Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/239/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 proti povinnému: K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A., J. XX vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad, Jantárová 30, 040 01 Košice, o vymoženie 322,31 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.2.2017, č. k. 4Er/133/2012-15, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 8.2.2017, č. k. 4Er/133/2012-15 (ďalej len „uznesenie“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie vo výške 61,74 eura a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi súdom vo výške 61,74 eura do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 25.1.2012 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému za účelom vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je Výkaz nedoplatkov oprávneného č. 1148112413 zo dňa 12.8.2011. Dňa 9.2.2012 bol súdny exekútor poverený vykonaním predmetnej exekúcie. Súdny exekútor predložil dňa 13.10.2016 súdu návrh na priznanie náhrady trov exekučného konania z dôvodu, že na majetok povinného bol dňa 23.12.2009 vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 9K/49/2009 zo dňa 23.12.2009. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) a z uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 9K/49/2009 zo dňa 23.12.2009 mal preukázané, že na majetok dlžníka - povinného bol vyhlásený konkurz a zároveň bol týmto uznesením ustanovený aj správca konkurznej podstaty. Súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, predmetné exekučné konanie sa ani nemohlo začať, a preto vyhlásil danú exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 4 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) trovy exekúcie vo výške 61,74 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd mal za to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá s poukazom na § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. nemohla a nemala byť vôbec začatá (z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného ešte pred

podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie), a teda zavinil, že predmetná exekúcia za účelom vymoženia jeho peňažnej pohľadávky bola zastavená. Preto uložil oprávnenému náhradu trov exekúcie.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že ak povinný od ukončenia konkurzu nenadobudol žiadny nový majetok, mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

4. V odvolaní oprávnený uviedol, že na povinného Miroslava Herčka - Softex, IČO: 37 340 115 bol vyhlásený konkurz dňa 31.12.2009 pod sp. zn. 9K/49/2009. Oprávnený dňa 22.1.2010 prihlásil všetky pohľadávky, ktoré voči povinnému evidoval od 7/2001 - 12/2004 spolu s predpísanými poplatkami z omeškania. Dňa 4.8.2010 bolo v Obchodnom vestníku 149B/2010 zverejnené uznesenie 9K/49/2009 z 28.7.2010, ktorým bol predmetný konkurz zrušený pre nedostatok majetku. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný mal naďalej po ukončení konkurzu otvorenú živnosť do 17.12.2010. Od 18.12.2010 do 11.1.2011 ho oprávnený evidoval ako samoplatiteľa a až od 12.1.2011 sa zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako poistenec štátu. Na základe predmetnej evidencie bol povinný ako SZČO a samoplatiteľ povinný odvádzať preddavky určené zákonom č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Nakoľko povinný nepristúpil k úhrade preddavkov, oprávnený previedol kontrolu a následne vydal dňa 12.8.2011 výkaz nedoplatkov č. 1148112413 vo výške 332,31 eura. Povinný nepodal voči nemu námietky a tak sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 23.9.2011. Nakoľko Výkaz nedoplatkov nebol uhradený, postúpil ho oprávnený na vymáhanie. Z dôvodu, že po zrušení konkurzu fyzická osoba neprestáva existovať ako subjekt práva, oprávnený sa domnieval, že exekúcia bola dôvodná.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p. posúdil, že oprávnený napáda len výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a nie aj výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov exekúcie. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

8. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 4Er/133/2012 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 25.1.2012, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov č. 1148112413 vydaný oprávneným dňa 12.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.9.2014. Dňa 9.2.2012 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.

9. Dňa 13.10.2016 bol súdu prvej inštancie doručený návrh súdneho exekútora na priznanie náhrady trov exekučného konania z dôvodu, že dňa 23.12.2009 bol vyhlásený na majetok povinného konkurz uznesením č. 9K/49/2009 vydaný Okresným súdom Košice I. Vzhľadom na uvedené súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

10. K dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia odvolací súd uvádza, že na podnikateľský subjekt s označením: K. bol dňa 1.1.2010 uznesením, sp. zn. 9K/49/2009 vyhlásený konkurz a tento bol ukončený dňa 21.8.2010, t.j. necelé dva roky pred začatím exekučného konania (dňa 25.1.2012) proti tomuto subjektu. Ak teda súd prvej inštancie z tohto dôvodu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, nerozhodol správne. Ako prednostné však súd riešil splnenie procesných podmienok konania.

11. Odvolací súd z výpisu zo živnostenského registra zistil, že povinný ako podnikateľský subjekt označený ako K., A. ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na

dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 17.12.2010. Napriek uvedenej skutočnosti bol povinný v návrhu na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa 25.1.2012 označený nie ako fyzická osoba, ale ako živnostník. Aj v poverení na vykonanie exekúcie, ktoré vydal súd dňa 9.2.2012, bol povinný označený ako živnostník. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia sa začala viesť v roku 2012 proti subjektu, ktorý už viac ako dva roky neexistoval.

12. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

13. Podľa § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

15. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom procesnej subjektivity, aby s ním mohol ako s účastníkom konať. Ak súd túto otázku posúdi nesprávne a koná s niekým, kto procesnou subjektivitou nedisponoval už v čase začatia konania, ide o neodstrániteľnú vadu konania.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nemohol byť účastníkom konania v dobe nariadenia exekúcie, a teda táto bola začatá proti neexistujúcemu subjektu. Už v dobe začatia exekučného konania teda nebola splnená procesná podmienka konania (procesná subjektivita účastníka konania), ktorej nedostatok nie je možné odstrániť. Ak aj napriek tejto skutočnosti došlo k začatiu exekúcie, je jej výkon neprípustný a súd je povinný exekúciu voči takémuto subjektu zastaviť.

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, keďže tento bol ešte pred začatím exekučného konania začatý aj skončený. Avšak výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení je vecne správny, pretože súd konal s povinným, ktorý v dobe začatia exekučného konania neexistoval. Ide teda o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť.

20. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie v napadnutom výroku potvrdil, aj keď z iných dôvodov, ako uviedol súd prvej inštancie, nakoľko bolo vo výroku vecne správne. Výrok uznesenia, ktorým súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).