Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Csp/8/2019

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. F. XXXX/XX, Q., proti žalovanému: ANACO s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.01.2019, sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe výzvy zo dňa 08.06.2017, ktorú mu predložil žalovaný.

2. Vo svojom návrhu žalobkyňa uviedla, že žalovaný bez akéhokoľvek upozornenia poslal jej zamestnávateľovi C. U. T. žiadosť o výkon zrážok z jej mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy od pôvodného veriteľa Tatra banka, a.s., avšak žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy nepredložil. Tvrdila, že nemá vedomosť, že by žalovaný podal návrh na súd, v ktorom by si uplatnil požadovaný nárok a nemá vedomosť o existencii platne uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy medzi ňou a žalovaným. Uviedla, že žalovaný vymáha pohľadávku bez právneho nároku čo do výšky a dôvodu a je neprípustné, aby na základe zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá nebola uzatvorená platne a v súlade so zákonom, bez riadneho vykonateľného rozhodnutia, mohol postihnúť jej mzdu, pretože odmena za prácu uspokojuje základné životné potreby občana a jeho rodiny, nemožno výkonom postihnúť jeho mzdu v plnom rozsahu. Zmluvu považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú. Dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola dohodnutá individuálne tak, ako to vyžaduje zákon, nemôže byť platná a teda nemožno na základe neplatnej zmluvy uplatňovať nárok. Je nesporné, že zmluva obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy, avšak táto dohoda nebola uzatvorená individuálne tak, ako to má na mysli zákon. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy a aj napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť záväzok takýmto spôsobom, žalobkyni sa vykonávajú zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalobkyňa vo svojom návrhu poukázala na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka, ako aj na viacero rozhodnutí Súdneho dvora (ES), na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Podľa názoru žalobkyne inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza Súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné

podmienky nedokáže vyhodnotiť. Žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva, preto žalobkyňa v záujme predídenia vzniku ujmy navrhla, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Dodala, že klient podpisom zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových plátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nielen do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z omeškania, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z úverovej zmluvy, čo je neprijateľné. Záverom dala žalobkyňa súdu do pozornosti nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 107/07, ako aj viaceré právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Trnava v obdobných veciach.

3. K návrhu žalobkyňa pripojila žiadosť o nastavenie zrážok zo mzdy zo dňa 08.06.2017 a žiadosti - vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 31.03.2017 zaslané žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú tvrdenie a osvedčenie, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, resp. existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavosti potreby úpravy pomerov strán, musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Neodkladným opatrením tak súd môže rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením teda súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností

umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

12. Súd sa vo veci oboznámil s listinnými dôkazmi (žiadosťou o nastavenie zrážok zo mzdy zo dňa 08.06.2017 a žiadosťami - vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 31.03.2017 zaslaných žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne), ako i s obsahom celého spisového materiálu a konštatuje, že z predložených listín je zrejmé, že zamestnávateľ žalobkyne bol žalovaným vyzvaný na vykonávanie zrážok z jej mzdy. Žalovaný v žiadosti len uviedol, že v mene veriteľa Tatra banka, a.s., na základe plnej moci, žiada zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Zmluvy o bezúčelovom spotrebnom úvere č. D., č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a zo Zmluvy VISA PRIVATE č. XXXXXXXXX, nakoľko napriek písomnému prísľubu zo strany žalobkyne nezaevidovali od nej žiadne platby. Predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy sa dlžník (žalobkyňa) zaviazal zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa (spoločnosť Tatra Banka a.s.). Z predložených žiadostí je ďalej zrejmé, že veriteľ sa domáha uspokojenia nehradenej splatnej pohľadávky na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške XXX,XX Eur k 15.04.2016, č. XXXXXXXXXX vo výške 1.214,75 X. k 15.04.2016, č. XXXXXXXXXX vo výške 1.602,78 Eur k 15.04.2016 a č. XXXXXXXXX vo výške 520,26 Eur k 15.04.2016, pričom tieto sumy žalovaný ďalej bližšie nešpecifikoval.

13. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy z vyššie uvedených zmlúv a zároveň, aby uložil povinnosť aj zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe výzvy predloženej zamestnávateľovi žalobkyne žalovaným.

14. Po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. neuviedla a neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce záver o uložení povinnosti žalovanému. Súd v predmetnej veci najmä nevzhliadol hmotnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Bol to síce žalovaný, kto vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy, ale v predmetnej výzve je jasne uvedené, že žalovaný konaná na základe plnej moci udelenej mu veriteľom. Splnomocnenie sa v spise nenachádza, rovnako ako ani sporná dohoda o zrážkach zo mzdy. Z uvedeného ale možno usudzovať, že k postúpeniu pohľadávky zo strany veriteľa na inú osobu (teda žalovaného) nedošlo. Žalobkyňa nepreukázala, že dohoda o zrážkach zo mzdy (príp. zmluva o úvere), ktorá má byť predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia bola uzatvorená medzi ňou a žalovaným. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa neuzatvorila so žalovaným, ale s iným subjektom, pričom sama v návrhu uvádzala, že zmluvu (zmluvy) o úvere uzatvorila so spoločnosťou Tatra banka, a.s. Žalobkyňa nijak nezdôvodnila ani nepreukázala pasívnu legitimáciu žalovaného, teda že žalovaný je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Zákonná úprava umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia aj voči „tretej osobe“, to znamená, že neodkladným opatrením je možné uložiť povinnosť aj inej osobe ako sporovej strane. Uložiť povinnosť inej osobe je však možné iba za predpokladu, ak je to nevyhnutné pre splnenie povinnosti uloženej strane v spore a ak je to možné od tejto osoby spravodlivo požadovať. To teda znamená, že povinnosť môže byť tretej osobe uložená iba popri povinnosti uloženej strane, ktorá je účastníkom konania, nie však samostatne. V zmysle vyššie uvedeného, keď žalobkyňa jednak neosvedčila skutočnosti potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z dôvodu, že tretej osobe (zamestnávateľovi, príp. aj žalovanému v prejednávanej veci ako tretej osobe) môže byť uložená povinnosť iba popri povinnosti uloženej strane, ktorá je účastníkom konania, súd nepovažoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa tieto skutočnosti dostatočne neosvedčila, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Na doplnenie súd konštatuje, že žalobkyňu na odstránenie vád podania v zmysle § 129 nevyzýval, nakoľko z predložených listín je zrejmé, že pasívna legitimácia žalovaného nie je daná, pričom nedostatok tejto podmienky konania nemožno napraviť ani následnou úpravou zmeny žalovaného subjektu, nakoľko pasívna legitimácia žalovaného subjektu nebola daná už v čase začatia konania. O takomto nedostatku súd nepoučuje strany v konaní, a to ani v prípade ak ide o konanie v spotrebiteľskej veci (teda konanie so slabšou stranou), keďže by išlo o poučenie o hmotnom práve a tým by súd porušil zásadu rovnosti strán v konaní.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. V danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žaloba vo veci samej podaná nebola. Rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie sp. zn. 38C/8/2019 končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania. Žalobkyňa so svojim návrhom na neodkladné opatrenie úspešná nebola, keďže tento návrh súd zamietol. Nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 vznikol žalovanému, keďže však v súvislosti s konaním o neodkladnom opatrení žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).