Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-196-2015.pdf
PDF · 97.45 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/196/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: Odškodnenie, s.r.o., Radlinského č. 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 45 482 501, zast. JUDr. Martinom Vasiľom, advokátom, konateľom Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho č. 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, Budapešť 1146, Maďarsko, týka sa Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova č. 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zast. Mgr. Michalom Tokárom, advokátom, konateľom JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta č.37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 2.230,00 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.230,00 eur s 8,50%-ným úrokom z omeškania ročne odo dňa 12.5.2013 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 2.230,00 eur s prísl. z titulu plnenia na základe Poistnej zmluvy.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k doručenej žalobe uviedol, že dňa 09.08.2012 došlo k dopravnej nehode. Poškodený mal náhradné motorové vozidlo v prenájme od 06.12.2012 do 28.01.2013. Žalobca podal žalobu na zaplatenie 2230,- eur s príslušenstvom na príslušný súd až 28.07.2015. V súvislosti s uvedeným vznáša námietku premlčania, a to z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Podľa § 106 OZ sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaný má za to, že najneskôr dňom vystavenia faktúry č.2013/004 vo výške 3.510,- eur, t.j. dňa 28.01.2013, boli splnené podmienky na začatie plynutia premlčacej lehoty, a teda najneskôr dňa 28.01.2015 došlo k premlčaniu uplatneného nároku.
3. Ako už bolo uvedené, k dopravnej nehode došlo už v auguste 2012, zo Zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla vyplýva, že k vypožičaniu náhradného vozidla došlo až v decembri 2012, teda až po 4 mesiacoch. Žalovaný má za to, že za predpokladu neexistencie nevyhnutnosti vypožičania náhradného motorového vozidla od 09.08.2012 do 05.12.2012 nevyhnutnosť vypožičania náhradného vozidla neexistovala ani po 06.12.2012. V súvislosti s uvedeným poukazuje aj na to, že v žalobnom návrhu ani v jej prílohách nie je nijakým spôsobom konkretizovaná nevyhnutnosť používania motorového vozidla a teda žalovaný má za to, že nevyhnutnosť nie je nijakým spôsobom preukázaná.
4. Preto navrhli, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť listiny, ktoré preukazujú kedy, na aké vzdialenosti a za akým účelom používal poškodený náhradné motorové vozidlo. Z príloh žaloby vyplýva, že žalobca je platcom tzv. cestnej dane. Z uvedeného vyplýva poškodenému povinnosť viesť knihu jázd. Za predpokladu, že ju neviedol navrhli, aby súd uložil povinnosť žalobcovi ozrejmiť, z akých dôvodov poškodený neviedol evidenciu jázd. Takisto zo žalobného návrhu nevyplýva, kedy došlo k odovzdaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Žalobca k žalobnému návrhu predložil len faktúru č. 101/2013 zo dňa 06.03.2013 a kalkuláciu opravy z toho istého dňa. Z prílohy žaloby vyplýva, že oprava presiahla 90 dní a náhradné motorové vozidlo bolo poskytnuté na 54 dní. Žalovanému nie je jasné, prečo počas 54 dní existovala nevyhnutnosť používania motorového vozidla, ak minimálne počas zvyšných 36 dní neexistovala.
5. V neposlednom rade poukázali na to, že ani zo žalobného návrhu ani z jeho príloh nevyplýva kedy a aké opravy sa vykonávali na motorovom vozidle, resp. aká bola dodacia doba náhradných dielov. Žalovaný má za to, že tieto skutočnosti sú nevyhnutné na posúdenie, či doba opravy bola objektívna.
6. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol.
7. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
8. Na základe dopravnej nehody zo dňa 9.8.2012 vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle vo vlastníctve spoločnosti HOPE TRADE s.r.o., so sídlom Tyršovo nábrežie 11, Košice 040 01, IČO: 36 584 118 (ďalej ako „poškodený“). Vinníkom predmetnej dopravnej nehody bol vodič iného motorového vozidla pán G. X. s vozidlom T.: U. XXX L., ktorý mal Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení vozidla uzatvorenú so žalovaným.
9. V dôsledku dopravnej nehody a nepojazdnosti vozidla uzatvoril poškodený dňa 06.12.2012 so spoločnosťou Odškodnenie, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 1716, Dolný Kubín, 026 01, IČO: 45 482 501, a teda žalobcom Zmluvu o poskytnutí náhradného vozidla, a to VOLKSWAGEN PASSAT 2.0 TDI Comfortline DSG, VIN WVWZZZ3CZ6P043438, T.: I. XXX Y.. Predmetné vozidlo mal poškodený v užívaní v čase od 06.12.2012 do 28.01.2013. Poškodené vozidlo však nebolo schopné prevádzky už odo dňa dopravnej nehody, ku ktorej došlo 9.8.2012. Dôvodom posunu opravy poškodeného vozidla bola tá skutočnosť, že žalovaný prvotne na základe vyčíslenia nákladov na opravu poškodeného vozidla autoservisom SWAM servis s. r. o. predbežne považoval opravu ako neekonomickú t.j. poškodenému hrozilo vyhlásenie totálnej škody na vozidle. Na základe uvedeného poškodený využil svoje právo, zmenil autoservis a náklady na opravu si nechal vyčísliť autoservisom ACS Sedlák s.r.o., ktorý predmetné motorové vozidlo prijal do opravy dňa 30.11.2012 a následne zaslal žalovanému záväznú kalkuláciu výšky opravy predmetného vozidla. Nakoľko pri tomto vyčíslení nákladov na opravu celkové náklady na opravu nepresiahli všeobecnú hodnotu poškodeného vozidla, požadoval poškodený od žalovaného, aby v tomto prípade akceptoval parciálnu škodu, t.j. opravu vozidla. Na základe tejto žiadosti poškodeného žalovaný povolil opravu poškodeného vozidla dňa 05.12.2012. Až následne (po tomto dni) pristúpil poškodený k prenájmu náhradného vozidla.
10. Na základe uvedeného je zrejmé, že poškodený pri prenájme náhradného vozidla postupoval tak, že si náhradné vozidlo prenajal iba na nevyhnutnú dobu. Poškodený čestne prehlásil, že jeho situácia nemohla byť riešená iným spôsobom a že zapožičané vozidlo bolo použité k tomu istému účelu ako vozidlo poškodené a zároveň, že vypožičanie náhradného vozidla mu dočasne nahrádza predchádzajúci stav, t.j. stav pred škodovou udalosťou a zároveň ho neobmedzuje v práve vec užívať ako jedného z podstatných subjektívnych práv, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva.
11. Poškodený bol o výsledku likvidácie poistnej udalosti za náhradné vozidlo upovedomený listom zo dňa 26.04.2013 v ktorom žalovaný odmietol poskytnúť plnenie za náhradné vozidlo z dôvodu absencie príčinnej súvislosti a nevyhnutnosti používania náhradného vozidla ako následku škodovej udalosti s poukazom na časový odstup medzi dňom vzniku škodovej udalosti a zapožičaním náhradného vozidla.
12. Poškodený si prenajal náhradné vozidlo iba počas doby opravy jeho poškodeného vozidla. Napriek tomu, že oprava poškodeného vozidla presiahla 90 dní bolo náhradné vozidlo poskytnuté iba na dobu 54 dní.
13. Za nájom náhradného vozidla v čase od 06.12.2012 do 28.01.2013 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2013/004 na sumu 3.510,- eur. Podľa uvedenej faktúry žalobca fakturoval poškodenému nájomné za jeden deň trvania nájmu vo výške 65,- eur. Poškodený uhradil faktúru č. 2013/004 prevodom na účet žalobcu dňa 27.6.2013 vo výške 750,- eur a dňa 9.7.2013 vo výške 1.750,- eur, celkovo tak vo výške 2.500,- eur. Nakoľko však v tomto konkrétnom prípade žalobca prenajal poškodenému vozidlo vyššej triedy než bolo vozidlo patriace poškodenému (z dôvodu, že žalobca v čase podpísania Zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla nedisponoval vozidlom presne rovnakej triedy, ako bolo vozidlo poškodeného), uplatňuje si žalobca od žalovaného plnenie vo výške 2.230,-eur, ktoré je výsledkom úhrady faktúry č. 2013/004 poškodeným v sume 2.500,- eur mínus ušetrené vlastné náklady poškodeného v sume 270,- eur (54 dní prenájmu x 5 eur/deň). Sadzba za jeden deň prenájmu náhradného vozidla pri sume 2.500,- eur tak predstavuje čiastku 46,29 eur, čo nie je možné považovať za sumu nie neprimeranú v danom regióne v ktorom bolo vozidlo zapožičané.
14. Ako vyplýva z vyššie uvedeného poškodený mal náhradné vozidlo v užívaní celkovo 54 dní. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla bola podmienená dobou opravy poškodeného vozidla v servise. Celková doba trvania opravy poškodeného vozidla bola podstatne dlhšia a presiahla 90 dní. Napriek takto dlhej dobe opravy poškodený užíval náhradné vozidlo len v nevyhnutnom rozsahu a to po dobu 54 dní. Dôvod prenajatia si náhradného vozidla poškodeným spočíval v nevyhnutnej potrebe plnenia si neodkladných pracovných úloh, ktoré nebolo možné zabezpečovať inou formou a vzhľadom na množstvo najazdených kilometrov nebolo možné a ani ekonomické absolvovať pracovné cesty iným dopravným prostriedkom.
15. Dňa 12.8.2013 žalobca a poškodený uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Odškodnenie, s.r.o., IČO: 45 482 501, teda žalobcu.
16. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
17. V danom prípade žalobca sa totiž domáha plnenia na základe poistnej zmluvy.
18. Účastníkmi právneho vzťahu z poistnej zmluvy sú zasadne poisťovateľ a poistený (príp. poistník) a priame právo poškodeného vo vzťahu k poisťovateľovi môže byť založené len právnym predpisom. Vzhľadom k tomu, že spôsobenie škody je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzku, vzniká zo spôsobenej škody právny vzťah medzi poškodeným a tým, kto mu za škodu zodpovedá. Poškodený tak má právo na náhradu škody voči nemu. Voči poisťovateľovi má poškodený právo požadovať plnenie z poistnej udalosti len v tých prípadoch, kedy tak ustanoví osobitný predpis, ktorým je v predmetnom prípade zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,zákon č. 381/2001 Z. z.“).
19. Podľa ust. § 4 ods. 2 Zák. č. 381/2001 - Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
20. Podľa ust. § 4 ods. 4 Zák. č. 381/2001 - Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Vo vzťahu k poškodenému tak zák. č. 381/2001 Z.z. hovorí jednoznačne o nároku na poistné plnenie.
22. Podľa ust. § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
23. Odchylne od § 101 je v ustanovení § 104 určený začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia, kde premlčacia doba začína plynúť až za rok po poistnej udalosti. Tým sa fakticky všeobecne určená trojročná premlčacia doba (§ 101) predĺži o jeden rok v prospech a na ochranu poisteného. Tento záver platí pre všetky druhy poistenia, teda tak pre zmluvné poistenie, ako aj pre zákonné poistenie, poistenie majetku i poistenie osôb, či pre poistenie zodpovednosti za škodu (§ 789, 790).
24. Poistnou udalosťou treba rozumieť skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť.
25. Teda žalobca si v zmysle uvedeného uplatňuje nárok na poistné plnenie, a na tento prípad sa tak nepochybne vzťahuje právny režim v zmysle ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka.
26. Premlčacia lehota tak v predmetnom prípade začala plynúť 09.08.2013, teda rok po poistnej udalosti. Táto osobitná jednoročná lehota je ustanovená práve na to, aby v rámci nej mohlo dôjsť k skončeniu vyšetrovania poistnej udalosti a posilňuje tak právno-ochrannú funkciu súkromného poistného práva. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra. Žaloba bola podaná osobne a došla 28.7.2015 podľa odtlačku pečiatky.
27. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 113/2006: ,,Právo poškozeného na plnění proti pojistiteli osoby odpovědné za škodu způsobenou provozem dopravního prostředku se promlčuje podle § 104 Občanského zákoníka...“ Premlčacia lehota tak v predmetnom konaní by tak v prípade neuplatnenia nároku žalobcom mala uplynúť 09.08.2016.
28. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 3771/2008: ,,Běh tříleté promlčecí doby k uplatnění nároku na pojistné plnění začína rok po pojistné události bez ohledu na to, zda a případně kdy se projevily další vlivy téže pojistné události.“
29. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na znenie Komentára k Občianskemu zákonníku (C. H. BECK - rok vydania 2015), v zmysle ktorého v súvislosti s § 104 Občianskeho zákonníka jeho autori uviedli: ,,Zákon v tomto ustanovení opätovne normuje špeciálny právny režim začiatku plynutia premlčacej lehoty pri právach na plnenie z poistenia. Toto právo vznikne, ak nastala poistná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť (tzv. poistná udalosť porovnaj § 797 ods. 2 OZ). Pre dĺžku premlčacej lehoty zákon žiaden osobitný právny režim neustanovuje, preto sa uplatní všeobecný režim § 101; premlčacia lehota preto bude aj v týchto prípadoch trojročná. Nesprávne sú preto názory, že celková dĺžka premlčacej lehoty je štvorročná. Zákon len posúva začiatok plynutia premlčacej lehoty na deň, ktorý je svojím číselným označením zhodný s číselným označením dňa, v ktorom došlo k poistnej udalosti. Medzi týmito dvoma dňami, t. j. dňom poistnej udalosti a dňom začatia a plynutia premlčacej lehoty však musí uplynúť jeden rok. Táto osobitná jednoročná lehota je ustanovená na to, aby v rámci nej mohlo dôjsť k skončeniu vyšetrovania poistnej udalosti, a predstavuje tak zvýšenú právno-ochrannú funkciu súkromného poistného práva.“
30. Podobný názor vyslovuje vo svojom komentári k Občianskemu zákonníku aj JUDr. Imrich Fekete, CSc., podľa ktorého: ,,Ustanovenie §104 OZ sa týka premlčania práva poisteného na poistné plnenie. Netýka sa ostatných práv, ktoré prislúchajú poistenému či poisťovateľovi z poistného pomeru. Tieto práva sa premlčujú vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá na rozdiel od poistného plnenia začína plynúť odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané po prvý raz.“
31. Súd dospel k záveru vzhľadom na vyššie uvedené, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
32. V súvislosti s existenciou nevyhnutnosti používania motorového vozidla je potrebné poukázať na Čestné prehlásenie a Vyjadrenie k dôvodu vypožičania.
33. Súd nepovažoval za potrebné predložiť listiny, ktoré by preukazovali vzdialenosti a účel používania motorového vozidla vzhľadom na pevnú sadzbu za jeden deň prenájmu náhradného vozidla. 34. Je potrebné uviesť, že v prípade právnej úpravy, ktorá sa nachádza v ustanovení § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., a ktorú označuje žalovaný ako novú, ktorá nedovoľuje prihliadať na relevantnú a dlhodobo používanú judikatúru najvyšších súdnych orgánov sa jedná o právnu úpravu, ktorá je účinnou od 01.01.2002. V danom prípade sa teda vôbec nejedná o novú právnu úpravu, ktorá by nedovoľovala v predmetnom prípade postupovať v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou, pričom judikatúra, ako aj názory právnych autorít sa datujú do obdobia účinnosti znenia § 15.
35. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný zaplatil plnenie na základe Poistnej zmluvy čo do sumy 2.230,00 eur.
36. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný je v omeškaní s plnením na základe Poistnej zmluvy a sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá.
37. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
38. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
39. Súd pri posudzovaní príslušenstva - úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal možnosť v zmysle platného Obchodného zákonníka požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením na základe Poistnej zmluvy.
40. V danom prípade súd priznal úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v znení v čase vzniku dlhu.
41. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 2.230,00 eur s prísl.
42. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.