Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-11-2019.pdf
PDF · 75.94 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/11/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: J., o vymoženie 206,03 eur s prísl. v exekúcii EX XXXX/XXXX vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Q. M., B. úrad P., T. M. XXXX/X, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. mája 2018, č. k. 4Er/407/2013-16, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu. Výrokom II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,64 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05.08.2013 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 206,03 eur s prísl. Exekučným titulom bol výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2012 vydaný oprávneným. Dňa 21.05.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017. Súdny exekútor konštatoval, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok. Podľa súdu prvej inštancie možno skutkový stav predmetnej exekúcie subsumovať pod právnu normu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto súd exekúciu zastavil v zmysle citovaného ustanovenia. Zároveň podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného. 2. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné, v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Mal za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Namietal, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (40 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, v zmysle ktorého nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018, v ktorom sa okrem iného v časti odôvodnenia uvádza „súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať“. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63. Uviedol, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). Vzhľadom na uvedené súdny exekútor žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. K vyjadreniu súdneho exekútora sa písomne vyjadril oprávnený. Uviedol, že hoci zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký mohol získať, takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku, z čoho sa dá predpokladať, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Namietal, že počet exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný. Exekútor má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie. Dal do pozornosti Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 98/2009, v zmysle ktorého „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“ (detto nález Ústavného súdu sp.zn. I ÚS 5/2000). Zastavením exekúcie by sa odoprelo oprávnenému právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a žiada, aby Okresný súd Nové Mesto nad Váhom ako príslušný exekučný súd žiadosť súdneho exekútora na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodnú.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 písm. b/ CSP zrušiť. 7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 05.08.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Q. M. vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 196,03 eur a trov exekúcie. Dňa 21.05.2018 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor v podnete uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok. Následne súd prvej inštancie napadnutým
uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie.
11. V zmysle ustálenej judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
12. V danom prípade mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že povinný je fyzická osoba (nar. 1978), pričom nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani osvedčené, že by zdravotný stav alebo iné osobné okolnosti povinnému nedovoľovali zabezpečiť príjem. Na strane povinného ide o osobu v produktívnom veku, pričom skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odvolací súd nepovažoval za postačujúce pre vyvodenie záveru o tom, že nie je u povinného predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti, prípadne príjmu, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Záver, podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku bolo každé zistenie nedostatku majetku bez prihliadnutia na ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním. V preskúmavanej veci odvolací súd naviac dáva do pozornosti, že súdny exekútor k podnetu na zastavenie exekúcie nepriložil žiadne dôkazy preukazujúce nemajetnosť povinného; taktiež exekučný súd si nepripojil exekučný spis a neoveril si jeho preskúmaním, či súdny exekútor urobil všetky potrebné šetrenia pre záver o nemajetnosti povinného.
13. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 písm. b/ CSP zrušil výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie spolu so závislým výrokom o trovách exekúcie.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom .