Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-10-2019.pdf
PDF · 79.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/10/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2019, v trestnej veci proti obžalovanému C. N. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/71/2018 zo dňa 16.01.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 282 ods. 3 Tr. poriadku v trestnej veci obžalovaného C. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., A.. C. Č.. XXXXX/XX, na ktorého bola dňa 27.08.2018 podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 3Pv 372/18/7707 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase o 15.30 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: G.- XXXFT po ul. T. v smere na ul. J. v meste G., pričom nedodržal potrebnú vzdialenosť pred ním idúcim vozidlom Peugeot 206, EČ: G.-XXXCY, ktoré v tom čase viedol vodič C. E., nar. XX.XX.XXXX bytom G., A.. F. Č.. X, v dôsledku čoho prednou časťou narazil do zadnej časti vozidla Peugeot 206, v tom čase zastavujúceho z dôvodu reakcie vodiča C. E. na vzniknutú kolíznu dopravnú situáciu pred ním, čím porušil ustanovenie § 17 ods. 1 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov a spôsobil zranenie vodiča C. E., a to natiahnutie hrudníkovej chrbtice s dobou liečenia 15 až 16 dní,
schválil zmier uzatvorený dňa 21.11.2018 medzi obžalovaným a poškodenými C. E., nar. XX.XX.XXXX a zástupcom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., pobočka Prešov, pričom obžalovaný dňa 22.11.2018 zložil na účet súdu podľa § 220 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku peňažnú sumu vo výške 400,- eur a zastavil toto trestné stíhanie.
Proti tomuto uzneseniu podal písomne, v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor sťažnosť, ktorú neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti namietal, že bez toho, aby obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti, bolo skončenie veci schválením zmieru a zastavením trestného stíhania neprimerane mierne, a teda že na takýto postup súdu neboli splnené zákonné podmienky. Podľa sťažovateľa, keď sa obžalovaný od roku 2011 dopustil jedenástich dopravných priestupkov, aj keď podľa názoru sťažovateľa išlo o nie závažné dopravné priestupky, ktoré neboli páchané pod vplyvom alkoholu, avšak ich počet a frekvencia páchania podľa sťažovateľa vyvoláva otázku o primeranosti napadnutého uznesenia s poukazom na osobu páchateľa. Sťažovateľ odkázal na údaje vyplývajúce z evidenčnej karty vodiča a dodal, že desať z tam uvedených priestupkov bolo spáchaných v posledných piatich rokoch pred spáchaním skutku, za všetky priestupky boli obžalovanému uložené pokuty, a tak podľa sťažovateľa obžalovaný je vodičom nezodpovedným, ignorujúcim povinnosti vodiča v cestnej premávke, na nápravu ktorého nemali doterajšie priestupkové konania žiaden vplyv. Na podklade týchto dôvodov potom okresný prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu uložil vo veci znova konať a rozhodnúť.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzalo a dospel k nasledovným záverom.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jasne vyplynuli dôkazy a skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie nerozhodovať po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní rozsudkom, v ktorom by rozhodol o vine a treste, ale uznesením s využitím inštitútu schválenia zmieru a zastavenia trestného stíhania. Bolo tak zrejmé, že súd prvého stupňa schválil zmier ohľadom skutku právne posúdeného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, za ktorý trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok za stavu, že podľa jeho názoru neprichádzalo do úvahy zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby tak, ako to ma na mysli ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, pretože u obžalovaného okresný súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. Pred mediačným a probačným úradníkom Okresného súdu Prešov dňa 21.11.2018 obžalovaný výslovne prehlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, uzatvoril s poškodenými predmetný písomný zmier, následne zložil na účet súdu sumu 400,- eur určenú Ministerstvu spravodlivosti SR na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, ktorú vzhľadom na okolnosti prípadu a na možný trest, ktorého uloženie by prichádzalo do úvahy, okresný súd považoval za primeranú závažnosti spáchaného trestného činu. Okresný súd výslovne poukazoval na to, že obžalovaný je trestne stíhaný pre nedbanlivostný prečin, ktorý spáchal ako vodič motorového vozidla a nespáchal ho pod vplyvom alkoholu. Po jeho spáchaní zareagoval adekvátne, keď ostal na mieste nehody a podrobil sa všetkým policajným úkonom, pričom držiteľom vodičského oprávnenia je od roku 2010, doposiaľ sa v cestnej premávke dopustil jedenástich priestupkov, no menej závažného charakteru a bez vplyvu alkoholu. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne potrestaný, z miesta trvalého bydliska mu nie je nič negatívne vyčítané, je profesionálnym vodičom, pričom má vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom.
S napadnutým uznesením sa krajský súd stotožnil, pretože zistil, že v prejednávanej veci boli splnené tak formálne, ako aj materiálne podmienky pre schválenie zmieru. Žalovaný trestný čin je takej povahy, takej závažnosti a bol ním dotknutý verejný záujem do takej miery, ktorá vybaveniu prejednávanej trestnej veci zmierom nebráni. S prihliadnutím na povahu sťažnostných, námietok možno k tomu dodať nasledujúce.
Existencia inštitútu zmieru naznačuje, že ani štát pri takýchto menej závažných trestných činoch nemá záujem, nad mieru primeranú pomerom, zasahovať do súkromných vzťahov fyzických osôb a ich vzájomné vzťahy zhoršovať trvaním na trestnej represie, pokiaľ zúčastnené strany majú záujem svoj konflikt, ktorý presiahol rámec dovoleného správania vymedzeného trestným právom, riešiť zmierlivo a vyriešenie vzájomných vzťahov ponecháva na zúčastnené strany, samozrejme za predpokladu, že takéto riešenie je možné považovať za dostačujúce, čo posudzuje štátny orgán rozhodujúci o schválení zmieru, čím je vyjadrená prednosť záujmu štátu na zachovávaní dobrých medziľudských vzťahov pred záujmom na dôslednom uplatňovaní trestnej represie v prípadoch porušenia trestného zákona ako nevyhnutného prostriedku individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti (odradenie samotného páchateľa trestného činu od ďalšieho páchania trestnej činnosti, ako aj odradenie iných od páchania trestnej činnosti).
Z predloženého spisu plynie, že na hlavnom pojednávaní bola oboznámená správa mediačného a probačného úradníka Okresného súdu Prešov, z ktorej vyplynulo, že dňa 21.11.2018, poškodení C. E. a zástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., uzatvorili s obžalovaným predmetný písomný zmier, v ktorom poškodení nepochybným spôsobom potvrdili, že od obžalovaného nepožadujú žiadnu náhradu škody, pretože táto im už bola uhradená. Obžalovaný, ktorý so schválením zmieru súhlasil, zložil na účet okresného súdu peňažnú sumu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona v celkovej výške 400,- eur. Zo spisu vyplynulo, že obžalovaný je ženatý, je otcom troch maloletých detí, je zamestnaný v Technických službách mesta Prešov aktuálne ako vodič špeciálneho motorového vozidla s platom 672,- eur a osobitným príplatkom do výšky 3 %.
Z výpovede poškodeného C. E. zo dňa 27.06.2018 vyplynulo mimo iného aj to, že tesne pred predmetnou dopravnou nehodou, keď sa po ul. T. blížil ku križovatke s ul. J.Ö., tak videl, že po ul. J. išlo vozidlo, ktorého vodič stratil nad vozidlom kontrolu, toto vozidlo sa začalo zadnou časťou otáčať v jazdných pruhoch na mokrej vozovke, keď zároveň pršalo, a preto so svojim vozidlom zastavil. Na to vozidlo obžalovaného do jeho vozidla zozadu narazilo. Náhle zabrzdenie vozidla poškodeného pred zrážkou potvrdil aj obžalovaný, ktorý si vinu na dopravnej nehode od začiatku v celom rozsahu priznával a svoj čin ľutoval, no zároveň dodal, že pred nehodou sa pohyboval rýchlosťou 20 - 30 km/hod a za vozidlom poškodeného išiel cca 10 - 15 metrov, no hoci reagoval brzdením, nedobrzdil a narazil do zadnej časti vozidla poškodeného.
Uvedené okolnosti dopravnej nehody krajský súd zohľadnil tak, že porušenie vodičskej povinnosti obžalovaného, ktorá bola príčinou dopravnej nehody, nepovažoval za prejav zjavnej vodičskej nedisciplinovanosti, pre ktorú by bolo obžalovaného nutné vylúčiť hoci aj dočasne z výkonu vodičského oprávnenia za účelom jeho nápravy a ochrany spoločnosti. Je pravdou, že obžalovaný, ktorý je držiteľom platného vodičského oprávnenia skupiny „B“ od 08.02.2010, má v evidenčnej karte vodiča do 16.05.2018 spolu jedenásť záznamov o spáchaných priestupkoch na úseku cestnej premávky, no ako na to poukázal aj sťažovateľ, nešlo o závažné priestupky. Obžalovaný bol za ne postihnutý blokovými pokutami, no tieto mu boli ukladané v rozsahu od 10,- eur do 30,- eur, a len v jednom prípade /porušenie povinnosti poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia dňa 24.09.2011/ v sume 60,- eur. Za prekročenie povolenej rýchlosti bol postihnutý jedenkrát, a to za priestupok dňa 31.03.2018 s pokutou 20,- eur a raz za zníženie rýchlosti jazdy alebo náhle zastavenie, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky dňa 13.01.2015 s pokutou 20,- eur. V roku 2017 pritom nebol postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky vôbec a v roku 2018 bol postihnutý len za už spomenutý priestupok spáchaný dňa 31.03.2018. V prípade priestupkov spáchaných v rokoch 2015 až 2016 išlo predovšetkým o priestupky spočívajúce v porušení povinnosti vodiča použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke. Doposiaľ pritom nebol postihnutý za nedodržanie bezpečnej vzdialenosti od vozidla. Preto sa krajský súd nestotožnil so sťažnostnou námietkou, ktorá kvalifikovala obžalovaného ako osobu, ktorá v súvislosti s predmetným prečinom by mala byť automaticky potrestaná trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, prípadne u ktorej by nemohlo dôjsť k dosiahnutiu účelu trestného konania už niektorým z rozhodnutí z tzv. odklonov v trestnom konaní, ako v tomto prípade, keď okresný súd schválil zmier medzi obžalovaným a poškodenými rešpektujúc ich vôľu a záujem sledovaný Trestným zákonom a Trestným poriadkom, čo viedlo k výroku o zastavení trestného stíhania.
Aj podľa názoru nadriadeného súdu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, ktorý treba v rámci prečinov vzhľadom na rozsah trestnej sadzby zaradiť medzi mierne, na mieru, akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, čo vyplýva najmä zo stanovísk účastníkov predmetnej dopravnej nehody smerujúcich k narovnaniu ich vzťahu zmierom, na osobu obvineného, ktorý doposiaľ nebol odsúdený a má zjavne kritický vzťah k svojmu prečinu nielen vo verbálnej rovine ale činom, lebo poškodení potvrdili náhradu škody a samotný obžalovaný prispel, v porovnaní s jeho príjmom, rodinnými pomermi a po zohľadnení spôsobených následkov, relevantnou sumou do rozpočtu pre osoby znášajúce účinky trestných činov a s prihliadnutím na jeho osobné a majetkové pomery, je takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
V čase rozhodovania krajského súdu boli teda splnené všetky podmienky pre schválenie zmieru, preto nebol dôvod sťažovateľovi prisvedčiť.
Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.