Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-43-2018.pdf
PDF · 108.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3T/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom, na hlavnom pojednávaní dňa 28.2.2019 v trestnej veci proti obžalovanej H. F., nar. XX.XX.XXXX v C. E., trvale bytom C. E. č. XX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom k § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaná H. F., nar. XX.XX.XXXX v C. E., trvale bytom C. E. č. XX
sa podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom k § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že:
dňa 13.6.2017 v presne nezistenom čase medzi 10.00 hod. a 10.30 hod. v obci C. E. spoza oplotenia pozemku rodinného domu č. XX začala vulgárne nadávať T. T., nar. XX.XX.XXXX, pričom konflikt vystupňoval k slovnému vyhrážaniu sa slovami "zabijem toho pankharta a vykrútim mu hlavu naopak" a "keď pôjdeš na rolu tak ťa počkám a potom prepichnem vidlami a dokončím nožom", čo u poškodeného T. T. vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie ako i o život a zdravie jeho maloletého vnuka R. A. (nar. XXXX), ktorý sa v čase vyhrážok na mieste nenachádzal, pričom k fyzickému napadnutiu a zraneniu poškodeného nedošlo, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná po zákonnom poučení vyhlásila, že sa cíti byť nevinná zo skutku uvedeného v obžalobe. Uviedla, že majú dlhodobé nezhody s T., pretože v roku 2008 prerábali strechu a odvtedy časť ich strechy presahuje na ich pozemok. Nezhody v čase skutku vznikli 8.6.2017. T. T., kt. tam býva, vtedy maródil, pritom ostrihával živý plot, obžalovaná ho pritom vyfotila, keď to zbadal T. starší, ten ju potom naháňal po dedine s palicou. Potom vyšiel von aj manžel obžalovanej a T. staršieho oblial vedrom vody. 13.6. išla poza humná po poľnej ceste domov do svojho humna. Išla od domu syna, kt. tam má záhradu, kt. chodí okopávať a odtiaľ išla okolo 10.30 hod. domov. T. T. mal vtedy otvorenú bránu, v humne bol traktor, on bol pri tom traktore s takým kolom, keď ju zbadal, aj s tým kolom, vyšiel do prostriedku cesty, na čo povedal:
"ty kurva špinavá, ty tadeto neprejdeš, ja ťa tým kolom zabijem" a potom ju s tým kolom naháňal. Ona potom utekala na hlavnú cestu a išla za starostom, ktorému povedala, čo sa stalo. Ten jej iba povedal, že pokiaľ nebude mať svedkov, polícia nič nezmôže a že je to zbytočné ísť na políciu, že nič nevyhrá. Potom išla z obecného úradu domov. Na dvore T. boli M. T. a I. T., tvárili sa, že ju nevidia, ale videli. Potom prišla domov, manželovi povedala, čo sa stalo a povedala, že nakoľko nechala bránu otvorenú, treba ju ísť zavrieť, lebo tam majú husi. Obaja po chvíli išli dozadu, obžalovaná prišla dozadu k bráne, z nej visel zámok, z kt. do trávi vypadol kľúč, zohla sa, na to vybehol T., kt. na manžela kričal niečo v zmysle, že mu ukradli auto a že ich všetkých vystrieľa. Vtedy prišiel jej syn s tým pánom, čo vykupuje železo. Oni toto všetko počuli. T. tam vtedy stál, mal pri sebe aj dvoch psov, väčšieho na vodítku, menší bol na voľno, T. vykrikoval, že na ňu pustí psov, že tí ju dotrhajú, že je špina, že im kradnú hydinu a podobne. Obžalovaná povedala, že tomu pankhartovi alebo možno povedala tomu štencu vykrúti krky, tým však myslela toho psa, ani toto nemohla reálne spraviť, nakoľko tam bol plot a boli tam aj tie psy, ľutuje, že toto povedala, bolo to v návale zlosti. Pripustila, že sa v čase incidentu vyjadrovala aj vulgárne. Manžel obžalovanej sa tam dohadoval s Adamkom, že prečo robil čo robil a časovo to mohlo byť max. 5 minút, lebo ho obžalovaná ťahala preč, myslí tým manžela Tým to skončilo, následne ťahala iba manžela preč odtiaľ, lebo sa bála, že ho T. udrie palicou. V živote nepovedala, že by ho mala dopichať vidlami, to je vymyslené. Tým sa to všetko skončilo. Na otázky uviedla, že od prvotného konfliktu s poškodeným k skutku uplynulo asi hodina. V čase skutku sa na mieste nachádzali iba T., nikto iný tam z jeho rodiny nebol. Potom manžel a syn obžalovanej a ten pán, čo vykupuje železo. Čo sa týka M. a I. T., tie tam neboli, jednak v tom čase sa jahody už ani neoberali, čo oni tvrdia a jednak oni nie sú také nízke, aby ich nevideli a to tam boli štyria.
Q. poškodený T. T. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ich spory pretrvávajú už 50 rokov. 8.6.2017 strihali živý plot na dedine ako členovia poľovného združenia. Vtedy prišla obžalovaná a začala ich fotiť ako opice. Išiel nabrať pitnú vodu, potom videl ako zospodu ide manžel obžalovanej. On mu pritom chytil fľašu a oboch ich to oblialo, s týmto nemal vážnejší problém. Iba pritom nadával. On vtedy hovoril nejaké špatné mená na svokra, že zabíjal partizánov alebo niečo také. Poškodený si potom sadol na lavičku vo dvore. Okolo pol 7ej ho niečo trafilo do pleca, obžalovaná hodila štvrťku tehly. Potom v pondelok 13. mal ísť kosiť ďatelinu na vnukovu záhradu, musel prejsť naokolo pol dediny, lebo sa mu nedá ísť priamo. Dopredu si musel otvoriť z vnútra bránu, nakoľko táto sa nedá zvonka otvoriť, keďže je tam visiaci zámok. Bolo to ráno okolo 7ej, keď bránu otváral, brána bola potom otvorená celý deň. Na kosačke za traktor sa ulomil držiak, čo drží celý ten stroj, to vymieňal. Prístroj opravil a chcel ho zapojiť za traktor, čo je však pre jednu osobu problematické. Opravoval to možno aj 40 minút. Do toho prišla najskôr obžalovaná, začalo tam veľké nadávanie, obž. sa vie iba vyhrážať a nič iné. Ona mu ukáže, ona mu hento, ona mu toto. Najviac sa ho dotklo to, že obž. jeho mame, kt. je už 10 rokov mŕtva, nadávala do "kuriev". Nech ona ju nechá na pokoji, lebo obž. aj tak zhorí v pekle. G. F. potom už chcel ísť aj za ním, že ho napadne, ona ho zachytila a G. F. potom udrel obžalovanú, dal jej facku. Obž. už potom ťahala manžela domov na jej pozemok. Oni boli vtedy mimo svojho pozemku na poľnej ceste za záhradami. Oni boli vtedy pred otvorenou bránou, myslí tým pred jeho bránou. Oni pritom hovoria, že mal traktor zapnutý, to by bola hlúposť, keby mal traktor pustený 40 minút. Jeho pes tam nebol, nikdy nechodí do záhrady, je to čistokrvný labrador, to by manželka s tým nesúhlasila aby on išiel dozadu. V hádkach bolo povedané, že tomu pankhartovi, tým myslela vnuka, kt. má 9 rokov, otočí hlavu opačne, čo naznačovala aj rukami a na poškodeného, keď už bola podľa neho mimo, vravela, že ho prepichne vidlami a dokoná nožom a ukazovala to aj rukami. Poškodený sa zľakol, bol trochu šokovaný z toho, čo povedala. Nevie, prečo by sa mu mala vyhrážať zabitím, ona mu život nedala. Obžalovaná najviac nadávala na svokra, že je fašista a ďalšie veci, kt. si už teraz presne nepamätá. Vie, že vravela niečo o tom, že je neškolený, niečo v tom duchu. Presný výraz si už nespomenie. Povedala, že je debil. Tie vyhrážky s vykrútením hlavy myslela na vnuka preto, že síce on tam vtedy ani nebol, bol tam iba 8ho, a vtedy ona povedala jasne "tomu tvojmu pankhartovi." A myslela na vnuka obdobne aj raz, keď sa vnuk sánkoval, tak ho takto označila. Na mieste bol G. F. a obžalovaná, nikto iný. Oberali tam jahody M. a I. F., tie si všimol až neskôr, lebo oni tam čupeli, potom zase zašli a schovali sa. Poškodený potvrdil, že v čase incidentu mal v rukách kôl, kt. si pomáhal pri zapojení kosačky.
Svedok P. F., syn obžalovanej, po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že 13.6 počul ako poškodený povedal na adresu obžalovanej "ty kurva vyjebaná, tadiaľto chodiť nebudeš, lebo ťa tu zabijem", mal pri tom v rukách palicu. On ešte potom vykrikoval všeličo, že mu kradli papriku alebo takéto sprostosti. On bol najskôr doma, potom prišiel ten pán, kt. vykupoval baterky, s ním rozprával, že má niečo, čo by mohol zobrať, ale to je u rodičov. Spolu išli na dodávke k rodičom, ako prichádzali, tak už počuli krik a vadenie a vtedy počul to, čo povedal. To čo počul sa udialo vzadu ako sú zadné brány. Boli tam poškodený, obžalovaný, G. F. a ten pán, ktorému dával tie baterky. Sám do konfliktu nezasiahol. Obžalovaná poškodenému vravela, či mu nešibe. Nadávali si vzájomne. Presné slová si však nespomína. Obžalovaná sa poškodenému nevyhrážala opačne, on sa jej vyhrážal a nie raz. Čo na mieste robil G. F. sa svedok nevedel vyjadriť. Poškodený so zdvihnutou palicou hrozil, okrem toho nadával, stále dookola to isté. Pri odstraňovaní rozporov s výpoveďou z prípravného konania v otázke prítomnosti G. F. prípadne inej osoby pri skutku, zotrval na výpovedi z prípravného konania. Svedok potvrdil prítomnosť psov na mieste.
Svedkyňa M. T., manželka poškodeného, po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vystrojila manžela s traktorom, pozatvárala brány, on išiel naokolo cez dedinu s traktorom, potom si zobrala malý kýblik a išla za nevestou do záhrady oberať jahody. Tam potichu oberali jahody, nakoľko nevesta musela ísť poobede do roboty, tak sa ponáhľali. Poškodený prišiel zozadu do záhrady, odstavil traktor a zapínal kosačku. Naraz sa spustil veľký krik, oni sa ďalej ticho pozerali, pritom už obž. stála pri vrchnom stĺpe záhradnej brány a jej manžel pri dolnom stĺpe. Oni strašne nadávali poškodenému, zostali z toho šokované, začuli, že bolo povedané, že toho pankharta ti aj tak zabijem a vykrútim mu krk naopak. Obžalovaná vykrikovala ešte potom na otca svedkyne, že bol nacista a zabíjal partizánov, takisto vykríkala na manželovu matku, že bola najväčšia "ku..." v dedine. Manžel jej na to hovorí, že načo chodí do kostola, keď takto nadáva ešte aj na mŕtvych a celej našej rodine. Ona mu na to povedala, že sa tam chodí modliť za to, aby on skorej zdochol. A tiež potom vravela, že ho "počká, keď pôjde domov z role a že ho dopichá vidlami a potom ešte dokoná nožom." Vtedy jej manžel spravil dva kroky do ich záhrady, obž. ho však vtedy zachytila, aby sa nešli biť, on jej vtedy dal facku, jej manžel. Manžel jej ešte vtedy vravel, že prečo dáva laty s nabitými klincami do koľají, kade chodia traktory, na čo sa ona začala smiať, manžel jej vravel, že ju videl, ako toto dala, keď išiel ich syn, akurát nevedel, čo to dala a zase našiel tú latu s klincami. Takisto takúto latu dávala na moste smerom kam sa chodí prikrmovať zver a nevesta na to skočila. Potom ešte strašne nadávali, myslí tých F., oni potom išli svojou záhradou domov. Svedkovia tam žiadny neboli, P. F. tam vôbec nechodí a nebol tam ani ten svedok A., toho nikdy nevideli. Iba ďalší susedia vraveli, že počuli veľký krik a pýtali sa, čo sa dialo. Vzájomné vzťahy rodín sú veľmi zlé už 50 rokov. Na mieste okrem obžalovanej, jej manžela a poškodeného, svedkyne a I. F. už nikto nebol. Podľa svedkyne obžalovaná pomenovaním pankhart myslela vnuka, ktorý 8ho bol pri tom, ako sa strihal živý plot, čo ona fotila, on sa pritom smial a ona mu už vtedy hovorila do pankhartov a na druhý deň im už iba zo školy volali, že jej ich vnuk podľa nej mal hodiť nejakú tehlu a že sa jej mal smiať a že je nevychovaný. Svedkyňa poprela prítomnosť zvierat na mieste skutku.
Svedok G. F., manžel obžalovanej po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k skutku došlo na družstevnej parcele pri dome č. 79, teda za plotom pána T.. X. T. mal otvorenú bránu, mal tam dvoch psov, jeden z nich bol vlčiak a druhý taký malý ako zajac. X. T. mal naštartovaný traktor, jeho brána na konci záhrady bola otvorená, on mal v ruke palicu, kt. mala priemer možno 10 cm a bola dlhá cca 1,5 metra. S tou palicou, keď predtým jeho manželka išla po tej družstevnej ceste, on ju s ňou pristavil a vyhrážal sa, že ju zbije, stlčie. Manželka potom išla na obecný úrad, ale tam nepochodila, lebo starosta sa T. bojí. Ona sa potom vrátila prednou bránou, keďže išla z obecného úradu, on bol na strednom dvore, vždy keď niekto príde a zabúcha na bránu alebo zazvoní, pes to začuje a ide k bráne. Ona mu vravela, že išla zadom, ale bol tam T. so psami a palicou v ruke, tak pred ním ušla, lebo keby ju chytil tak ju vytlčie tou palicou. Išli potom dozadu, nakoľko brána bola otvorená a vzadu sú husi aby ich nejaký pes nepodrhol. Ako prichádzali, poškodený ich videl a kričal, že má tam ísť aj on, preto išiel za ním. Navzájom si nadávali. Vrchol prišiel v tom, keď poškodený svedka obvinil, že mu v 76 roku ukradol auto aj s inou osobou, pričom ho mal havarovať medzi Borčanmi a Chudou Lehotou. Potom mu už aj svedok začal nadávať, že aký jeho svokor bol gardista, že pomáhal Z. a že jeho svokor má prsty v tom, že upálili 8 partizánov v bunkri. Brána bola ešte otvorená, naraz prišiel svedok A. z V.. On sa išiel pozrieť, ako sa vadili, za tie ploty, za humná. Syn mu vravel, že ho zavolal, lebo tam mali nejaké veci na odvoz a táto osoba zbierala železo. Svedok potom odišiel preč. V záhrade okrem poškodeného nikto iný nebol, jeho manželka aj s jeho nevestou, kt. má svedčiť, boli v prednej záhrade, vtedy keď išiel manželke otvoriť bránu. Z tohto miesta je to po koniec záhrady 200 metrov a bol naštartovaný traktor a psy brechali. Hlavne ten malý. Ten malý pes doskakoval do manželky, poškodený ešte vravel, že či sa ho bojí a vravel, že pustí na ňu toho veľkého, ale nepustil. Manželka vtedy vravela, že toho malého, toho zaškrtí aj rukami. Oni to potom zvrtli ináč. Jeho vnuk mne s obžalovanou v hádkach ani na rozum neprišiel. Svedok potvrdil, že medzi poškodeným a obžalovanou dochádzalo k výmenám nadávok. Vyhrážka podľa svedka padla iba z úst poškodeného, že keď tade bude chodiť, tak si ju počká a vymláti ju tak, že ju ani sedem chirurgov nedá dokopy. Poškodený stál vo svojej záhrade pri traktore, kde niečo zapínal, mal tam pripravenú palicu. Ja a obžalovaná sme stáli na družstevnej roli pozdĺž plotu poškodeného asi 6 metrov pri druhom stĺpe od brány smerom k nášmu pozemku. Svedok A. sa na mieste objavil po cca 5tich minútach.
Svedkyňa I. T., po zákonnom poučení uviedla, že poškodený je jej svokor. K skutku došlo o cca 10.00-10.30 hod., bola v záhrade, oberala jahody, potom so svokrou začuli krik, obž. F. stála medzi bránou a začala vykrikovať, že keď toho pankharta chytí, že ho zabije a vykrúti mu krky. Podľa nej pankhartom obžalovaná myslela syna svedkyne, keď predtým sa na jej syna sťažovala u riaditeľa školy, aj keď sama nebola svedkom, že by obžalovaná jej syna nazvala pankhartom pri inej príležitosti. Následne to ukázala aj rukou. Ďalej vykrikovala, že majú fašistické sklony, že svokrov svokor bol fašista, jeho matka kurva, že keď pôjde svokor synovcovi poza humná kosiť ďatelinu, že si ho počká a dopichá ho vidlami, potom zbadali manžela obžalovanej F., ako stál pri stĺpe pri dome. Chcel ísť do dvora, ale F. ho chytila za ruku a stiahla ho naspäť k sebe a ešte F. chcel dať F. facku za to, že ho zadržala. Uviedla, že na mieste videla iba poškodeného, obžalovanú, jej manžela a svokru, zvieratá na mieste neboli. Od poškodeného bola 30-50 m. Výhľad na poškodeného, ale aj na obžalovanú mala čiastočne krytý porastom.
Svedok A. A. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tomto období chodil na železo, videl syna obžalovanej u neho v záhrade, tak sa ho pýtal, či nemá nejaké železo, iné kovy alebo baterky. On vravel, že by mal mať jeho otec u seba nejaké baterky. Potom išli spolu k nim domov. U nich išli cez dvor, cez humno, dozadu do takej šopy, kde mali tú baterku, bolo tam aj nejaké železo, bol tam traktor. Zobral si tú baterku, ten ich syn potom začul, že sa tam hádajú, potom pán F. si všimol, že svedok je vo dvore a išiel k svedkovi zisťovať, že čo tam robí. Svedok si potom tú baterku odniesol asi do polovičky, ich syn bol vtedy pri nich a potom oni už išli spoločne a ten ich syn mu potom pomohol s tou baterkou. Keď sa oni hádali, zachytil niečo, že sa tam hádali ohľadom psov, potom to vyvrcholilo tak, že si všelijako nadávali, urážali sa. Q. G. F. hovoril niečo o gardistoch. Trvalo to asi 10 minút, čo bolo predtým alebo potom nevedel. Potom, keď k nim prišiel už ich syn, tak išli potom späť do dvora. Potom oni povedali, že železo mu dajú neskôr. U F. bol dokopy dva krát, raz po tú baterku a potom po to železo. Svedok videl jedného menšieho psa na mieste.
Svedok D.. F. L. (starosta obce C. E.) po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že medzi obž. a poškodeným, sú susedské problémy. Oni sa boli sťažovávať na seba obaja, ale nespomína si, že by bolo niečo konkrétne, čo sa týka tejto veci. Sťažnosti ohľadom tejto veci si nepamätá, pamätá si sťažnosti ohľadom toho, že psy od T. vstúpili na pozemok obžalovanej a podrhol sliepky. Bolo tých sťažovaní však viac, čo sa však týka konkrétne sťažnosti ohľadne vyhrážania sa, tak také si nepamätá. K samotnému skutku vie uviesť iba toľko, že dňa 13.6.2017 ho v doobedňajších hodinách, presný čas uviesť nevie navštívila H. F., ktorá sa prišla sťažovať na občana obce C. E. T. T. st., ktorý ju mal na družstevnej ceste za záhradami ich rodinných domov čakať s palicou. Spýtal sa, či ju napadol, alebo či má na to svedkov, pričom ona mu odpovedala, že ju fyzicky nenapadol a žiadny svedkovia sa na mieste v ten čas nenachádzali. Z uvedeného dôvodu ju poučil, že by bolo asi ťažké preukazovať tento skutok na polícii, ale ak chce, tak môže to oznámiť na polícii. Zároveň jej povedal, aby nechodievala poza záhrady za rodinné domy, ale nech chodieva po hlavnej ceste po ulici k svojmu synovi po ceste k V. a zbytočne tak neprovokovala susedov T. To je všetko, o čom sa s p. H. F. rozprávali, pričom táto následne z obecného úradu obce C. E. odišla.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy, konkrétne zápisnicu konfrontácie medzi obžalovanou a poškodeným, zápisnicu o vykonaní rekonštrukcie, odpis registra trestov, výpis z registra priestupkov a ostatný spisový materiál.
