrebné uviesť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti právneho záujmu na určení nezaťažuje žalobcu, keďže vyplýva zo zákona. Ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný právny záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvy. Odvolacia námietka žalovaného obstáť preto nemôže. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a hrozbou jej použitia zo strany dodávateľa a nie je preto rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej podmienky, keďže sa posudzuje, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa. Zo Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je zmluvou formulárovou, obsah ktorej žalobca ovplyvniť nemohol. Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvej inštancie správne pokiaľ súdnej kontrole podrobil podmienky zmluvy z toho hľadiska, či nejde o podmienky neprijateľné.

8. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

9. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

10. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

11. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

12. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva konkrétna výška pohľadávky, i napriek tomu, že z obsahu dohody vyplýva, že žalobca jej podpisom dal súhlas s vykonávaním zrážok zo mzdy a iných príjmov zamestnávateľom v prospech žalovaného. Predmetom dohody je aj úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo odvolací súd nemôže vyhodnotiť inak ako úrok úžerný a v rozpore s dobrými mravmi, a teda ako taký absolútne neplatný. Dohoda o zrážkach zo mzdy postihuje aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok, vrátane úrokov a poplatkov. V rozpore so Zákonom č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva neobsahuje výšku RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z.z., čo podľa tohto ustanovenia spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, preto žalovaný má nárok iba na vrátenie poskytnutej istiny.

13. Nedôvodnou je odvolacia námietka žalovaného o prekážke veci právoplatne rozhodnutej rozhodcovským súdom. Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka je v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovský súd založil svoje oprávnenie na rozhodcovskej doložke, ktorá bola uvedená v obchodných podmienkach žalovaného, na rozhodcovskej doložke, uzavretie ktorej nebolo osobitne dojednané. Rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka) uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaného nezodpovedá individuálnosti dojednania. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo 122/2011 z 9.2.2012, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola vydaná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemá právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 6MCdo 9/2012 zo 16.2.2013 uviedol, že v prípade, že exekučný titul bol vydaný orgánom verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé a ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku „rei iudicata“. Závery, ku ktorým dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovaných rozhodnutiach si odvolací súd osvojil, stotožniac sa s nimi, v dôsledku čoho dospel k záveru o nerelevantnosti odvolacej námietky žalovaného o existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej.

14. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Žalobca bol v konaní plne úspešný, má preto právo na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli.

15. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

16. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .