Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Ek/83/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Stropkov, so sídlom Hlavná 38/2, 091 01 Stropkov, IČO: 00 331 007 v konaní zast.: JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov proti povinnej: M.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX A., št. občan SR, o vymoženie nepeňažného nároku oprávneného a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/83/2017 zo dňa 7. augusta 2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 07.08.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 21Ek/83/2017, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 35 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 1, 3, 4, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 24 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd 20/2011 zo dňa 25.04.2012 a tiež uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16.06.2011. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že tento neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na prebiehajúcu exekúciu, resp. ktoré by mohli spôsobiť zastavenie exekúcie súdom. Tvrdenie povinného, že predmetný exekučný titul mu nikdy nebol doručený, a z tohto dôvodu nenadobudol vykonateľnosť, teda nie je spôsobilým exekučným titulom pre účely vedenia exekúcie, nie je možné považovať za dôvod, resp. za skutočnosť v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto smere poukázal aj na citované ustanovenie § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, v súlade s ktorým došlo k doručeniu exekučného titulu tzv. fikciou doručenia. Vo svojom odôvodnení poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd 20/2011 zo dňa 25.04.2012, v zmysle ktorého predpokladom aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku nie je vrátenie nedoručenej zásielky správnemu orgánu (ako je to napr. pri doručovaní právnickým osobám podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku). Tiež poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16.06.2011, kde senát Ústavného súdu konštatoval, že dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval znáša adresát, a nie správny orgán, ako to mylne tvrdí sťažovateľka. Pričom čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Preto je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste. Na základe vyššie uvedených skutočností vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podala povinná sťažnosť z dôvodu, že vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadnymi skutočnosťami v súlade s ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto dokladá dôkazy, že vzhľadom k jej zdravotnému stavu bola zo zdravotných dôvodov na Morave u svojho brata M. K., bytom I., pošta K. a súčasne predložila lekársku správu z psychiatrickej ambulancie M., zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, tiež čestné prehlásenie Y., B., M., M., I. a potvrdenie od Občianskeho združenia CORTONA Prešov.

4. K sťažnosti povinnej sa podaním doručeným súdu dňa 25.10.2018 vyjadril aj oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý vo svojom rozsiahlom podaní uviedol, že sťažnosťou napadnuté uznesenie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu veci a taktiež súd správne vyhodnotil stav veci a súčasne správne rozhodol v predmetnej veci, a preto uznesenie je vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

5. Oprávnený má za to, že povinná si zásielky skôr nepreberala zámerne, aby svojím konaním spôsobovala reštrikcie voči správnemu orgánu a za účelom predlžovania správneho konania a toto ich tvrdenie potvrdzuje aj konanie povinnej aj v iných správnych konaniach, napr. aj v konaní o uložení pokuty, ktoré prebiehalo pred tým istým správnym orgánom, keď si povinná opäť zámerne neprevzala ani oznámenie č. U. o začatí konania vo veci priestupku zo dňa XX.X.XXXX a ani rozhodnutie č. U. o priestupku zo dňa XX.X.XXXX, kedy aj podľa ňou predložených dôkazov - čestných prehlásení sa už nemala zdržovať alebo sa nezdržovala na území Českej republiky. Zámernosť nepreberania zásielok správneho orgánu povinnou potvrdzuje aj konanie povinnej v dobe od 22.12.2016 do 10.1.2017, keď správny orgán najskôr dňa 21.12.2016 zaslal rozhodnutie č. A. zo dňa XX.XX.XXXX bez opakovaného doručenia zaslal opätovne zásielku do vlastných rúk s opakovaným doručením, ale ani táto zásielka ako aj predchádzajúca zásielka neboli v odbernej lehote prevzaté. Oprávnený ďalej k predloženým dôkazom - čestným prehláseniam predloženým povinnou poukazuje na citované rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16.06.2011 a tiež podľa jeho názoru jediným objektívnym dôkazom predloženým povinnou je potvrdenie občianskeho združenia CORTONA, že povinná sa zúčastnila, resp. mohla sa zúčastniť duchovných cvičení p. N. v Tatranskej Lomnici v dňoch 18. - 22.4.2018, ale tieto termíny sú už mimo doby odo dňa 6.3.2017 (deň kedy bola zásielka vrátená odosielateľovi späť). Súčasne oprávnený uviedol, že na trvalom pobyte povinnej má prihlásený trvalý pobyt aj iná osoba, a to B., nar. X.X.XXXX., a teda ak sa povinná nachádza niekedy mimo miesta svojho trvalého bydliska, tak o každej poštovej zásielke určenej povinnej ju B., nar. X.X.XXXX upovedomil a v prípade potreby a preberania poštových zásielok zo strany povinnej by aj dohodol s poštovým doručovateľom vhodný termín doručenia poštovej zásielky povinnej. Tiež aj v tomto konaní je podľa názoru oprávneného preukázané listinnými dôkazmi, že povinná žiadne zásielky doručované jej správnym orgánom nepreberala a čestné prehlásenie B., nar. X.X.XXXX., jej brata Y., syna M. a nevesty T. o tom, že povinná sa mala v období od 25.2.2017 do 14.4.2017 nachádzať mimo miesta svojho trvalého bydliska sú možno z ich strany predložené skôr zo solidarity s povinnou, ako by mali byť objektívnymi dôkazmi a potvrdzovať skutočnosť nenachádzania sa povinnej v mieste jej trvalého bydliska. Rovnako oprávnený uviedol, že tvrdenie povinnej, že v období od 25.2.2017 do 14.4.2017 sa mala nachádzať mimo miesta svojho trvalého bydliska, a to v Českej republike neuviedla ani skôr v prebiehajúcom exekučnom konaní, ale až teraz pri svojej sťažnosti zo dňa 30.8.2018, a preto má oprávnený za to, že tieto všetky ňou predložené čestné prehlásenia sú skôr účelové, pričom poukazuje aj na to, že na týchto čestných prehláseniach nie sú ani overené podpisy osôb, či sú to podpisy tých osôb, ktoré takéto čestné prehlásenie podpísali, z čestných prehlásení nie je ani zreteľné na základe čoho po viac ako roku presne vedia a pamätajú si, že v presne v období od 25.2.2017 do 14.4.2017 sa mala povinná nachádzať v Českej republike, pričom ešte aj tieto čestné prehlásenia sú podpísané v rovnakých dňoch, resp. sú z obdobia od 19.8.2018 do 29.8.2018, a preto podľa názoru oprávneného tieto povinnou predložené dôkazy nemajú právnu silu a nie sú objektívnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali, že povinná sa v kritickom čase nachádzala na inom mieste, ako na mieste trvalého pobytu. Na základe uvedeného má preto oprávnený za to, že povinná ani doloženými čestným prehláseniami predloženými spoločne s jej sťažnosťou neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania jej nenachádzania sa v mieste trvalého bydliska odo dňa 6.3.2017 (kedy bol vykonaný prvý pokus o doručenie zásielky s výzvou na opakované doručenie prostredníctvom služby poskytovateľa poštových služieb) do dňa 28.3.2017 (deň kedy bola zásielka vrátená odosielateľovi späť). Súčasne uviedol, že úpravou tzv. náhradného doručenia uvedenom v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo

dokonca zmariť konanie. Nakoľko bol zo strany oprávneného dodržaný zákonom predpísaný spôsob doručenia exekučného titulu, a preto navrhuje, aby bola sťažnosť povinnej zamietnutá súdom v celom rozsahu.

6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Preskúmaním podanej sťažnosti povinnej súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 30.08.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnej doručené dňa 16.08.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 .

13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinnej, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 v celom rozsahu zamietol.

14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 16.08.2017, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Mesta Stropkov č. A. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, dňa 31.08.2017 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi (292EX 2008/2017). Dňa 28.05.2018 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného postúpil súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.

15. Podľa §-u 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

16. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

17. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Keďže však v sťažnosti boli povinnou predložené tzv. novoty v podobe predloženia nových dôkazov (čestných prehlásení o jej pobyte na Morave u brata), s poukazom na § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 245 musí podať exekučný súd i stanovisko k možnosti účinného predkladania „nových“ dôkazov v konaní o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým sa rozhodovalo o návrhu na zastavenie exekúcie. Uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie sa musí prejaviť i v tom, že nové skutočnosti a dôkazy nemožno účinne podať. Exekučný súd chce uviesť, že použitie novôt v sťažnosti ako osobitnom opravnom prostriedku voči uzneseniam, ktorým sa rozhodlo o návrhoch na zastavenie exekúcie je limitované § 61k ods. 2

Exekučného poriadku. Inak povedané, v sťažnostiach proti meritórnym exekučným rozhodnutiam je akceptovanie novôt podľa úvahy súdu o možnosti ich použitia podľa účelnosti v zmysle § 245 (druhá časť vety) vylúčené. Pričom je potrebné uviesť, že sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní, a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom môže dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 v spojení s § 243 . Uvedené nepochybne vyplýva aj z rozdielu medzi rozhodovaním o sťažnostiach v nachádzacom konaní proti uzneseniam, kde sa v zásade nerozhoduje o merite veci a v exekučnom konaní proti rozhodnutia o prípustnosti exekúcie, teda vo veci samej.

18. Aplikovaním vyššie uvedených právnych záverov musí exekučný súd na daný procesný stav skonštatovať, že na predloženie čestných prehlásení a potvrdení od lekára až v rámci sťažnostného konania súd nemôže prihliadnuť. Ak vyšší súdny úradník v rozhodnutí o návrhu na zastavenie exekúcie skonštatoval nepreukázanie tvrdenia povinnej, že sa v čase doručovania exekučného titulu zdržiavala mimo miesta trvalého bydliska, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd 20/2011 zo dňa 25.04.2012, v zmysle ktorého predpokladom aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku nie je vrátenie nedoručenej zásielky správnemu orgánu (ako je to napr. pri doručovaní právnickým osobám podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku). Tiež poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16.06.2011, kde senát Ústavného súdu konštatoval, že dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval znáša adresát, a nie správny orgán, ako to mylne tvrdí sťažovateľka. Pričom čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Tak jeho rozhodnutie nemožno v sťažnostnom konaní retrospektívne považovať za vadné. Exekučný súd aj so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku ako aj so zreteľom na § 245CSP nemôže prihliadnuť na dôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, a teda nemôže vyhodnotiť sťažnosť ako dôvodnú a rozhodnúť podľa § 250 ods. 2 CSP. Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby účastník exekúcie si odkladal „v talóne“ nejaké tvrdenia a dôkazy za účelom predĺženia konania, resp. zvýšenia nákladov konania. Takéto kalkulačné konanie v nových procesných kódexoch zákonodarca odmietol pod ťarchou neprihliadnutia na takéto úkony a to aj so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne v súdnom konaní.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinnej podľa § 250 ods. 1 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.