Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-119-2018.pdf
PDF · 121.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/119/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: CHEMOSVIT CHEDOS, s.r.o., IČO: 46 741 801, Štúrova 101, Svit, zast. BERNÍK & partneri, s.r.o., Štúrova 101, 059 Svit, IČO: 47 256 451, proti žalovanému: Montanwerke Brixlegg AG, Werkstrasse 1, A-6230 Brixlegg, Rakúsko, zast. Bukovinský & Chlipala, s.r.o., advokátska kancelária, Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 35 918 09, o zaplatenie 21 204,- eur prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.4.2018, č.k. 15Cb/32/2014-250 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.204,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 10.7.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 9.6.2014, ktorou sa domáhal úhrady sumy 21.204,- eur s prísl. ako ceny za vykonanú prepravu, ktorú si uplatnil titulom: 1/vystavenia poukážky, 2/ uznania záväzku,3/zákonného ručenia.
3. Žalobca žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že nie sú splnené podmienky pre priznanie vyššie uvedenej sumy zo žiadneho právneho titulu uplatneného žalobcom.
4. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I z oddielu Sa, vložky č. 1679/V zistil, že žalovaný je jediným akcionárom spoločnosti KOVOHUTY, a.s. Bratislava.
5. Zistil, že v svojej prevádzke v Krompachoch spracovával pre žalobcu medený šrot a spracovaný tovar zasielal späť žalovanému, ktorý bol jeho vlastníkom.
6. Z pripojeného spisu vedeného pod sp.zn. 10Cb/3/2014 (žalobca Montanwerke Brixlegg AG, Rakúska republika c/a 1/ Chemosvit Chedos, s.r.o. Svit a 2/ DREVOBOX spol. s r.o. Banská Bystrica) zistil nasledovné skutočnosti: Žalobca (v tomto konaní žalovaný) Montanwerke Brixlegg AG sa v ňom domáhal náhrady škody za stratu zásielky vo výške 267.997,- eur. Vychádzajúc z predložených medzinárodných nákladných listov č. SK 5130301 a č. 6145901 bol tovar odoslaný zo spoločnosti KOVOHUTY a.s. dňa 11.4.2013 (dopravca MH Logistik s.r.o. Hlohovec). Žalobca ako vlastník tovaru zasielal tovar na
spracovanie do spoločnosti KOVOHUTY a.s. prevádzka Krompachy, ktorej bol jediným akcionárom a spracovaný tovar mu bol zasielaný späť, pričom jeho prepravu zabezpečovala spoločnosť KOVOHUTY a.s.. Pôvodne bola vyčíslená škoda vo výške 306.821,- eur a k jej zníženiu na žalovanú sumu došlo jednostranným započítaním sumy 26.721,- eur, titulom odplaty za prepravné služby vykonané spoločnosťou Chemosvit Chedos s.r.o., ktoré si voči žalobcovi uplatnila faktúrami v počte 28 ks a ktoré sú zhodné s faktúrami, ktoré sú predmetom tohto sporu, okrem faktúry č. 201311319 vystavenej na sumu 940,- eur. Ďalším jednostranným započítaním došlo k zníženiu žalovanej sumy o 12.103,- eur. Z uvedeného spisu mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že spoločnosť Chemosvit Chedos s.r.o. v predchádzajúcich rokoch zabezpečovala pre KOVOHUTY a.s. zasielateľské a prepravné služby na účet Montanwerke Brixlegg AG. O tejto spolupráci svedčí predložená rámcová zmluva o poskytnutí zasielateľských služieb v cestnej doprave č. 01/2010/CHEDOS zo dňa 4.1.2010 medzi zasielateľom CHEDOS a.s. a KOVOHUTY Krompachy a.s.. V zmysle predložených zasielateľských príkazov a objednávok, ktoré zasielali KOVOHUTY a.s. spoločnosti Chemosvit Chedos s.r.o. , splatnosť faktúr bola 30 dní od doručenia faktúry príkazcovi (Montanwerke Brixlegg AG - vlastníkovi tovaru). Mal za preukázané, že na rok 2013 spoločnosť KOVOHUY a.s. zmenila podmienky výberu a vyhlásila výberové konanie na výber dopravcu, ktorým sa stala spoločnosť Drevobox s.r.o. Banská Bystrica, ktorá nespĺňala podmienky výberového konania na dopravcu, preto táto spoločnosť ako príkazca uzavrela dňa 18.2.2013 s Chemosvit Chedos s.r.o. Svit zasielateľskú zmluvu v zmysle § 601 a nasl. Obchodného zákonníka. Cena za prepravnú reláciu Krompachy - Brixlegg bola stanovená dohodou vo výške 930,- eur a Krompachy - Brixlegg - Krompachy vo výške 1.840,- eur. Podkladom pre platenie zasielateľských výkonov bola faktúra vystavená zasielateľom. Po strate zásielky dňa 11.4.2013 bola časť zasielateľských príkazov zmenená zo spoločnosti Drevobox s.r.o. na dopravcu Chemosvit Chedos s.r.o. a ďalšie prepravy boli objednávané Montanwerke Brixlegg AG opätovne priamo u spoločnosti Chemosvit Chedos s.r.o.; ale faktúry už neboli uhrádzané objednávateľom, neboli vrátené a boli jednostranne započítavané.
7. Mal za preukázané, že KOVOHUTY a.s. Bratislava vystavili pre zasielateľa Drevobox s.r.o. Banská Bystrica zasielateľský príkaz: č. 39/2013 dňa 8.4.2013, č. 40/213 dňa 12.4.2013 a č. 41/2013 dňa 19.4.2013, v ktorých bola dohodnutá cena dopravy 931,- eur a fakturácia na účet príjemcu tovaru Montanwerke Brixlegg AG.
8. Mal za preukázané, že žalobca na základe zasielateľskej zmluvy uzavretej dňa 18.2.2013, telefonických objednávok spoločnosti Drevobox s.r.o. vykonal pre žalovaného 19 prepráv tovaru, z toho tri prepravy zabezpečil iným dopravcom a pri ostatných vystupoval sám ako dopravca. Dve prepravy vykonal dopravca Ľ. N. na základe objednávky č. 201303616 a č. 201303617 podľa medzinárodného nákladného listu č. 3444123 a č. 3433340, ktoré vyúčtoval žalobcovi fa č. 407/2013 vystavenou na sumu 1.104,- eur a č. 421/2013 vystavenou na sumu 1.104,- eur. Dopravca Z. N. na základe objednávky č. 201303622 vykonal jednu prepravu podľa medzinárodného nákladného listu č. 5533894, ktorej cenu vyúčtoval žalobcovi fa č. 6922013 vystavenej na sumu 1.104,- eur. Na všetkých medzinárodných nákladných listov boli ako odosielateľ uvedené KOVOHUTY a.s., príjemca Montanwerke Brixlegg AG a dopravca Chemosvit Chedos s.r.o., Ľ.. N. M. Z.. N..
9. Cenu vykonaných prepráv vyúčtoval žalobca spoločnosti Drevobox s.r.o. nasledovne: Fa č. 213040139 zo dňa 17.4.2013, splatnou 19.5.2013 vystavenou na sumu 10.044,- eur, (prepravy podľa medzinárodných nákladných listov: č. 6368192, 6371982, 6237383, 6233093, 6368234 - zásielky prijaté 09.04.2013), Fa č. 213604060 zo dňa 17.4.2013 splatnou 19.5.2013 vystavenou na sumu 1.116,- eur, (prepravy podľa medzinárodných nákladných listov: č. 3444123 - dopravca Slavkovský, zásielka prijatá 09.04.2013), č. 6000449, č. 6371935, č. 6235756 - zásielky prijaté 10.4.2013; č. 6000654 - zásielky prijaté 9.4.2013. Vyššie uvedené faktúry korešpondujú s faktúrou č. 102013004 spoločnosti DREVOBOX, s.r.o. zo dňa 24.04.2013, vystavenou na sumu 9.310,- eur (bez DPH), ktorou vyúčtovala svoju odmenu na základe inštrukcie v zasielateľskom príkaze na ťarchu žalovaného. Fa č. 213604114 zo dňa 25.4.2013, splatnou 26.5.2013, vystavenou na sumu 2.232,- eur, (prepravy podľa medzinárodných nákladných listov: č. 3433340 - dopravca Slavkovský, zásielka prijatá 16.04.2013, č. 5533894 -dopravca Slamka, zásielka prijatá 15.04.2013) Fa č. 213040242 zo dňa 25.4.2013 splatnou 26.5.2013, vystavenou na sumu 7.812,- eur, (prepravy podľa medzinárodných nákladných listov: č. 6235164, 5500080, 5500079 - zásielky prijaté 09.04.2013; č. 6235145, 5500690, zásielky prijaté 12.04.2013; č. 5500967 - zásielka prijatá 16.04.2013, č. 5500864 zásielka prijatá 17.04.2013).
