Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-276-2018.pdf
PDF · 83.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/276/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. X. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Mgr. Z. X. nar. X.X.XXXX bývajúcej na J. ulici č. XXXX/X v W. a O. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na J. hrdinov v W. s adresou na doručovanie V. ulica č. XX v W. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 24.11.2017 č.k. 14P 286/2016-108 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 19.10.2007 č.k. 23P 34/2007-27 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú J. z 1.000 Sk na 70 Eur mesačne od 16.11.2006, ktoré ho zaviazal platiť matke maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 460,07 Eur za obdobie od 16.11.2016 do 30.11.2017 je otec povinný zaplatiť matke maloletej do 90-tich dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol mu, že nezohľadnil dopad zvýšenia výživného na jeho rodinu a vyslovil presvedčenie, že zmena pomerov maloletej nie je tak výrazná, aby si vyžadovala taký zásah do jeho životnej úrovne a životnej úrovne jeho rodiny. Zaplatenie zvýšeného výživného a dlžného výživného nie je v jeho schopnostiach a možnostiach a ohrozuje starostlivosť o jeho maloletého syna P..
3. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že mala snahu s otcom dohodnúť sa mimosúdne na výživnom 80 Eur mesačne, pričom netrvala na zaplatení dlžného výživného, ale otec k takejto dohode nepristúpil. Príjem otca a jeho manželky je podľa jej názoru cca 850 Eur. Uviedla, že otec sa s maloletou nestretáva, na jej výživu riadne neprispieva, v dôsledku čoho je vedené exekučné konanie. Zdôraznila, že k maloletej sa správa bezcitne, opakovane zrušil dohodnuté stretnutia, na ktorých mala maloletá spoznať jeho maloletého syna a odvtedy sa jej ani neozval. Vzhľadom na podané odvolanie trvá na svojom predchádzajúcom návrhu, aby súd určil výživné 150 Eur mesačne.
4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že má viac exekúcií, v dôsledku čoho má k dispozícii len veľmi nízky príjem. Okrem preukázaného príjmu iný príjem nemá, preto nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej viac, ako bolo doposiaľ určené. Ak by mal finančné prostriedky, prispieval by na výživu maloletej viac, ale za súčasného stavu nemôže so zvýšením
výživného súhlasiť bez toho, že by sa podstatne znížila, resp. ohrozila životná úroveň jeho súčasnej rodiny.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné potreby patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní si spravidla vyživovaciu povinnosť poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je určujúca životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni každého svojho rodiča. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia ako životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa.
11. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom v roku 2007. Od tejto súdnej úpravy do rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým rozhodnutím ubehlo desať rokov a je nesporné, že odôvodnené potreby maloletej v priebehu tohto obdobia sa podstatne zvýšili v každom smere. V čase poslednej úpravy mala maloletá tri roky. V súčasnosti má maloleté trinásť rokov, navštevuje druhý stupeň základnej školy a jej odôvodnené potreby nástupom na druhý stupeň základnej školy ale aj uplynutím samotného času vzrástli natoľko, že bez ďalšieho boli splnené zákonné podmienky pre zvýšenie naposledy určeného výživného. Otec v čase poslednej úpravy nepracoval a príležitostne si zabezpečil príjem cca 2.000 Sk mesačne. V súčasnosti je riadne zamestnaný s mesačným príjmom pohybujúcim sa od 400 Eur do 450 Eur mesačne, v dôsledku čoho možno konštatovať, že pomery otca sa taktiež zlepšili a jeho príjem podstatne vzrástol. V roku 2008 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súdom prvej inštancie určené výživné predstavuje približne 17% z príjmu otca, z ktorého na jeden deň výživy maloletej pripadne cca 2,33 Eur, čo vzhľadom na jej vek a stupeň vývoja postačuje na uspokojovanie jej potrieb len v nevyhnutnom rozsahu. Odvolací súd však rovnako ako súd prvej inštancie zohľadnil, že otec má okrem maloletej ešte vyživovaciu povinnosť, preto dospel k rovnakému záveru, že napriek tomu, že určené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, nie je v súčasnosti možné určiť vyššie výživné, preto nemohol vyhovieť návrhu matky a určiť výživné 150 Eur mesačne. So zreteľom na to, že všetky deti, ku ktorým trvá vyživovacia povinnosť otca majú právo podieľať sa na jeho životnej úrovni rovnako, pričom obidve deti otca sú približne v rovnakom veku, preto aj ich odôvodnené potreby sú porovnateľné. K odvolacím námietkam otca ohľadom výdavkov spojených s exekúciou odvolací súd dodáva, že na tieto výdavky neprihliadol, pretože nemajú prednosť pred určeným výživným, otec si ich vznik spôsobil sám svojím konaním. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že exekúcia v dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej a výdavky s ňou spojení, nemôžu byť v konečnom dôsledku na škodu maloletej odzrkadľujúcej sa v určení nižšieho výživného práve so zreteľom na tieto výdavky. Maloletá je výživou odkázaná na svojich rodičov, nie je schopná živiť sa sama ani žiadnym svojím pričinením ovplyvniť rozhodnutia svojich rodičov majúce vplyv na ich príjem a výdavky a niesť za nich zodpovednosť, preto nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby znášala na úkor uspokojovania svojich odôvodnených potrieb dôsledky rozhodnutí otca, z dôvodu ktorých sa jeho mesačné výdavky zvýšili o zrážky z príjmu v exekučnom konaní, prípadne o splátky pôžičiek a iných výdavkov, ktoré nemajú prednosť pred určeným výživným. Odvolací súd tiež konštatuje, že naposledy určené výživné 1.000 Sk nezodpovedá ani súčasnej hodnote výživného v minimálnom zákonnom rozsahu. K ostatným odvolacím námietkam otca dodáva, že zákon nikomu neukladá povinnosť pracovať. Rodičom detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť však zákon ukladá vyživovaciu povinnosť, ktorú si je každý rodič povinný plniť v rozsahu svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Preto v prípade, ak v dôsledku vysokých mesačných výdavkov otca spôsobených výkonom exekúcie jeho príjem, ktorého výška pred zrazením exekučných zrážok zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam v rozsahu určeného výživného nepostačuje ani na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí, je povinnosťou rodiča konať tak, aby doplnil svoj zdroj príjmu brigádnickou činnosťou alebo iným doplnkovým zdrojom príjmu tak, aby tieto výdavky nemali negatívny dopad na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).