Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-167-2018.pdf
PDF · 102.31 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/167/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej právnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: V. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, T. V. P., pre vymoženie istiny vo výške 6 487,23 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej pred súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, pod č. EX 86/17, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov spis. zn. 12Er/178/2017-65 zo dňa 26. 10. 2017, t a k t o
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Zároveň uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že okresný súd Trebišov na návrh oprávneného a žiadosť súdnej exekútorky vydal dňa 21. 02. 2017 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5811 001978 pre súdnu exekútorku Mgr. Janu Virličovú, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, pre vymoženie istiny vo výške 5 939,23 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej, a. s., v Bratislave spis. zn. IA-A/1214/0156 zo dňa 01. 03. 2016.
3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že povinnej bolo dňa 06. 03. 2017 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Následne podaním zo dňa 08. 03. 2017 označeným ako „námietky proti exekúcii a okamžité zastavenie exekúcie“, vzniesla povinná námietky proti exekúcii. V nich uviedla, že žiada o okamžité zastavenie exekúcie vedené voči jej osobe. Poukázala na to, že návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku spis. zn. IA-A/1214/0156 je v celom rozsahu neoprávnený. Povinná uviedla, že nedala spoločnosti Poštová banka, a. s. nikdy právo, aby ju súdili na rozhodcovskom súde. Zmluva so spoločnosťou Poštová banka, a. s., je neplatná od počiatku pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Zmluva so spoločnosťou Poštová banka, a. s., obsahuje neprijateľné podmienky, z ktorých jedna je rozhodcovská doložka, úžernícky úrok, nesprávny údaj o RPMN a druhá sú neprijateľné podmienky. Na základe uvedeného povinná navrhla, aby súd zastavil konanie a zároveň podala na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. K podaniu povinnej sa oprávnený v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
4. Citoval ustanovenie § 57 ods. 2, § 243h, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“), § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a konštatoval, že oprávnený s povinnou uzatvorili dňa 27. 11. 2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou sa povinná zaviazala splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach v tam dohodnutých termínoch.
5. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícii spotrebiteľa, pretože táto bola uzavretá medzi veriteľom (t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným), a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa spotrebiteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Jediným exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak tento rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, súd príslušný na exekúciu zastaví exekúciu aj bez návrhu, ak zisti v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o rozhodcovskom konaní.
6. Súd ďalej zistil zo zmluvy o úvere zo dňa 27. 11. 2012 a všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a. s., že podľa bodu 10.2 VOP, sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy tak, že:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
Zároveň sa dohodli, že ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa 1. časti bodu 2 - „definícia pojmov vo VOP Poštovej banky, a. s., sa za rozhodcovský súd považuje Stály rozhodcovský súd pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882.
7. Súd dospel k záveru, že v zmluvných dojednaniach oprávneného Poštovej banky, a. s., je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Táto doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Súd prvej inštancie takto formulovanú rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 OZ neplatná.
8. Uzavrel, že má za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 OZ a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatná podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ účinného od 01. 01. 2008.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastavil a zároveň uviedol, že vzhľadom na zastavenie exekúcie o námietkach povinnej už nebude rozhodovať.
10. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
12. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k porušeniu ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP.
14. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
15. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.
16. Uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto nanovo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Uvedené potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013 spis. zn. II. ÚS 499/2012-47.
17. Oprávnený ďalej uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa, tak v napadnutom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 18. októbra 2007 spis. zn. III. ÚS 153/07, ako aj na nález z 05. apríla 2007 spis. zn. III. ÚS 171/06.
18. K podanému odvolaniu podala dňa 26. 01. 2018 písomné vyjadrenie povinná. Poukázala na skutočnosť, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, a to rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Uviedla, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti.
19. Uviedla, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18. 09. 2012 spis. zn. 5Cdo/230/2011.
20. Povinná v závere svojho vyjadrenia uviedla, že v jej zmluva so spoločnosťou Poštová banka, a. s., je spotrebiteľská, nakoľko obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, a to kumuláciu
viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť spotrebiteľského úveru a je zároveň nekalou obchodnou praktikou. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
21. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
22. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
23. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.
26. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO : 45 744 581, v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Jánom Huňadym, pod spis. zn.: IA-A/1214/0156 zo dňa 01. 03. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 08. 2016 a vykonateľnosť dňa 29. 08. 2016. Žalovaný (povinná) je zaviazaný žalobcovi (oprávnenému) zaplatiť istinu vo výške 6 487,23 eur, úrok vo výške 19,00% ročne zo sumy 6 487,23 eur od 02. 12. 2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 6 487,23 eur od 02. 12. 2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01. 12. 2014 vo výške 914,60 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 4,42 eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
27. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala „Rozhodcovská doložka“ uvedená v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 27. 11. 2012, uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s., a povinnou. Na základe zmluvy o úvere zo dňa 27. 11. 2012 oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 7 000 eur, ktorý sa povinná zaviazal vrátiť v 72 mesačných splátkach po 171,07 eur, a to do dňa 16. 11. 2018. V zmluve je uvedená RPMN 20,74%.
28. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 27. 11. 2012, je vzťahom spotrebiteľským riadiaci sa zákonom o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť.
29. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci „Asturcom Telecomunicaciones SL“, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. februára 2012, spis. zn.: 3 Cdo 122/2011).
30. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012, spis. zn.: 6 Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
31. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach za rozpornú s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
32. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa „Rozhodcovská doložka“ nachádzala v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 27. 11. 2012.
33. Podľa čl. 10.2.2 Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo pri vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu.
34. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
35. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
36. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
37. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok predložených právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Poštovej banky, a.s., a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale mala možnosť iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej
z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.
38. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.
39. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05. 04. 1993 a v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
40.V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm. q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.
41. Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ upravená prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.
42. K námietke oprávneného, že zákonná úprava dáva bankám povinnosť spotrebiteľovi ponúknuť riešenie sporov rozhodcovským súdom odvolací súd uvádza, že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom vnútiť.
43. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale pri dohode o takomto spôsobe riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a nepozná právnu úpravu takéhoto konania ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s takýmto konaním, aby mal možnosť si vybrať, či spor s právnym predchodcom oprávneného, ako dodávateľom, bude riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.
44. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach.
45. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
46. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
47. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.
48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).