Tieto dve faktúry korešpondujú s faktúrou č.102013006 spoločnosti DREVOBOX, s.r.o. z 12.06.2013 vystavenej na sumu 8.379,- eur (bez DPH), ktorou vyúčtovala svoju odmenu na základe inštrukcie v zasielateľskom príkaze na ťarchu žalovaného.
10. Ďalej zistil, že žalobca sa domáhal úhrady prepravného žalobou proti žalovanému Drevobox s.r.o.. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/62/2014-82 zo dňa 26.6.2014, právoplatným 19.8.2014 bol Drevobox s.r.o. zaviazaný zaplatiť žalobcovi Chemosvit Chedos s.r.o. istinu 21.204,- eur s prísl. za vykonanie prepráv, ktoré sú predmetom aj tohto sporu. Faktúry uhradené neboli. Z Obchodného vestníka súd zistil, že dňa 15.4.2013 bolo vydané oznámenie o začatí konania o zrušenie spoločnosti bez likvidácie. Uvedené skutočnosti napokon boli medzi stranami sporu nesporné.
11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 601 a nasl. Obchodného zákonníka (právna úprava zasielateľskej zmluvy) a vyhlášky č. 11/1975 Zb. (Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave).
12. Žalobca predložil na preukázanie tvrdeného nároku poukážku zo dňa 28.5.2013 vystavenú spoločnosťou Drevobox s.r.o., podľa ktorej táto žiadala o úhradu faktúr žalovaného, ktoré vystavila na základe faktúr žalobcu za prepravné služby a ktoré žiadala uhradiť priamo žalobcovi. Prílohou poukážky boli 4 faktúry, z ktorých dve sa týkali žalobcu v tomto konaní (č. 102013004 a 102013006).
13. Súd prvej inštancie posúdil uplatnenie pohľadávky podľa § 536a nasl. OZ ako nedôvodné. Vychádzal zo skutočnosti, že poukážka, ktorou spoločnosť Drevobox s.r.o. mala požiadať žalovaného, aby uvedené faktúry uhradil priamo žalobcovi, mala byť vystavená dňa 28.5.2013, avšak fa. č. 102013006 vystavená na sumu 8.379,- eur uvedená v poukážke, je až zo dňa 12.6.2013. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný jej existenciu popieral mal za preukázané, že dňa 28.5.2013 poukážka vystavená, podpísaná a zaslaná žalovanému byť nemohla.
14. Uplatnenie pohľadávky titulom uznania záväzku posúdil podľa § 323 Obchodného zákonníka. Žalobca tvrdil, že toto uznanie vyplýva z návrhu na urovnanie sporu z rokovania zo dňa 30.7.2014, ktoré bolo predložené v konaní vedenom pod sp.zn. 10Cb/3/2014. Keďže tento návrh na urovnanie nebol podpísaný stranami sporu, dospel k záveru, že uznaním v zmysle už vyššie citovaného ustanovenia Obchodného zákonníku byť nemôže.