Z obsahu zápisnice o konfrontácii vykonanej dňa 13.10.2017 medzi poškodeným a obvinenou vyplýva, že obe strany zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach.
Z obsahu zápisnice o rekonštrukcii realizovanej dňa 6.7.2018 vyplývajú podmienky, za akých došlo k predmetnému skutku z pohľadu postavenia aktérov, akustických podmienok výhľadu a pod.. Z rekonštrukcie vyplynulo, že akustické podmienky umožňovali aj vzdialenejším svedkom zachytiť obsah slovných prejavov aktérov.
Z odpisu registra trestov, výpisu priestupkovej evidencie k osobe obžalovanej vyplýva, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná. Priestupkovo postihnutá bola jeden krát za priestupok na úseku cestnej dopravy.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že je potrebné rozhodnúť tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na základe vykonaného dokazovania najmä v konaní pred súdom dospel k záveru, že výsledky dokazovania nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného záveru k tomu, že sa skutok, pre ktorý bola obžalovaná trestne stíhaná a pre ktorý na jej osobu bola podaná obžaloba sa stal. Záver o tom, že sa skutok stal, musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie len na domnienkach, pričom prvotným pre rozhodnutie o vine obžalovanej musí byť jednoznačné preukázanie skutočnosti, že skutok, ktorý sa kladie za vinu obžalovanej, sa stal. V tejto veci súd aj napriek vykonaniu všetkých navrhovaných dôkazov takéto jednoznačné vnútorné presvedčenie nenadobudol.
Z pohľadu dokazovania boli v konaní vykonané dôkazy, ktoré boli vo vzájomnom rozpore. Na jednu stranu z výpovede poškodeného, podporovanej výpoveďami svedkýň I. a M. T. vyplývali skutočnosti, ktoré nasvedčovali takému skutkovému stavu, že skutok sa stal, má znaky trestného činu a spáchala ho obžalovaná, do istej miery podporne vyznievala aj realizovaná rekonštrukcia, ktorá potvrdila, že svedkyne T. boli schopné zachytiť obsah komunikácie poškodeného s obžalovanou. Na druhú stranu obžalovaná spáchanie skutku tak ako jej to kládla za vinu obžaloba popierala, keď jednak sa cítila byť nevinná zo skutku uvedeného v obžalobe a taktiež popierala vyhrážky týkajúce sa fyzického napadnutia zbraňou, resp. zabitia poškodeného. X. taktiež síce potvrdila skutočné vyslovenie vyhrážky týkajúcej sa zabitia "pankharta", avšak odmietala jej adresovanie na osobu vnuka poškodeného a uviedla, že bola adresovaná psovi poškodeného. Z výpovedí svedkov G. a P. F. práve naopak vyplynulo, že v rámci slovného konfliktu práve poškodený mal na adresu obžalovanej vysloviť slovné vyhrážky zabitím. Verzie prezentované na jednej strane poškodeným a jeho manželkou a manželkou syna a na druhej strane obžalovanou, jej manželom, jej synom a podporne aj svedkom A. A. boli v skutkovom priebehu podstatne odlišné a styčným bodom bola iba skutočnosť, že došlo k slovnému konfliktu medzi poškodeným a obžalovanou a jej manželom, kde aj prítomnosť ostatných osôb bola jednotlivými svedkami odlišne popisovaná ( spochybňovaná bola prítomnosť svedkýň T. na jednej strane a svedka P. F. a A. A. na strane druhej). Q. predmetné verzie skutkového deja posudzoval aj z pohľadu hodnovernosti skupiny svedkov, ktorá ich prezentovala. V danom prípade bolo zjavné , že ku konfliktu došlo vzhľadom na dlhoročné až nevraživé vzťahy medzi rodinami poškodeného a obžalovanej. Zo samotného obsahu výsluchu bolo viac menej zrejmé, že svedkovia v rámci rodiny navzájom preberali priebeh skutkového deja a nimi podaný obsah svedeckej výpovede bol vo všetkých relevantných bodoch v podstate zhodný s výpoveďou či už poškodeného na jednej strane ( svedkyne