Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-179-2010.pdf
PDF · 108.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8Er/179/2010
Uznesenie
G. súd R. B. v právnej veci oprávneného: W. -P. SK, s.r.o., so sídlom v M., N. L. XXX/XX, I.: XX XXX XXX, proti povinnej: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. B., F. XXXX/X, právne zastúpená: J. kanceláriou T.. U. D., s.r.o., so sídlom v B., B. XX, I.: XX XXX XXX, o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a túto z a s t a v u j e.
II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie vedenej voči povinnej na tunajšom súde pod sp. zn. 8Er/179/2010, a to do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.
III. Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
IV. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnej na účet jej právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 155,57 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.06.2010 bola Okresnému súdu Dolný Kubín doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml., Exekútorsky úrad so sídlom v Trenčíne, Mierové námestie 1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného na exekútorsky úrad dňa 10.06.2010. Podaným návrhom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie voči povinnej za účelom vymoženia pohľadávky vo výške 312,53 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Exekučný titulom, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o vydanie poverenia je vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761, zo dňa 23.04.2010, sp. zn. SR 20834/09 (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“). Podľa vyznačenej doložky rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2010 a vykonateľnosť dňa 20.05.2010. Predmetným rozsudkom rozhodca uložil žalovanej - povinnej v tomto exekučnom konaní, aby právnemu predchodcovi oprávneného v tomto exekučnom konaní zaplatila sumu 312,- eur spolu s úrokom z omeškania 0,05 % ročne zo sumy 86,47 eur od 28.04.2008 do 13.06.2008, zo sumy 86,47 eur od 28.05.2008 do 13.06.2018, zo sumy 259,41 eur od 14.06.2008 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 86,47 eur od 28.04.2008 do 13.06.2008, zo sumy 86,47 eur od 28.05.2008 do 13.06.2008, zmluvnou pokutou vo výške 0,25% denne zo sumy 259,41 eur od 14.06.2008 do zaplatenia a nahradiť poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,61 eur.
2. Tunajší súd uznesením sp. zn. 8Er/179/2010 zo dňa 18.08.2010 exekučné konanie v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške presahujúcej 8,50 % ročne zo sumy 86,47 eur od 28.04.2008 do 13.06.2008, zo sumy 86,47 eur od 28.05.2008 do 13.06.2008, zo sumy 259,41 eur od 14.06.2008 do zaplatenia zastavil.
3. Tunajší súd poverením č. 5503 030594* zo dňa 28.10.2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, za účelom vymoženia pohľadávky sumy 312,-
eur spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 86,47 eur od 28.04.2008 do 13.06.2008, zo sumy 86,47 eur od 28.05.2008 do 13.06.2018, zo sumy 259,41 eur od 14.06.2008 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 86,47 eur od 28.04.2008 do 13.06.2008, zo sumy 86,47 eur od 28.05.2008 do 13.06.2008, zmluvnou pokutou vo výške 0,25% denne zo sumy 259,41 eur od 14.06.2008 do zaplatenia a nahradiť poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,61 eur.
4. V podaní doručenom tunajšiemu súdu 11.09.2018 a doplnenom dňa 30.10.2018 povinná prostredníctvom právneho zástupcu navrhla odklad exekúcie a vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Z predmetného návrhu vyplýva, že povinná navrhuje zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) a l) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Povinná má za to, že konajúci súd pri vydaní exekučného titulu pochybil, keď napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o úvere. V dôvodoch zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. l) povinná poukázala, že pojem rozpor s verejným poriadkom možno subsumovať rozpor výkonu exekučného titulu s princípom dobrých mravov. Je nepochybné, že dobré mravy ako normy správania musia byť súlade so zákonom, resp. nesmú mu odporovať. Z uvedeného možno vyvodiť, že porušenie zákona pri vydávaní rozhodcovského rozsudku a následný výkon exekučného titulu je porušením dobrých mravov, a toto je teda rozpore s verejným poriadkom. Povinná zdôraznila, že ochrana spotrebiteľa sa radí medzi zásady spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky, na ktorých zachovaní je potrebné trvať bez výhrady. Ďalej povinná s poukazom na zákonnú úpravu spotrebiteľský zmlúv upravenú v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka namietla rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o úvere, ktorá viedla k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, keďže táto doložka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a bez ohľadu, či je rozhodcovská doložka dohodnutá alternatívne alebo výlučne treba ju považovať za neprijateľnú. K tomu povinná poukázala na bohatú rozhodovaciu prax súdov (napr. uznesenia KS v Banskej Bystrici sp. zn. XCoE/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCoE/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCoE/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 21XECdo/8/2016 zo dňa 22.02.2017), ktorých závery potvrdili neplatnosť obdobných rozhodcovských doložiek, ktoré sú inkorporované do textu zmluvných dojednaní, ktorých znenie spotrebiteľ nemal nijakú možnosť ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené povinná dospela k záveru, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto rozhodcovskej doložky je nulitným aktom, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Záverom povinná poukázala na základné zásady civilného konania, v ktorých sú obsiahnuté princípy právneho štátu, ktoré garantujú zásadu právnej istoty, t.j. že účastník konania môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Na základe uvedeného povinná navrhla, aby súd výkon exekúcie odložil do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie, ďalej aby súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil a tiež aby súd povinnej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tieto si vyčíslila vo výške 155,57 eur.
5. Oprávnený sa k predmetnému návrhu povinnej nevyjadril.
6. Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „EP“) v platnom znení, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
8. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
11. Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
12. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
13. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
14. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
15. Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.
16. Súd z predložených listín zistil, že povinná s právnym predchodcom oprávneného uzatvorila dňa 27.03.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške XXX,XX eur (6.000,- Sk). Tento sa povinná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom v celkovej výške 259,41 eur (7.814,- Sk) a splatiť v 3 mesačných splátkach po 86,47 eur (2.605,-Sk), vždy k 27. dňu v mesiaci, počnúc dňom 27.04.2008.
17. Súčasťou zmluvy boli „Všeobecné obchodné podmienky úveru“. Z predloženej fotokópie rozhodcovského spisu vyplýva, že právny predchodca oprávneného dňa 27.10.2009 doručil rozhodcovskému súdu návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie sumy spolu vo výške 312,53 eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd rozhodol o podanom návrhu rozhodcovským rozsudkom tak, že zaviazal povinnú, povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného sumu 312,53 eur spolu s úrokom spolu s úrokom z omeškania 0,05 % ročne zo sumy 86,47 eur od 28.04.2008 do 13.06.2008, zo sumy 86,47 eur od 28.05.2008 do 13.06.2018, zo sumy 259,41 eur od 14.06.2008 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 86,47 eur od 28.04.2008 do 13.06.2008, zo sumy 86,47 eur od 28.05.2008 do 13.06.2008, zmluvnou pokutou vo výške 0,25% denne zo sumy 259,41 eur od 14.06.2008 do zaplatenia a nahradiť poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,61 eur. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2010 a vykonateľnosť dňa 20.05.2010.
18. Súd zároveň konštatuje, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, je vzťahom spotrebiteľským, pričom povinná mala pri uzavieraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa.
19. V čase uzavretia zmluvy (27.03.2008) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník.
20. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.(ods. 1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(ods. 2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(ods. 3) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(ods. 4)
21. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Právomoc rozhodcu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, ktorú uzavreli dňa 27.03.2008, ktorej súčasťou sú „Všeobecné obchodné podmienky úveru“ obsahujúce rozhodcovskú doložku.
27. Neprijateľná (nekalá) podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS). Zákon síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky a tiež, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné podotknúť, že rozhodcovská doložka ako nekalá zmluvná podmienka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ už v rozsudku C-40/08 Asturcom č.51 judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS, z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za tým účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Súd tak zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy“.
28. Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 13 „Všeobecných obchodných podmienkach úveru“, podľa ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35922761, zapísanou v obchodnom registri okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č.3530/ B (ďalej len „rozhodcovský súd“) podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu a rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.“
29. Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu, vyplýva, že povinná bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom. Takáto rozhodcovská doložka jednoznačne znemožňuje voľbu povinnej dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si povinná nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými úverovými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola povinnou osobitne vyjednaná a núti povinnú neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti navyše súd poznamenáva, že čitateľnosť rozhodcovskej doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými písmenami.
30. Je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. a čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS neplatná.
31. Súd vzhľadom na uvedené považuje výkon práv oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, ktoré sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761, zo dňa 23.04.2010, sp. zn. SR XXXXX/XX za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, keďže právomoc rozhodcu, ktorý vydal exekučný titul bola stanovená neprijateľnou zmluvnou podmienkou - rozhodcovskou doložkou.
32. V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R-58/1997). Keďže konanie, na základe ktorého bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 20834/09 zo dňa 23.04.2010, má inú vadu, pre ktorú nie je tento exekučný titul materiálne vykonateľný aj plnenie z tohto rozsudku musí byť v rozpore s platným právom. Z vyššie uvedených dôvodov, no najmä s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP túto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. (výrok I.)
33. Podľa § 56 ods. 2 EP, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
34. Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 EP.
35. Podľa súdu je daný dôvod na zastavenie exekúcie, hoci výrok tohto uznesenia, ktorým súd exekúciu vedenú voči povinnej zastavil nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Keďže existuje dôvod na zastavenie exekučného konania súd postupom podľa § 56 ods. 2 EP rozhodol o odklade exekúcie, a to do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. (výrok II)
36. Súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie. Výzvou zo dňa 01.02.2019 súd vyzval súdneho exekútora, či si uplatňuje trovy exekúcie. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 04.02.2019 súdny exekútor uviedol, že trovy si neuplatňuje z dôvodu preddavkových platieb, ktoré sú postačujúce na pokrytie trov exekúcie.
37. Vzhľadom na to, že súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, súd mu nárok na ne nepriznal. (výrok III)
38. Nakoniec sa súd zaoberal trovami konania povinnej, ktoré si povinná uplatnila v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 155,57 eur. Tieto pozostávali z odmeny za dva úkony právnej služby: 1. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo výške 55,61 eur + režijný paušál 9,21 eur a 2. Podanie vo veci samej - návrh na odklad a zastavenie exekúcie 55,61 eur + režijný paušál 9,21 eur, to všetko s 20% DPH vo výške 25,93 eur.
39. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného , súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
40. Podľa výslovného znenia vyššie citovaného ustanovenia má povinný nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s úspešnými námietkami proti exekúcii. Okrem toho, povinný má nárok na náhradu trov exekúcie aj prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného.
41.Pretože oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu a minimálne v priebehu exekučného konania už mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov týkajúcu sa posudzovania rozhodcovskej doložky pri spotrebiteľských zmluvách ,súd oprávaného zaviazal na úhradu trov povinnej, ktoré jej vznikli v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie.
42. Súd určil náhradu trov konania podľa nasledovných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“):
43. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
44. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
45. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
46. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
47. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
48. Súd po preskúmaní výšky trov konania tieto priznal nasledovne:
a) odmena a režijné paušály 129,64 eur
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 1497,44eur (istina 312,53 eur , vyčíslené úroky z omeškania zo súm 2x 86,47 eur,t.j.1,02 eur + 0,34 eur + vyčíslená zmluvná pokuta vo výške 0,25% denne zo sumy 259,41 eur za 5 rokov t.j vo výške 1183,55eur) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje sumu 111,21 eur a podľa § 13a ods.2 písm c) vyhlášky predstavuje sumu 55,61 eur. Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky k jednotlivým úkonom právnej služby predstavuje sumu 9,21 eur za úkony v roku 2018.
1. Prevzatie veci a príprava zastúpenia (podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. a) cit. vyhlášky) 55,61 eur Režijný paušál (podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky) 9,21 eur
2. Písomné podanie na súd (podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) cit. vyhlášky) 55,61 eur Režijný paušál (podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky) 9,21 eur
b) DPH z odmeny a režijných paušálov 25,93 eur
49. Celkové trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 155,57 eur (55,61 eur x 2+ 9,21 eur x 2 + 25,93 eur ).
49. Súd oprávnenému uložil povinnosť nahradiť povinnej trovy konania vo výške 155,57 eur, ktoré je povinný v zmysle § 263 ods. 1 CSP zaplatiť v určenej lehote advokátovi povinnej.
Poučenie:
Proti výrokom I., II., III. a IV. v časti o nároku na náhradu konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 58 ods. 5 EP, § 56 ods. 7 EP a § 357 písm. m) CSP, v spojení s § 9a ods. 1 EP).
Proti výroku IV. v časti o výške náhrady trov konania odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a contrario Civilného sporového poriadku - ďalej len ako „CSP“ v spojení s § 9a ods. 1 EP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 CSP (uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).