Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Co-37-2018.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v spore žalobkyne S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., A. ulica XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 1.316,33 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/232/2015-134 zo dňa 26. 09. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.316,33 EUR spolu s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 05. 08. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 20. 02. 2009 zmluvu o úvere č. 6210936, na základe ktorej jej žalovaný poskytol sumu 600 EUR, ktorú použila na osobné potreby. Odplata za úver vo výške 528 EUR vo výške 96 % poskytnutého úveru niekoľkonásobne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery čo je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a dobrými mravmi. V zmluve chýbali podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), j) zákona o spotrebiteľských úveroch a to údaje o RPMN, úrokovej sadzbe a termíne konečnej splatnosti úveru, z toho dôvodu mal žalovaný nárok len na vrátenie istiny 600 EUR. K tvrdeniu žalovaného, že vo veci rozhodol rozhodcovský súd, žalobkyňa uviedla, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe rozhodcovskej doložky, ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a z toho dôvodu je neplatná. Keďže žalobkyňa uhradila sumu 1.916,93 EUR, domáhala sa vrátenia bezdôvodného obohatenia 1.316,33 EUR s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 05. 08. 2014.
3. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/826/2015-112 zo dňa 23. 03. 2017 predchádzajúci rozsudok okresného súdu č. k. 12C/232/2015-95 z 09. 07. 2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu a taký rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci v konaní, v ktorom sa posudzuje neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy. Ak žalovaný nepreukáže, že úver bol žalobkyni poskytnutý na účely podnikania, okresný súd mal vychádzať z toho, že zmluvné strany uzavreli spotrebiteľskú úverovú zmluvu.
4. Okresný súd v konaní zistil, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 20. 02. 2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 600 EUR, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 528 EUR, v celkovej sume 1.128 EUR v 12 mesačných splátkach po 94 EUR, počnúc dňom 20. 04. 2009. V zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe a ročnej percentuálnej miere nákladov. Nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému spolu sumu 1.916,93 EUR. V zmluve bola žalobkyňa označená ako fyzická osoba aj ako fyzická osoba podnikateľ, zapísaný v živnostenskom registri pod obchodným menom Janka Hunáková, IČO: 43 328 920. Od 08. 09. 2006 do 30. 09. 2010 mala v predmete podnikania aj sprostredkovanie spotrebiteľských úverov. O nárokoch z posudzovanej úverovej zmluvy rozhodol Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. rozsudkom sp. zn. SR 20570/09 zo dňa 09. 12. 2009. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bol predmetom konania nárok zo zmenky.
5. Okresný súd ďalej uviedol, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Žalovaný nepreukázal, že úver bol žalobkyni poskytnutý na účely podnikania. Zmluvné strany uzavreli dňa 20. 02. 2009 zmluvu o úvere č. 6210936, ktorá je spotrebiteľskou úverovou zmluvou. Zmluvné strany boli povinné riadiť sa prednostne ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v spojení s § 52 ods. 2, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bolo použitie Obchodného zákonníka a zmluvná voľnosť vylúčené. Okresný súd zistil, že v posudzovanej spotrebiteľskej zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý vyžaduje § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorý vyžaduje § 4 ods. 2 písm. h) zák. č. 258/2001 Z. z., ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, vyžadovaný podľa § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z. z. Keďže úverová zmluva neobsahuje predpísané náležitosti, podľa § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 2 písm. g), h), j), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanému len sumu požičaných peňažných prostriedkov.
6. Žalobkyňa preukázala, že žalovanému uhradila sumu 1.916,93 EUR, teda o 1.313,33 EUR viac, ako bola povinná plniť, pričom žalovaná suma predstavuje plnenie bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni sumu 1.313,33 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi vykonanou úhradou 1.916,93 EUR a poskytnutými peňažnými prostriedkami v sume 600 EUR. Z dôvodu omeškania žalovaného so splnením peňažného dlhu má žalobkyňa právo na 8,15 % ročný úrok z omeškania od 05. 08. 2014, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie, na základe výzvy adresovanej žalovanému zo dňa 28. 07. 2014 a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
7. S námietkou žalovaného o prekážke právoplatne rozhodnutej veci sa okresný súd vysporiadal s odôvodnením, že rozhodcovský rozsudok mal podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. 12. 2014, účinky iba pre účastníkov a nie je záväzný pre všetky orgány, na rozdiel od právoplatného rozsudku. Rozhodcovská doložka nebola uvedená v písomnosti podpísanej zmluvnými stranami, bola uvedená len v čl. 18 vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V takej forme chýba písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Dlžníkovo prehlásenie v zmluve o úvere, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru nie je dodržaním písomnej formy tak, ako upravoval § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre konanie, v ktorom sa posudzuje neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy ( R 77/2015 Zbierky stanovísk a rozhodnutí NS SR). K námietke žalovaného, že časť finančných prostriedkov predstavujú zrážky poukazované od súdneho exekútora v exekučnom konaní, kde je navrátenie do predošlého stavu vylúčené, okresný súd uviedol, že ani uvedené plnenie nepredstavuje prekážku pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ bol exekučný titul nulitným aktom, išlo o plnenie prijaté bez právneho dôvodu bez ohľadu na to, či k nemu došlo dobrovoľným plnením alebo núteným výkonom rozhodnutia. Ustanovenie § 61 Exekučného poriadku iba v exekučnom konaní predstavuje prekážku, neumožňujúcu návrat účinkov úkonov v exekúcii a slúži na ochranu tretích osôb. Nepredstavuje nemožnosť uložiť povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní.
8. O náhrade trov okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní v celom rozsahu úspešná, priznal voči žalovanému náhradu trov v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
9. Žalovaný vo včas podanom odvolaní (č. l. 148 a nasl.) napadol skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Namietal, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a nie na svoju súkromnú potrebu, žalobca prehlásenia podpísal. Dôkazné bremeno preto zaťažuje žalobcu. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide, ak si úver vzal na osobnú spotrebu, nie na účely podnikania či povolania. Ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je potrebné takýto záväzok posudzovať ako obchod a nie spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko treba chrániť dobrú vieru dodávateľa, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Dlžník z vlastnej vôle vstúpil do zmluvného vzťahu, ak by jeho vyhlásenie nebolo pravdivé, mal žalovaný právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre uvedenie do omylu podľa § 49a Občianskeho zákonníka, alebo podľa § 507 Obchodného zákonníka mal právo odstúpiť od zmluvy, ak dlžník použil peňažné prostriedky na iný účel, ako bolo dohodnuté v zmluve. Okresný súd posúdil úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú, ale neuviedol tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia. Rozsudok je preto nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi stranami sporu, bola nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, ktorá umožňovala domáhať sa ochrany práv v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, táto zmluva nebola vyhlásená za neplatnú a právny dôvod na plnenie podľa tejto zmluvy nikdy neodpadol. V čase uzavretia zmluvy neexistoval predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd vec zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že znenie úverovej zmluvy nemohla ovplyvniť, pretože bola predformulovaná a v takom znení predložená na podpis. Účel použitia finančných prostriedkov treba skúmať z objektívneho hľadiska. Bolo bežnou praxou žalovaného pri uzavretí úverovej zmluvy účelovo vyznačiť v zmluve políčko účelu použitia finančných prostriedkov označením dlžníka ako podnikateľský subjekt, pokiaľ to nebolo možné, na účely povolania. Pokiaľ ide o odplatu za poskytnutie úveru, jej výška v posudzovanej veci dosahuje 87 %, čo je v rozpore s dobrými mravmi, lebo podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. K neplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý nemá účinky veci rozhodnutej žalovaná uviedla, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, bola uvedená iba vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, kde predstavuje neprijateľnú a preto neplatnú zmluvnú podmienku. Iba platná rozhodcovská doložka zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor. Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa predpísané náležitosti, okresný súd sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, uviedol ako vec skutkovo a právne posúdil. Tvrdenie o nepreskúmateľnosti rozhodnutia bolo použité účelovo. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
12. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd správne posudzoval vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako spotrebiteľský a úverovú zmluvu z hľadiska zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluva neobsahovala predpísané náležitosti, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Všetko, čo žalobkyňa uhradila navyše žalovanému ako odplatu, úrok a poplatky za poskytnutie úveru, okresný súd správne považoval za plnenie, na ktoré nemá žalovaný nárok a musí peňažné plnenie ako bezdôvodné obohatenie vydať.
13. Odstránenie pochybnosti o nespotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy je na ťarchu žalovaného, ktorý formulárovú zmluvu vyhotovil. V posudzovanej veci nebolo sporným, že žalovaný ako podnikateľ a dodávateľ poskytoval úvery pre spotrebiteľov ako aj na podnikanie na základe formulárových zmlúv, ktoré vo svojej obchodnej praxi používal. V posudzovanej zmluve bola žalobkyňa identifikovaná údajom o jej rodnom čísle aj číslom jej občianskeho preukazu. Ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru nerozlišujú medzi dlžníkom spotrebiteľom a dlžníkom, ktorý berie úver na podnikanie alebo povolanie.
Keďže zmluva bola uzavretá na formulárovom tlačive, ktoré vyhotovil žalovaný, dôkazné bremeno o tom, že nejde o spotrebiteľský úver, nenesie žalobkyňa, ale žalovaný ako osoba, ktorá je pôvodcom písomnosti (úverovej zmluvy), z ktorej vyvodzuje svoje tvrdenia a priaznivejšie posúdenie veci.
14. Žalovaný ani v odvolaní nespochybnil skutkové zistenie, že žalobkyňa posudzované úverové zmluvy neuzatvárala ako spotrebiteľ. Nepreukázal spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti skutočnosť, prečo bola žalobkyňa v spotrebiteľských úverových zmluvách označená rodným číslom, občianskym preukazom a bydliskom ako je obvykle označený spotrebiteľ a súčasne identifikačným číslom ako podnikateľ - živnostník. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že spotrebiteľskú úverovú zmluvu môže uzavrieť aj podnikateľ, ak poskytnuté peňažné prostriedky idú na osobné potreby a nie za účelom podnikania. Z toho dôvodu pri dvojitom označení dlžníka je povinnosťou žalovaného, ktorý formulárové úverové zmluvy vyhotovil, hodnoverne vysvetliť a preukázať, že peňažné prostriedky boli poskytnuté žalobkyni na podnikanie. Dôkazné bremeno žalovaný neuniesol, preto v pochybnostiach správne okresný súd uveril žalobkyni, že zmluvy uzavrela v postavení spotrebiteľa.
15. Okresný súd správne posúdil ako nedôvodnú aj námietku právoplatného rozhodcovského rozsudku a odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu. Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj zákon o rozhodcovskom konaní, vyžaduje písomnú formu spotrebiteľskej úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy. Je výlučne na ťarchu žalovaného, že v posudzovanej zmluve o spotrebiteľskom úvere neboli predpísané údaje uvedené tak, aby boli v súlade so zákonom. Skutkové a právne závery, na základe ktorých okresný súd priznal žalované bezdôvodné obohatenie spolu s úrokom z omeškania, boli v rozsudku okresného súdu odôvodnené v potrebnom rozsahu. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, okresný súd jej správne priznal plnú náhradu trov konania.
16. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.