Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-15-2018.pdf
PDF · 122.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1. B. E., nar. XX.X.XXXX a 2. B. E., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom G. Z. XXX, právne zastúpení JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 10, proti žalovaným 1. O. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Z. Č.. XXX, 2. DUPOS dražobná, spol. s.r.o. so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, zastúpenému PETKOV & Co., s . r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, 3. Prvá stavebná sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16. októbra 2017 č. k. 19C/153/2016-126 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalovanému v 2. rade priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom.
III. Žalovaným v 1. a 3. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom.
odôvodnenie:
1. Predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 12. 2. 2016 žalovaným v 2. rade ako dražobníkom na návrh žalovaného v 3. rade ako záložného veriteľa, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov zapísané na LV č. XXXX kat. úz. G. Z., a to parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2, parcela č. XXX - záhrady o výmere 1904 m2 a rodinný dom súp. číslo XXX postavený na parcele č. XXX. Podľa názoru žalobcov bola dražba vykonaná v rozpore so zákonom. Žalovaný v 2. rade sa neriadil ustanoveniami § 10 a § 12 zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré upravujú doručovanie písomností na ohodnotenie predmetu dražby. Žalobcovia sa zdržiavajú v zahraničí a tým, že im žalovaný v 2. rade nedoručil znalecký posudok, ukrátil ich na ich právach. Ak by sa žalobcovia riadne a včas dozvedeli o tom, že znalec ohodnotil ich nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby len na sumu 10.800 eur, vzniesli by voči znaleckému posudku u dražobníka námietky a žiadali by vyhotoviť nový znalecký posudok.
2. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „súd“) rozsudkom zo 16. októbra 2017 rozhodol týmito výrokmi:
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému O. Q. ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré sú povinní žalovanému nahradiť žalobcovia spoločne a nerozdielne. III. Priznáva žalovanému DUPOS dražobná spol. s.r.o. ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré sú povinní žalovanému nahradiť žalobcovia spoločne a nerozdielne.
I. Priznáva žalovanému Prvej stavebnej sporiteľni a.s. ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré sú povinní žalovanému nahradiť žalobcovia spoločne a nerozdielne.
3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania a po vyhodnotení dôkazov vec právne posúdil podľa ustanovení § 21 ods. 2, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1 až 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej iba „ZoDD“) v znení účinnom v čase vykonania dražby a podľa § 47 ods. 2 a § 45 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že neplatnosť dobrovoľnej dražby spôsobuje iba také porušenie ustanovení ZoDD, ktoré je spôsobilé privodiť vážnu ujmu osobám dražbou dotknutých. Podľa tvrdení žalobcov malo dôjsť k porušeniu zákona nedoručením znaleckého posudku. Podľa názoru súdu prvej inštancie by k porušeniu zákona týmto spôsobom došlo v takom prípade, ak by dražobná spoločnosť neohodnotila predmet dražby znaleckým posudkom, ako to vyžaduje ustanovenie § 12 zákona alebo ak by vyhotovený posudok nedoručila dotknutým osobám. Z dražobného spisu vyplýva, a táto skutočnosť nebola sporná, že znalecký posudok pre účely dražby bol vyhotovený znalcom zapísaným v zozname znalcov, ktorý za posudok v plnom rozsahu zodpovedá a že dražobník v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 ZoDD odoslal posudok aj obom žalobcom ako doporučené zásielky. Pre doručovanie písomností podľa ZoDD platili v čase vykonania dražby primerane ustanovenia § 45 až 50 O.s.p. Postup pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol pri doručovaní zastihnutý, bol upravený v § 47 ods. 2 O.s.p. tzv. fikciou doručenia, pre naplnenie ktorej je potrebné, aby sa adresát v mieste bydliska zdržoval. Aj znalecký posudok je písomnosťou doručovanou, pretože ustanovenie § 12 ods. 5 zákona umožňuje vlastníkovi nehnuteľnosti do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby. Podľa názoru súdu prvej inštancie podstatnou skutočnosťou je, či bolo možné u žalobcov uplatniť fikciu doručenia, resp. či nemožnosť jej aplikácie mala priamy vplyv na vážne ohrozenie práv žalobcov v rámci prebiehajúcej dražby a uzavrel, že nedoručenie posudku žalobcom nie je spôsobilé vysloviť záver o neplatnosti dražby. Z dražobného spisu je zrejmé, že žalobcovia písomnosti doručované dražobníkom podľa pripojených originálov doručeniek okrem znaleckého posudku prevzali. Osobne prevzali oznámenie o začatí výkonu dobrovoľnej dražby, oznámenie o dobrovoľnej dražbe a o mieste jej konania aj výzvu na odovzdanie predmetu dražby. Všetky zásielky boli žalobcom doručované na adresu ich trvalého bydliska aj na adresu Nacina Ves 290 a zásielky na uvedených adresách aj preberali. Dražobník si adresu pobytu žalobcov riadne zistil dopytom na evidenciu obyvateľov. Inú adresu na Slovensku nemali evidovanú. Žalobkyňa najprv tvrdila, že vzhľadom na ich pobyt v zahraničí, zásielky preberala za oboch jej matka, neskôr svoju výpoveď korigovala a uviedla, že za ňu preberala zásielky matka a za žalobcu jeho otec. V zmysle § 45 ods. 2 O.s.p. sa údaje uvedené na doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, tak žiadna písomnosť až do ich tvrdeného návratu zo zahraničia pred konaním dražby vo februári nebola účinne doručená. Žalobcovia v tomto smere však žiadne dokazovanie nenavrhovali, preto súd musel vychádzať z toho, že údaje na doručenkách o doručení písomnosti sú pravdivé ako aj z toho, že sa v čase doručovania písomností skutočne v mieste doručenia zdržiavali. Žalobcovia síce tvrdili, že sa zdržiavali v zahraničí, pretože tam pracujú od roku 2004, žiadny dôkaz o tom, že sa po začatí dražby vzhľadom na preberanie pošty nezdržiavali v mieste trvalého bydliska nepredložili. Týmto dôkazom mal byť e-mail adresovaný žalobcom z Anglicka pracovníkovi žalovaného v 3. rade v auguste 2015, ktorým žiadali o umožnenie splátok dvoch úverov. E-mail preukazuje, že žalobca sa v auguste pravdepodobne zdržiaval v Anglicku, nepreukazuje však, že tomu tak bolo aj počas nasledujúcich mesiacov, resp. že sa tam zdržiavala aj žalobkyňa. E-mail neobsahuje žiadne údaje o adrese žalobcov v zahraničí. Súd prvej inštancie za nepodstatnú v tomto smere považuje námietku žalobcov, že im mohol dražobník zaslať znalecký posudok na e-mailovú adresu, keďže dražobník nemal vedomosť o e-mailovej adrese, pretože ňou disponoval iba žalovaný v 3. rade a zároveň doručovaním cez e-mail by nebola splnená požiadavka zákona doručiť znalecký posudok do vlastných rúk. Súd prvej inštancie poukázal aj na text listiny zasielanej dražiteľom, ktorým vyzýval žalobcov na súčinnosť pri ohodnocovaní predmetu dražby, podľa ktorého ich okrem iného vyzval aj na oznámenie adresy pre doručovanie, ak je rozdielna od adresy trvalého pobytu. Svedkyňa P. síce potvrdila, že komunikovala pred dražbou so žalobcami, ktorí uvádzali, že sa zdržiavajú mimo územia Slovenska, avšak žiadnu korešpondenčnú adresu do zahraničia nikdy neoznámili a komunikovali iba telefonicky. Aj žiadosť žalobkyne o vrátenie zaplatenej splátky úveru 1.300 eur obsahovala adresu jej trvalého pobytu na území Slovenska, nie zahraničnú adresu a tiež splátka úveru 1.300 eur bola uhradená zo slovenského účtu žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že od roku 2004 sa žalobcovia zdržiavajú v zahraničí. Napriek tejto skutočnosti ani úverová zmluva tento údaj pri pobyte žalobcov neobsahovala. Žalobcovia neohlásili evidencii obyvateľov svoj prechodný pobyt v zahraničí, hoci táto povinnosť je podľa zákona dobrovoľná (§ 8,9 zák. č. 253/1998 Z.z.). Žalobcovia však musia počítať s tým, že neohlásenie skutočného pobytu je pre nich rizikom tak vo vzťahu k orgánom štátu, ale aj k zmluvným partnerom, v tomto prípade k veriteľovi zo stavebného sporenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné pre neprevzatie znaleckého posudku žalobcami formalisticky pristúpiť k záveru, že dražba vykonávaná žalovaným v 2. rade bola vykonávaná v rozpore so zákonom a došlo k poškodeniu práv žalobcov tým, že nemohli namietať nízku cenu nehnuteľností. Aj spory o neplatnosť dobrovoľnej dražby sú sporovými konaniami a je na žalobcoch svoje tvrdenia v konaní aj relevantným spôsobom preukázať. Žalobcovia riadne preberali na adrese trvalého pobytu zásielky dražobníka, okrem znaleckého posudku. Zo spisu dražobníka tiež vyplýva, že doručoval zásielky na dve známe adresy, a to G. Z. XXX aj G. Z. XXX. Žalobcovia svoje tvrdenie o pobyte v zahraničí v čase začatia výkonu dobrovoľnej dražby a počas jej priebehu okrem vlastných tvrdení ničím nepodložili. Komunikácia so žalovaným v 3. rade prebiehala iba telefonicky a e-mail ich tvrdenia takisto nie je spôsobilý preukázať. Je namieste vyžadovať nielen od dražobníka, ale aj od žalobcov plnenie si povinností vyplývajúcich zo vzniknutých záväzkov. Bolo povinnosťou žalobcov ako dlžníkov minimálne žalovaného v 3. rade informovať o svojej korešpondenčnej adrese v zahraničí. Žalobkyňa síce uviedla, že mu oznámila, že je v zahraničí, nepotvrdila však, že by mu poskytla aj adresu svojho pobytu. Žalobkyňa tiež potvrdila, že vedela o tom, že úver je zabezpečený záložným právom ako aj to, že došlo k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Svedkyňa P. vypovedala, že žalobcovia síce telefonicky komunikovali, ale reálnu snahu o riešenie situácie pred vykonaním dražby neprejavili. Žalovaný v 3. rade im poskytol viaceré možnosti - splátky, posunutie termínu splátok - ale žalobcovia stále iba sľubovali. Boli riadne upozornení, že ak nebudú úver splácať, bude vykonaná dražba nehnuteľnosti. Zákon umožňuje dlžníkovi odvrátiť dražbu až do termínu jej začatia, pretože podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. k) zákona dražobník je povinný upustiť od dražby, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby. Žalobcovia vedeli o termíne dražby, napriek tomu sa dražby nezúčastnili ani nevyužili možnosť odvrátenia dražby a v celom dražobnom procese vo vzťahu k dražobníkovi boli nečinní. Oznámenie o dražbe, ktoré žalobcovia prevzali, obsahovalo okrem iných aj údaj o draženej nehnuteľnosti ako aj jej cene určenej znaleckým posudkom č. 193/2015, preto cena nehnuteľnosti bola žalobcom známa pred vykonaním dražby. Napriek tejto skutočnosti sa nepokúsili, aj keď uplynula lehota na námietky k posudku, namietať cenu nehnuteľnosti, prípadne zvrátiť dražbu uhradením dlhu alebo iným spôsobom ochrániť svoje vlastnícke práva. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že neboli zistené také nedostatky vykonávania dobrovoľnej dražby, ktoré by boli spôsobilé vážnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobcov, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade ako stranám plne úspešným priznal náhradu trov, ktoré sú povinní nahradiť žalobcovia spoločne a nerozdielne.
4. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcom právo na náhradu trov konania.
5. V dôvodoch odvolania opakovane tvrdia, že počas dražobného konania sa zdržiavali v zahraničí, dražobník porušil svoju povinnosť podľa § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z., nedoručil im znalecký posudok, ktorým bol ohodnotený predmet dražby, čím boli žalobcovia ukrátení o ich právo podať námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby podľa § 12 ods. 5 cit. zákona. Ak by sa žalobcovia riadne a včas dozvedeli o tom, že znalec ohodnotil predmet dražby len na sumu 10.800 eur, vzniesli by u dražobníka voči znaleckému posudku námietky a žiadali by vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Uviedli, že v roku 2011 uzatvorili so žalovaným v 3. rade zmluvu o stavebnom úvere, záväzok bol zabezpečený záložnou zmluvou a pre účel uzatvorenia záložnej zmluvy bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým boli založené nehnuteľnosti znalcom ocenené sumou 21.000 eur. Žalobcovia tvrdia, že poskytnutý úver z väčšej časti zaplatili. Na návrh žalovaného v 3. rade sa uskutočnila dobrovoľná dražba, dražobníkom bol žalovaný v 2. rade a nehnuteľnosti za cenu 10.800 eur vydražil žalovaný v 1. rade. Žalobcovia v konaní navrhli, aby súd uložil žalovanému v 3. rade povinnosť predložiť súdu a stranám sporu obidva uvedené znalecké posudky, keďže je nemysliteľné, aby sa cena nehnuteľnosti znížila o takmer 50%. Pôvodný znalecký posudok žalovaný nepredložil. Záver súdu o tom, že v konaní neboli zistené také nedostatky vykonávania dobrovoľnej dražby, ktoré boli spôsobilé vážnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobcov je nesprávny. S poukazom na ust. § 10 ods. 1, § 12 ods. 4, 5, § 21 ods. 2 ZoDD uviedli, že pre uplatnenie fikcie doručenia podľa ustanovení O.s.p., platného v čase konania dražby sa vyžadovalo, aby sa adresát v mieste bydliska zdržiaval. Žalobcovia sa počas konania dražby zdržiavali v zahraničí, tak ako to od počiatku tvrdili. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa P.. Ani jeden zo žalovaných toto tvrdenie žalobcov nepoprel, preto ho treba v zmysle § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné. Za danej situácie v žiadnom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia, preto znalecký posudok nebol žalobcom nikdy riadne doručený. So záverom súdu prvej inštancie, že nedoručenie znaleckého posudku nie je spôsobilé vysloviť záver o neplatnosti dražby, žalobcovia nesúhlasia. Nedôvodne súd prvej inštancie vytýkal žalobcom, že svoje tvrdenie o pobyte v zahraničí okrem vlastných tvrdení ničím nepodložili. Táto skutočnosť bola nesporná a žiaden zo žalovaných ju nepoprel ani nerozporoval. Navyše z výpovede svedkyne P. vyplýva, že žalobcovia jej túto skutočnosť oznámili ešte v auguste alebo v septembri 2015. O tom, že žalobcovia mali záujem riešiť vzniknutú situáciu svedčí aj to, že žalovanému 3/ pred vykonaním dražby zaplatili 1.300 eur a tiež ich telefonická komunikácia s p. P. a e-mailová komunikácia s p. M. (zo dňa 14.8.2015), kedy žalobca žiadal p. M. o nižšie mesačné splátky oboch úverov a to vo výške 700 eur a 300 eur zo zdravotných dôvodov, pretože od januára do konca júla prekonal dva infarkty. K mailu boli pripojené aj chorobopisy. Žalovaný v 3. rade poznal e-mailovú adresu žalobcov, na ktorú mal doručiť znalecký posudok, čo by bolo v súlade s O.s.p. aj CSP.
6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k namietanej údajne nesprávne stanovenej hodnote predmetu dražby znaleckým posudkom uviedol, že ako dražobník si splnil svoju zákonnú povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 12 ods. 1 ZoDD a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Dušanom Posýpankom, ktorý spĺňal ku dňu konania dražby podmienky stanovené pre znalecké posudky v ZoDD. Ak žalobcovia namietajú výšku všeobecnej hodnoty predmetu dražby, resp. ak namietajú, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku nepostupoval správne, keď za všeobecnú hodnotu predmetu dražby stanovil sumu 10.800 eur, sama táto skutočnosť nezakladá porušenie ustanovení ZoDD zo strany žalovaného 2/, pretože tento žiadnu zo svojich zákonných povinností nezanedbal. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 3.10.2013, sp. zn. 3Cdo 233/2010 podľa ktorého „pokiaľ ide o určenie výšky ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.“ Ak sa žalobcovia domnievajú, že konaním znalca boli ukrátení na svojich majetkových právach (vznik škody), majú k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany, prostredníctvom ktorého, ak sa preukáže, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku skutočne porušil svoje zákonné povinnosti v dôsledku čoho vznikla žalobcom škoda, môžu si túto účinne uplatniť v inom konaní priamo voči znalcovi. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietajú, že im nebol znalecký posudok doručený, a teda im bolo znemožnené podať proti nemu námietky spôsobom a v lehote vyplývajúcej z ust. § 12 ods. 5 ZoDD, a že sa dlhodobo zdržiavali v zahraničí žalovaný má za to, že znalecký posudok, ktorým bol na účely dražby ohodnotený predmet dražby, bol žalobcom doručený spôsobom vyplývajúcim z primeraného použitia ust. § 47 ods. 2 O.s.p., tzv. fikciou doručenia. Z údajov na doručenkách vyplýva, že zásielky neboli adresátmi prevzaté v odbernej lehote, preto zohľadňujúc cit. zák. ustanovenie sa zásielka považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielateľovi. Zároveň poukázal na ust. § 6 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov a uviedol, že ani argument žalobcov, že sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí v tejto súvislosti neobstojí a nemôže byť dôvodom, ktorý by svedčil porušeniu povinnosti žalovaného v 2. rade doručovať písomnosti v zmysle § 10 ods. 1 ZoDD. Žalovaný v 2. rade, plniac svoje povinnosti riadne a s odbornou starostlivosťou, požiadal v čase pred odoslaním listín súvisiacich s dražbou Odbor správy registrov SVS MV SR o poskytnutie údajov o trvalom/prechodnom pobyte žalobcov na území SR, resp. o pobyte v zahraničí, ktorých ohlásenie je povinnosťou žalobcov v zmysle zák. č. 253/1998 Z.z. Príslušné pracovisko MV SR poskytlo žalovanému ním požadované údaje a z výpisu je zrejmé, že žalobcovia mali / majú evidovanú výlučne jednu adresu pobytu - Nacina Ves 336 (žalobkyňa 2/) a Nacina Ves 337 (žalobca 1/). Je preto možné predpokladať, že žalobcovia si nesplnili svoju zákonnú povinnosť ohlásiť obci, v ktorej mali nahlásený trvalý pobyt, že sa mienia zdržiavať, resp. sa zdržujú na území iného štátu, ani neoznámili príslušnej obci adresu ich obvyklého pobytu v zahraničí. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobcovia sa zrejme dopustili porušenia svojej zákonnej povinnosti, a práve toto porušenie mohlo mať za následok, že žalovaný v 2. rade doručoval písomnosti na adresu, ktorú mali žalobcovia evidovanú v centrálnom registri MV SR. Nemožno mu preto prikladať na ťarchu, že doručoval písomnosti na adresu, ktorá bola v oficiálnom registri obyvateľstva uvedená ako adresa trvalého pobytu a navyše ako jediná adresa žalobcov. Účelom ust. § 6 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z.z. je práve okolnosť, že nemožno od osoby, ktorá má zákonnú alebo zmluvnú povinnosť doručovať inému zásielku do vlastných rúk spravodlivo požadovať, aby zisťovala obvyklý pobyt adresáta spôsobom hraničiacim s výkonom činnosti detektíva, ale že to má byť primárne adresát, ktorý má (aj v súvislosti s prípadnou ochranou svojich práv a právom chránených záujmov) dbať o to, že tretej osobe bude umožnený prístup, ako sa cez oficiálny register obyvateľstva dozvedieť adresu, na ktorej sa adresát zásielky reálne zdržuje, a ktorá je zároveň adresou jeho skutočného bydliska. V prípade, ak adresát svoju zákonnú ohlasovaciu povinnosť zanedbá a privodí si tak pre seba negatívne dôsledky alebo si znemožní možnosť účinne sa brániť a hájiť svoje záujmy, musí dôsledky svojho protiprávneho (ne)konania znášať sám a nemôže ich pripisovať na ťarchu tretej osoby. Uvedený záver vyplýva aj z ust. § 23a ods. 3 druhá veta zák. č. 253/1998 Z.z. v zmysle ktorého „proti osobe, ktorá sa v dobrej viere spolieha na údaje uvedené v registri fyzických osôb, nemôže iná osoba namietať, že tieto údaje nie sú úplné alebo nezodpovedajú skutočnosti.“
7. Žalovaní v 1. a 3. rade sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
9. Odvolatelia uplatnili v podanom odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Nesprávne sú skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
10. Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neplatnosti dražby konanej dňa 12.2.2016, nezistil naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a vyvodil z nich správne skutkové zistenia. Na základe riadne vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a na zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré aj náležite interpretoval. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod na zmenu rozsudku podľa ust. § 388 CSP ani na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 CSP.
11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dopĺňa, že dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby, ktoré sa koná na základe návrhu navrhovateľa a pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku prejde príklepom licitátora vlastnícke právo k predmetu dražby (§ 2 ods. 1 písm. a) ZoDD). Z tejto legálnej definície dražby možno vyvodiť, že ide o osobitný spôsob prechodu vlastníckeho práva k draženej veci tak, že vlastnícke právo prechádza na vydražiteľa zo zákona uhradením najvyššieho podania k okamihu udelenia príklepu. Zmarenie účinkov tohto osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva možno dosiahnuť len postupom upraveným v ust. § 21 ods. 2 ZoDD, ktoré umožňuje, aby osoba, ktorá tvrdí, že bola porušením ustanovení ZoDD dotknutá na svojich právach, sa s návrhom obrátila na súd a žiadala, aby súd určil neplatnosť dražby. Návrh sa musí na súd podať do troch mesiacov odo dňa udelenia príklepu. Ide o prekluzívnu lehotu, po uplynutí ktorej právo dovolávať sa neplatnosti dražby zaniká.
12. Zo spisu vyplýva, že žalobcovia podali žalobu v zákonnej lehote a súd prvej inštancie opodstatnene skúmal okolnosti, ktorými odôvodňovali neplatnosť dražby. Dotknutá osoba sa môže domáhať vyslovenia neplatnosti dražby, len ak došlo k porušeniu ZoDD a toto porušenie malo za následok ujmu na jej právach. Žalobcovia v žalobe (s poukazom na ustanovenia § 10 a § 12 ZoDD) tvrdili, že ich záväzok zo zmluvy o stavebnom úvere uzatvorenej so žalovaným v 3. rade bol zabezpečený záložnou zmluvou, pre účel ktorej znalec ohodnotil nehnuteľnosť v ich vlastníctve (nadobudnutú v roku 2010) sumou 21.000 eur, že napriek tomu, že úver z väčšej časti zaplatili, na návrh žalovaného v 3. rade sa uskutočnila dobrovoľná dražba, dražobníkom bol žalovaný v 2. rade a nehnuteľnosti vydražil žalovaný v 1. rade za cenu zistenú v procese dražby znaleckým posudkom v sume 10.800 eur. Namietali, že sa zdržiavajú v zahraničí a dražiteľ im nedoručil znalecký posudok, ktorým bol ohodnotený predmet dražby a tým ich ukrátil na ich právach, pretože ak by sa riadne a včas dozvedeli, že znalec ohodnotil nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby len na sumu 10.800 eur, vzniesli by u dražobníka námietky a žiadali by o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom.
13. V odvolaní žalobcovia namietali úplne totožné skutočnosti, ktorými odôvodňovali aj podanie žaloby. Predovšetkým opakovane tvrdili, že počas konania dražby sa zdržiavali v zahraničí, preto v žiadnom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia a znalecký posudok im tak nebol nikdy riadne doručený, čím boli ukrátení o právo podať námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby.
14. V zmysle § 12 ods. 1 prvá veta, ods. 4 a ods. 5 ZoDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
15. Zákon o dobrovoľných dražbách v jednotlivých ustanoveniach ustanovuje dražobníkovi povinnosť doručiť príslušné písomnosti osobám uvedeným v zákone. V zmysle § 10 ods. 1 ZoDD sa písomnosti doručujú adresátovi do vlastných rúk, pričom v čase vykonávania spornej dražby sa mali primerane použiť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) o doručovaní (vo vtedy účinnom znení). Primerané použitie ustanovení O.s.p. o doručovaní závisí od konkrétnych okolností. Táto právna úprava doručovania rozlišuje medzi tzv. obyčajným doručením (§ 46) a doručením do vlastných rúk (§ 47). Keďže podľa výslovnej zákonnej úpravy v ZoDD sa písomnosti doručujú do vlastných rúk, uplatní sa pri doručovaní iba postup podľa § 47 ods. 2 OSP. Podľa toho ustanovenia, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Doručovateľ pri neúspešnom prvom doručení zásielky spravidla zanechá adresátovi písomné oznámenie o tom, kedy mu príde zásielku doručiť opakovane; ak sa zásielku ani opakovane nepodarí doručiť, doručovateľ uloží zásielku na pošte alebo na orgáne obce, o čom musí byť adresát vhodným spôsobom upovedomený. Ak si adresát zásielku neprevezme ani v tzv. odbernej lehote, vráti pošta, resp. obec nevyzdvihnutú zásielku odosielateľovi. Dňom vrátenia nevyzdvihnutej zásielky sa zásielka považuje za doručenú, aj keď fyzicky ju adresát neprevzal, čím nastáva tzv. zákonná fikcia doručenia. K platnému náhradnému doručeniu nedôjde, ak sa adresát v čase prvého neúspešného pokusu o doručenie nezdržiaval v mieste doručovania. Tieto skutočnosti v prípade pochybností musí preukázať adresát. Skutočnosť, že sa adresát nezdržoval v mieste doručovania napr. z dôvodu organizácie jeho pracovných alebo osobných záležitostí, nemá vplyv na účinnosť náhradného doručenia. Pri posudzovaní postupu doručovateľa pri doručovaní zásielky sú rozhodujúce údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (doručenka). Tieto údaje sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak (§ 45 ods. 2 OSP).
16. Zo spisu o dobrovoľnej dražbe nepochybne vyplýva, že dražobník listom zo dňa 1.10.2015 oznámil žalobcom, že záložný veriteľ navrhol výkon záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a žalobcov zároveň požiadal o oznámenie všetkých skutočností viaznucich na predmete dražby vrátane trvalého pobytu a doručovacej adresy, ak je odlišná od trvalého pobytu. Termín ohliadky nehnuteľnosti určil na 23.10.2015. Podľa pripojenej doručenky prevzal žalobca v 1. rade oznámenie dražobníka osobne dňa 19.10.2015, žalobkyňa v 2. rade oznámenie neprevzala a neprevzala ani opakované zásielky. Listom zo dňa 18.11.2015 zasielal dražobník účastníkom dražby znalecký posudok č. 193/2015. Zásielky adresované žalobcom sa vrátili neprevzaté s vyznačením poštového úradu „neprevzaté v odbernej lehote“. Listom zo dňa 7.1.2016 oznámila dražobná spoločnosť žalobcom dátum, čas a miesto konania dražby, tento list žalobcovia prevzali osobne 11.1.2016. Prílohou Oznámenia o dobrovoľnej dražbe bolo aj určenie predmetu dražby a cena určená znaleckým posudkom č. 193/2015. Listom zo dňa 12.2.2016 dražobná spoločnosť oznámila žalobcom výsledok dobrovoľnej dražby, ktoré obaja žalobcovia prevzali osobne dňa 22.2.2016. Dražobná spoločnosť listom zo dňa 22.2.2016 vyzvala žalobcov, aby sa na základe výsledku dražby konanej 12.2.2016, dostavili 3.3.2016 k predmetu dražby a jeho odovzdaniu. Výzvu prevzali žalobcovia 25.2.2016. Žalobcovia sa dražby nezúčastnili a neboli prítomní ani pri odovzdávaní predmetu dražby.
17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že dražobník plniac si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo ZoDD, všetky zásielky zasielal žalobcom na jemu známe adresy a to opakovane - na adresy G. Z. XXX, XXX Q. XXX. Zo žiadneho výslovného právneho úkonu žalobcov nevyplýva, že by dražobníkovi oznámili, že sa v čase doručovania znaleckého posudku zdržiavali v cudzine alebo že by dražobníkovi oznámili adresu pre doručovanie odlišnú od adresy jemu známej. Samotný fakt, že žalobcovia fyzicky neprevzali znalecký posudok nie je možné posúdiť ako porušenie povinnosti dražobníka. Dražobník si nepochybne splnil svoju povinnosť podľa § 12 ods. 4 ZoDD a zaslal žalobcom znalecký posudok. Následky fikcie doručenia nastali v dôsledku neprevzatia písomnosti. Žalobcovia si riadne prevzali zásielku s Oznámením o dražbe, ktoré okrem iných obsahovalo aj údaj o cene draženej nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, teda cena draženej nehnuteľnosti im bola známa pred vykonaním dražby. Ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, žalobcovia sa nepokúsili namietať cenu nehnuteľnosti, zvrátiť dražbu uhradením dlhu, či iným spôsobom ochrániť svoje vlastnícke práva.
18. Tvrdenie žalobcov, že cena určená znaleckým posudkom je podľa ich názoru podhodnotená nie je porušením ustanovení ZoDD zo strany dražobníka, keďže dražobník si svoju povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 ZoDD splnil zaistením ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom, za obsah ktorého zodpovedá znalec.
19. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v procese dobrovoľnej dražby nedošlo k porušeniu ustanovení ZoDD, ktoré by viedli k neplatnosti vykonanej dražby. Preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok ako vecne správny vrátane výrokov o trovách konania.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešnému žalovanému v 2. rade proti žalobcom náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovaným v 1. a 3. rade trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.