T. ) alebo výpoveďou obžalovanej ( svedkovia F. - aj keď v tomto prípade isté pochybnosti vzbudzovala osobitne výpoveď svedka P. F. pre značný počet rozporov s výpoveďou z prípravného konania, ktoré neboli v plnom rozsahu dostatočne vysvetlené). Z tohto pohľadu najdôveryhodnejšia sa však mala javiť výpoveď svedka A. A., ktorý nebol rodinne spriaznený ani s jednou z uvedených skupín (a vypovedal, že sa na mieste skutku, resp. v jeho blízkosti nachádzal aj keď táto skutočnosť bola zo strany poškodeného a jeho rodiny popieraná). Táto výpoveď patrila taktiež do skupiny výpovedí, ktoré spochybňovali spáchanie skutku tak ako bol uvedený v obžalobe, keď z jeho výpovede nevyplynulo uvedenie jednak vyhrážky obžalovanej zabitím poškodenému a taktiež prítomnosť psa ako objektu, na ktorý sa mala podľa verzie poškodenej viazať hrozba jeho usmrtenia. Uvedený svedok, resp. jeho výpoveď však do istej miery bola spochybnená niekoľkými rozpormi z prípravného konania, ktoré však mohli byť spôsobené časovým odstupom. Vzhľadom na takto rozporuplné výsledky vykonaného dokazovania z pohľadu vyhrážok zabitím priamo poškodenému, kde ani jedna z prezentovaných verzií napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebola v plnom rozsahu či už preukázaná alebo vyvrátená a preto aj v tomto štádiu u súdu zotrvali pochybnosti o vine obžalovanej. Z pohľadu obžalovanej za vinu kladenej vyhrážke zabitím adresovanej "pankhartovi" súd jednoznačne aj po vykonanom dokazovaní mal pri takejto vyhrážke pochybnosti o jej adresátovi. Domnienky na strane poškodeného a jeho rodiny, že osoba mienená týmto označením má byť vnukom poškodeného, ktorý ani na mieste prítomný nebol a terčom tejto vyhrážky mal byť pre "posmievanie sa" obžalovanej cca o týždeň skôr, ktorá už pred tým na takéto konanie reagovala sťažnosťou v školskom zariadení, ktoré uvedená osoba navštevuje sa súdu jednak javila ako nepravdepodobná a to aj s poukazom na neexistenciu priamej zámienky vyslovenia takejto vyhrážky voči jeho osobe v tomto čase. Súdu sa práve naopak javila pravdepodobnejšia v tejto časti verzia obžalovanej, že vyhrážka bola adresovaná psovi poškodeného, ktorý jednak podľa jej verzie ako aj svedkov P. a G. F. a A. A. mal byť na mieste ( minimálne jeden) a počas konfliktu štekať na obžalovanú. Z tohto dôvodu vzhľadom na subjekt, ktorému mala byť vyhrážka adresovaná nemal za to, že by táto napĺňala zákonom predvídané znaky nebezpečného vyhrážania sa. Keďže uvedené výpovede jednotlivých svedkov ako aj obžalovaného síce vytvorili dve po dôkaznej váhe v podstate rovnocenné verzie skutkového deja, a ani jednu z uvedených verzií sa nepodarilo ostatnými vykonanými dôkazmi v dostatočnej miere pre určenie nepochybného záveru o skutkovom deji vyvrátiť, pričom iba jedna z verzií skutkového deja napĺňa také znaky konania poškodenej, ktoré možno považovať za naplnenie obligatórnych znakov prečinu nebezpečného vyhrážania sa, súd z týchto dôvodov nemohol považovať za jednoznačne preukázanú skutočnosť, že skutok uvedený v obžalobe sa vôbec stal v takej forme aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať vyslovenie vyhrážok majúcich povahu nebezpečného vyhrážania sa v čase skutku poškodenému ( prípadne vnukovi poškodeného).
Na preukázanie viny obžalovanej musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovanú, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Nakoľko však v tejto veci po vykonanom dokazovaní vznikli závažné pochybnosti o tom, že skutok kladený za vinu obžalovanej sa stal, súd obžalovanú H. F. spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. ( podľa §309 ods. 1 Tr. poriadku).