Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Er-576-2013.pdf
PDF · 71.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/576/2013
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorský úrad Michalovce, Ľ. Štúra 12, Michalovce, pod č.k. EX 4186/13, na návrh oprávneného Sociálna poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves proti povinnému Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. T. XXXX/XX, N. J. I., pre vymoženie 730,24 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. P o v i n n é h o zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi trovy exekúcie vo výške 49,43 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 18.07.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdnu exekútora, pre vymoženie istiny 730,24 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Uznesením č. 9Er/576/2013-11 zo dňa 13.06.2018 súd rozhodol vo veci samej tak, že exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na trovy exekúcie. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa oprávnený podal dňa 19.6.2018 odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6CoE/136/2018 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd v intenciách odvolacieho súdu opätovne rozhodol.
3. Tunajší súd opätovne preskúmal podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pričom na vzal na zreteľ aj odvolacie dôvody oprávneného.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. marca 2017, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
7. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. marca 2017 , náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
9. Oprávnený namietal, že rozhodnutie súdu o nemajetnosti povinného sú predčasné a tendenčného charakteru, ktorým súdny exekútor sleduje uspokojenie exekučných trov zo strany oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 EP. Povinný uhradil vymáhanú istinu počas exekúcie, o čom bol súdny exekútor informovaný. Ďalej poukázal, že povinný nepretržite od 1.7.2009 do 29.6.2014 vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Jeho príjem zo živnosti za rok 2013 bol v sume 155 902,29 eur, za rok 2014 v sume 73 431,91 eur. Z uvedeného vyplýva, že zrejme mal príjem na exekvovanie. Povinný je s účinnosťou od 1.7.2014 zamestnancom spoločnosti BABALOO SLOVAKIA, s.r.o.. V tomto prípade nemožno hovoriť o nemajetnosti povinného, nakoľko skonštatovaná nemajetnosť nekorešponduje s reálnym a aktuálnym právnym statusom, v ktorom sa povinný nachádza. 10. Súd po preštudovaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a všetkých pripojených písomností a obsahu exekútorského spisu má za to, že v tomto štádiu konania nemožno hovoriť o nemajetnosti povinného. Povinný podľa poskytnutých informácii oprávneným plnil na účet oprávneného úhrady dňa 6.8.2013 a 26.9.2014. Aj napriek zisteným majetkovým pomerom u povinného, ktorý nedisponuje preukázateľne exekúciou postihnuteľný majetok ( vyjadrenie súdneho exekútora a predložený exekútorsky spis ), súd má za to, že oprávnený podal dôvodný návrh na vykonanie exekúcie a povinný si počas exekúcie splnil svoju povinnosť voči oprávnenému, čo v priebehu výkonu exekúcie bolo aj preukázané, že pohľadávka oprávneného bola vymožená. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57 ods.1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu zastavil.
11. Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
12. Podľa § 5 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eur a najviac 33 193,92 eur.
13. Súdny exekútor predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017, v ktorom účtuje odmenu a náhradu hotových výdavkov sumou 81,31 € s DPH.
14. Trovy pozostávajú z minimálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1996 Z. z. vo výške 33,19 eur plus 20 % DPH 6,64 eur, a z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhl. vo výške 9,60 eur (poštovné a administratívne náhrady za materiál). Trovy exekúcie tak boli účelne určené sumou spolu 49,43 eur. Súd nepriznal odmenu za úkony ako je doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu opakovane, nakoľko ide o úkony, ktoré nie je možné násobiť počtom adresátov, ktorým sa úkon doručuje. Preto bola priznaná minimálna odmena tak, ako je uvedené vyššie, pričom bola zohľadnená odmena aj za opakované lustrácie majetku a platiteľa mzdy u povinného, ktoré boli robené prevažne v elektronickej forme.
15. Dôvod zastavenia exekúcie sa musí premietnuť do výroku o trovách exekúcie. Jediným dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je zánik pohľadávky. Na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 alebo 2 Exekučného poriadku nie sú splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti II. výroku odvolanie nie je prípustné.
Proti I. výroku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.