15. V ďalšom sa konajúci súd zaoberal skutočnosťou, či možno žalovaného zaviazať na zaplatenie uplatnenej sumy titulom zákonného ručenia pohľadávok dopravcu voči odosielateľovi upravenom v § 627 Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že na prejednávanú vec je možné aplikovať aj vnútroštátnu úpravu, pretože Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave nerieši zákonné ručenie, nemá teda odlišnú úpravu a sú splnené podmienky vyžadované už vyššie uvedeným § 627 OBZ, pretože žalovaný o prepravách vedel, keďže sa prepravoval tovar, ktorého bol vlastníkom. Preprava uvedeným spôsobom prebiehala niekoľko rokov v dohodnutých cenách za zavedenia medzičlánku DREVOBOX s.r.o., s čím žalovaný súhlasil. Po strate zásielky žalovaný opätovne priamo alebo prostredníctvom Kovohuty a.s. objednával prepravu tovaru u žalobcu, ale vždy na svoj účet. Bolo v konaní preukázané, že žalovaný vykonávané prepravy neuhradil, neuhradil ich ani spoločnosti Drevobox s.r.o.; ani žalobcovi. Na základe uvedeného žalobe vyhovel, a to aj pokiaľ ide o úroky z omeškania, o ktorých rozhodol podľa § 369 OBZ; § 1 ods. 1 vyhl. č. 21/2013 Z.z..
16. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a priznal ich v konaní úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
17. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
18. Dôvodí, že otázkou aplikácie inštitútu zákonného ručenia príjemcu v zmysle § 627 Obchodného zákonníka sa strany sporu zaoberali v konaní na súde prvej inštancie, s čím sa však v rozsudku súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal. Naďalej tvrdí, že aplikácia § 627 Obchodného zákonníka je vylúčená z dôvodu prednostnej aplikácie Dohovoru CMR ako medzinárodnej zmluvy na základe Ústavy SR a z dôvodu neprípustnosti vytvárania iných právnych vzťahov národným právom ako tých, ktoré výslovne konštruuje Dohovor CMR. V tejto súvislosti uvádza, že aj keď súd prvej inštancie výslovne
nespochybnil prednostnú aplikáciu Dohovoru, rozsudkom ju neprípustne modifikuje až do takej miery, že je popretá jeho podstata a účel.
19. Argumentuje, že Dohovor CMR je podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodnou mnohostrannou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva a povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám a na jej vykonanie nie je potrebný zákon, preto má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z jeho čl. 1 je nepochybné, že sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátov, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom Dohovoru. Dohovor má teda aplikačnú prednosť pred Obchodným zákonníkom priamo na základe Ústavy SR (čl. 7 ods. 5) a to dokonca bez ohľadu na znenie § 756 Obchodného zákonníka, na ktorý poukázal súd prvej inštancie v rozsudku, ktorý však správnosť záveru o aplikačnej prednosti Dohovoru CMR plne potvrdzuje, avšak nezakladá.
20. Zdôrazňuje aj skutočnosť, že účelom Dohovoru CMR je zabezpečiť jednotnosť úpravy podmienok prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorá požiadavka je zrejmá najmä z jeho čl. 41, ktorý zavádza neplatnosť zmluvných dojednaní, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od ustanovení Dohovoru. Predstavuje teda významné obmedzenie nielen pre zmluvné strany prepravnej zmluvy ale aj pre zmluvné strany Dohovoru CMR, ktoré sa v súlade s účelom Dohovoru CMR vzdali svojej právomoci národným právom dotvárať právne konštrukcie založené Dohovorom CMR, či vytvárať iné, nové právne vzťahy.
21. Z uvedeného podľa názoru odvolateľa vyplýva, že pokiaľ ide o konštrukciu prepravnej zmluvy a vzťahy medzi dopravcom a príjemcom podľa Dohovoru CMR táto je kogentná, čo znamená, že sa nemožno od nej zmluvne odchýliť a zároveň je aj uzavretá (komplexná), čo znamená, že ju nemožno dopĺňať národným právom.
22. Odvolateľ ďalej tvrdí, že z právneho poriadku nie je možné selektívne vyberať jednotlivé právne normy a aplikovať ich ad hoc podľa toho, ako je to v danom prípade subjektívne užitočné. V tejto súvislosti zdôraznil potrebu systematického a teleologického, ústavne konformného výkladu, ktorý bude rešpektovať medzinárodné právo a účel ním sledovaný.
23. V ďalšom dôvodí, že Dohovor CMR v čl. 21 upravuje aj právo dopravcu, ktoré má proti príjemcovi a ktoré posilňuje postavenie dopravcu (právo postihu). Ide však výlučne o situáciu, keď má ísť podľa zmluvných podmienok o prepravu na dobierku. Medzinárodné spoločenstvo nerozšírilo tieto práva dopravcu aj na situáciu, ako predpokladá § 427 Obchodného zákonníka. Navyše povinnosť platenia zo strany príjemcu je upravená výlučne v čl. 13 Dohovoru a je limitovaná na prípady, keď v Nákladnom liste je uvedená suma prepravného a príjemca by si uplatňoval vo vlastnom mene proti dopravcovi práva z dôvodu straty alebo nedoručenia zásielky včas, pričom tento údaj v nákladnom liste má konštitutívny charakter.
24. V ďalšom odvolateľ dôvodí, že príjemca zásielky nie je účastníkom zmluvy o preprave podľa Dohovoru CMR, avšak ako je vyššie uvedené, jeho práva a povinnosti v medzinárodnej cestnej doprave sú v Dohovore CMR kogentne upravené, aj preto je vylúčené, aby sa v medzinárodnej cestnej doprave aplikovali na žalovaného akékoľvek ustanovenia národného práva, ktoré zhoršujú jeho postavenie ako príjemcu v porovnaní s Dohovorom CMR. Súd prvej inštancie sa dopustil tzv. jurisdikčnej svojvôle, resp. arbitrárnosti v časti právneho posúdenia o aplikácií inštitútu zákonného ručenia prijímateľa podľa § 627 Obchodného zákonníka.
25. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
26. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdí, že súd prvej inštancie správne ustálil, že na prejednávanú vec sa použije Dohovor CMR a ako rozhodné právo sa podporne použije právo Slovenskej republiky vrátane tých ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o preprave, ktoré obsahujú úpravu otázok Dohovorom CMR neupravených. Za neudržateľné považuje tvrdenie žalovaného, že úprava Dohovoru CMR je uzavretá (komplexná). Argumentuje, že Dohovor CMR je kodifikáciou vybraných aspektov zmluvy o preprave, zďaleka nie všetkých, pričom celý rad vrátane veľmi podstatných otázok, ako je napr. nárok dopravcu na prepravné, ponecháva na národné úpravy.
27. V ďalšom dôvodí, že ústavný princíp prednosti medzinárodných zmlúv neznamená, že v danom právnom vzťahu platí exkluzívne iba medzinárodná zmluva, ako to predkladá žalovaný, ale znamená iba to, že v prípade konfliktu, (t.j. odlišnej úpravy rovnakej situácie) právnych noriem obsiahnutých v medzinárodnej zmluve a právnych noriem obsiahnutých v národnej právnej úprave aplikovateľnej ako rozhodné právo, sa použije norma obsiahnutá v medzinárodnej zmluve. Pokiaľ ku konfliktu nedôjde a normy sa navzájom dopĺňajú, použijú sa obe normy.
28. Pokiaľ ide o ustanovenie čl. 13 Dohovoru CMR, ktoré žalovaný v svojom odvolaní uvádza, nie je ustanovením upravujúcim zákonné ručenie príjemcu zásielky za záväzky odosielateľa voči dopravcovi. Citované ustanovenie rieši povinnosť príjemcu zásielky uhradiť sumu uvedenú v medzinárodnom nákladnom liste, a to výlučne v prípade, ak uplatňuje voči dopravcovi nárok na vydanie zásielky a druhého vyhotovenia medzinárodného nákladného listu, alebo práva vyplývajúceho z práva zo straty zásielky. Podobnosť predmetu úpravy pokiaľ ide o § 627 a uvedený čl. 13 Dohovoru CMR je minimálna
- jediným spoločným prvkom je uhradzovacia povinnosť príjemcu zásielky. Uvedené platí aj o čl. 21 Dohovoru CMR upravujúcom dobierku, kde chýba akákoľvek podobnosť predmetu úpravy.
29. K poukazu žalovaného na čl. 41 ods. 1 Dohovoru CMR, podľa ktorého všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od Dohovoru sú neplatné a právne neúčinné dôvodiť, že v prejednávanej veci nejde o zmluvné ale zákonné ručenie. Teda uvedené ustanovenie je nepoužiteľné na vyriešenie otázky aplikovateľnosti § 627 OBZ. Aj keby sa jednalo o zmluvné ručenie je nepochybné, že takéto dojednanie by sa od Dohovoru nijakým spôsobom, a to ani nepriamo neodchyľovalo, keďže Dohovor neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by bránilo stranám upravovať si otázky, ktoré Dohovor neupravuje podľa vlastnej úvahy, ani žiadne ustanovenie, ktorému by zmluvné dojednanie ručenia príjemcu zásielky za záväzky odosielateľa voči dopravcovi odporoval.
