Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/201/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne: T. I., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., T. X/XX, zastúpená JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou so sídlom N., X.P. XX, proti žalovaným: 1/ Ing. S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., R. X, 2/ Ing. H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., M. R. Q. XXX/XX, 3/ Ing. B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, zastúpená JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom N., M. R. Q. X, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 8C/227/2016-105 zo dňa 14. 02. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobkyne o určenie, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/ zo dňa 21. 09. 2016, týkajúca sa prevodu spoluvlastníckeho podielu v 1/2-ici zo žalovaného 2/ na žalovanú 3/ k nehnuteľnosti, bytu č. XX, nachádzajúcom sa na ulici T., súp. č. XXXX, vchod č. X, XX. poschodie v N., vedený na LV č. XXXX, kat. úz. N., ktorej vklad bol povolený 23. 09. 2016 pod V 8434/2016, je neplatná. Vo výroku II. zamietol žalobu o určenie, že zmluva o prevode vlastníctva bytu, uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zo dňa 17. 08. 2016, týkajúca sa prevodu spoluvlastníckeho podielu v 1/2-ici zo žalovaného 1/ na žalovaného 3/ k nehnuteľnosti, t. j. k predmetnému bytu, je neplatná. Vo výroku III. žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo výroku IV. žalovanej 3/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu žalobkyne zamietol z procesných dôvodov, pretože § 137 písm. d/ nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Za takúto právnu normu tak ako to v žalobe požaduje žalobkyňa nemožno považovať ust. § 40a OZ, podľa ktorého ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 140 OZ, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom) právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo znenia ust. § 40a nie je možné vyvodzovať, keďže pojem dovolať sa toto ustanovenie používa vo vzťahu k účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu a nie vo vzťahu k súdu. Rovnako nemožno procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa § 40a vyvodiť z ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, keďže toto ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým bola určená neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností, pričom nemožnosť vyplýva aj z odkazu pod 10eb k citovanému § 34 ods. 2 odkazujúcemu na § 228 ods. 2 CSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Vzhľadom na uvedené bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol prihliadnuc aj k tomu, že pre určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva medzi žalovaným 2/ a 3/ ako osobami blízkymi, t.j. súrodencami (§ 116 neboli splnené podmienky stanovené zákonom. Vzhľadom na uvedené, ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania okrem výsluchu strán zamietol. Ďalej dodal, že pri úspechu a určení, že zmluvy o prevode vlastníckeho práva sú neplatné, by žalobkyňa nedosiahla takú zmenu svojho právneho postavenia, akú chcela dosiahnuť, pretože na jej právnom postavení by sa nič nezmenilo a naďalej by zostalo neisté. Judikatúra zastáva názor, podľa ktorého ak má právna otázka (tu platnosť právneho úkonu), o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke - k existencii práva alebo právneho vzťahu (v danom prípade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky (neplatnosti právneho úkonu), ak je možné priamo žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu. Určovacia žaloba je pritom spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, lebo rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť podkladom pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Súdna prax ustálila, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech vo veci priznal žalovanej 3/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnili a preukázateľne im žiadne trovy nevznikli.

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ a žiadala ho zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na zmätočnosť rozhodnutia okresného súdu vo výroku II., kde uviedol, že zamieta žalobu o určenie, že zmluva o prevode vlastníctva bytu týkajúca sa prevodu spoluvlastníckeho podielu v 1/2-ici zo žalovaného 1/ na žalovanú 3/, pričom v žalobe sa domáhala neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Poukázala na to, že neplatnosti právnych úkonov sa domáhala z dôvodu porušenia jej predkupného práva (§ 40a podľa § 137 písm. c/ majúc za to, že na podaní žaloby má naliehavý právny záujem, nakoľko žalovaní sa voči nej vedome dopustili konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a zákonom s cieľom pripraviť ju a ťažko zdravotne postihnutého syna o strechu nad hlavou. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa stalo jeho postavenie neistým. Listom zo dňa 22. 02. 2016 nazvanom výzva na predkupné právo jej žalovaný 1/ navrhol kúpnu cenu svojho spoluvlastníckeho podielu zaplatiť v lehote 6 mesiacov od doručenia výzvy, prípadne ju vyzval aby navrhla iný termín zaplatenia kúpnej ceny. Týchto 6 mesiacov akceptovala listom zo dňa 10. 03. 2016, na čo žalovaný 1/ reagoval listom z 23. 03. 2016, v ktorom neuviedol, že by mal pocit, že z jej strany nedošlo k akceptácii 6-mesačnej lehoty, len jej pripomenul, aby bol uvedený ako spoluvlastník v kúpnopredajnej zmluve. Následnými krokmi žalovaného 1/ v spolupráci so žalovaným 2/, ktorými došlo žalovaným 1/ k porušeniu § 605 OZ, keď pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, ktorá bola vzájomne dohodnutá, previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného 2/. Pochybovať možno aj o dobromyseľnosti prevodu medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/. Žalovaný 2/ mal z jej listu vedomosť, že neodmietla predkupné právo, napriek tomu spoluvlastnícky podiel od žalovaného 1/ kúpil, tvrdiac, že tak s ňou bude môcť lepšie komunikovať o spoločnom predaji, napriek čomu ho zrýchleným vkladom previedol na sestru. V kúpnej zmluve medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/ sú uvádzané nepravdy, nakoľko žalovaná 3/ nikdy v predmetnom byte nebola, takže sa s ním nemohla oboznámiť a žalovaný 2/ kľúče od neho nemá. Nesúhlasila s tým, že ak došlo k porušeniu predkupného práva, nemá už naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ, keďže takáto žaloba môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy, a to hlavne výsluch ňou navrhnutej svedkyne potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, že jej na kúpu poskytla finančné prostriedky.

3. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaná 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadala taktiež rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keďže námietky žalobkyne ohľadne jeho zmätočnosti sú neopodstatnené vzhľadom k tomu, že sa jedná iba o chybu v písaní. Ku skutočnostiam uvádzaným žalobkyňou vo vzťahu k ňou uvádzaným listom uviedla, že z listu z 10. 03. 2016 vyplýva, že nechcela od žalovaného kúpiť jeho podiel, ale predmetný byt chcela predať, pričom z neho nevyplýva, že by akceptovala 6-mesačnú lehotu od doručenia výzvy na vyplatenie kúpnej ceny. Ani z listu z 13. 06. 2015 nevyplýva, že by si uplatňovala predkupné právo a predmetný byt chce predať, pričom predkupné právo odmietla aj v liste zo dňa 20. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 je účinný a v ňom je § 80 O. s. p. nahradený § 137 CSP, ktorým sa zmenili podmienky posudzovania naliehavého právneho záujmu. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a podľa § 137 písm. c/ pri prevode vlastníctva bytu zo žalovaného 2/ na ňu neobstojí, pretože nebolo povinnosťou žalovaného 2/ riešiť predkupné právo voči žalobkyni, keďže žalovaný 2/ a žalovaná 3/ sú súrodenci, t. j. v danom prípade išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu medzi blízkymi osobami (§ 116, § 140 . Vo vzťahu k uvedenému petitu žalobkyňa neuviedla naliehavý právny záujem. Pokiaľ by pripustila domnienku, že medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k bytu bez predkupného práva (čo nie je pravdou), je potrebné poukázať na to, že sa jedná iba o relatívne neplatný právny úkon a nemá to za následok neplatnosť následných právnych úkonov. Keďže žalobkyňa neuviedla naliehavý právny záujem, nemal súd dôvod v konaní pokračovať, ani zabezpečovať dôkazy. Predávajúci ju ubezpečil, že predmetný byt nadobudol v súlade so zákonom, že nie je v súdnom spore a že predkupné právo nie je potrebné riešiť, pretože právny úkon predaja a kúpy je robený medzi súrodencami, pričom sa aj presvedčila o tom, že na LV č. XXXX nebola zapísaná žiadna poznámka, ktorá by uvedené signalizovala, resp. signalizovala, že na byte je nejaká ťarcha. Z uvedeného vyplýva, že podiel v predmetnom byte nadobudla dobromyseľne, a preto sa domáhala ústavnoprávnej ochrany svojho vlastníckeho práva.

5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 3/ uviedol, že mal za to, že kupuje podiel, kde predkupné právo zo strany podielovej spoluvlastníčky, t. j. žalobkyne uplatnené nebolo.

6. Žalovaná 3/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ a 2/ uviedla, že s nimi súhlasí.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší v prípade, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ako aj v prípade, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Z ustanovenia § 140 vyplýva, že predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a ako také má vecnú povahu. Právnu podstatu predkupného práva je možné vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden individuálne určený subjekt, t.j. konkrétna oprávnená osoba (spoluvlastník) má právo nadobudnúť spoluvlastnícky podiel od druhého individuálne určeného subjektu (spoluvlastníka), t.j. od konkrétnej povinnej osoby ako prvý za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník ho chce previesť. Z uvedeného vyplýva, že hoci so svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník so svojou vecou, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Účelom predkupného práva je uprednostniť doterajších spoluvlastníkov pred tretími osobami, ktoré by vstúpili do nového spoluvlastníckeho vzťahu a z toho vyplývajúca snaha zákonodarcu týmto inštitútom minimalizovať počet sporov vyplývajúcich zo spoluvlastníckych práv.

10. Spoluvlastníci, ktorí sú oprávnení z predkupného práva, majú pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý bol povinný z predkupného práva, na výber, či sa budú domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy podľa § 40a v spojení s § 140 OZ, resp. sa budú domáhať voči nadobúdateľovi, aby im spoluvlastnícky podiel previedol podľa ustanovenia § 603 ods. 3 OZ, resp. im predkupné právo vzťahu k nemu, ak si nevyberú žiadny z predchádzajúcich spôsobov, zostáva zachované, pričom zákon ponecháva oprávneným spoluvlastníkom voľbu, či vôbec, prípadne, ktoré z týchto riešení zvolia.

11. Relatívnu neplatnosť treba uplatniť proti všetkým účastníkom právneho úkonu, pričom, ak druhý účastník (druhí účastníci) popiera uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti z dôvodu, že nie je podľa práva (ako v tomto prípade), alebo nebolo urobené včas, musí sa oprávnený spoluvlastník domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobou v konaní na súde, v ktorom súd rozsudkom rozhodne o relatívnej neplatnosti zmluvy, t.j., či sa právny úkon stal od začiatku neplatným (§ 40a , ktorý rozsudok je listinou, na základe ktorej v zmysle § 34 ods. 2 veta pred bodkočiarkou zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom, keď odkaz, na ktorý poukazoval súd prvej inštancie, sa vzťahuje na vetu za bodkočiarkou. Jedná sa o žalobu na určenie právnej skutočnosti, pri ktorej sa v zmysle § 137 písm. d/ naliehavý právny záujem nepreukazuje, keďže možnosť jej podania vyplýva z hore uvedených predpisov.

12. Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd prvej inštancie nesprávne z procesných dôvodov zamietol žalobu žalobkyne a vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci nevykonal navrhované dôkazy, čím znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom vzhľadom na dvojinštančnosť konania nie je možno tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pred ktorým ani nie je účelné dokazovanie dopĺňať. Preto odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V priebehu ďalšieho konania bude úlohou súdu prvej inštancie za účelom zistenia, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne, vykonať stranami navrhnuté dôkazy a na základe zisteného skutkového stavu vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .