Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/160/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne M.. M. L., G. XX.XX.XXXX, K. A.U. XXX, XXX XX I., právne zastúpenej AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 359, proti žalovanému M.. Z. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O. L. XX, XXX XX K., právne zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Stropkove, Hrnčiarska 1619/42, o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21.02.2018 č.k. 2C 317/2012

- 297 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného tak, že z vecí, ktoré mala žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve pripadajú do výlučného vlastníctva žalobkyne: a) finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z. úverovej banke, a.s., pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009, b) finančné prostriedky na vkladnej knižke č. XXXXXXX zriadenej k účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009,

II. Žalovaný je povinný vyplatiť žalovanej (správne žalobkyni) na úplné finančné vyrovnanie sumu 56.171,17 eur, ktoré je povinný zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Znalcovi priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním v plnom rozsahu voči žalobkyni a žalovanému, s tým, že žalobkyňa je povinná nahradiť 50 % priznanej náhrady účelne vynaložených výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním a žalovaný je povinný nahradiť 50 % priznanej náhrady účelne vynaložených výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním. O výške náhrady účelne vynaložených výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9. novembra 2012 domáhala, aby súd vyporiadal majetok patriaci do BSM. Žalobu odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené, ale doposiaľ nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu BSM. Počas trvania manželstva žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti - pozemky parcely registra C parcelné číslo XXXX/XX o výmere 423 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXXXX/XX o výmere 181 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavby rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K., obec K., okres K. a sú evidované správou katastra K. na LV č. XXXX. Podľa vedomostí žalobkyne žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov, keď predmetom darovania boli pozemky a hrubá stavba rodinného domu v radovej zástavbe. Vzhľadom na to, že stavba rodinného domu v čase, kedy bola darovaná žalobcovi nebola užívaniaschopná, rozhodli sa strany sporu túto zrekonštruovať. Rekonštrukcia začala v roku 2000, keď bol najskôr vypracovaný projekt so zmenou dispozičného a konštrukčného riešenia, na základe ktorého bolo Okresným úradom v Bardejove, odbor životného prostredia pod č. XX/XXXXX-Fá dňa 27.10.2000 vydané rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2000. Keďže obe strany sporu od roku 1995 do roku 2006 bývali a pracovali v G., poverili organizovaním, koordináciou a dohľadom nad všetkými stavebnými a rekonštrukčnými prácami p. Ing. B. M., C. XX, XXX XX I.. Z rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením plynie, že pôvodné stavebné povolenie bolo udelené rozhodnutím bývalého MNV - odbor výstavby v K. pod č. X. XXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX rodičom žalovaného, pričom v čase vydávania rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením pôvodná stavba rodinného domu bola v štádiu rozostavanosti a nebola užívania schopná. Po vydaní rozhodnutia o zmene stavby pred jej dokončením začali strany sporu spoločne z prostriedkov patriacich do BSM realizovať rekonštrukčné a ďalšie práce smerujúce k dokončeniu stavby. Rekonštrukcia začala odstránením pôvodnej eternitovej strechy na rodinnom dome, taktiež boli odstránené pôvodné okná a vchodové dvere, zmenila sa konštrukcia a tvar domu a strechy, bola pristavená dvojgaráž s diaľkovo ovládanými dverami, nový uzatvorený vstup, zimná záhrada s východom na terasu s jazierkom, balkóny a podkrovné priestory. V rámci vybavenia bol zakúpený nový plynový kotol a radiátory, následne boli zakúpené a osadené nové drevené okná, vchodové dvere, dlažba v predsieni, kúpeľni, zimnej záhrade, dolných schodoch. Bola zakúpená a položená podlaha z dreva jatoby v obývačke, v kuchyni a tzv. vedľajšej izbe, namontovaná nová, na mieru vyrobená kuchynská linka s kompletným zariadením, zariadená bola kúpeľňa so sprchovacím kútom. Kolaudácia stavby v popísanom rozsahu dokončenia bola realizovaná v decembri 2001, pričom kolaudačné rozhodnutie bolo vydané Okresným úradom v K., odbor životného prostredia pod č. XXXX/XXXX-Fá dňa 28.12.2001, kedy tiež nadobudlo právoplatnosť. V priebehu rokov 2001-2006 strany sporu zrealizovali v rodinnom dome ďalšie rekonštrukčné práce, keď bola položená dlažba na vonkajších schodoch, terase, balkónoch, v pivničných priestoroch, bola dokončená tzv. dolná kuchyňa a dolná kúpeľňa, následne bolo zrealizované drevené obloženie schodov, položenie drevenej podlahy na 1. poschodí a v podkroví, obložená a zariadená tzv. dolná kúpeľňa. Dokončený bol kozub s krbovou vložkou, práce so sadrokartónom, osadené interiérové dvere. Všetky náklady na rekonštrukciu a zariadenie boli financované stranami sporu z prostriedkov patriacich do BSM, pričom úhrady za jednotlivé stavebné úpravy, práce, resp. zariadenia boli vyplácané prevažne v hotovosti. Celkovo bolo do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného investovaných zo spoločných prostriedkov za obdobie od 2000-2006, kedy sa strany sporu po návrate z pracovného pobytu v G. do rodinného domu nasťahovali cca 6.000.000 Sk (199.163,51 Eur). Podľa vedomostí žalobkyne je aktuálna hodnota rodinného domu cca 200-250.000 Eur. Žalobkyňa zo svojich výlučných finančných prostriedkov investovala do rekonštrukcie rodinného domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného sumu 100.000 Eur (finančné prostriedky poskytnuté žalobkyňou titulom úveru Prvou stavebnou sporiteľnou, a.s. na kúpu kuchynskej linky a finančné prostriedky, ktoré mala žalobkyňa uložené na účtoch vedených na jej meno v bankách a pobočkách zahraničných bánk ku dňu vzniku BSM a platbami v hotovosti a ktoré použila na financovanie rekonštrukcie rodinného domu. Počas trvania manželstva nadobudli žalobkyňa a žalovaný do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nasledovné zariadenie rodinného domu: a) kompletné vybavenie kuchyne v rozsahu: kuchynská linka s digestorom, chladničkou, umývačkou riadu, elektrickou rúrou a indukčnou platňou v hodnote 10.000 eur b) zariadenie dolnej kuchyne c) zariadenie kúpeľne - vírivá vaňa d) zariadenie kúpeľne - sprchovací kút e) kozub s krbovou vložkou Kobok

f) práčka zn. Whirpool

g) televízny prijímač zn. Grundig h) spätný projektor i) 2 ks sedacia súprava j) 4 ks vlnené koberce k) 3 ks veľké svietidlá; zariadenie pod písm. b)-k) v hodnote 20.000 eur. 3. Žalobkyňa bola ku dňu zániku BSM majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z. úverovej banke, a.s. pobočka O.. Bola tiež majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s., pobočka O., ku ktorému bola vedená vkladná knižka č. XXXXXXX, na ktorú žalobkyňa počas trvania manželstva vložila finančné prostriedky vo výške cca 4000 eur, ktoré boli použité na nákup zariadenia do rodinného domu. Žalobkyňa bola ku dňu vzniku BSM majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z. úverovej banke, a.s., pobočka O.. Zostatok na účte ku dňu vzniku BSM bol cca 10.000 eur. Žalobkyňa mala založený sporiaci účet v O. stavebnej sporiteľni č. účtu XXXXXXXXXX, keď finančné prostriedky, poskytnuté O. stavebnou sporiteľňou, a.s. vo forme úveru 10.000 eur použila na úhradu ceny kuchynskej linky. Žiadala určiť, že z vecí, ktoré mala so žalovaným v bezpodielovom spoluvlastníctve pripadá žalovanému: a) kompletné vybavenie kuchyne v rozsahu: kuchynská linka s digestorom, chladničkou, umývačkou riadu, elektrickou rúrou a indukčnou platňou v hodnote 10.000 eur b) zariadenie dolnej kuchyne c) zariadenie kúpeľne - vírivá vaňa d) zariadenie kúpeľne - sprchovací kút e) kozub s krbovou vložkou Kobok f) práčka zn. Whirpool g) televízny prijímač zn. Grundig h) spätný projektor i) 2 ks sedacia súprava j) 4 ks vlnené koberce k) 3 ks veľké svietidlá l) finančné prostriedky na účtoch vedených na meno žalovaného podľa stavu k 12.11.2009 4. a žalobkyni finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z. úverovej banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009, finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009, finančné prostriedky na vkladnej knižke č. XXXXXXX zriadenej k účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009. J. žiadala uložiť žalovanému povinnosť vyplatiť jej na vyrovnanie podielov finančné prostriedky vo výške 100.000 eur a nahradiť trovy konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobkyňou uvádzané hnuteľné veci (kuchynská linka so zabudovanými elektrickými spotrebičmi, vírivá vaňa, sprchovací kút, kozub s krbovou vložkou) sa ich zabudovaním stali súčasťou stavby ako hlavnej veci a teda nemôžu samostatne tvoriť predmet vyporiadania BSM. Za neopodstatnenú považoval požiadavku žalobkyne, aby v rámci vyporiadania BSM bola riešená otázka prípadných investícií, ktoré žalobkyňa údajne investovala z vlastných prostriedkov do rekonštrukcie rodinného domu, ktorý tvorí ostatný majetok žalovaného. Žalobkyňa už po návrate z G. v septembri 2006 asi na dva mesiace opustila spoločnú domácnosť a vo februári 2007 odišla natrvalo a nemala záujem investovať do domu vlastné prostriedky. Aj keby takýto stav nastal, takéto investície nemožno riešiť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko vlastné prostriedky žalobkyne neboli nadobudnuté počas trvania manželstva a teda nespadajú pod režim vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa nešpecifikuje výšku nákladov na rekonštrukciu domu, na ktoré mali byť použité prostriedky BSM. Žalobkyňa nešpecifikuje, o aké investície malo ísť a v akom rozsahu, keď práce boli vykonávané svojpomocne, prípadne financované zo stavebného sporenia, vlastných úspor žalovaného a finančných výpomocí sestier žijúcich v F.. Pokiaľ sa týka hnuteľných vecí, televízny prijímač Grundig je podľa žalovaného výlučným vlastníctvom žalobkyne a spätný projektor vo výlučnom vlastníctve žalovaného a tieto by nemali byť predmetom vyporiadania.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 10.6.2013 uviedla, že vyjadrenie žalovaného k žalobe nereflektuje tvrdenia uvádzané žalobkyňou v žalobe a žiadnym spôsobom sa nevyjadruje k otázke investícií do jeho výlučného majetku počas trvania BSM z prostriedkov patriacich do BSM. Už v konaní o rozvod žalobkyňa uviedla, že finančné prostriedky, ktoré so žalovaným získali počas pracovného pobytu v G. použili na rekonštrukciu a zariadenie rodinného domu, ktorý je jeho výlučným vlastníctvom, pričom žalovaný žiadnym spôsobom tvrdenú skutočnosť nenamietal. Žalovaný nerozporoval v rozvodovom

konaní ani žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že spolu so žalovaným spoločne hospodárili do februára 2007, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, pričom všetky rekonštrukčné práce na rodinnom dome, zariadenie ako, aj investované finančné prostriedky žalobkyňa ohraničila obdobím do roku 2006, keďže vo februári 2007 sa z kompletne zrekonštruovaného a zariadeného rodinného domu odsťahovala s tým, že všetko zariadenie rodinného domu zostalo vo výlučnom užívaní žalovaného. Žalobkyňa namietala tvrdenia žalovaného o tom, že by im v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu finančne vypomáhali sestry žalovaného. Sestra žalovaného W. sa odsťahovala do F. cca 2-3 roky pred odchodom strán sporu do G., pričom žalobkyňa má vedomosť, že sporadicky podporovala rodičov žalovaného, avšak nie strany sporu a sestra žalovaného N. sa odsťahovala do F. s rodinou až po odchode strán sporu do G., avšak vzhľadom na to, že sa sústredila na zabezpečenie svojej rodiny (starostlivosť o dve deti, výstavba domu v F.), nepodporovala ani rodičov, nieto ešte strany sporu. Naopak boli to súrodenci žalobkyne, ktorí stranám sporu darovali ako zariadenie rodinného domu sedaciu súpravu, ktorú strany sporu dali prečalúniť na tmavočervenú, rozkladaciu pohovku na spanie, drevené regály v hornej izbe, centrálnu časť kuchyne, zabudovanú v tzv. dolnej kuchyni (dar od brata žalobkyne), sedaciu súpravu a tmavozelenú obývaciu stenu (dar od sestry žalobkyne). Okrem toho súrodenci žalobkyne darovali stranám sporu nový masážny panel PHARO zabudovaný v sprchovom kúte, sadu nerezových hrncov zn. ZEPTER, ktoré sa stali súčasťou rodinného domu a sú vo výlučnom užívaní žalovaného a jeho rodiny. Strany sporu disponovali vlastnými finančnými prostriedkami (príjem žalobkyne v období od 09/1998 do 09/2006 bol vo výške cca 860 eur netto/mesačne + prepitné vo výške cca 400 eur/mesačne), ktoré následne boli vynaložené do rekonštrukcie rodinného domu a s výnimkou stavebných úverov, ktoré boli čerpané zo stavebného sporenia vedeného na meno žalobkyne a žalovaného, strany sporu nečerpali ani hypotekárny úver, a nemali ani pôžičku poskytnutú treťou osobou. Hlavným dôvodom, prečo obaja ako vysokoškolsky vzdelaní, prijali prácu v zahraničí ako pomocné sily v gastronómii, bolo plánovanie spoločnej budúcnosti a zámer prevziať stagnujúcu stavbu rodinného domu a našetriť na jeho dokončenie a prestavbu. O tomto zámere mali vedomosť členovia rodín ako aj spoloční známi a priatelia. Počas pôsobenia v G. strany sporu zakúpili množstvo spotrebných predmetov a elektroniky do spoločnej domácnosti a to z dôvodu, že predmety tejto kvality v tom čase (1995-1998) nebolo možné na Slovensku zakúpiť. V súvislosti s úsporami žalovaného z obdobia spred vzniku BSM a ich použitia na rekonštrukciu rodinného domu, tieto je potrebné zredukovať, nakoľko žalovaný pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou zakúpil napr. značkovú stereo vežu a osobné motorové vozidlo U. Z., ktoré bolo evidované na žalobkyňu, avšak výlučne z dôvodu, že žalobkyňa mala na rozdiel od žalovaného v tom čase platné pracovné povolenie v G.. Uvedené potvrdzuje spôsob fungovania a spoločného hospodárenia strán sporu pred uzatvorením manželstva, ako aj po jeho uzatvorení. Žalobkyňa zo stavebného sporenia, ktoré bolo založené na jej meno ešte pred vznikom BSM čerpala úver, ktorý bol použitý na kúpu kuchynskej linky vyrobenej na mieru. Žalobkyňa v žalobe pomenovala, ktoré práce smerujúce k dokončeniu stavby boli realizované. Tvrdeniu žalovaného, že práce boli vykonané svojpomocne protirečí projektová dokumentácia o rozsiahlej zmene stavby, ako aj doba, počas ktorej boli práce realizované. Počas doby rekonštrukcie strany sporu pracovali v G., práce koordinoval, zabezpečoval a kontroloval Ing. B. M., autor projektu rekonštrukcie. Zároveň v uvedenom podaní žalobkyňa doplnila hnuteľné veci, ktoré strany sporu nadobudli počas trvania BSM, a to parný čistič Karcher, vysokotlakový čistič, kávovar zn. Jura, kuchynské nerezové predmety, nerezové príbory, jedálenské súpravy, ortopedické matrace, závesy a kovové tyče na závesy v celom dome, manželská posteľ, rozkladacia pohovka žltá.

7. Na pojednávaní konanom dňa 29.10.2013 žalovaný uviedol, že pri predsúdnom jednaní sa sumy vyrovnania pohybovali, najprv bolo hovorené o sume 60.000 eur a potom o sume 70.000 eur, pričom on na riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva do uplynutia doby troch rokov nemal čas, keďže si podľa vlastného tvrdenia nepamätá ani, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva. Ďalej spomenul, že vyjadrenie žalobkyne je dosť chaotické v tom, či z oddeleného alebo zo spoločného majetku bolo investované do oddeleného majetku žalovaného.

8. Právna zástupkyňa žalobkyne na uvedenom pojednávaní dňa 29.10.2013 upresnila skutkové tvrdenia uvedené v žalobe s tým, že pokiaľ ide o rozsah investícií z oddeleného majetku a rozsah investícií zo spoločného majetku do oddeleného majetku žalovaného, tak išlo o chybu v písaní, pokiaľ ide o špecifikáciu týchto prostriedkov v žalobe, ale z ďalších pripojených dôkazov vyplýva, že gro prostriedkov bolo použitých na oddelený majetok žalovaného z prostriedkov BSM a iba malá časť bola použitá z oddeleného majetku žalobkyne ku dňu vzniku BSM. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že netrvá na tom, aby hnuteľné veci označené v podaní zo dňa 10.6.2013 boli vyporiadavané v rámci vyporiadania predmetu BSM.

9. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 29.10.2013 uviedla, že pokiaľ ide o investície z jej oddeleného majetku, tak tieto boli v rozsahu 10.000 eur a suma 100.000 eur, to boli peniaze investované z jej príjmu za trvania manželstva. Suma 10.000 eur je tou sumou, ktorá je zostatkom na účte ku dňu vzniku BSM, vedený vo Z., pobočka O., č. účtu XXXXXXXXXX. Ak uviedla sumu 10.000 eur, išlo o sumu, ktorá bola na účte ešte z obdobia rokov 1995-1998, teda pred uzatvorením manželstva.

10. Žalobkyňa pri výpovedi na pojednávaní konanom okrem popisu rekonštrukcie rodinného domu dňa 31.1.2014 uviedla, že od začatia rekonštrukcie rodinného domu do roku 2006 každá zo strán investovala po 100.000 eur, pričom išlo o prostriedky zarobené od roku 1995 a najmenej od roku 1998 do roku 2006. Pokiaľ sa jedná o financovanie rekonštrukcie stavby, jej zariadenia, vybavenia, tak finančné prostriedky, ktoré uvádzala, že zarobili pred uzavretím manželstva od roku 1995 do roku 1998, tak tie finančné prostriedky, ktoré zarobil žalovaný, tak za to bolo kúpené auto U. Z. a tie, ktoré zarobila ona, tak tie prostriedky uložila na termínovaný vklad na účte Z., a.s., o čom predložila súdu dôkazy. Pred svadbou mala uložených 10.000 eur. Po uzavretí manželstva začali spoločne hospodáriť tým spôsobom, že výplatu dostávali v hotovosti a tieto peniaze dávali spolu, ukladali ich do krabičky. Za stravu neplatili, keďže pracovali v hoteli, tak mali stravu zdarma a peniaze, ktoré zarobili po tom, čo uhradili bežné výdavky, mali uložené spolu v hotovosti. Pokiaľ sa jedná o investície do rodinného domu, tak okná stáli podľa žalobkyne najmenej 300.000 Sk. Odovzdala žalovanému celú výplatu a on hospodáril s peniazmi. Materiály a zariadenie do domu vyberali spolu. Maximálne v G. šetrili, nechodili ani na dovolenky, prišli domov na A., poplatili faktúry a išli naspäť do práce. Pokiaľ sa jedná o príjem od uzatvorenia manželstva do doby, kým žili v spoločnej domácnosti, tak plat mala vo výške v priemere cca 890 eur v čistom a k tomu pracovala v obsluhe v hoteli, pričom na tringeltoch to vyšlo okolo 400 eur mesačne. Ďalej uviedla, že do svojho príjmu pokiaľ ide o investície do domu, nezaratáva ani príjem, ktorým mala vo forme trinásteho platu, prípadne to, čo poskytovali klienti naviac, alebo to, čo mala rok a pol príjem z ďalšej práce, keď upratovala a žehlila a za nadčasy. Do domu sa investovali všetky tie peniaze, na ktoré vznikol nárok na dôchodok v G. investovaný v roku 2003, resp. 2004 jednorázovo. Zo stavebného sporenia bola použitá suma 10.000 eur, 5000 eur bolo našetrených a 5.000 eur bolo poskytnutých ako úver. Splátky úveru zo stavebného sporenia boli hradené zo spoločných prostriedkov. Splácala úver do roku 2008, keďže boli manželia. Od rodičov žalovaného, ani od žiadnych iných príbuzných, finančné prostriedky nedostali. Odkedy boli manželmi, žiadne sociálne poistenie ani životnú poistku nehradila. Platila iba odvody na zdravotné poistenie. Žalovanému platili spoločne poistku v Q.. Išlo o životnú poistku s tým, aby aspoň jeden z nich bol poistený. Strecha, garáž, zimná záhrada, okná, dvere, omietky, izolácia, farba boli vykonané do kolaudácie v roku 2001. Všetko na starosti mal Ing. M. s tým, že on zabezpečoval aj remeselníkov a tieto práce mu vyplácali, keď prišli na územie SR. Nejaké peniaze dávali jemu na vyplácanie, ale napr. okná, strechu vyplácali oni. V roku 2004, keď zabudovávali kuchyňu, už boli urobené všetky dlažby, potom robili obklady drevom a zabudovávala sa kuchyňa a vonkajšie dlažby, protišmyková dlažba, ktorú vyberali spolu s Ing. M.. V prácach pokračovali až do roku 2006 a končili osadením interiérových dverí po návrate z G. v septembri 2006. Z G. domov chodievali najmenej raz do roka, pravidelne to bolo na Vianoce, to boli tri týždne a potom pri príležitosti slávnostnej udalosti v rodine, svadba, pohreb. Na rekonštrukciu niečo vyplácali sami, niečo nechávali doma a niečo nechávali Ing. M., aby vyplatil on a tým, že išlo o dopredu plánované práce, na ktoré mali našetrené, tie, ktoré boli vykonávané v roku 2000, 2001, na tie mohli nechať väčší obnos peňazí a ďalšie práce sa robili postupne od roku 2001 až 2005 a na tie práce nechávali peniaze postupne, niekedy do roku 2006 a na tie sa nechávali postupne na dvakrát aj trikrát. Keď prichádzali na Slovensko, nechávali rôzne sumy, podľa toho, v akom čase išli domov, či to bolo za dlhšie obdobie, alebo za kratšie. Keď išli na dlhšie obdobie, tak to bolo viac. Dôkazy o výmene peňazí nemá, nakoľko ich môže mať žalovaný, ktorému odovzdávala výplatu do spoločnej kasy. Z vlastných zdrojov do oddeleného majetku žalovaného použila 10.000 eur.

11. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 popísal priebeh rekonštrukčných prác v čase trvania BSM s tým, že k rozsahu vykonaných prác uvádzaných žalobkyňou okrem tých ktoré uvádzal, nemal pripomienky. Robili v G. aj pred uzavretím manželstva. Odchádzal tam v roku 1995 a žalobkyňa išla za ním asi o tri mesiace. Keďže vedel, že ide o rodičovský dom, ktorý treba dokončiť, tak šetril a financovanie hrubých prác financoval zo svojho, čo mal nasporené. Murovacie práce na začiatku, tie sa hradili z jeho výlučných prostriedkov. Boli to práce na obkladoch, príprava verandy, strecha. Potvrdil tvrdenie žalobkyne, že peniaze nechávali jeho mame ako aj Ing. M.. Jeho mama mala peniaze svoje, ako aj peniaze od sestier z Q. a vyberala peniaze aj z jeho účtu. Išlo o vkladnú knižku zo A. sporiteľne, kde mal úspory okolo 1.500.000 Sk. takéto úspory mal približne v rokoch 1998-2000. So žalobkyňou

žili už pred uzavretím manželstva, ale hospodárili samostatne. Žalobkyňa mala peniaze vo Z., a on mal vlastnú vkladnú knižku. Po uzavretí manželstva to trvalo istú dobu a následne mu začala uvoľňovať peniaze. Išlo o peniaze, ak ich potrebovali na kuchyňu a na nejaké zariadenie. Každý si vozil svoje peniaze a každý hospodáril so svojou výplatou sám. Najprv im na bývanie bolo strhávané samostatne z platu a následne, keď už mali samostatné bývanie, tak väčšia časť na bývanie išla z jeho platu. Z peňazí obidvoch sa kupovalo zariadenie, doplnky, riady do domácnosti. Príjem mal okolo 1.200 mariek v čistom, keď prišiel pracovať do G.. Potom keď mal zamestnanie, tak jeho príjem bol 800-900 eur. Práce na začiatku, murovacie práce do kolaudácie, tak tie financoval z vlastných finančných prostriedkov s tým, že myslí tie finančné prostriedky, ktoré mal našetrené pred uzavretím manželstva ako aj prostriedky, keď hospodárili samostatne po uzavretí manželstva. Nevedel sa vyjadriť k sume, ale podľa jeho názoru nie je možné, aby každý z nich investoval po 100.000 eur zo spoločného. Z oddeleného majetku žalobkyne bolo niečo financované, ale bolo to do zariadenia domu, nábytok, sedačky, atď.. Podľa jeho názoru sa do rekonštrukcie rodinného domu investovalo okolo 1.500.000 Sk. Strechu kupoval on, práce sa riešili cez Ing. M., to dávali jemu a podlahy kupovali spolu, aj interiérové dvere vrátane zárubní. Pokiaľ zarábali okolo 800 eur z týchto peňazí aj míňali, aj na oblečenie, aj chodili domov, kupovali dary. Domov chodili tak dvakrát do roka. Po skončení školy robil ako učiteľ s platom 5.000-6.000 Sk. V roku 1995 odchádzal do G. s tým, že mal nejaké peniaze, ktoré dostal od rodičov a stavebné sporenie. Na stavebnom sporení mal našetrených 150.000 alebo 200.000 Sk. Úspory na vkladnej knižke boli vytvorené v období od roku 1995 do roku 2000. Prvá jeho sestra odišla do Q. v rokoch 1992-1993 a druhá v roku 1999. Nevedel uviesť v akej výške mu poskytli finančné prostriedky sestra a jeho rodičia. Zo sumy 1.500.000 Sk jeho úspory mohli byť vo výške 1.000.000 Sk. V roku 1996 si kúpil motorové vozidlo v hodnote 18.000 mariek. Celú cenu vyplácal naraz v hotovosti. Rodičia nedokončovali dom, nakoľko nemali toľko peňazí. Sestry peniaze dávali rodičom, avšak nevedel uviesť, v akej výške, nakoľko tieto veci neriešil. Už len dostal peniaze od mamy. Sestry naďalej vypomáhajú finančne jeho rodičom. Pokiaľ ide o účtovné doklady z realizovanej rekonštrukcie, pri oknách tam sa to robilo cez známeho žalobkyne a ďalšie práce a materiál sa nerobili oproti dokladu. Podľa jeho názoru pokiaľ s niekým žije človek spolu, môže nadobudnúť dojem, že keď sa niečo robí, má v tom podiel. Ďalej uviedol, že suma 1.500.000 Sk sa mu podarila ušetriť v období rokov 1995-1998 z toho, čo mal príjem, stavebné sporenie a to, čo dostal od rodičov.

12. Žalobkyňa následne na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 rozporovala skutkové tvrdenia žalovaného o príspevkoch sestier do rekonštrukcie, nakoľko sestra W. po ukončení školy bola zamestnaná dva roky, následne rok bola nezamestnaná, do Q. odchádzala z toho dôvodu, že bola nezamestnaná a na územie SR sa vrátila až v roku 2000, keď získala zelenú kartu. Ak mohla prispievať rodičom žalovaného, tak jedine ona, avšak určite nie do ich rekonštrukcie domu. Sestra N. odchádzala do Q. až po ich svadbe, teda v čase, keď už boli v G., mala dve deti a rodičom aj z toho dôvodu finančne nevypomáhala.

13. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 25.9.2017 uviedol, že podľa znaleckého posudku znalca Ing. M. L., č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX boli investície do rodinného domu s č. XXXX realizované v dvoch etapách a to v roku 2000-2001 a v rokoch 2001-2006. Vo svojom znaleckom posudku znalec konštatuje, že väčšina prác bola realizovaná bez dokladu, preto je potrebné vychádzať z hodnoty prác bez DPH. Pokiaľ teda v rokoch 2000-2001 mali byť realizované práce a dodávky v sume 66.555,82 eur bez DPH, tak tieto práce neboli a logicky nemohli byť financované zo spoločných prostriedkov strán sporu. Vychádzajúc z deklarovaných príjmov strán sporu v čase od 26.9.1998 do 31.12.2001 vo výške cca po 800 eur mesačne je zrejmé, že rekonštrukcia nebola a ani nemohla byť realizovaná zo spoločných prostriedkov strán sporu. Obaja za toto obdobie zarobili po cca 21.600 eur, pričom v G. pracovali už od roku 1995, teda pokiaľ aj boli použité nejaké finančné prostriedky na rekonštrukciu rodinného domu, tak išlo o zdroje nadobudnuté pred uzatvorením manželstva, a to bez ohľadu na to, ktorý z manželov tieto zdroje poskytol. V tom čase bol dom rozostavaný a do konca roku 2000 bol v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho sestry, teda nešlo o výlučne oddelený majetok jedného z bývalých manželov, pričom práce a dodávky stavebných prác v tomto období boli realizované aj z finančných prostriedkov vo výške 5.562,80 eur, ktoré boli žalovanému vyplatené zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXX X XX, ktorá vznikla dňa 23.12.1992. Aj pri hodnote stavebných prác a dodávok realizovaných v rokoch 2001-2006 je potrebné vychádzať z ich ceny bez DPH, t.j. v sume 65.155,30 eur a od tejto sumy odpočítať čiastku 3.026 eur, ktorú tvoria práce realizované svojpomocne, čiže hodnota prác a dodávok by mala činiť 62.129,30 eur. V hodnote investícií sú zahrnuté aj kompletne vybavené kuchyne, zariadenia kúpeľní, kozub s krbovou vložkou. Žalobkyňa navrhla do vyporiadania BSM manželov pojať vklady na bankových účtoch, tak podľa výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo

Z., a.s., pobočka O. ku dňu 11.1.2007, kedy už strany sporu spolu nežili a neviedli spoločnú domácnosť) bolo nasporených 474.468,97 Sk, t.j. 15.746,35 eur. Naviac na investície do domu, ktorý sa stal po roku 2000 oddeleným majetkom žalovaného, boli použité aj finančné prostriedky zo stavebného úveru vo výške 271.162,10 Sk (9.000 eur), ktorý bol stranám sporu poskytnutý O. A. sporiteľňou, a.s. a ktorý bol čiastočne splácaný počas trvania BSM a následne, od roku 2007, hradený výlučne žalobcom, ako aj prostriedky z oddeleného majetku žalobkyne (sociálne dávky za rok 1995-1997 vyplatené v G.), ako aj finančné výpomoci rodičov žalovaného a jeho sestier.

14. Žalobkyňa v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 6.11.2017 uviedla, že si je vedomá časovej a finančnej náročnosti konania, avšak aj v prípade mimosúdneho vyrovnania je potrebné zohľadniť minimálne fakt, že počas trvania manželstva a BSM boli preukázateľne do výlučného vlastníctva žalovaného (rodinný dom v K.) finančné prostriedky patriace do BSM. Žalovaný vo svojom stanovisku nespochybnil znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že investície do rodinného domu boli realizované v dvoch etapách, v rokoch 2000-2001 v sume 66.555,82 eur bez DPH a v rokoch 2001-2006 bolo investovaných 65.155,30 eur bez DPH. S poukazom na túto skutočnosť má za to, že v ďalšom priebehu konania je potrebné vychádzať z toho, že počas trvania manželstva a teda aj BSM bolo do výlučného vlastníctva žalovaného investovaných 131.711,12 Eur bez DPH, t.j. 142.661,34 Eur s DPH. Vo vzťahu k výplate sumy 5.652,80 eur, ktoré boli žalovanému vyplatené zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX XX, ktorá vznikla dňa 23.12.1992 uviedla, že aj z potvrdenia, ktoré predložil žalovaný je zrejmé, že táto zmluva bola zrušená k 22.2.2000, t.j. už v čase trvania BSM, pričom nie je vylúčené, že na stavebné sporenie boli poukazované prostriedky aj po uzatvorení manželstva. Žalobkyňa vzhľadom k faktu, že nie je zrejmé, či v danom prípade evidencia zrušeného účtu stavebného sporenia za obdobie od uzatvorenia manželstva do dňa výplaty finančných prostriedkov, akceptuje, aby suma 5.652,80 eur, ktorá bola žalovanému vyplatená, bola odpočítaná z hodnoty stavebných prác a dodávok realizovaných v roku 2000-2001. Pokiaľ ide o druhú etapu rekonštrukcie a sumu prác realizovaných svojpomocne žalovaným vo výške 3.036 eur, žalobkyňa súhlasí s tým, aby táto suma bola odpočítaná od hodnoty stavebných prác a dodávok realizovaných v rokoch 2001-2006. Nie je však podľa žalovanej možné bezvýhradne súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že je potrebné vychádzať z ceny stavebných prác a dodávok bez DPH, pretože minimálne dodávka kuchyne, krbovej vložky ako aj iných položiek boli preukázateľne realizované na faktúru a teda bola riadne hradená DPH. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že stavebný úver, ktorý bol stranám sporu poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. vo výške 9.000 eur hradil od roku 2007 výlučne on, žalobkyňa zdôrazňuje, že po odchode zo spoločnej domácnosti si riadne plnila finančné záväzky titulom BSM, okrem splátok úveru (po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti zostalo k úhrade 24 splátok, z toho 15 splátok uhradila žalobkyňa, len 9 splátok uhradil žalovaný) tiež platila poistku a iné platby súvisiace s motorovým vozidlom, ktoré užíval žalovaný, pričom žalovaný ani nepreukázal, akú sumu na tomto úvere splatil. Ak žalovaný tvrdí, že na investície rodinného domu boli vynaložené prostriedky z oddeleného majetku žalobkyne, a to sociálne dávky za roky 1995-1997, žalobkyňa k tomu uvádza, že tieto jej boli vyplatené po uzatvorení manželstva a vzniku BSM a teda išlo o prostriedky patriace do BSM, investované do výlučného majetku žalovaného. Žalobkyňa namietala, aby rodičia či súrodenci žalovaného zásadným spôsobom vypomáhali stranám sporu s rekonštrukciou, práve naopak. Sumarizujúc uvedené, je žalobkyňa ochotná vo vzťahu k ďalšiemu postupu v konaní v súvislosti v nákladmi vynaloženými na rekonštrukciu rodinného domu žalovaného z prostriedkov patriacich do BSM vychádzať z hodnoty stavebných prác bez DPH, t.j. zo sumy spolu 131.711,12 eur s tým, že z tejto sumy bude odpočítaná suma 5.652,80 eur (výplata zo stavebného sporenia žalovaného) a suma 3.026 eur (práce realizované svojpomocne žalovaným) t.j. na účely ďalšieho konania akceptovať hodnotu stavebných prác realizovaných na rodinnom dome v roku 2000-2006 vo výške 123.032,32 eur.

15. Žalobkyňa a žalovaný po viacerých pojednávaniach zahrnuli do masy BSM a predmetom vyporiadania sa stali len finančné prostriedky tvoriace BSM investované do oddeleného majetku žalovaného (rodinného domu) a finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z. úverovej banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009 a finančné prostriedky na vkladnej knižke č. XXXXXXX zriadenej k účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2017 strany zhodne uviedli, že do rozsahu vyporiadavaného K. nežiadajú zahrnúť hnuteľné veci pod písmenom a) až t) v zmysle vyjadrenia žalobkyne zo dňa 6.11.2017 a na pojednávaní konanom dňa 23.1.2018 súhlasne uviedli (viď zvukový záznam z pojednávania zo dňa 23.1.2018), že finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s., pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009 s tým, že tieto netvoria predmet vyporiadania K., ako aj peňažné prostriedky na účtoch vedených na žalovaného podľa stavu ku dňu 12.11.2009,

predmetom masy vyporiadavaného BSM ostali len finančné prostriedky určené na úplné vyrovnanie z prostriedkov investovaných z BSM do oddeleného majetku žalovaného (rodinného domu) a finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z. úverovej banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009 a finančné prostriedky na vkladnej knižke č. XXXXXXX zriadenej k účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009, preto v súlade s uvedenou skutočnosťou ako aj v súlade s tým, že sa jedná o tzv. konanie iudicium duplex a že uvedenou žalobou sa uplatňuje nárok na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob vyporiadania vzťahu vyplýva z osobitného predpisu medzi účastníkmi konania, súd konal len o tej časti, ktorú urobili predmetom konania strany sporu (o zvyšnej časti preto nerozhodoval samostatným výrokom o zastavení, resp. zamietnutí žaloby).

16. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne učinili predmetom vyporiadnia. Obaja účastníci zhodne tvrdili a nežiadali zahrnúť do BSM hnuteľné veci a peňažné prostriedky na účtoch vedených žalobkyňou a žalovaným tvrdiac, že uvedené veci nebudú považovať za majetok patriaci do BSM. Z uvedeného dôvodu ako aj skutočnosti, že v danom prípade ide o tzv. usporiadavaciu žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob vyporiadania vzťahu vyplýva z osobitného predpisu medzi účastníkmi konania, predmetom konania boli len finančné prostriedky vnesené z prostriedkov BSM do oddeleného majetku žalovaného a finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z. úverovej banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009 a finančné prostriedky na vkladnej knižke č. XXXXXXX zriadenej k účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009.

17. Zopakujúc uvedené po tom, čo účastníci konania nezahrnuli do masy vyporiadavaného BSM, a teda predmetom aj predmetom vyporiadania hnuteľné veci a peňažné prostriedky na účtoch vedených na žalovaného, ako aj finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s., pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009 s tým, že tieto netvoria predmet vyporiadania BSM, ostala predmetom vyporiadavania suma finančných prostriedkov z BSM, ktoré boli za trvania manželstva investované do majetku žalovaného a finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z. úverovej banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009 a finančné prostriedky na vkladnej knižke č. XXXXXXX zriadenej k účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s. pobočka O. podľa stavu ku dňu 12.11.2009.

18. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 26.9.1998 manželstvo. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/49/2009 zo dňa 21.10.2009 bolo manželstvo strán sporu rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2009. V priebehu trvania manželstva manželia realizovali rekonštrukciu a zariadenie rodinného domu, pričom celkový objem finančných prostriedkov (cena vecí a prác) investovaný na dostavbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti, rozostavanej stavby rodinného domu súp. č. XXXX a jeho príslušenstva postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX v K., zapísaného na LV č. XXXX vedenom U. úradom K., činí XXX.XXX,XX eur s V., XXX.XXX,XX eur bez DPH, pričom práce vykonávané žalovaným svojpomocne boli v hodnote 3.026 eur (viď znalecký posudok znalca Ing. M. L., č.l. 162 spisu).

19. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z. úverovej banke, a.s. pobočka O. plynie, že stav na uvedenom účte k 31.12.2009 bol 561,63 eur. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX plynie, že ku dňu zániku BSM bol stav na účte vo výške 127,25 eur.

20. Ako uvádza právna teória, konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tzv. iudicium duplex (obidvaja účastníci majú postavenie ako žalobcu, tak žalovaného). Ak podá návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva jeden z bývalých manželov, je tým konzumované žalobné právo druhého, preto argumentácia žalovaného ohľadom dôkazného bremena žalobkyne, pokiaľ sa jedná o rozsah BSM ako aj preukazovania a rozporovania tvrdených skutočností neobstojí. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že do oddeleného majetku neboli vnesené finančné prostriedky tvoriace masu BSM v čase trvania manželstva vypočítané znalcom v znaleckom posudku, je jeho povinnosťou tieto

svoje tvrdenia podporiť dôkazmi. Nespornou skutočnosťou a to tvrdili obe strany sporu, že rekonštrukcia rodinného domu prebiehala v čase trvania manželstva (bezpodielového spoluvlastníctva manželov), preto je dôkaznou povinnosťou toho, kto tvrdí, že investície boli realizované z prostriedkov netvoriacich BSM, preukázať, že sa tak dialo z týchto iných prostriedkov.

21. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2017 strany sporu upustili od návrhov na ďalšie dokazovanie, čo potvrdili aj na pojednávaní konanom dňa 23.1.2018 s tým, že ujasnili rozsah BSM s tým, že ustálili, že predmetom vyporiadania masy BSM nebudú hnuteľné veci, finančné prostriedky na účtoch žalovaného ani finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s pobočka O. podľa stavu ku dňu XX.XX.XXXX a vyhlásili, že návrhy na doplnenie dokazovanie nemajú.

22. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať.

23. Zhodným tvrdením účastníkov konania podľa názoru súdu bolo to, že žalobkyňa a žalovaný mohli zarobiť G. v čase trvania manželstva každý po 800 eur v čistom mesačne (po prepočte na mesiace od 9/1998 do 9/2006, t.j. za uvedené obdobie 96 mesiacov x 800 eur je 76.800 eur na jedného). Nerozporovanou skutočnosťou bola tiež tá skutočnosť, že si obaja privyrábali aj na prepitnom, nadčasmi, vianočnými prémiami a príjmami z vedľajšieho zamestnania (starostlivosť o dom, žehlenie, upratovanie), čo bolo podporené aj predloženým kalendárom, v ktorom boli vyznačované dátumy, v ktorých sa uvedené práce nad rámec riadneho výkonu práce realizovali, kto ich vykonával a či v daný deň pracovali obaja. Z výpovede svedkyne Q. Y. plynie, že žalobkyňa a žalovaný žili skromne, na dovolenky nechodili, celé dni boli v práci, keďže za účelom rekonštrukcie domu vycestovali a všetky prostriedky dávali do rekonštrukcie domu.

24. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že do rekonštrukcie rodinného domu boli investované prostriedky z BSM, čo potvrdil sám žalovaný na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 s tým však, že neakceptoval len požadovanú výšku na vyrovnanie podielov. Zároveň potvrdil v konečnom dôsledku vyjadrenie žalobkyne o tom, že došlo k omylu v tvrdení o výške prostriedkov investovaných z jej oddeleného majetku do jeho oddeleného majetku, keď uviedol, že z oddeleného majetku žalovanej bolo len niečo financované, ale to bolo len do zariadenia domu.

25. Rozpornými a nelogickými v tejto súvislosti boli vyjadrenia žalovaného, ktorý na jednej strane na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 tvrdil, že jeho rodičia mu poskytli prostriedky na rekonštrukciu rodinného domu a na strane druhej tvrdí, že rodičia nemali dostatok peňazí a finančne rodičom vypomáhajú sestry. Zároveň v spojení s tvrdením, že rodičia nemali toľko peňazí, alogickým je aj tvrdenie, že v rokoch 1995-1998 sa mu podarilo pri príjme 1200 mariek mesačne ušetriť 1.500.000 Sk, pričom v tom čase kúpil zo svojich prostriedkov auto v sume 18.000 mariek, ktoré vyplatil naraz v hotovosti a zároveň tých 1.500.000 Sk mala podľa neho stáť celá rekonštrukcia rodinného domu. Žalovaný, na ktorého strane je dôkazné bremeno, po tom čo preukázateľne bolo potvrdené, že rekonštrukcia domu bola realizovaná počas trvania BSM, nenavrhoval ani neprodukoval také dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že znalcom stanovená výška prostriedkov investovaných do jeho majetku nebola realizovaná z prostriedkov patriacich do BSM.

26. Čo sa týka investície na výlučné vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnosti spoločne užívanej účastníkmi konania a to domu v K., tak súd na základe vypracovaného znaleckého posudkov ustálil, že zo spoločných prostriedkov účastníkov bola vynaložená na výlučný majetok žalovaného suma 131.711,12 eur bez DPH po odpočítaní sumy 3.026 eur, 5.652,80 eur a sumy 10.000 eur z výlučných prostriedkov žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky poskytol niekto z rodinných príslušníkov žalovaného a ani žeby ich poskytol žalovaný zo svojich výlučných prostriedkov, neboli o tom poskytnuté súdu dostatočné listinné dôkazy. Súd pri určení tejto hodnoty materiálov a prác vychádzal zo znaleckého posudku, keď v konaní neboli účastníkmi konania produkované dôkazy ohľadne presnej výšky sumy, ktorá sa na tento účel skutočne vynaložila, pričom ohľadne týchto nákladov súd poukazuje na to, že nielen hodnotu materiálu, ktorý bol zaplatený zo spoločných prostriedkov, ale aj hodnotu prác, ktorá bola zo spoločných prostriedkov vyplatená v súvislosti s vecou vo výlučnom

vlastníctve jedného z manželov treba vyporiadať. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka totiž nerozlišuje do akej podoby sa pretransformoval výdavok zo spoločného majetku, či sa zaplatil materiál alebo práca na jeho zabudovanie do výlučného majetku jedného z manželov. Citované ustanovenie vyžaduje len to, aby sa nahradilo čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok.

27. Teda opakujúc sa pri určení výšky finančných prostriedkov určených na úplné finančné vyrovnanie súd vychádzal z hodnoty finančných prostriedkov investovaných na dostavbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti stanovenej znalcom vo výške 131.711,12 eur bez DPH majúc za to, že väčšina stavebných prác bola realizovaná bez dokladov po odpočítaní sumy 3.026 eur (hodnota prác vykonaných svojpomocne žalovaným), odpočítaní sumy 5.652,80 eur (výplata stavebného sporenia žalovaného) a sumy 10.000 eur vnesenej žalovaným z jeho výlučného majetku, teda v sume 113.032,32 Eur.

28. V zhode s týmto záverom je aj obsah komunikácie žalovaného so žalobkyňou (viď č.l. 119), v ktorej uvádza, že polovica domu patrí jej s tým, že je to aj žalobkyne. Uvedenú sumu, teda súd aj považoval za to, čo obe strany sporu v priebehu trvania BSM vynaložili z prostriedkov BSM do výlučného vlastníctva žalovaného.

29. Takto určenú sumu súd rozdelil na polovicu vo výške 56.516,16 eur, pričom od uvedenej sumy odpočítal polovicu sumy vo výške 280,82 eur (561,63 eur/2) vedenej na účte č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z. úverovej banke, a.s. pobočka O. a polovicu sumy 63,63 eur (127,25 eur) z finančných prostriedkov na vkladnej knižke č. XXXXXXX zriadenej k účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v E. banke, a.s., pobočka O., ktorý bol na účtoch ku dňu zániku BSM.

30. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

31. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadať na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov a tiež nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícii vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok. Základnou právnou domnienkou pre vyporiadanie je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Táto zákonná domnienka je vyvrátiteľná, preto nie je vylúčené, aby pokiaľ ktorýkoľvek z manželov preukáže, že podiely oboch manželov budú hodnotené rôzne, a to v závislosti na zistených skutkových okolnostiach. Odklon od rovnosti podielov na majetku patriaceho BSM je možné za situácie, kedy zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty a ako sa každý z manželov staral o rodinu.

32. Predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, veci ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedeného z manželov a s výnimkou vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 . Z tohto vyplýva, že z BSM zákon vyníma veci v prípade ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený majetok manželov. Veci získané darovaním nadobúda obdarovaný manžel tiež do svojho oddeleného vlastníctva. Pokiaľ obdarovaní boli obaja manželia spoločne, získavajú vec do podielového spoluvlastníctva. Aké budú ich podiely, závisí od obsahu darovacej zmluvy alebo sa použije zákonná domnienka, že podiely oboch obdarovaných manželov sú rovnaké. Pri rozhodovaní o návrhu na vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Súd pri vyporiadaní vychádza z kogentného ust. § 150 OZ. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom

majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie. Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

33. Pri vyporiadaní BSM (ktorého predmet tvorili už len finančné prostriedky investované do oddeleného majetku žalovaného a výška ktorých bola preukázaná vykonaným znaleckým dokazovaním ako aj prostriedky na dvoch účtoch, účte č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z.verovej banke, a.s. pobočka O. a vkladnej knižke k účtu č. XXXXXXXXXX, súd pristúpil k vypriadaniu tak, že zohľadnil hodnotu prác vykonaných svojpomocne žalovaným v sume 3.026 eur, výplatu stavebného sporenia žalovaného v sume 5.652,80 eur a sumu 10.000 eur, ktoré žalobkyňa vniesla z oddeleného majetku do oddeleného (suma tvrdená žalobkyňou s tým, že išlo o nákup zariadenia kuchyne (linky a spotrebičov v nej) a aj suma potvrdená žalovaným pri výsluchu, že táto bola vnesená z oddeleného majetku žalovanej) a vyporiadal len zvyšnú sumu, ktorá bola poskytnutá obomi manželmi z prostriedkov, ktoré získali počas manželstva, ktorú rozdelil v zmysle hlavnej zásady uvedenej v § 150 Občianskeho zákonníka, a to, že tieto podiely sú rovnaké. Zároveň od uvedenej sumy 56.516,16 eur odpočítal polovicu súm vedených na účtoch, účte č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z. úverovej banke, a.s. pobočka O. a vkladnej knižke k účtu č. XXXXXXXXXX ku dňu zániku K. a uložil žalovanému na úplné vyrovnanie uhradiť žalobkyni sumu 56.171,71 eur. Vzhľadom na výšku uvedenej sumy súd postupom podľa § 232 ods. 2 určil dlhšiu lehotu splatnosti.

34. Súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníkov konania. Pokiaľ neboli v odôvodnení uvedené zdôvodnenia na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, súd poukazuje na to, že je postačujúce len tie zdôvodňovať, ktoré majú pre vec podstatný význam, a to s poukazom na uznesenie ÚS SR z 23.06.2004, III. ÚS 209/04, rozsudok ESĽP Garciaruiz v. Španielsko z 21.01.1999, Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998.

35. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v záujme obidvoch účastníkov konania; rozdelenie majetku aj v danom prípade prebehlo v súlade so zásadou zachovania parity podielov bývalých manželov v zmysle § 150 OZ. Vo všeobecnosti návrh na vyporiadanie BSM môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov (tzv. iudicium duplex); súd nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania BSM pre charakter sporu, čo v praxi znamená, že súd bez ohľadu na návrhy strán sporu postupuje ex offo. Táto skutočnosť sa premietla aj do rozhodnutia o náhrade trov konania s tým, že žiaden z účastníkov nemal vo svojich návrhoch plný úspech, preto súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

36. V konaní bol ustanovený znalec, ktorému vznikli náklady na vypracovanie znaleckého posudku, preto mu súd priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov s tým, že zaviazal žalobkyňu a žalovaného, každého v jednej polovicu nahradiť mu vzniknuté trovy s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

37. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. Vo vzťahu k bodu I. výrokovej časti napadnutého rozsudku odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne pojal do BSM peňažné vklady na bankových účtoch ku dňu 12.11.2009.

39. Je síce pravdou, že k tomuto dátumu nadobudol právoplatnosť rozsudok OS Bardejov sp. zn. 1C 49/2009, avšak zo zhodných vyjadrení účastníkov je zrejmé, že žalobkyňa už v októbri 2006 asi na dva mesiace odišla za svojim novým partnerom a vo februári 2007 opustila spoločnú domácnosť natrvalo.

40. Po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou, činil zostatok na bankovom účte č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z., Q..A.., O. O., 13.709,41 eura a následne boli žalobkyňou realizované výbery a prevody z tohto účtu (mimo iného dňa 20.03.2009 prevod 6.000 eur na účet v talianskej banke) a ňou spotrebované v sume 13.147,48 eura, takže ku dňu zániku BSM činil zostatok na tomto účte už iba 567,63 eura.

41. Uvedené skutočnosti boli súdu prvej inštancie známe z výpisov z tohto bankového účtu, ktoré mal ako listinné dôkazy k dispozícii, no napriek tomu túto skutočnosť nesprávne právne posúdil.

42. Obdobne žalovaný namieta túto skutočnosť aj vo vzťahu k účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v E., O. O., z ktorého bol žalobkyňou uskutočnený výber v sume 700 eur dňa 21.12.2006 a v sume 500 eur dňa 16.01.2007, ktoré boli žalobkyňou rovnako použité v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

43. V ďalšej časti podaného odvolania žalovaný poukázal na to, že pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov.

44. Podľa názoru žalovaného, dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobkyňu.

45. Postup súdu, ktorý hodnotu investícií zo spoločného majetku na oddelený majetok žalovaného určil podľa znaleckého posudku, považuje za nelogický a nesprávny.

46. Z deklarovaných príjmov žalobkyne a žalovaného nemožno dospieť k záveru, že predmetné práce mohli byť financované zo spoločných prostriedkov. Rozporné sú aj tvrdenia žalobkyne v priebehu konania, že zo svojich výlučných prostriedkov investovala do rekonštrukcie rodinného domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, sumu 3 milióny Sk.

47. Aj v priebehu súdneho konania žalovaný tvrdil a tvrdí to aj teraz, že financovanie rekonštrukcie rodinného domu bolo komplikované, bolo a aj muselo byť financované aj z oddelených prostriedkov oboch účastníkov, ktoré mali nasporené od roku 1995 (tvrdí to aj žalobkyňa vo svojej žalobe) a ktoré spoločne zarobili v rokoch 1995 - 1998 v G., pričom v tom čase ešte išlo o finančné prostriedky nepatriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva, keďže manželstvo uzatvorili až 26.09.1998, ako aj z prostriedkov patriacich sestre žalovaného N. I., ktorá pred svojim odchodom do F. odpredala byt v K. na G. ulici a kúpnu cenu 520.000,- Sk a časť týchto peňazí ponechala žalovanému na rekonštrukciu domu s tým, aby mala počas svojich pobytov na A. zabezpečené ubytovanie pre seba a svoju rodinu. Minimálne prvá etapa rekonštrukcie rodinného domu v rokoch 2000 - 2001 nemohla byť financovaná z prostriedkov tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, keďže účastníci objektívne nemohli tak 26.09.1998 tieto zdroje naakumulovať. Naviac, bolo by nelogické, aby na túto rekonštrukciu používali iba zdroje, ktoré priebežne zarábali v G. a neboli by použité ich vlastné úspory a príjmy počas pracovného pobytu v Nemecku (1995 - 1998), keďže podľa zhodných tvrdení účastníkov, do G. odišli v roku 1995 práve preto, aby si zarobili na rekonštrukciu domu.

48. Je pravdou, že na dostavbu a rekonštrukciu rodinného domu mohli byť použité prostriedky v sume 131.711,12 eura, avšak akým spôsobom dospel súd prvej inštancie k záveru, že všetky tieto stavebné práce boli financované z prostriedkov tvoriacich BSM, zostalo nezodpovedané a prejavom určitej svojvôle súdu pri hodnotení dôkazov, na základe čoho súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj vo väzbe na nesprávne právne posúdenie veci.

49. Napokon odvolateľ zdôraznil, že keďže súd prvej inštancie neustálil hodnotu hnuteľných vecí, o ktoré žalobkyňa zobrala svoju žalobu so súhlasom žalovaného späť, je jeho rozhodnutie aj zmätočné a nepreskúmateľné.

50. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Ďalej uviedla, že pokiaľ žalovaný poukazuje na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je, v intenciách následnej relatívnej neplatnosti právnych úkonov potrebné uviesť, že do dnešného dňa žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by akékoľvek nakladanie s týmito finančnými prostriedkami po

odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti namietal - v konečnom dôsledku, nemal ani dôvod - žalobkyňa si totiž po odchode zo spoločnej domácnosti riadne plnila finančné záväzky titulom BSM, okrem splátok úveru (po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti zostalo k úhrade 24 splátok, z toho 15 splátok uhradila žalobkyňa, len 9 splátok uhradil žalovaný), tiež napr. platila poistku a iné platby súvisiace s osobným motorovým vozidlom, ktoré užíval výlučne žalovaný.

51. Žalobkyňa nepopiera, že časť z týchto finančných prostriedkov spotrebovala na uspokojenie svojich základných potrieb (napr. nákladov na bývanie a podobne), dôvodom však bolo výlučne to, že zo spoločnej domácnosti odišla bez akéhokoľvek hnuteľného vybavenia a žalovanému a jeho rodine prenechala počas manželstva kompletne vybudovaný a zariadený rodinný dom. Pokiaľ žalovaný poukazuje na výbery z bankového účtu v sume 700 eur (21.12.2006) a následne v sume 500 eur (16.01.2007), išlo o výbery finančných prostriedkov, ktoré boli realizované v čase, keď strany žili v spoločnej domácnosti (t.j. príprava na spoločné vianočné sviatky, nákup žltej rozkladacej pohovky do domu, oslava narodenín žalovaného a podobne), čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj žalovaný, ktorý sám uvádza, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť vo februári 2007.

52. Finančné prostriedky investované do rekonštrukcie rodinného domu pochádzali z BSM, ako rozhodujúceho zdroja. Pokiaľ žalovaný tvrdí opak, bolo na žalovanom, aby túto skutočnosť preukázal.

53. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

54. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

55. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

56. Súd prvej inštancie do vyporiadania BSM zahrnul tie veci (majetkové práva), ktoré účastníci urobili predmetom vyporiadania. S týmto postupom, rešpektujúcim vôľu strán sporu sa stotožňuje aj odvolací súd. Nemožno preto súhlasiť s námietkou, že súd prvej inštancie pochybil, ak neustálil hodnotu hnuteľných vecí, o ktoré žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť - so súhlasom žalovaného.

57. Vo vzťahu k bodu I. výrokovej časti napadnutého rozsudku žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne pojal do BSM peňažné vklady na bankových účtoch ku dňu 12.11.2009 (právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva), napriek zhodným vyjadreniam strán sporu, že žalobkyňa v októbri 2006 asi na dva mesiace odišla za svojim novým partnerom a vo februári 2007 opustila spoločnú domácnosť natrvalo, pričom, podľa názoru žalovaného uvedeného v podanom odvolaní, od uvedeného obdobia do rozvodu manželstva došlo zo strany žalobkyne k vybratiu finančných prostriedkov z účtu č. XXXXXXXXXX vedenom vo Z., a.s., pobočka O. v sume 13.147,78 eura a z účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v E., pobočka O. v sume 700 + 500 eur a ich použitiu v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 OZ.

58. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13.11.2017 (č.l. 283) navrhol, „aby žalobkyňa zdôvodnila pohyby na účtoch od 01.01.2007 do zániku manželstva a to na účte XXXXXXXXXX/XXXX“.

59. Žalobkyňa reagujúc na uvedený návrh právneho zástupcu žalovaného pohyby na účtoch zdôvodnila nasledovne: „z týchto peňazí som splácala úver na kuchyňu, ktorá bola tiež súčasťou rekonštrukcie, poistku na auto, zelenú kartu, ktoré užíval žalovaný. Zvyšné prostriedky som použila na spotrebu a pre seba, keďže ostatné prostriedky som použila pre nás.“

60. Za tohto stavu, keďže zo strany žalovaného tieto tvrdenia žalobkyne už spochybnené neboli, nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, že za stav rozhodujúci pre vyporiadanie BSM považoval stav na účtoch ku dňu rozvodu manželstva. Len samotné tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že za základ pre vyporiadanie má slúžiť suma na účte č. XXXXXXXXXX (č.l. 289) ku dňu odchodu žalobkyne za svojim terajším manželom, bez ďalšieho odvolací súd nepovažuje za právne významné, poukazujúc aj na to,

že ďalšie tvrdenie žalovaného - o používaní týchto prostriedkov žalobkyňou v rozpore s ustanovením § 145 bolo prezentované žalovaným až po tom, čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

61. Nebolo preto možné na uvedenú odvolaciu námietku žalovaného v odvolacom konaní prihliadať.

62. Úlohou súdu prvej inštancie v tomto konaní bolo tiež vyporiadať investície zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich.

63. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že investície na výlučné vlastníctvo žalovaného - rozostavanej stavby rodinného domu súpisné č. XXXX a jeho príslušenstva, postaveného na pozemku parcela č. XXXX/XX v K., zapísaného na LV č. XXXX, vedenom U. úradom K., boli stranami sporu vynaložené v priebehu trvania manželstva, teda z prostriedkov z BSM.

64. Žalovaný na pojednávaní dňa 31.01.2014 vo svojej výpovedi uviedol, že si nerobil prepočet toho, koľko celá rekonštrukcia rodinného domu stála. Nemožno teda vyčítať súdu prvej inštancie zvolený procesný postup, ak na vyriešenie otázky, koľko prostriedkov sa skutočne vynaložilo na dostavbu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nariadil znalecké dokazovanie.

65. Ak znalec prijal záver (bod 1.), podľa ktorého odhad finančných prostriedkov (cena vecí a prác) investovaný na dostavbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti - rozostavanej stavby rodinného domu súpisné č. XXXX a príslušenstva, v období od roku 2000 do roku 2006 činí 131.711,12 eura, mal súd prvej inštancie dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie o vyporiadaní investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich.

66. Vzhľadom k súdom zisteným skutočnostiam, že v období od roku 2000 do roku 2006 boli strany sporu manželmi, bolo možné úvahu súdu prvej inštancie o vynaložení investícií zo spoločného majetku manželov zvrátiť len preukázaním tvrdenia žalovaného, že prevažné sumy preukázateľne vynakladané za trvania manželstva na svoj oddelený majetok boli výlučne z jeho prostriedkov a pod.

67. Dôkazné bremeno má ten, kto túto skutočnosť tvrdí - žalovaný, nie žalobkyňa, ako sa mylne domnieva a tvrdí žalovaný v podanom odvolaní.

68. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a ich zdôvodnením (bod 23.) vo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena žalovaným.

69. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

70. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

71. Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (bod 37.) a uvedené odôvodnenie tvorí základ aj pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Návrhy strán sporu - aj v súvislosti s preskúmavaním správnosti napadnutého rozsudku nie je možné vyčleniť z tohto kontextu.

72. Z obsahu spisu a napadnutého rozsudku je zrejmé, že pri vyhlásení rozsudku a jeho písomnom vyhotovení došlo k inej zrejmej nesprávnosti, keď v bode II. došlo k pisárskej chybe a namiesto „vyplatiť žalobkyni“, súd uvádza „vyplatiť žalovanej“.

73. Súd prvej inštancie uvedené očividné pochybenie napraví vydaním opravného uznesenia v súlade s ustanovením § 224 CSP.

74. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).