30. V ďalšom odvolateľ uvádza, že poukážka, vystavená spoločnosťou DREVOBOX s.r.o. je nepochybne poukážkou záväznou, keďže sa týkala pohľadávok, na ktoré poukazca voči žalovanému má právny nárok a ktoré žalovaný uznal. Bez ohľadu na existenciu priameho nároku žalobcu z predmetnej poukážky je nepochybné, že neuhradením faktúr spoločnosti DREVOBOX s.r.o. za predmetné prepravy, ako aj neprijatím poukážky vystavenej spoločnosťou DREVOBOX s.r.o. porušil žalovaný svoju právnu povinnosť, a to z hľadiska zavinenia dokonca úmyselne. V dôsledku tohto protiprávneho konania žalovaného vznikla žalobcovi škoda v podobe neskoršej nevymožiteľnosti jeho pohľadávok voči spoločnosti DREVOBOX s.r.o.. Pokiaľ by žalovaný svoju povinnosť splnil a záväznú poukážku prijal, žalobcovi by vznikol nespochybniteľný priamy nárok voči žalovanému, ktorý by s prihliadnutím na solventnosť žalovaného bol vymáhateľný v prípade jeho nesplnenia. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že za situácie, kedy žalovaný dlžil spoločnosti DREVOBOX s.r.o., ktorá ďalej dlžila žalobcovi, pričom bolo jasné, že táto fakticky mŕtva spoločnosť nebude svoje pohľadávky voči žalovanému vymáhať, tak isto ako bolo jasné, že neuhradí svoje záväzky voči žalobcovi, v zmysle pravidiel poctivého obchodného styku ako aj obchodných zvyklostí aplikovateľných podľa § 1 ods. 2 OBZ žalovaný mal vykonať priamu úhradu žalobcovi, a to aj v prípade, keby záväzná poukážka spoločnosti DREVOBOX s.r.o. neexistovala. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol neuhradiť svoje záväzky spoločnosti DREVOBOX s.r.o. a neuhradil ich priamo ani žalobcovi, jeho konanie je nepochybne motivované snahou obohatiť sa na úkor žalobcu, čo možno posúdiť ako úmyselné konanie odporujúce dobrým mravom.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ tvrdí, že sú dané všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 373 Obchodného zákonníka, resp. § 420 OZ, ako aj podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Nárok uplatnený žalobou je teda subsidiárne daný aj titulom zodpovednosti žalovaného za škodu, aj titulom bezdôvodného obohatenia.
32. V tejto súvislosti tvrdí, že keďže po skutkovej stránke nie je prejednávaná vec medzi stranami sporná a sám odvolateľ tvrdí, že rozhodnutie vo veci je výlučne vecou jej právneho posúdenia, je povinnosťou odvolacieho súdu posúdiť existenciu nároku žalobcu uplatneného žalobou popri právnych tituloch, uvádzaných žalobcom v priebehu konania, (t.j. zákonné ručenie podľa § 627 OBZ, priamy nárok z poukážky podľa § 536 OZ, uznanie záväzku podľa § 323 OBZ) aj existenciu nároku žalobcu titulom nároku na náhrady škody, najmä škody spôsobnej porušením právnej povinnosti zo záväzkového vzťahu podľa § 373 OBZ, resp. škody spôsobenej porušením právnej povinnosti podľa § 420 OZ, resp.
škody spôsobenej úmyselným konaním odporujúcim dobrým mravom podľa § 424 OZ, ako aj titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ.
33. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
34. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
35. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto bol odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdený.
36. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.2.2018 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 240/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 CSP a contrario.
37. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h), t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustný odvolací dôvod, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.
38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
39. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:
40. Je nepochybné (aj vzhľadom na žalovaným uplatnený odvolací dôvod), že skutkový stav zistený v konaní pred súdom prvej inštancie nie je medzi stranami sporný.
41. Spornou v konaní bola prípustnosť/neprípustnosť aplikácie § 627 OBZ. Sú pravdou tvrdenia odvolateľa prezentované v odvolaní, že Dohovor CMR je medzinárodnou zmluvou podľa č. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi a že sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom Dohovoru (čl. 1). Je nespochybniteľné, že má aplikačnú prednosť pred Obchodným zákonníkom. Nemožno sa ale stotožniť s tvrdením odvolateľa, že pokiaľ ide o konštrukciu prepravnej zmluvy a vzťahy medzi príjemcom a dopravcom je jeho úprava uzavretá, t.j. nemožno ju dopĺňať vnútroštátnym právom. Ako správne uviedol žalobca, Dohovor je kodifikáciou vybraných aspektov zmluvy o preprave a celý rad otázok ponecháva na národnom práve. Ústavný princíp aplikačnej prednosti neznamená, že platí iba medzinárodná zmluva, ale že v prípade jej konfliktu s vnútroštátnym právom aplikuje sa na danú vec medzinárodná zmluva. Pokiaľ určitú otázku medzinárodná zmluva neupravuje, použije sa vnútroštátne
právo, ktoré medzinárodnú zmluvu dopĺňa. V tomto ponímaní je teda úprava CMR kogentná (ako tvrdí odvolateľ), pretože otázky ním upravené nemožno posudzovať podľa vnútroštátneho práva. Zákonné ručenie upravené v § 627 OBZ nie je predmetom právnej úpravy Dohovoru, teda nemôže s ním byť v konflikte. Odvolací súd preto dospel k záveru, že uplatneniu pohľadávky titulom zákonného ručenia podľa § 627 OBZ je potrebné vyhovieť, pretože toto ustanovenie možno aplikovať na prejednávanú vec a zároveň sú splnené v ňom uvedené podmienky pre priznanie nároku.
42. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku titulom vystavenia poukážky (§ 536 OZ) odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením jeho nepreukázania tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie, pretože nebolo preukázané, že poukážka bola dňa 28.5.2013 vystavená, podpísaná a zaslaná žalovanému.
43. Uplatnený nárok nie je možné priznať ani titulom uznania záväzku podľa § 323 OBZ, pretože neboli splnené formálne a obsahové náležitosti uznania. Žalobca vyvodzuje uznanie žalovaného z návrhu na urovnanie sporu z rokovania zo dňa 30.7.2014, kde ale absentuje jedna zo zákonných podmienok, a to písomná forma uznania. O formálnych náležitostiach písomných právnych úkonov platí ustanovenie § 40 a nasl. OZ, podľa ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, čo v prejednávanej veci absentuje.
44. K požiadavke žalobcu na posúdenie nároku ako nároku na náhradu škody (§ 373 OBZ, resp. § 430 OZ, resp. § 424 OZ), bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ) vychádzajúc z toho, že skutkové zistenia sú nesporné a rozhodnutie je výlučne vecou jej právneho posúdenia, odvolací súd udáva:
Žaloba musí (okrem iného) obsahovať presné údaje o tom, na akom skutkovom základe žalobca uplatňuje svoj nárok. Žalobca teda nie je povinný podať právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, je povinný len pravdivo a úplne opísať skutočnosti, z ktorých nárok vyplýva. Ak aj žalobca právne kvalifikuje uplatnený nárok, súd týmto nie je viazaný, pretože posúdenie právnej kvalifikácie patrí výlučne do právomoci súdu.
45. Je pravdou aj to, že skutkové zistenia súdu nie sú sporné, avšak skutkové zistenia rozhodujúce pre posúdenie nároku na základe titulov uplatnených v žalobe. Odvolací súd preto nemôže posudzovať uplatnený nárok z iných právnych titulov, kde rozhodnutie o nich vyžaduje preukazovanie iných skutočností vyžadujúcich konkrétnou právnou normou. Nemohol by to urobiť, ani ak by o uvedené žiadal odvolateľ v odvolaní (rozumej nie v tejto konkrétnej veci ale všeobecne), vzhľadom na zákonnú koncentráciu konania, ktorá platí aj pre odvolacie konanie a už vôbec tak nemôže urobiť na základe požiadavky žalobcu uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu protistrany.
46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.
47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).