Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/85/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Gabriela Brišková a Mgr. Matúš Staríček, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa otca: MUDr. G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, O., Nemecká spolková republika, zastúpený: Advokátska kancelária MATUŠÍKOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 53 539 087, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, a matky: U. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, Z., zastúpená: JUDr. Ivana Igazová, advokátka so sídlom Mýtna 11, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -231 zo dňa 2. júna 2021 v časti výroku I. a III, a o odvolaní matky, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. vyživovaciu povinnosť otca MUDr. G. L., nar. XX.XX.XXXX, voči maloletému Y. L., nar. X.X.XXXX, zvýšil zo sumy 500,00 eur mesačne na sumu 700,00 eur mesačne, a to s účinnosťou od 2.6.2021, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Výrokom II. súd zrušil povinnosť otca poukazovať na výživu maloletého Y. sumu vo výške 300,00 eur mesačne na tvorbu úspor, a to s účinnosťou od 2.6.2021. Výrokom III. súd zmenil Rozsudok Okresného súdu Trnava č. -16 zo dňa 26.1.2016 v odseku treťom (bežné výživné na maloletého Y.), a v odseku štvrtom (tvorba úspor pre maloletého Y.). Výrokom IV. rozhodol tak, že Nedoplatok na zročnom výživnom nevznikol a výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po citovaní 36 ods. 1, , , až 5 , , , , Zákona o rodine (ďalej len ZoR), , (ďalej len ) vecne odôvodnil tým, že výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravia, záujmov, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, a naopak.

3. Zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v okolnostiach rozhodných pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho

charakteru hlavne tých okolností, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Za zmenu pomerov je vždy potrebné považovať odôvodnené potreby oprávneného, ku ktorým môže dôjsť okamžite (napr. choroba, nástup do školy) alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku, pričom v tomto prípade bude zvyčajne potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba.

4. Dôležitým ukazovateľom pre určenie výživného na maloleté dieťa je aj posúdenie celkových možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, a na druhej strane výška oprávnených výdavkov oprávneného, dieťaťa. Výživné pokrýva predovšetkým len nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa (bývanie, strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť, školské potreby, preprava dieťaťa, náklady na mobilný telefón a pod.), a ďalšie extra výdavky ako sú voľnočasové aktivity, výlety, dovolenky, tábory, lyžiarske kurzy a pod. sú pokryté vyživovacou povinnosťou len v prípade, ak to majetkové pomery rodičov dovoľujú.

5. Výživné na tvorbu úspor (§ 63, ods. 3 Zákona o rodine) zákon pripúšťa v prípade, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú - nejde teda o automatickú položku a povinnosť rodiča (ako v prípade bežného výživného), ale formu „nadštandardu", ktorou rodičia, ak je to v ich možnostiach, zabezpečujú dieťa do budúcnosti. Tvorba úspor, nakoľko ide nadštandard k bežnému výživnému, nemôže ísť na úkor ostatných vyživovacích povinností ktoré má povinný rodič voči ostatným svojim deťom (nakoľko tieto základné vyživovacieho povinnosti majú prednosť pred tvorbou úspor).

6. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu doposiaľ určeného výživného došlo na strane maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby, ale aj na strane otca ako povinnej osoby.

7. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa od poslednej úpravy výživného v roku 2016 (Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. -16 zo dňa 26.1.2016, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné vo výške 500,00 eur mesačne /bežné výživné/, a 300,00 eur mesačne /na tvorbu úspor/), t.j. v dobe pred viac ako piatimi rokmi, keď v tom čase mal maloletý Y. 9 rokov, navštevoval 1. stupeň základnej školy, výdavky na jeho výživu a výchovu boli primerané, nezvýšené, stúpli, a to hlavne v súvislosti so vzdelávaním (prechod maloletého na osemročné gymnázium), ale tiež v súvislosti s rastom cien a spotrebou na stravu, oblečenie, záujmy, športové a spoločenské vyžitie, zdravotnú starostlivosť, a v neposlednom rade aj v súvislosti s telesným vývinom dieťaťa; k mimoriadnemu zvýšeniu bežných potrieb maloletého však od poslednej úpravy výživného neprišlo. T.č. má maloletý 14 rokov, chodí už na osemročné gymnázium; jeho zdravotný stav sa za dobu od ostatného určenia výživného nezhoršil; maloletý začal hrať golf.

8. K výraznejšej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane matky neprišlo, otcovi však pribudli dve ďalšie nové vyživovacie povinnosti - deti vo veku dva a štyri roky; ani u jedného z rodičov od doby poslednej úpravy výživného na maloletého Y. nepribudli žiadne ďalšie mimoriadne zvýšené výdavky.

9. Vo veci určenia výšky výživného súd potom vzal do úvahy príjmy a výdavky rodičov (na strane otca aj príjem jeho manželky), a oprávnené potreby maloletého dieťaťa.

10. Matka nie je v čase rozhodnutia súdu zamestnaná (bol s ňou ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe) - v predchádzajúcom zamestnaní však mala matka priemerný mesačný príjem 1.213,90 eur (z ktorého súd vychádzal), pričom z uvedeného zamestnania odišla na vlastnú žiadosť (ako dôvod uviedla že sa chcela viac venovať maloletému); matka ďalej poberá prídavky na dieťa z Nemecka vo výške 204,00 eur mesačne, a prídavky na dieťa zo Slovenska vo výške 24,95 eur mesačne, ďalšie príjmy nemá. V čase ostatného určenia výživného bola matka zamestnaná s príjmom cca. 1.000,00 eur mesačne (jej / potencionálny/ príjem tak stúpol o cca. 20 %), poberá relatívne vysoké prídavky na dieťa. Matka býva v prístavbe k domu svojich rodičov, svoje výdavky vyčíslila na 650,00 eur mesačne (bývanie, strava, drogéria a kozmetika, oblečenie a obuv, doprava, internet, zdravie, šport, voľný čas - medzi výdavky matky súd nezahrnul sporenie pre maloletého vo výške 150,00 eur); mimoriadne zvýšené výdavky nemá. Matka žije iba s maloletým, partnera nemá, výdavky na chod domácnosti má obvyklé, nezvýšené. Z titulu vyporiadania BSM po rozvode manželstva matka obdržala sumu 59.000,00 eur, ktorú minula podľa vlastného vyjadrenia na bežné výdavky pre seba a na maloletého.

11. Otec je zamestnaný v čase rozhodovania súdu (apríl 2021) s príjmom 6.618,69 - príjem mu relatívne klesol (zo sumy 6.832,33 eur) oproti roku 2020 z dôvodu iného daňového zaťaženia v súvislosti s nástupom jeho manželky (od januára 2021) do zamestnania, poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 408,00 eur, a príspevok na jedno maloleté dieťa vo výške 250,00 eur mesačne (tento bude vyplácaný iba do dosiahnutia dvoch rokov maloletej, teda ešte cca jeden rok). Od ostatného určenia výživného otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti na maloleté deti vo veku dva a štyri roky. Otec býva v rodinnom dome spolu s manželkou a dvoma maloletými deťmi, výdavky na chod domácnosti má rodina otca cca. 6.430,00 eur mesačne (bez započítania výživného na maloletého Y.), na maloleté deti otca X. a Y. sú výdavky cca. 1.241,00 eur (bez započítania sporenia na deti po 300,00 eur mesačne); medzi „bežné" mesačné výdavky, ktoré sú podľa súdu nadhodnotené, otec uviedol napr. dózy na desiatu do škôlky, ruksaky 17,92 eur mesačne, autosedačky, bicykle, helmy 70,00 eur mesačne (ide o jednorazové výdavky); mimoriadne zvýšené výdavky na maloleté deti X. a Y. nie sú. Otec má manželku, ktorá je od januára 2021 zamestnaná s príjmom 1.443,90 eur. V čase ostatného určenia výživného bol otec zamestnaný s príjmom cca. 5.200,00 € mesačne (jeho príjem tak stúpol o cca. 30 %), výdavky na chod domácnosti mal obvyklé, nezvýšené (s ohľadom na pomery v Nemecku). Z titulu vyporiadania BSM po rozvode manželstva otec obdržal sumu 59.000,00 eur, a za predaj pozemku v jeho vlastníctve sumu 105.000,00 eur (tieto prostriedky použil na zaobstaranie rodinného domu v Nemecku).

12. Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletého Y. - má 14 rokov, býva u matky, navštevuje 2. stupeň základnej školy (z dôvodu vzdelávania sú na neho obvyklé, nezvýšené výdavky). Maloletý je zdravý; nosí okuliare, matka chce pre neho zabezpečiť aj šošovky, potrebuje korekčný zubný strojček - s týmto sú spojené zvýšené výdavky, ktoré však nie sú ešte vynaložené, a budú iba jednorazové, nepravidelné. Výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu 1.979,83 eur mesačne, z toho výdavky na golf 528,93 eur; niektoré matkou uvedené výdavky sú však podľa názoru súdu nadhodnotené, napr. doprava osobným automobilom 110,00 eur mesačne (pravdepodobne v súvislosti s golfom, nakoľko ako ďalší náklad matka uvádza ISIC kartu autobus v sume 11,00 eur mesačne), zubný strojček 250,00 eur mesačne (? - hypotetický a jednorazový náklady), letná a zimná dovolenka 130,00 eur mesačne, kaderník 20,00 € mesačne (? - na maloletého). Žiadne mimoriadne zvýšené výdavky spojené s bežnou (!) starostlivosťou o maloletého však nie sú. V tejto súvislosti súd uvádza, že čo sa týka športovej aktivity maloletého v súvislosti s hraním golfu, táto je podľa vyčíslenia nákladov matkou mimoriadne finančne náročná - podľa názoru súdu nie je možné spravodlivo požadovať a očakávať od otca, aby financoval tieto športové aktivity, aj keď sa maloletý môže javiť ako talentovaný športovec. Ak matka trvá na ďalšom pokračovaní a rozvoji športovej kariéry maloletého, nemôže všetku (!) ťarchu financovania prenášať výlučne na otca - športová aktivita takéhoto druhu sa totiž nedá považovať za bežnú, a výdavky na ňu nie sú výdavkami súvisiacimi s bežnou (!) starostlivosťou o maloleté dieťa. Matka a (už vo svojom veku) aj maloletý musia prijať fakt, že rodičia maloletému nemôžu zabezpečiť nadpriemernú životnú úroveň, pričom otec nemôže kompenzovať a vyrovnávať nižší (resp. t.č. takmer žiadny) príjem matky.

13. Na základe zhora uvedených skutočností dospel súd k názoru, že určenie / zvýšenie bežného výživného na maloletého Y. zo sumy 500,00 eur na sumu 700,00 eur mesačne je primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine, keď matkou požadované výživné vo výške 1.050,00 eur mesačne považoval za neproporcionálne a nezdôvodnené.

14. Čo sa týka ďalšieho výživného doposiaľ určeného na tvorbu úspor vo výške 300,00 eur mesačne, tu súd dospel k názoru, že zmenou pomerov na strane otca (dve nové vyživovacie povinnosti od ostatného určenia výživného) prišlo k zásadnej zmene schopnosti otca tvoriť pre maloletého Y. úspory vo výške 300,00 eur mesačne, resp. v akejkoľvek výške. Majetkové pomery otca (k tomu viď odstavce vyššie) totiž už v súčasnosti nedovoľujú platiť výživné vo výške 700,00 eur (t.j. súdom zvýšené) a ešte naviac vo výške 300,00 eur (doposiaľ určené na tvorbu úspor) - pri zachovaní výživného na tvorbu úspor by totiž súd nemohol pristúpiť k zvýšeniu bežného výživného, ktoré je však prioritné, nakoľko práve bežným výživným sú pokryté náklady maloletého dieťaťa. Treba si tiež uvedomiť že tvorba úspor, nakoľko ide nadštandard k bežnému výživnému, nemôže ísť na úkor ostatných vyživovacích povinností ktoré má povinný rodič voči ostatným svojim deťom (nakoľko tieto základné vyživovacieho povinnosti majú prednosť pred tvorbou úspor).

15. Návrh na zvýšenie výživného bol matkou podaný dňa 2.10.2020, a od tohto dňa žiadala zvýšiť výživné na sumu 1.050,00 eur (a zároveň ponechať výživné vo výške 300,00 eur mesačne na tvorbu

úspor). Súd rozhodol o zvýšení bežného výživného na 700,00 eur mesačne od 2.6.2021 (t.j. odo dňa rozhodnutia), a zároveň o zrušení výživného na tvorbu úspor od toho istého dňa. Ak by súd rozhodol o zmene výživného odo dňa podania návrhu, nastala by situácia že otec by platil zároveň zvýšené bežné výživné 700,00 eur mesačne a zároveň výživné na tvorbu úspor 300,00 eur mesačne (spolu teda 1.000,00 eur mesačne), pričom by musel doplatiť nedoplatok na bežnom výživnom vo výške (do júna 2021) cca. 1.800,00 eur, avšak ním zaplatené platby z titulu výživného na tvorbu úspor (do júna 2021) cca. 2.700,00 eur by mu nebolo možné vrátiť - takúto situáciu súd nepovažoval za spravodlivú (naviac matka by tento stav mohla účelovo predlžovať napr. podaným opravným prostriedkom).

16. Z uvedeného dôvodu ku dňu rozhodnutia súdu nedoplatok na bežnom výživnom nevznikol. O nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením .

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu v rozsahu jeho výroku I a III z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

18. V Rozsudku absolútne absentuje odôvodnenie toho, ako k tomuto súd dospel a ako konkrétne dospel k potrebe zvýšenia bežného výživného práve o sumu 200,- eur. Má za to, že je neprípustné, aby súd iba stroho uviedol, že dieťa od poslednej úpravy pomerov vyrástlo o 5 rokov a toto samo o sebe dáva dôvod na zvýšenie výživného, nakoľko jeho potreby sú prirodzene iné a vyžadujú si zvýšené náklady bez toho, aby tieto zvýšené náklady aj konkrétnym spôsobom definoval. Takéto rozhodnutie považuje za absolútne svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné, a tým pádom porušujúce právo na spravodlivý súdny proces v zmysle SR. Otec sa však iba domnieva, že v prípade údajne zvýšených výdavkov na Maloletého ide podľa názoru súdu prevažne a iba o náklady, ktoré predstavujú nadštandardné výdavky ako sú večere v reštauráciách, drahé zubné strojčeky, elektronika, doprava osobným automobilom na golf, vyšetrenia u lekárov v súkromných ambulanciách, kiná, posilňovne a iné voľno časové aktivity či letné a zimné dovolenky, čo sú však položky, ktoré považuje Otec za nadštandardné a ktoré napríklad v tabuľke bežných mesačných výdavkov u Otca absolútne absentujú, nakoľko si ich Otec nemôže pri svojich príjmoch dovoliť.

19. Na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že určenie bežného výživného vo výške 500,- eur, ku ktorému došlo pred piatimi rokmi keď mal Maloletý 9 rokov, bolo predmetom dohody rodičov s tým, že toto výživné bolo už v tom čase určené vyššie než boli odôvodnené výdavky Maloletého, a to z dôvodu, aby nemuselo o pár rokov (ako napríklad teraz) dochádzať opäť k súdnemu sporu a určovaniu novej výšky výživného. Súd však vôbec neposúdil a vo svojom rozhodnutí nezhodnotil túto skutočnosť a to, či výživné 500,- eur bolo adekvátne v čase rozhodovania, resp. či nie je adekvátne aj dnes. Rovnako tak považuje za svojvoľné a arbitrárne, ak súd rozsudok o zvýšení výživného až o 200,- eur odôvodní len tak, že sa všeobecne zvýšili ceny, Maloletý prešiel na 8 ročné gymnázium, či potrebuje vynakladať zvýšené náklady na voľno časové aktivity bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia toho, v čom konkrétne sa takto mali zvýšiť jeho odôvodnené potreby a ako napríklad úhradu voľno časových aktivít umožňujú konkrétne deklarované majetkové pomery Otca.

20. Skutočnosť, že Maloletý prešiel zo základnej školy na gymnázium totiž ešte nepreukazuje automaticky potrebu nejakých zvýšených výdavkov. Rovnako tak súd neuviedol, ako a v čom mali všeobecne rásť ceny a čoho konkrétne.

21. Súd pri posudzovaní zmien v odôvodnených výdavkoch na Maloletého nezohľadnil ani skutočnosť, že Matka od poslednej úpravy výživného začala poberať z Nemecka rodičovské prídavky, ktoré od roku 2021 predstavujú dokonca sumu 204,- eur, teda spolu so slovenskými prídavkami na dieťa tieto predstavujú sumu takmer 230,- eur, ktoré dostáva za účelom úhrady potrieb Maloletého popri výživnom od Otca. Teda Matka má mesačne k dispozícii sumu 730,- eur (v prípade zvýšeného bežného výživného na 700,- eur by to bolo až 930,- eur) bez toho, aby musela vynaložiť sama čo aj len 1,- eur na úhradu potrieb Maloletého. Zároveň táto zmena spôsobila aj úbytok príjmov na strane Otca, ktorý v čase poslednej úpravy poberal práve tieto dávky z Nemecka v tom čase vo výške 179,- eur.

22. Teda napriek tomu, že Otec uznáva, že sa v priebehu plynutia času mohli o niečo zvýšiť náklady na odôvodnené potreby Maloletého, toto nemožno vytrhnúť z kontextu aj ostatných okolností, ktoré však súd v odôvodnení Rozsudku nijakým spôsobom neposúdil alebo to minimálne nijako nevyplýva z odôvodnenia Napadnutého rozsudku. - že určenie výživného 500,- eur v čase pôvodného rozsudku bolo určené po dohode rodičov nadhodnotene práve z dôvodu, aby nemuselo z dôvodu plynutia času dôjsť k zvýšeniu, ktoré v súčasnosti robí súd Napadnutým rozsudkom;

- zvýšený príjem Matky (mimo zvýšeného príjmu zo zamestnania) slúžiaci výlučne na úhradu potrieb Maloletého pozostávajúci z rodinných prídavkov na Maloletého z Nemecka, a to o sumu 204,- eur;

- v tomto smere aj znížený príjem Otca o tieto prídavky, ktoré v čase posledného určenia výživného poberal vo výške 179,- eur;

- skutočnosť, že pri výživnom 500,- eur od Otca spolu s prídavkami na dieťa má Matka k dispozícii na úhradu potrieb Maloletého sumu zodpovedajúcu v zásade priemernej čistej mesačnej mzde na Slovensku, teda absolútny nadštandard pre 14 ročné maloleté dieťa;

- Matka na rozdiel od Otca nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a nemá ani takmer žiadne náklady na bývanie, nakoľko jej ešte počas manželstva zo svojich prostriedkov zabezpečil bývanie Otec, čo ona dodnes využíva na bývanie, pričom ide o bývanie v rozlohe 100 m2, čo je tak isto na slovenské pomery v zásade nadštandardné pre dvojčlennú domácnosť (Otcova 4-členná rodina býva v dome o rozlohe 130 m2);

- Otec nemá v rámci svojich odôvodnených výdavkov, ktoré bez výživného na Maloletého takmer dosahujú výšku všetkých jeho príjmov, absolútne žiadne voľnočasové aktivity ani dovolenky či iné nadštandardné výdavky, ktorých úhradu však súd od Otca voči Maloletému požaduje;

- Matka nijakým spôsobom nepreukázala, ako sa mali zvýšiť výdavky na Maloletého od poslednej úpravy výživného, čo však ani nemohla, nakoľko už pri poslednej úprave výživného rodičia zohľadnili skutočnosť, že náklady na Maloletého sa budú zvyšovať, preto určili v danom čase výživné vo vyššom rozsahu, než boli nevyhnutné výdavky na Maloletého.

23. Bez ohľadu na to, že súd sa nijako nevyporiadal aj s ostatnými podľa Otca nadnesenými výdavkami (napríklad aj mesačné náklady na stravu 300,- eur, oblečenie 130,- eur a pod.), považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že z uvedeného hodnotenia súdu jasne vyplýva, že ak odpočíta výdavky, ktoré považuje súd za nadnesené, a teda nezohľadnil ich pri určovaní zvýšeného výživného a zároveň výdavky na golf, ktoré súd nepovažoval za štandardné a preto ich tiež nezohľadňoval pri určovaní výživného, potom celkové mesačné výdavky na maloletého a jeho bežné potreby vychádzajú zhruba na 950,- eur, čo pri určení výživného v hodnote 700,- eur + prídavky na dieťa poberané Matkou z Nemecka 204,- eur + 24,95 eur zo Slovenska znamená, že všetky odôvodnené bežné výdavky na Maloletého (vrátane jeho voľno časových aktivít) pri takomto určení výživného bude uhrádzať na Maloletého výlučne Otec. Nie je potom zrejmé, ako sa na bežných výdavkoch na Maloletého podieľa Matka. Otec samozrejme berie do úvahy skutočnosť, že Matka sa podieľa na výžive a výchove Maloletého svojou osobnou starostlivosťou. Toto však neodôvodňuje určenie výživného tak, že Matka nemusí v podstate na Maloletého mesačne uhrádzať vôbec nič. Je totiž pravdou, že od poslednej úpravy pomerov došlo k zvýšeniu príjmu otca o zhruba 1 500,- eur, no súd zároveň mal za preukázané, že Otcovi vznikli aj dve nové vyživovacie povinnosti, kde odôvodnené výdavky na tieto maloleté deti predstavujú cca sumu 1 241,- eur mesačne, teda pokrývajú takmer celý zvýšený príjem Otca.

24. Tak isto súd nezobral nijakým spôsobom do úvahy ani to, že sú to práve aj maloleté dcéry Otca (vo veku 4 a 2 roky), ktoré budú rásť a tak isto sa im budú zvyšovať v najbližšom období a to zásadne bežné odôvodnené výdavky, ktoré však už teraz Otec nemá takmer z čoho pokryť.

25. Otec vytvára svojím maloletým dcéram mesačne sporenie vo výške 300,- eur na každú maloletú dcéru. V tomto smere uvádzame, že tieto úspory vytvára výlučne z rodinných prídavkov, ktoré na tieto dcéry poberá v Nemecku, pričom tak bude robiť len po dobu poberania týchto prídavkov. Rovnako však treba zobrať do úvahy, že Otec v rovnakej sume vytváral po dobu celých 5 rokov úspory aj Maloletému (v tomto okamihu vyše 27.000,- eur), preto má za to, že je spravodlivé, aby mali všetky jeho deti rovnaké podmienky pokiaľ ide o vytvorenie úspor.

26. So vznikom vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom vznikla Otcovi tak isto povinnosť zabezpečiť svojej novej rodine aj bývanie, pričom v tejto súvislosti hradí mesačne hypotéku v celkovej výške 2.335,- eur. V tomto smere ide preto tak isto o zásadne diametrálne odlišné podmienky, než aké má

aj vďaka Otcovi Matka, ktorá mala z jeho strany zabezpečenú prístavbu k rodinnému domu jej rodičov, ktorú financoval zo svojich prostriedkov Otec, pričom pri rozlohe 100 m2 táto prístavba predstavuje pre Matku a Maloletého plnohodnotné bývanie bez ďalších nákladov.

27. Napriek tomu, že Matka mala v zásade všetko zabezpečené, pokiaľ ide o bývanie alebo automobil, pričom navyše z vyporiadania BSM obdržala ešte aj sumu 60 000,- eur, túto už takmer celú za 5 rokov údajne minula, a to na svoje nadštandardné potreby, napríklad, ako sama uviedla, na kúpu nového auta v hodnote cca 20.000,- eur. Toto Matka navyše urobila napriek tomu, že bola vlastníčkou automobilu BMW radu 5. Tak isto ak už Matka považovala za potrebné si kúpiť nový automobil, mohla si vybrať lacnejšie auto, ak tvrdí, že nemá dostatok prostriedkov na úhradu potrieb Maloletého. V tomto smere považuje ešte za potrebné uviesť že Matka zrejme zavádza aj pokiaľ ide o svoje úspory, nakoľko vo svojom vyjadrení aj na pojednávaní tvrdila, že má z uvedenej sumy 60.000,- eur už len sumu vo výške 11.000,- eur, a to na sporiacom účte IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, avšak z výpisov z účtu z roku 2016, ktoré predložil Otec v konaní na súde prvej inštancie vyplýva, že Matka si značné finančné prostriedky presúvala na účet zriadený v L. U. U. IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, kde ešte v auguste 2016 uvádzala v poznámke zostatok 59.500,- eur, pričom má za to, že tieto úspory má stále Matka odložené. Otec by chcel tak isto poukázať na skutočnosť, že už v júli 2018 upozorňoval Matku na to, že v Nemecku mu prestali vyplácať dávky na Maloletého a teda aby ona požiadala o ich výplatu, nakoľko on túto žiadosť za ňu podať nemôže. Napriek tomu Matka nemala potrebu tak urobiť až do leta 2020, kedy jej už vyplatili dávky len 6 mesiacov spätne, teda cca od novembra 2019. Matka sa tak sama pripravila o tisíce eur, ktoré mohla použiť na úhradu odôvodnených potrieb Maloletého. Otcovi navyše vznikli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom s týmto nevyhnutne súvisí aj vyživovacia povinnosť voči manželke, ktorá z dôvodu starostlivosti o dve maloleté deti, nemôže a ešte dlho nebude môcť pracovať na plný úväzok. Napriek vyššie uvedenému však súd zvýšil Otcovi výživné až o 40 %, čo považuje za absolútne neprípustné a neodôvodnené, pričom má za to, že súd zrejme vychádzal iba z toho, že Otcovi sa zvýšil príjem a že žije v Nemecku, preto jeho príjem je vyšší, ako je štandardne príjem lekárov na Slovensku. Súd vôbec nezobral do úvahy aj zvýšené bežné náklady na život v Nemecku, ktoré ako Otec preukázal, sú neporovnateľne vyššie vo všetkých smeroch.

28. Na tomto mieste je preto nutné ešte raz zhrnúť majetkové pomery na strane Otca, pri zohľadnení jeho príjmu 6.600 - 6.800,- eur mesačne netto a zohľadnení príjmu manželky Otca vo výške 1.450,- eur netto a rodinných prídavkov, tak mesačný príjem rodiny Otca predstavuje sumu cca 8.828 - 9.028,- eur (tento sa dokonca počnúc júnom 2022 zníži ešte o 370,- eur z dôvodu, že prídavky na Maloletú Y. v tomto rozsahu rodina poberá len do 3 rokov veku dieťaťa), pričom ich preukázané mesačné výdavky (bez výživného na Maloletého) predstavujú sumu 8.316,- eur. Rozdiel v príjmoch a výdavkoch rodiny Otca (pri započítaní rodinných prídavkov, avšak bez výživného na Maloletého) tak predstavuje len 512

- 712,- eur (od júna 2022 to bude dokonca len v rozsahu 142 - 342,- eur). Preto je zrejmé, že už aj pri bežnom výživnom na Maloletého vo výške 500,- eur sa rodina Otca dostane v rozpočte takmer na nulu.

29. V tomto smere Otec ešte raz poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, ktorá jasne uvádza, že súdy pri určovaní výživného musia obligatórne prihliadať aj na zvýšené životné náklady na život v inej krajine než je Slovensko, ako aj na to, aby nedochádzalo k neférovému majetkovému zvýhodňovaniu dieťaťa, ktoré žije v rozvedenej rodine oproti ostatným deťom, ktoré naopak žijú v rodine povinného rodiča:

30. -„Stejná životná úroveň neznamená, že děti musí mít k dispozici kupříkladu stejné množství finančních prostředků jako rodiče. Zde je nutno si uvědomit, že vyšší příjem rodičů je zpravidla spojen s náročností jejich práce a s tím, jakou odpovědnost nesou. Naproti tomu pro dítě by se jednalo o bezpracný příjem, který si zasluhuje jen tím, že je dítětem svých rodičů. ( ... ) Podle náhledu Ústavního soudu se lze v souvislosti s projednávanou problematikou pozastavit též nad tím, že tvorbou příliš vysokých úspor by mohlo docházet k základní neúměrné nerovnosti mezi dětmi vyrůstajícími v rámci tradiční rodiny a dětmi nacházejícími se mimo ni. Dítě žijící mimo tradiční rodinu může být více ohroženo, nic méně tvorba úspor podle § 917 o. z. nebere v potaz to, v jakých sociálních vztazích se oprávněné dítě nachází. Hypoteticky si tak lze představit případ, kdy má otec za povinnost vytvářet ve prospěch jednoho dítěte značné finanční rezervy a tentýž otec u druhého svého dítěte tuto povinnost nemá, a to jen díky tomu, že mu nebyla soudem stanovena vyživovací povinnost. Dovedeno do důsledků, by bylo pro dítě z materiálního hlediska výhodnější vyrůstat mimo tradiční rodinu, což je pochopitelně absurdní. ( ... ) Již ze samotného slovního spojení „rodičovská odpovědnost" vyplývá, že jsou to právě rodiče a

nikoli stát, kdo je odpovědný za výchovu dítěte. A naučit dítě hodnotě peněz a vštípit mu, že nic není zadarmo a „bez práce nejsou koláče" je bezesporu významnou částí výchovy. Rodiče, jejichž vyživovací povinnost byla upravenou soudem, nemohou být této významné části výchovy zbaveny. ( ... ) Ústavní soud vychází ve svých úvahách z obecné lidské zkušenosti, podle níž zajištění příliš velkými jistotami může vést u dětí ve svém důsledku k pravému opaku, a to k deformaci základních životních hodnot. Vytvoření finančních rezerv či úspor by tak mělo být v zásadě takové, aby dítě nepřišlo o přirozenou životní motivaci nutící člověka drát se o svůj vlastní úspěch a místo v životě. ( ... ) Z výše uvedeného plyne, že nejlepší zájem dítěte nelze zúžit jen na stránku jeho materiálního zajištění, ale je třeba jej vnímat jako výsledek poměřovaní materiálních a nemateriálních hodnot. Při tomto poměřování nelze odhlížet od práva rodiče na ovlivňování hodnotové výchovy svého dítěte." ( Ústavného súdu ČR sp. zn. ).

31. -„Pokiaľ má maloleté dieťa, ktoré nežije v spoločnej domácnosti s jedným z rodičov, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, jeho odôvodnené potreby treba vyhodnocovať aj s ohľadom na ekonomické pomery v mieste jeho trvalého pobytu; výživné na toto maloleté dieťa, ktoré mu poskytuje rodič žijúci a pracujúci v cudzine, je však potrebné stanoviť aj s prihliadnutím na tamojšie ekonomické pomery." (R 65/2018)

32. Výživné vo výške 500,- eur považuje aj so zohľadnením uvedeného za absolútne adekvátne a primerané. Naopak, určenie výživného vo výške 700,- eur je značne nadnesené, neprimerané a v rozpore s primeranou a správnou aplikáciou príslušných ustanovení Zákona o rodine upravujúcich výživné.

33. S ohľadom na vyššie uvedené preto Otec zotrváva na svojom pôvodnom návrhu, ktorý prezentoval už vo svojom podaní zo dňa 13.11.2020, a navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodol nasledovne:

34. „Návrh matky na zvýšenie výživného sa zamieta. Súd mení Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -16 zo dňa 26.01.2016 v odseku štvrtom (tvorba úspor pre maloletého Y.). Nedoplatok na zročnom výživnom nevznikol.

35. Matka je povinná vrátiť otcovi nespotrebované bežné výživné na maloletého Y. v rozsahu presahujúcom 500,- eur mesačne (bežné výživné) uhradené od 02.06.2021 do nadobudnutia vykonateľnosti tohto rozsudku.

36. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

37. Proti rozsudku súdu prvej inštancie prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletého podľa ods. (1)

- podľa písm. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces;

- podľa písm. f) súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam;

- podľa písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

38. Ponecháva na hodnotení odvolacieho súdu, či výdavky na dopravu autom 110 eur mesačne pri presunoch na golfové tréningy a turnaje, výdavky 700 eur 2x do roka na letnú a zimnú dovolenku, zubný strojček v sume 2.000 eur jednorazovo a náklady na následné kontroly a úpravy, kaderník 20 eur mesačne, je potrebné u 14 ročného športovo založeného chlapca považovať za „nadhodnotené", ako to vyhodnotil súd prvej inštancie v odseku 8. str. 11 a 12 napadnutého rozhodnutia. Trvá na tom, že ide o odôvodnené výdavky, v akej výške ich vezme do úvahy odvolací súd, ponecháva na jeho úvahe.

39. Poukazuje na to, že otec rovnako absolvoval dovolenku s rodinou v USA. Je prirodzené, že z dôvodu, že má malé deti trávi momentálne voľné chvíle skôr doma alebo cestou na Slovensko za rodičmi a rodičmi svojej súčasnej manželky, nie je však podľa nás uveriteľné tvrdenie otca, že by mu jeho príjem zástupcu primára na cievnej chirurgii v Nemecku neumožňoval 1x za rok zimnú a 1x za rok letnú dovolenku.

40. Na rovnakej životnej úrovni má potom právo podieľať sa i jeho syn Y..

41. Pri majetkových pomeroch otca nemožno zubný strojček pre syna za 2.000 eur považovať za nadhodnotený výdavok. Náklad potvrdil priamo zubný lekár (dôkaz sa nachádza v spise) a ako ďalší dôkaz v tomto smere odkazuje napr. na webovú stránku zubnej kliniky, kde sa uvádza, že „Cenový rozsah (poz. strojčekov) je veľmi široký od 495 eur až do 6.000 eur."

42. Preukázaný príjem otca za rok za rok 2020 však v žiadnom prípade nie je súdom tvrdených 6.832,33 eur. Otec podľa predložených výplatných pások v roku 2020 zarobil nasledovné sumy: január 7.761,67, február 7.633,30, marec 7.479,02, apríl 7.426,05, máj 7.637,77, jún 7.479,02, júl 7.739,07, august 7.686,27 september 7.426,05, október 7.950,79, december 6.832,33. Ak spočítame priemer týchto otcových čistých príjmov v roku 2020, dôjdeme k sume 7.550,12 eur. Súd tu nepochopiteľne porovnal len príjem otca z decembra 2020 a jeho príjmom z apríla 2021. Selektívne vybranie a porovnanie len dvoch mesiacov z príjmu otca neobstojí, keď otec predložil v konaní výplatné pásky za rok spätne, ktoré súd, zdá sa riadne nevyhodnotil a nevzal do úvahy.

43. Príjem otca bolo treba posudzovať výlučne v pomere k roku 2016, kedy sa naposledy rozhodovalo o výživnom. Mierna medzimesačná odchýlka v príjme otca v priebehu súdneho konania o 200 eur je pri jeho výške príjmu jednak úplne zanedbateľná, ale najmä je celkom irelevantná na účely určovania otcovho príjmu. V konaní je preukázaný nepochybný nárast príjmu otca z 5.200 eur o minimálne 2.000 až 2.300 eur. Otec preložil tabuľku výdavkov, kde sa okrem iného ako zrejme podstatné (červeným označené výdavky) uvádzali o.i. náklady na poistenie zubov, krúžok angličtiny pre 4 ročnú dcéru za 85 eur mesačne, ale z napadnutého rozhodnutia sa nedá zistiť, či súd i tieto výdavky otca ráta do vyššie uvedenej súhrnnej sumy údajných výdavkov na otcovu domácnosť.

44. Predovšetkým sa však z rozsudku nedá zistiť, či súd medzi uvedené nevyhnutné výdavky otca na domácnosť v súhrnnej sume 6.430 eur počítal i ňou od počiatku namietaný výdavok „Hypotéka byt O." v sume 211,56 eur, a ďalej „mesačný predpis byt O.", „daň z nehnuteľnosti byt O.", „byt O. smeti", „byt O. elektrina". Ide všetko o výdavky na byt manželky otca v jej výlučnom vlastníctve, a ktoré sumy namietala ako na účely výdavkov pri výživnom u otca nezohľadniteľné.

45. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vysvetliť, ako sa s jej námietkou voči tomuto otcom v konaní predloženému dôkazu vysporiadal a uviedol, z akých konkrétnych súdom akceptovaných výdavkov otca vlastne pozostáva uvedená súhrnná suma.

46. Napadnutý rozsudok pokladá v tejto časti za nepreskúmateľný, keď súd nevysvetlil, ktoré z otcom deklarovaných výdavkov zobral do úvahy alebo nie pri konštatovaní, že výdaje jeho domácnosti sú 6.430 eur.

47. Náklady na domácnosť napr. (ale nielen) na bývanie bolo potrebné deliť počtom členov otcovej domácnosti (4) a zohľadniť i to, že manželka otca má k ich dcéram tiež vyživovaciu povinnosť, má príjem zo zamestnania a rodina poberá prídavky na deti v nezanedbateľnej výške. Je potrebné ustáliť, ktoré z otcom deklarovaných výdavkov sú nevyhnutné výdavky a ktoré sú tie, pred ktorými má prednosť výživne a v akom rozsahu tieto súd otcovi zobral do úvahy.

48. Poznamenáva, že ak otec deklaruje náklad na hypotéku na dom 1.535 eur a pozemok 800 eur mesačne, tak tým stále len „spláca svoje bývanie", za ktoré na základe svojej vlastnej úvahy a rozhodnutia zaplatil bezmála pol milióna eur. Tento výdavok v tejto výške na bývanie je teda len voľbou otca, ktorý zrejme zhodnotil, že mu jeho príjem takého bývanie umožňuje.

49. Súd ďalej konštatuje (odstavec 10 str. 14), že „tvorba úspor nemôže ísť na úkor ostatných vyživovacích povinností" a že „prišlo k zásadnej zmene schopnosti otca tvoriť pre maloletého Y. úspory vo výške 300 eur resp. v akejkoľvek výške."

50. Na takýto záver nemal súd podľa nej žiadny podklad, keď práve naopak, správanie otca počas súdneho konania preukázalo, že otec je veľmi dobre schopný pokračovať v tvorbe úspor u mal. Y.. Otec totiž v tabuľke svojich výdavkov deklaruje, že po 300 eur (t.j. rovnako, ako na syna Y.) prispieva mesačne i na úspory na dcéru X. a dcéru Y..

51. Súd tvorbu úspor u mal. Y. v sume 300 eur zrušil, napriek tomu, že otec dosiaľ uvedené preukázateľne zvládal Y. hradiť i počas rozvodového konania a zároveň prispievať v rovnakej sume po 300 eur aj každej zo svojich mal. dcér vo veku 1 a 3 roky.

52. Ak otec doteraz bol schopný prispievať na tvorbu úspor každému z detí v sume po 300 eur (Y. 300, Y. 300, X. 300), a súd rozhodol o zvýšení bežného výživného pre Y. o 200 eur, tak min. zvyšnú sumu 100 eur mohol a mal otec na úspory Y. ďalej platiť, lebo by išlo len o pretransformovanie (rozdelenie) pôvodnej sumy na tvorbu úspor (300 eur) medzi bežné výživné (200 eur) a úspory (100 eur).

53. Napriek množstvu predložených dôkazov o výrazných športových úspechoch maloletého Y. preukazujúcich, že tu nejde len o bežné hobby, ale o dieťa s výrazným talentom, ktorý je potrebné podporiť, súd sa tu obmedzil na „suché" konštatovanie (str. 15) a síce, že „maloletý začal hrať golf". Maloletý pritom „začal hrať golf" už niekoľko rokov dozadu, vypracoval sa medzičasom na vynikajúceho hráča s veľkým potenciálom a značnými úspechmi a ak by sa táto jeho aktivita podporila o čom svedčí i v spise založené vyjadrenie golfového klubu, má vyhliadky na veľmi dobrú budúcnosť, kde úspechy v tomto športe často dopomôžu dieťaťu dostať sa najmä v zahraničí napr. na lepšiu vysokú školu.

54. Nie je zrejmé, nakoľko súd zobral do úvahy, že napriek pribudnutiu dvoch vyživovacích povinností, pribudol otcovi do rodiny i príjem manželky, prídavky na deti a príspevok na jedno z detí, ktoré sú tiež príjmom otcovej rodiny, v celkovej sume spolu ďalších 1.812 eur a že vyživovaciu povinnosť k dcéram má i manželka otca. Bolo preukázané, že manželka otca vlastní byt v O., ktorý vzhľadom k tomu, že bývajú v Nemecku, predstavuje ďalší majetok, z ktorého manželka môže mať výnos formou nájmu a príjem rodiny otca sa tak zvýši o tieto príjmy z majetku jeho manželky.

55. Súd konštatuje, že matke stúpol príjem od posledného rozhodovania o výživnom o 20 % a otcovi stúpol príjem o 30 %, čo je však u matky 200 eur z 1.000 na 1.200 eur, kým u o otca uvedený 30 % rast predstavuje zvýšenie o 2.000-2.300 eur mesačne! Takéto selektívne hodnotenie a prezentovanie dôkazov zo strany súdu, bez ich posúdenia vo vzájomných súvislostiach a relevancii pre konanie, jednostranné vyzdvihovanie dôkazov zdanlivo svedčiacich v prospech otca a nevysporiadanie sa s dôkazmi svedčiacimi pre zvýšenie výživného, absencia jedinej konštatácie v celom rozhodnutí o tom, že otcovi zásadne stúpol príjem a o akú sumu (otcovi pritom stúpol príjem prakticky o celé dva! mesačné platy matky), namiesto toho sa súd celkom nepochopiteľne zameral na rast príjmu matky o 200 eur, budí vážne obavy ohľadom spravodlivého a nezaujatého rozhodnutia, ktoré je v záujme maloletého. Okrem príjmu otca bolo pri určovaní otcových možností a životnej úrovne potrebné prihliadať i na pomery týkajúce sa jeho bývania.

56. Súd (str. 16 a 17) nepovažoval za „spravodlivé" voči otcovi priznať synovi zvýšené výživné odo dňa začatia konania ako navrhovala matka, s odôvodnením, že by otcovi nebolo možné vrátiť spotrebovanú sumu výživného na úspory od podania návrhu a musel by naviac doplatiť sumu zročného výživného okolo 1.800 eur. Priznanie výživného od podania návrhu zákon takouto ani žiadnou inou reciprocitou nepodmieňuje. Domnieva sa, že tu bolo naopak „spravodlivé" voči maloletému synovi, aby súd uložil otcovi doplatiť zročné výživné od začatia konania s poukazom práve napríklad na vyššie uvedenú značnú sumu rodinných prídavkov, ktorú otec v Nemecku min. 2 roky poberal v sume okolo 200 eur mesačne napriek tomu, že sa o syna osobne nestaral a na ich poberanie nebol (na rozdiel napr. od matky) vôbec odkázaný.

57. Oba inštitúty „nevracanie spotrebovaného výživného" i „priznanie výživného spätne od podania návrhu" sú v zákone ustanovené záujme maloletého, ktorý záujem je prvoradým kritériom, na ktoré musí súd pri rozhodovaní o veciach týkajúcich sa maloletých zo zákona prihliadať (čl. 5 ZR). Záver súdu ohľadom nepriznania zročného výživného od začatia konania sa teda javí v rozpore s týmto zákonným princípom prioritizácie záujmu maloletého. Uvedené zročné výživné pritom mohlo byť vynaložené napr. na zabezpečenie golfovej výstroje pre maloletého alebo hradenie poplatkov za golfový klub a golfové turnaje.

58. Neobstojí tu ani obava vyslovená súdom, že „inak by matka mohla tento stav účelovo predlžovať podaným opravným prostriedkom". Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ) a zákon nerozlišuje či ide o bežné výživné alebo výživné na tvorbu úspor. Trvá na tom, že niet žiadnej

zákonnej opory ani iného dôvodu, ak súd zvýšil bežné výživné o 200 eur, aby sa maloletému toto zvýšenie nepriznalo od podania návrhu, ak to matka riadne navrhla.

59. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku ustanovuje . S tam uvedenými podmienkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale aj napr. existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami resp. výsledkom dokazovania.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok prvoinštančného súdu je potrebné z m e n i ť na základe tak, že rozsudok Okresného súdu Trnava -16 zo dňa 26.1.2016 sa mení odo dňa 2.10.2020 - t.j. počínajúc dňom začatia konania v časti týkajúcej sa:

- výšky bežného výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. L. sumou bežného výživného 800 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

- výživného na tvorbu úspor tak, že otec je povinný prispievať maloletému Y. L. výživným určeným na tvorbu úspor sumou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred spolu s bežným výživným.

61. Zročné výživné za obdobie od začatia konania v príslušnej sume je otec povinný doplatiť spolu s bežným výživným v prvom mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku alt. v troch mesačných splátkach.

62. Ostatné výroky ostávajú bez zmeny. Alternatívne zruší a podľa povahy vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ak Krajský súd v Trnave vzhliadne, že sú splnené podmienky podľa .

63. K odvolaniam zákonných zástupcov maloletého sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia predneseného na pojednávaní dňa 02.06.2021 pred súdom prvej inštancie.

64. K odvolaniu matky sa vyjadril otec a uviedol, že s argumentáciou Matky uvedenou v jej odvolaní sa absolútne nestotožňuje, pričom pokiaľ ide o rozhodnutie súdu v časti, v ktorej zrušil povinnosť Otca na tvorbu úspor Maloletého, v tejto časti ho považuje za absolútne správne po vecnej, ako aj formálnej stránke.

65. Matka vo svojom pôvodnom návrhu požadovala zvýšenie bežného výživného na sumu 1.050,- eur mesačne za súčasného ponechania výživného na tvorbu úspor v sume 300,- eur. Zrazu už však Matka v odvolaní požaduje bežné výživné „iba" vo výške 800,- eur a výživné na tvorbu úspor vo výške 150,- eur. Už z uvedeného je zrejmé, že ňou deklarované údajne zvýšené odôvodnené výdavky Maloletého (ktoré nedokázala preukázať) sú absolútne nedôvodné a nadhodnotené, inak by nepristúpila k takejto zmene svojho pôvodného návrhu, ak by bol pravdivý. Otec nepopiera zvýšenie príjmu od poslednej úpravy výživného v roku 2016, kedy mal deklarovaný čistý príjem vo výške 5.200,- eur. Čo sa však týka celkového zvýšenia príjmu, nemožno v žiadnom prípade súhlasiť s tvrdením Matky, že príjem Otca sa od roku 2016 zvýšil o 2.000 - 2.300,- eur. Matka tu síce vypočítala priemerný čistý príjem Otca za obdobie posledných 12 mesiacov na sumu cca 7.550,12 eur, no k tomuto číslu dospela jedine z dôvodu, že absolútne ignorovala argumentáciu a dôkazy predložené zo strany Otca, ktorými preukazoval odôvodnenú zmenu daňových tried v decembri 2020 (poukazuje na vyhlásenie daňovej poradkyne), v dôsledku ktorej došlo k nevyhnutnému trvalému poklesu jeho čistého príjmu na hodnotu približne 6.800,- eur mesačne netto. Z tejto sumy potom správne vychádzal aj súd pri posudzovaní zmeny pomerov na strane Otca, nakoľko súd správne vyhodnotil skutočnosť, že vzhľadom na to, že zmenou daňových tried je pokles príjmu Otca trvalý a teda jeho príjem nebude v budúcnosti dosahovať sumy ako v období pred zmenou daňovej triedy, teda nebude v priemere 7.500,- eur, nemohol ani túto skutočnosť brať do úvahy a vypočítavať priemerný príjem Otca z príjmu za posledných 12 mesiacov. Teda priemerný mesačný čistý príjem Otca je približne 6.856,- eur a rozdiel oproti jeho príjmu v roku 2016, kedy došlo k určeniu výživného tak predstavuje sumu 1.656,- eur. Medzičasom vznikli Otcovi dve nové vyživovacie povinnosti na maloleté detí, kde bežné mesačné výdavky na tieto dve malé deti vo veku dvoch a štyroch rokov dosahujú spolu sumu cca 1.241,- eur ( čo je s prihliadnutím na zvýšené životné náklady v Nemecku až podpriemerne nízke ), pričom sa budú s ohľadom na vek detí zvyšovať, je zrejmé, že v zásade takmer celý jeho zvýšený príjem pokrýva náklady na tieto ďalšie dve maloleté deti, vo vzťahu ku každému vo výške asi 600,- eur.

66. Zároveň z dôvodu potreby starostlivosti o Maloleté deti, z ktorého dôvodu manželka Otca nemôže pracovať na plný úväzok, má Otec súčasne aj vyživovaciu povinnosť voči manželke.

67. Na tomto mieste zdôrazňuje, že aj Otcove dve Maloleté dcéry sú nadané a talentované a mohli by navštevovať napríklad rôzne tanečné či športové krúžky alebo školy pre nadané deti, no nakoľko si to Otec nemôže dovoliť, aj keby chcel rozvíjať ďalej ich nadanie, nemôže tak urobiť. Je potom absurdné, aby sa prihliadalo len na nadanie Maloletého a platili mu golf, keď nie len že Otec si toto nemôže voči ostatným svojim deťom dovoliť, no nemôže si dovoliť ani ísť s nimi na obyčajný výlet, dovolenku, kina či do ZOO.

68. Rovnako je potrebné si uvedomiť, že Otec až do roku 2018 poberal prídavok na Maloletého z Nemecka vo výške 179,- eur, ktorý mu však prestali posielať v júli 2018.

69. Čo sa však týka Matky, u tejto tak isto došlo od roku 2016 k zmene pomerov, a to k zvýšeniu jej príjmu o spomínaných cca 200,- eur, pričom ak by sa Matka viac snažila, je presvedčený, že by jej príjem mohol byť omnoho vyšší. Matka neustále mení zamestnania, keď napríklad pred podaním návrhu bola nezamestnaná, po podaní návrhu na začatie konania sa čerstvo zamestnala, kde v zamestnaní vydržala len počas cca 3 mesiacov a do rozhodnutia súdu toto zamestnanie nie len že znova zmenila, no navyše už medzi časom dobrovoľne ukončila prácu aj v tomto novom zamestnaní s argumentom údajnej veľkej pracovnej vyťaženosti. Má za to, že aj táto zjavne dobrovoľná a neustála fluktuácia Matky musí byť zohľadnená pri určovaní výživného. Otec nemôže doplácať na to, že Matka nevie alebo si nechce udržať stále zamestnanie, kde by s ohľadom aj na svoju kvalifikáciu a vzdelanie mohla dosahovať na slovenské pomery nadpriemerný príjem určite presahujúci priemernú mesačnú mzdu. Ani potreba starostlivosti o Maloletého v tomto smere nemôže ako argument obstáť, nakoľko je normálne, že rodičia maloletých detí pracujú, pričom Maloletý má už 14 rokov, teda nepotrebuje neustálu opateru. Pričom Otec má vedomosť, že jej aj vypomáhajú, prípadne sa starajú aj rodičia Otca. Čo je opäť zásadný rozdiel od Otca, ktorý v Nemecku nemá rodinu a ak starostlivosť o deti nevykoná jeho manželka, sú odkázaní len na škôlky a jasle, ktoré však majú obmedzené hodiny, kedy sú otvorené a sú finančne nákladné. Preto v prípade, ak chce manželka Otca pracovať a zabezpečovať do domácnosti príjem, musia si zabezpečiť opatrovateľku, čo je opäť ďalší náklad. K argumentu Matky vo vzťahu k osobnej starostlivosti uvádza, že to bol práve Otec ktorý navrhoval striedavú osobnú starostlivosť o Maloletého a z tohto dôvodu pôvodne aj kupoval deklarovaný pozemok v O., na ktorý už mal aj vydané stavebné povolenie. No bola to Matka, kto so striedavou starostlivosťou nesúhlasil.

70. Pri ponechaní pôvodnej výšky výživného 500,- eur považuje sumu 730,- eur mesačne bez potrieb ďalších príplatkov zo strany Matky za absolútne adekvátne veku a potrebám 14 ročného dieťaťa. Vo vzťahu k prídavkom na Maloletého navyše nedá opäť nespomenúť skutočnosť, že Otec prestal poberať prídavok na Maloletého v Nemecku už v júli 2018, kedy o tom upovedomil Matku a upozornil ju, že o prídavok musí požiadať sama, nakoľko on tak urobiť nemôže. Matka napriek tomu toto odignorovala a o prídavok požiadala až v júni 2020 (teda po dvoch rokoch, čo sama potvrdila), kedy ho dostala spätne len za pol roka, teda od novembra 2019. Rovnako sa nedá nespomenúť, že Matka po vyporiadaní BSM s Otcom dostala sumu 60.000,- eur, ktoré ako sama uviedla, už takmer údajne minula (zostatok uvádza Matka 11.000,- eur), a to napriek tomu, že mala od Otca zabezpečené bývanie aj auto, a teda nemusela okrem bežných potrieb míňať peniaze v takomto veľkom rozsahu ako Otec (samozrejme ak nežije nadštandardným spôsobom života). Navyše podľa všetkého sumu asi 20.000,- eur minula na kúpu automobilu Suzuki Vitara, a to napriek tomu, že bola v tom čase a do dnešného dňa je vlastníčkou motorového vozidla BMW radu 5 XDrive luxusnej výbavy. Teda kúpila si pomerne drahé auto napriek tomu, že už jedno funkčné auto vlastnila. Matka však urobila pravý opak, navyše auto BMW vlastní dodnes a napriek tomu, že tvrdí, že na tomto nejazdí, musí na neho napríklad minimálne platiť poistku. Opäť však ani tieto peniaze Matke zrejme nechýbajú.

71. Zhrnúc vyššie uvedené má za to, že na strane oboch rodičov došlo k zmene pomerov, ktoré však pri zohľadnení všetkých súvislostí, aj výdavkov, vyživovacích povinností na strane Otca a so zohľadnením zvýšených nákladov na život v Nemecku nemôžu viesť v žiadnom prípade k rozhodnutiu o potrebe zvýšenia bežného výživného na Maloletého nad sumu 500,- eur.

72. Rovnako považuje za potrebné zdôrazniť, že súd bral v tomto smere do úvahy aj príjem manželky Otca, ktorý tiež zohľadnil pri rozhodovaní v rámci aktív rodinného rozpočtu, ako aj pri potrebe úhrady

potrieb domácnosti Otca, teda aj na strane pasív. Ak totiž súd pri rozhodovaní berie do úvahy ako príjem Otcovej domácnosti aj príjem jeho manželky na strane aktív, potom je logické a potrebné, že zohľadní aj výdavky vynaložené na jej majetok v O.. Ak by tieto výdavky nezohľadňoval, musel by vylúčiť z príjmu aj príjem jeho manželky.

73. Otec vo svojich bežných mesačných výdavkoch, na rozdiel od výdavkov Matky, deklaroval len bežné a nevyhnutné mesačné výdavky, bez väčšiny ktorých sa v zásade nezaobíde. Na rozdiel od Matky, ktorá považuje za štandardné, že ona aj so synom idú dva krát do roka na dovolenku ( letnú aj zimnú ), okrem toho syn navštevuje aj školské výlety, kempy, lyžiarske výlety, golfové turnaje, kiná, fitnesscentrá a absolvuje aj večere v reštauráciách a pod. Toto sú všetko na strane Maloletého a Matky nadštandardné výdavky na voľno časové aktivity, ktoré si bohužiaľ rodina Otca nemôže pri svojom príjme dovoliť, čo je zrejmé z predloženého pomeru jeho príjmov a výdavkov. Preto potom argument Matky, že Otec absolvoval za posledných 5 rokov dve dovolenky v USA (podotýka, že išlo o nízko nákladové dovolenky), kde jedna bola dokonca ešte pred narodením jeho druhej dcéry hradená iba z úspor jeho manželky vytvorených v období pred narodením ich dcér, vyznieva skutočne nezmyselne a opäť iba dokazuje celkovú skreslenú predstavu Matky o živote Otca.

74. Čo sa týka neustále opakovaného argumentu o polmiliónovej hodnote domu Otca v Nemecku, ktorý Otec stále spláca, v tomto smere uvádza, že tu opäť Matka zavádza a snaží sa operovať touto hodnotou ako niečím nadštandardným. Opäť aj v tomto prípade opakuje, že z Otcom predložených dôkazov jasne vyplýva (dôkazy preukazujúce náklady súvisiace so výstavbou - 700,- eur na zápis záložného či vlastníckeho práva, tisícové náklady na vodovodné prípojky a podobne), že ceny v Nemecku sú úplne iné, ako tie na Slovensku a rodinný dom o rozlohe 130 m2 za pol milióna v odľahlejšej lokalite mimo veľkého mesta je bohužiaľ v Nemecku realitou a je v zásade pre 4-člennú rodinu podpriemerom. Navyše Otec celkom dobre nerozumie tomu, ako si Matka predstavuje, že by mal inak Otec s jeho rodinou žiť. Otec musel pre svoju rodinu zabezpečiť bývanie. Pri výške nájmov v Nemecku (rovnako deklarované na súde prvej inštancie príkladom inzercií) by Otec mesačne vyhadzoval tisícky eur v zásade von oknom. Preto áno, síce stále spláca nehnuteľnosť, v ktorej žije, no ide o investíciu do vlastného majetku, ktorý bol nevyhnutný na zabezpečenie bývania jeho rodiny.

75. Záverom tiež nemôže opomenúť napríklad namietaný náklad na poistenie zubov (30,- eur). Rozumie, že Matke sa môže zdať tento náklad za nie nevyhnutný. Avšak opäť je to z dôvodu nepochopenia súvislostí a nákladov na život v Nemecku, kde poistenie zubov (prípadného protetického ošetrenia) je bežným a v zásade nevyhnutným výdavkom, nakoľko bez tohto poistenia by sa v prípade potreby takéhoto zdravotného zákroku Otec s rodinou u zubára v Nemecku nedoplatili.

76. Pokiaľ ide o byt v O., tento ako už bolo uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach, nemôže Otec s rodinou predať alebo prenajať, nakoľko ho využívajú v čase, keď Otec navštevuje Maloletého. V čase pandémie COVID-19 boli síce návštevy obmedzené, no za normálnej situácie navštevuje maloletého približne 2x do mesiaca, kedy trávia čas práve aj v tomto byte v O..

77. Čo považuje za zásadné je skutočnosť, že Otec vytváral Maloletému úspory v rozsahu 300,- eur po dobu piatich rokov, teda od roku 2016, kedy bolo určené toto výživné na tvorbu úspor na základe dohody rodičov. Od tohto času do rozhodnutia súdu tak Otec vytvoril Maloletému úspory vo výške takmer 28.000,- eur (preukázané aj potvrdením predloženým Matkou v prvoinštančnom konaní), čo považuje za absolútny nadštandard pri veku 14 ročného chlapca a zo slovenského platu lekára by si Otec takéto niečo určite nemohol dovoliť. Navyše Matka tvrdila, že údajne Maloletému prispieva sama na tvorbu úspor sumou 150,- eur mesačne, teda od rozvodu by mu mala takto nasporiť sumu minimálne 10.000,- eur.

78. Okrem toho, má za to, že je spravodlivé, aby rovnaké právo mali aj ostatné dve maloleté deti Otca, ktorým Otec vytvára v súčasnosti úspory v rovnakej výške, a to 300,- eur mesačne, keď to situácia dovoľuje (teda nie pravidelne každý mesiac). Chce tak zabezpečiť to, aby jeho ostatné dve deti neboli ukrátené a mali rovnakú možnosť do budúcna, akú má aj Maloletý. Je zrejmé, že v čase určovania výživného na tvorbu úspor v roku 2016, kedy Otec nemal ďalšie dve maloleté deti a vyživovacie povinnosti k nim, bola situácia na strane Otca absolútne odlišná a tvorbu úspor Maloletému si mohol dovoliť. Avšak z dôvodu práve zmeny okolností už táto tvorba úspor pre Maloletého predstavuje pre Otca neprimeranú záťaž, ktorá z hľadiska jeho možností a schopností nezodpovedá jeho deklarovaným príjmom a výdavkom a rozhodnutie súdu v tomto smere, čo sa týka zrušenia výživného na tvorbu úspor,

považuje za spravodlivé a správne aj v súlade s ustanoveniami a Zákona o rodine. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o jeho rozhodnutie o zrušení povinnosti na tvorbu úspor Maloletému.

79. Čo sa týka výdavkov na golf, v tomto smere súd vyhodnotil tieto výdavky správne keď uviedol, že nejde o štandardný, ale naopak o nadštandardný výdavok, ktorý nie je možné od Otca za danej situácie spravodlivo požadovať aby ho hradil, nakoľko to jeho majetkové pomery nedovoľujú. Určenie výživného na Maloletého vyššie o 500,- eur z dôvodu potreby úhrad nákladov na golf by však nepredstavovalo podieľanie sa na životnej úrovni Otca, ale došlo by k zníženiu životnej úrovne Otca a jeho rodiny na úkor Maloletého, ktorého životnú úroveň by Otec zvyšoval nad svoju vlastnú. Takéto právne posúdenie by preto bolo výslovne v rozpore so zákonom a so samotným účelom výživného na maloleté deti. V tomto smere preto považuje rozhodnutie súdu za absolútne správne. Rovnako sa Otec stotožňuje s posúdením neodôvodnenosti niektorých výdavkov, ktoré deklarovala Matka tak, ako ich vyhodnotil súd, a to či už ide o náklady na auto, holiča či zubný strojček. Okrem toho však rozporuje aj ďalšie výdavky na Maloletého, ktoré sú značne nadnesené alebo nie sú nevyhnutne odôvodnené (v tomto smere v záujme hospodárnosti v celom rozsahu poukazujeme na naše predchádzajúce vyjadrenia, a to str. 4 - 7 vyjadrenia zo dňa 13.11.2020 a str. 2 - 4 vyjadrenia zo dňa 08.01.2021, na ktorej argumentácii zotrváva a ktorou aj s poukazom na ostatné skutočnosti odôvodňujeme potrebu ponechania výšky bežného výživného v rozsahu 500,- eur). Nevidí dôvod, prečo by mal mať Maloletý strojček za 2.000,- eur, ak si to rodičia nemôžu dovoliť, ak existuje lacnejšia alternatíva. Zo žiadneho z Matkou predložených dôkazov nevyplýva, aké boli výdavky na Maloletého v roku 2016 a ako sa ku dňu podania návrhu alebo ku dňu rozhodnutia súdu zvýšili! Toto považuje za rozhodujúce. Otec totiž od počiatku tvrdil, že výživné 500,- eur bolo určené v roku 2016 dohodou rodičov vo vyššom rozsahu, ako boli skutočne odôvodnené potreby Maloletého. V zmysle právnych predpisov je možné výživné zvýšiť len v prípade, ak dôjde k významnej zmene pomerov na strane oprávneného alebo povinného, teda buď k zvýšeniu odôvodnených a oprávnených potrieb maloletého alebo k zvýšeniu prípadne naopak zníženiu životnej úrovne povinného rodiča. Preukazovanie výšky výdavkov na maloletého v súčasnosti totiž nijako nedokazuje ich zvýšenie, teda to, či k zvýšeniu skutočne došlo a v akej výške a či toto zvýšenie skutočne aj odôvodňuje zvýšenie bežného výživného.

80. Vzhľadom na to, že súd nepriznal nárok na vrátane výživného na tvorbu úspor spätne odo dňa podania návrhu Otca, považuje jeho rozhodnutie správne aj vo vzťahu k nepriznaniu nároku Matky, resp. Maloletému na zročné výživné odo dňa podania návrhu, pričom sa nestotožňuje s názorom vyjadreným v odvolaní Matky, že priznanie zročného výživného je za každých okolností povinnosťou súdu. V tomto smere má za to, že Matka ustanovenie § 77 ods. 1 ZR interpretuje zavádzajúco, čo je zrejmé aj z toho, že neuviedla kompletnú citáciu predmetného ustanovenia.

81. Z citovaného ustanovenia Zákona o rodine vyplýva, že súd má iba možnosť, nie povinnosť priznať výživné odo dňa začatia konania. Napriek tomu, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, že toto výživné by nebolo možné vrátiť, nakoľko nejde o spotrebované výživné, pri ktorom ako jedinom v zmysle § 78 ods. 2 ZR platí, že sa nevracia, ak súd pristúpil k takémuto právnemu posúdeniu, potom s ohľadom na túto okolnosť rozhodol správne a tento osobitný zreteľ zobral do úvahy práve aj s ohľadom na majetkové pomery Otca, ktorý by nemal k dispozícii osobitné prostriedky popri tvorbe úspor aj na úhradu tohto zročného výživného spätne. S ohľadom na vyššie uvedené preto Otec navrhuje, aby odvolací súd odvolanie Matky v celom rozsahu zamietol a naopak, aby vyhovel odvolaciemu návrhu Otca zo dňa 12.07.2021 v tom smere, že zmení Rozsudok Okresného súdu TRNAVA č. k. -231 zo dňa 02.06.2021 tak, že návrh Matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne (zachová výšku bežného výživného 500,- eur tak, ako bolo určené Rozsudkom Okresného súdu TRNAVA č. k. -16 zo dňa 26.01.2016), za súčasného ponechania zrušenej povinnosti otca na tvorbu úspor Maloletého.

82. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že skutočnosť, že maloletý Y. má na sporiacom účte t. č. približne 27.000 eur sama osebe nezakladá automaticky dôvod na zrušenie výživného na tvorbu úspor. Vzhľadom na preukázané športové aktivity a výrazné úspechy maloletého a s tým spojené zvýšené výdavky na golf je zrejmé, že tieto úspory by slúžili primárne na ďalší rozvoj a podporu talentu maloletého prípadne na so športom spojené štúdium v zahraničí.

83. Súd v tomto konaní hodnotí a vykonáva i z vlastnej iniciatívy dôkazy podľa svojho uváženia tak, aby dospel k materiálnej pravde ohľadom maloletého. Tvrdenia o neunesení dôkazného bremena matkou sú tak irelevantné.

84. Tvrdenie otca, že už pôvodné 500-eurové výživné v roku 2016 bolo stanovované dohodu „s tým, že toto je nadhodnotené a bude slúžiť dlhú dobu bez potreby zvyšovania":

- je ničím nepreukázané;

- je prekonané uplynutím času - dlhá doba od ostatného určovania už práve plynula (5 rokov);

- neobstojí, nakoľko aj pri pôvodnom príjme otca 5.200 eur (v r. 2016) bolo toto výživné na mal. syna Y. (vtedy 9 ročného), ako jediná vyživovacia povinnosť otca, pričom otec sa naviac podieľal na osobnej starostlivosti o syna len cca 5 % času a matka 95 %, primerané a nijako nenadhodnotené.

85. Tvrdenia o údajnom luxusnom živote matky a syna na Slovenku v podobe návštevy „drahých stejkových reštaurácií" sú nepravdivé, ničím nepreukázané a celkovo absurdné, vzhľadom na celkové majetkové pomery matky a jej príjem. Rovnako tak poukazy na údajné návštevy „kín, divadiel, reštaurácií a posilňovní" zo strany maloletého. Otec nepoprel tvrdenie matky, že s novou manželkou absolvovali dovolenky v zahraničí (USA). Skutočnosť, že momentálne pri 2 malých deťoch a práci otec dovolenky a iné voľnočasové aktivity z časových dôvodov nestíha absolvovať nie je podstatná a nevylučuje, že to otcovi jeho životná úroveň a majetkové pomery dovoľujú.

86. Tvrdenie, že matka nemusí pri danom výživnom hradiť synovi prakticky nič neobstojí. Matka sa jednak 99 % osobnou starostlivosťou /otec 1 %/ podieľa na starostlivosti o syna, a jednak mu hradí a doteraz roky hradila z jej úspor z BSM všetky náklady v súvislosti s hraním golfu, ktoré sú v nezanedbateľnej výške, a na ktorých sa otec absolútne odmietol podieľať (a to čo i len uhradením jedného jediného golfového turnaja/vybavenia a pod.) i keď je to v záujme dieťaťa a možnosti (prispieť aspoň občas) na to otec má.

87. Priemerný príjem otca za posledný rok spätne je ľahko vypočítateľný z otcom predložených výplatných pások a tento je cca 7.500 eur v čistom. Oproti pôvodnému príjmu 5.200 eur v čase ostatného rozhodovania o výživnom (r. 2016) otcovi teda stúpol príjem o cca 2.300 eur! v čistom mesačne / nepočítajúc ďalej príjem manželky otca a poberané prídavky na dcéry v Nemecku/.

88. Zohľadniac i „nemecké" ceny a životné náklady ako o niečo vyššie, výdavok na 2 ročné dieťa vo výške 625 eur treba považovať za značný i na „nemecké pomery" (k tomu otec poberá ešte nemecké prídavky). Okrem toho otec pripúšťa, že k tomu ešte prispieva každej z dcér i na úspory sumou po 300 eur. Ani z tohto pohľadu nemožno potom pomery otca nazvať nízkou životnou úrovňou, ako sa otec snaží navodiť.

89. K okolnostiam ohľadom poberania prídavkov z Nemecka sa matka už vyjadrila vo svojich podania i na pojednávaní. Dôvodom, prečo ich nepoberala skôr bolo, že si ich prisvojil otec hoci bol v Nemecku a o syna na Slovenku sa starala len matka. Až na výzvu nemeckého úradu si tieto matka nahlásila na seba. Otec si dovtedy na prídavkoch na syna „prilepšil" o sumu niekoľko tisíc eur. (išlo zhruba o 200 EUR mesačne a tieto poberal min. 2 roky)

90. Irelevantná je skutočnosť, že otec nemá obe autá vo vlastníctve, ale na operatívny leasing. Výška splátky operatívneho leasingu sa odvíja od hodnoty auta, táto je oproti kúpe auta prakticky len rozložená v čase a je predpoklad, že po čase ho nahradí iný leasing na obdobné auto.

91. Súd rozhoduje vždy podľa skutočného stavu veci ku dňu rozhodovania a len a výlučne z aktuálneho stavu príjmov a výdavkov musí vychádzať. Faktom je, že dve maloleté dcéry otca sú vo veku 2 a 4 roky, žiadne zvýšené výdavky v súvislosti napr. so školou t.č, nemajú a otec na ne prídavky momentálne poberá. Výlučne a len na základe takto zisteného stavu je potrebné vo veci rozhodnúť.

92. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky uviedol, že po oboznámení sa s vyjadrením matky oznamuje, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 19.08.2021.

93. K vyjadreniu otca k odvolaniu matky sa matka vyjadrila tak, že v plnom rozsahu odkazuje na matkou podané odvolanie a skutočnosti v ňom uvedené, ktorých sa pridŕža aj v reakcii na toto vyjadrenie otca. Pri

príjme otca na pozícii zástupcu primára cievnej chirurgie vyznieva nepochopiteľne, ak tento v Dôkazoch poukazuje v odvolacom konaní na „Zvýšený poplatok za vodu o 5,50 eur mesačne" a „zvýšený poplatok za členstvo v lekárskej komore o 4,09 eur mesačne". Otec iste uzná, že ani na Slovensku ceny a poplatky matke a maloletému synovi neklesajú, ale konštantne rastú.

94. Otec si údajne nemôže dovoliť z platu rozvíjať nadanie svojich dvoch dcér. Pripomína, že ide o deti vo veku 2 a 4 roky, preto nie je zrejmé, ako sa v tomto veku dá zásadnejším spôsobom rozvíjať nadanie v porovnaní s podporou športového talentu syna, ktorý má 14 rokov.

95. Nie je pravdou, že otec celé príjmy z poberania prídavkov na syna v Rakúsku min. 4.200 eur spotreboval na cesty za synom na Slovensko. Otec na Slovensko nejazdil nikdy len za synom Y., s ním pobudol pri každej návšteve na Slovensko cca 1 deň (uvádza, že jazdil 2x mesačne) a zvyšok výletu na Slovensko strávil s kamarátmi, rodičmi a rodinou svojej súčasnej manželky.

96. Neustále poukazovanie na údajnú fluktuáciu matky v zamestnaní je nepodstatné. Príjem matky bol počas uplynulých niekoľkých rokov preukázateľne konštantný (okolo 1.000-1.200 eur netto). Z takého súd i správne vychádzal a ani nebral ohľad na to, že v čase rozhodovania matka zo zdravotných dôvodov dostala ukončenie pracovného pomeru. Je potom úplne jedno, či mala matka za uplynulé roky príjem z troch alebo z jediného zamestnania, dôležité je, že jeho výška bola v čase prakticky stabilná a predstavuje tak reálne zárobkové možnosti matky.

97. Trvá na tom, že je potrebné zohľadniť príjem manželky otca, ktorá naviac vlastní byt v O., ktorý je väčšinu roka prázdny, a rovnako trvá na tom, že otcom v konaní deklarované náklady je potrebné rozdeliť počtom členov otcovej domácnosti (:4).

98. Tvrdenie otca, že ustanovenie § 77 ods. 1 druhá veta ZR sa v časti „ ak sú na to dané dôvody hodné osobitného zreteľa", vzťahuje aj na prvú vetu tohto ustanovenia, je absolútnym nepochopením tohto ustanovenia zo strany otca.

99. § 77 ZR nepripúšťa žiaden dvojitý výklad. Hovorí jasne, že: i) Od podania návrhu možno priznať výživné bez ďalšieho. ii)„Hlbšie do minulosti" len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, max 3 roky spätne a len u maloletého.

100. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že s vyjadreniami Matky sa nemožno stotožniť, považuje ich za účelové a zavádzajúce a nesúhlasí s jej prezentovanými argumentmi, čo platí rovnako aj vo vzťahu k jej ostatnému vyjadreniu zo dňa 06.09.2021. Avšak s ohľadom na to, že argumentácia oboch strán sa už vo veľkej miere opakuje a bola niekoľko krát prezentovaná nie len pred súdom prvej inštancie, no už aj v odvolacom konaní, vyjadrí sa Otec iba stručne k niektorým uvádzaným skutočnostiam, pričom však v celom rozsahu odkazuje na svoje odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu Matky, ako aj na všetky ostatné svoje podania z konania na súde prvej inštancie, ktorých sa bezvýhradne pridržiava.

101. Nevidí dôvod na ďalšie zvyšovanie týchto úspor, navyše ak to majetkové pomery Otca neumožňujú. Rovnako má za to, že rovnaké právo na vytvorenie obdobnej úspory majú ostatné dve maloleté deti Otca, ktorým aj s ohľadom na zvýšené náklady na život v Nemecku a s ohľadom na všetky vyživovacie povinnosti a príjem Otca môže Otec v súčasnosti vytvárať len po obmedzenú dobu, počas poberania rodičovského príspevku do 3 rokov na maloletú Y.. Tiež sa nedá nespomenúť v tejto súvislosti skutočnosť, že výživné na tvorbu úspor je mimoriadnou formou vyživovacej povinnosti, ktorú môže súd určiť len ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, teda súd tu primárne prihliada na možnosti povinného a nie na výmysly a nadštandardné požiadavky oprávneného dieťaťa.

102. Otec tiež zotrváva na tom, že Matka nepreukázala zvýšenie nákladov na odôvodnené potreby Maloletého Y. oproti poslednej úprave a ani súd takýto skutočný stav veci nezistil. Napriek tomu, že civilné mimosporové konanie je ovládané vyhľadávacou zásadou, rovnako platí, že k zvýšeniu výživného môže dôjsť len za predpokladu, že bude jednoznačne preukázané (či už z dôkazov účastníkov konania alebo zabezpečených súdom), že k zvýšeniu odôvodnených nákladov na oprávnené výdavky maloletého dieťaťa skutočne došlo (§ 78 ods. 1 ZR). Teda súd musí poznať výšku výdavkov na oprávneného maloletého v čase pôvodného určenia výživného ( v tomto prípade z roku 2016 ) a v čase podania návrhu na jeho zvýšenie.

103. Avšak, ak súd v konaní nezabezpečil a Matka nepredložila dôkazy o tom, aké boli náklady na oprávnené potreby Maloletého v roku 2016, keď bolo určované výživné dohodou rodičov (zo súdneho spisu takéto údaje nevyplývajú), nemôže súd bez tohto dôkazu určiť ani v prípade predloženia dôkazov o súčasných nákladoch na potreby maloletého to, ako a v akom rozsahu došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, nakoľko tieto nemá s čím porovnať. Keď teda nepozná východiskový stav, nie je Otcovi zrejmé, ako mohol súd konštatovať, že k zvýšeniu odôvodnených nákladov na výdavky maloletého došlo, keď súd nevie, aké boli pred 5 rokmi. Pokiaľ ide o lustráciou bankových inštitúcií vo vzťahu k úsporám Matky, čo ako dôkaz navrhuje zabezpečiť Otec, toto nepovažuje za neprimerané, nakoľko z predložených výpisov z účtu v U. U. jasne vyplynulo, že Matka mala ešte v roku 2016 značné úspory pričom bolo zrejmé, že tieto si dokázala ešte navyšovať každomesačným posielaním si nemalých prostriedkov v tisíckach eur na iné účty.

104. Záverom poukazuje opätovne na to, že celá argumentácia Matky vychádza len a len z toho, že táto skrátka odmieta akceptovať skutočnosť, že Otcovi medzičasom od poslednej úpravy pomerov síce stúpol príjem o asi 1.600,- eur netto (kde ešte aj tu Matka vo svojich vyjadreniach zavádza v tom smere, že by to malo byť viac, čo nie je pravda), avšak na druhej strane :

- Otcovi vznikli nové dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom

- Otec má zároveň vyživovaciu povinnosť voči manželke, ktorá sa z dôvodu starostlivosti o maloleté deti nemôže zamestnať na plný úväzok,

- Otec od júna 2018 prestal poberať rodinný prídavok na Maloletého Y., ktorý mala od tohto času poberať Matka a len vlastnou vinou sa pripravila o túto dávku, ktorú dostala až od novembra 2019, pričom sa tak jej príjem v tomto smere zvýšil o 210,-eur

- životné náklady na bežný život v Nemecku sú diametrálne odlišné od nákladov na život na Slovensku.

105. Kolízny opatrovník v rámci dupliky uviedol, že naďalej sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 19.08.2021.

106. Matka mal. v rámci dupliky uviedla, že vzhľadom na doterajší enormný rozsah vyjadrení produkovaný v tejto veci účastníkmi sa už bližšie k vyjadreniu otca, ktorý nepredložil žiadne nové tvrdenia ani dôkazy, vyjadrovať nebude.

107. S poukazom na jej doterajšie vyjadrenia ponecháva plne na uvážení Krajského súdu v Trnave, aby situáciu maloletého Y. L. nestranne a nezávisle vyhodnotil čo do posúdenia, či zvýšenie výživného po 5 rokoch od posledného rozhodovania na 14 ročného chlapca so značnými úspechmi v športe neodôvodňuje zvýšenie výživného so zachovaním aspoň čiastočnej tvorby úspor vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a či uvedené zvýšenie resp. ponechanie tvorby úspor je alebo nie je v tomto prípade v záujme a na prospech maloletého dieťaťa.

108. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenými osobami ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie otca i matky maloletého je čiastočne dôvodné a je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

109. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody oboch rodičov predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie na maloletého Y. na 700 eur mesačne od 02.06.2021 a zrušení povinnosti otcovi mal. poukazovať na tvorbu úspor maloletému v rozsahu 300 eur mesačne s účinnosťou od 02.06.2021.

110. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

111. Podľa ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.

112. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

113. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

114. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

115. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

116. Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

117. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

118. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

119. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

120. Ako vyplýva z ust. a nasl. , konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle ustanovenia Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 predstavuje práve zmena pomerov hmotno- právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

121. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou

dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

122. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. rovnako dôležité je spoľahlivé zistenie okolností rozhodujúcich pre pôvodne stanovené výživné ako je zistenie okolností rozhodujúcich pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len preukázaná podstatná zmena pomerov, za ktorých bolo doteraz výživné určené.

123. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie týmto dôsledne neriadil. Obaja rodičia sa v konaní domáhali zmeny výživného, o ktorom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -16 zo dňa 26.01.2016, preto bol súd prvej inštancie povinný porovnať pomery účastníkov v čase tohto ostatného rozhodovania s ich súčasnými pomermi, čo však náležitým spôsobom neurobil. Pre objektívne rozhodnutie je potrebné poznať majetkové pomery, možnosti a schopnosti oboch rodičov, aby súd mohol objektívne posúdiť akou mierou by sa každý z nich mal podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb ich spoločného dieťaťa, pričom samozrejme treba zohľadniť aj mieru osobnej starostlivosti. V tomto prípade súd vychádzal iba zo zistených a aktuálnych príjmov otca a matky (u matky z jej posledného pracovného pomeru), bez bližšieho zdôvodnenia výdavkov (okrem tých, ktoré považoval za nadhodnotené), ktoré sú dôvodné a ktoré je nevyhnutné vynaložiť, bez ich porovnania s príjmami a výdavkami v čase posledného rozhodovania o výživnom a bez porovnania zmien, ktoré v týchto, príp. aj v ďalších ukazovateľoch životnej úrovne nastali od r. 2016, kedy bolo výživné určené naposledy. Súd prvej inštancie síce uviedol, že vo veci určenia výživného súd vzal do úvahy príjmy a výdavky rodičov (na strane otca aj príjem jeho manželky) a oprávnené potreby maloletého dieťaťa, z odôvodnenia rozhodnutia, však nie je zrejmé o aké konkrétne výdavky ide.

124. U maloletého Y. prvoinštančný súd vychádzal z odôvodnených potrieb uvedených matkou maloletého (sám uviedol, ktoré považuje za nadhodnotené), avšak nijako ich neporovnával s tými, aké dieťa malo v čase posledného rozhodovania o výživnom. Porovnanie súdu sa tu obmedzilo na konštatovanie, že v dobe pred viac ako piatimi rokmi, keď v tom čase mal maloletý Y. 9 rokov, navštevoval 1. stupeň základnej školy, výdavky na jeho výživu a výchovu boli primerané, nezvýšené, stúpli, a to hlavne v súvislosti so vzdelávaním (prechod maloletého na osemročné gymnázium), ale tiež v súvislosti s rastom cien a spotrebou na stravu, oblečenie, záujmy, športové a spoločenské vyžitie, zdravotnú starostlivosť, a v neposlednom rade aj v súvislosti s telesným vývinom dieťaťa; k mimoriadnemu zvýšeniu bežných potrieb maloletého však od poslednej úpravy výživného neprišlo. T.č. má maloletý 14 rokov, chodí už na osemročné gymnázium; jeho zdravotný stav sa za dobu od ostatného určenia výživného nezhoršil; maloletý začal hrať golf. Takéto tvrdenie má nepochybne svoje opodstatnenie, avšak pre jeho všeobecný charakter nemôže obstáť z hľadiska posúdenia primeranosti stanovenej konkrétnej výšky výživného. Zdôvodnenie konkrétnej výšky výživného (v tomto prípade 700 eur), ktorá podľa názoru prvoinštančného súdu v súčasnosti zodpovedá zákonným kritériám pre určenie primeranosti vyživovacej povinnosti rodiča, musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností a byť založené na hodnotiacich úvahách súdu ohľadom zistených schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) ako aj ohľadom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako oprávneného (§ 62, § 75 Zákona o rodine), a musí vychádzať z ich porovnania so stavom v čase posledného rozhodovania súdu. Na to, aby súd mohol hodnotiace úsudky v tomto smere vysloviť, musí mať dostatočne zistený skutočný stav veci. Odvolacie námietky otca maloletého sú tak opodstatnené z dôvodu nepresvedčivosti zdôvodnenia rozhodnutia. Okrem uvedeného treba pripomenúť, že v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, je možné výživné priznať (vrátane zvýšeného výživného) len odo dňa začatia súdneho konania, pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, ako je tomu v danej veci, toto možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné

osobitného zreteľa. V preskúmavanej veci prvoinštančný súd výživné zvýšil od 02.06.2021, hoci matka požadovala zvýšenie vyživovacej povinnosti od podania návrhu, pričom súd zároveň rozhodol o zrušení výživného na tvorbu úspor od toho istého dňa. Súd svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tak, že ak by rozhodol o zmene výživného odo dňa podania návrhu, nastala by situácia, že otec by platil zároveň zvýšené bežné výživné 700,00 eur mesačne a zároveň výživné na tvorbu úspor 300,00 eur mesačne (spolu teda 1.000,00 eur mesačne), pričom by musel doplatiť nedoplatok na bežnom výživnom vo výške (do júna 2021) cca. 1.800,00 eur, avšak ním zaplatené platby z titulu výživného na tvorbu úspor (do júna 2021) cca. 2.700,00 eur by mu nebolo možné vrátiť - takúto situáciu súd nepovažoval za spravodlivú (naviac matka by tento stav mohla účelovo predlžovať napr. podaným opravným prostriedkom). Pritom tak, ako bolo uvedené, v zmysle ust. rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Preto uvedené zdôvodnenie súdu prvej inštancie nemôže obstáť, hoci uvedený spôsob rozhodnutia nie je vylúčený. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom matky maloletého, že súd musí rozhodnúť o zvýšení výživného od podania návrhu, keďže ide o konanie, kde súd zohľadňuje zmenu pomerov.

125. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu tak dospel k záveru, že pokiaľ súd skúmal iba súčasné pomery účastníkov, tieto nemal s čím porovnávať, pretože nezisťoval, aké pomery účastníkov boli v čase rozhodovania vo veci sp. zn. -16 zo dňa 26.01.2016. Nemohol preto vedieť, či a ako sa zmenili odôvodnené potreby dieťaťa, v čom konkrétne sa jeho výdavky zvýšili, ktoré výdavky mu prípadne pribudli (alebo odbudli) a či ide o zmenu podstatnú. Rovnako tomu bolo pokiaľ ide o pomery rodičov, teda nebolo zistené či, ako, kedy a z akých dôvodov sa zmenila ich životná úroveň a v akej sume sú schopní podieľať sa na výžive maloletého. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, súvisiaci spis sp. zn. je k predmetnému súdnemu spisu pripojený, ako dôkaz vykonaný bol, avšak vyššie uvedené skutočnosti súd nevyhodnotil.

126. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v jeho výrokoch za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie. Preto odvolací súd rozsudok za použitia ustanovenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd vec znova prejedná, dôsledne porovná pomery v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom s aktuálne zistenými pomermi, doplní dokazovanie a porovná životnú úroveň oboch rodičov, u oboch rodičov treba skúmať pritom príjmy aj oprávnené výdavky a dôsledne prihliadnuť na všetky ďalšie vyživovacie povinnosti ako aj mieru osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd pripomína, že aj keď z pôvodného rozsudku nie je možné nijakým spôsobom zistiť, za akých pomerov bolo určené výživné naposledy, keďže tu došlo k dohode rodičov a jeho odôvodnenie pre svoju stručnosť nedáva na to odpoveď, napriek tomu vzhľadom na povahu konania je súd povinný zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Bude preto nutné postupovať tak, že súd vykoná dokazovanie nielen rozsudkom samotným, ale aj obsahom spisu a pokiaľ by ani tento spisový materiál neobsahoval potrebné informácie o pomeroch účastníkov, za akých došlo k uzavretiu dohody, potom neostane súdu iné, než vykonať aj v tomto smere stručné dokazovanie (výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a pod.). Bez toho totiž porovnanie pomerov, ktoré tvorí základ pre vyslovenie záveru či sú dôvody na zmenu výživného alebo nie sú, nie je možné.

127. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).