Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoPr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne X. U., S.. XX.X.XXXX, M. Z. X, zastúpená JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 200/33, IČO: 42 227 534, proti žalovanému I.C.A. s.r.o., so sídlom Svidník, Bardejovská 747, 31 662 013, zastúpený JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 200/33, IČO: 35 514 906, o zaplatenie 3.118,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 20Cpr/22/2017-78 zo dňa 30.5.2018 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 20Cpr/22/2017-106 zo dňa 6.8.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.618 Eur spolu s 5 % ročným úrokom zo súm podľa výroku napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v zostávajúcej časti žaloby konanie zastavil. Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa si riadne uplatnila nárok voči žalovanému, avšak tento sa v konaní nebránil produkciou žiadnych dôkazov a svoj postoj obmedzil na odmietanie a popieranie tvrdení žalobkyne. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu v rozsahu späťvzatia čo do sumy prevyšujúcej sumu 500 Eur s príslušenstvom zastavil. V časti uznanej výšky odstupného 1.108,88 Eur s príslušenstvom bez vykonania dokazovania žalobe vyhovel. Vo zvyšku uplatneného nároku mal súd za preukázané, že žalovaný žalobkyni vyplácal mzdu v rozpore s ust. § 120 ZP, a to v dôsledku toho, že nezohľadnil koeficient náročnosti práce. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná svoj nárok riadne odôvodnila a preukazovala výplatnými páskami a tiež protokolom Inšpektorátu práce Prešov, ktorý konštatoval u šičiek zamestnaných u žalovaného nesprávny výpočet mzdy, a súčasne súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný v konaní nepredložil pre svoje tvrdenia o tom, že žalobkyňa nevykonávala prácu v II. stupni náročnosti, žiadne dôkazy a neuniesol tak dôkazné bremeno, ktoré vo vzťahu k ním tvrdením skutočnostiam jednoznačne zaťažuje žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nezobral do úvahy vyjadrenia žalovaného, že nárok žalobcu je uplatnený a v časti týkajúcej sa odstupného aj žalovaným uznaný v hrubom, čo predstavuje aj dôkaz, mzdový list predložený žalovaným. Uplatnenie mzdových nárokov v hrubom je správne, avšak nespresnenie ani v odôvodnení rozsudku, že sa jedná o nárok v hrubom, poškodzuje práva žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Z takého rozhodnutie potom vyplýva žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni mzdové náhrady v hrubom bez zohľadnenia zákonných povinností žalovaného ako zamestnávateľa. Súdne rozhodnutie podľa názoru odvolateľa má riešiť spor definitívne, a tým myslí, že sa nemajú vytvárať predpoklady pre ďalší spor. Nové spory vznikajú v praxi z toho, že žalobcovia žiadajú zaplatiť sumu uvedenú vo výroku a odmietajú akceptovať zákonné povinnosti zamestnávateľa voči poisťovniam a daňovému úradu, z ktorých vyplýva, že k rukám žalobcu ako zamestnanca je žalovaný ako zamestnávateľ povinný zaplatiť iba čistú mzdu. Ďalej namietal v odvolaní zistenia súdu prvej inštancie, že žalovaný nesprávne zaradil žalobkyňu do 1. stupňa náročnosti práce. Poukázal na to, že z protokolu o kontrole inšpektorátu práce nevyplýva, že všeobecne všetky šičky majú byť zaradené do 2. stupňa náročnosti práce. Sú tam uvedené šičky menovite a žalobkyňa medzi nimi nie je uvedená. O zaradení do stupňa náročnosti práce rozhoduje zamestnávateľ a rovnaké pracovné zaradenie podľa pracovnej zmluvy pomenované ako napr. šička, zvárač, zámočník a pod. neznamená rovnaký stupeň náročnosti práce. Ďalej nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení s tým, že v prvom rade neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení žalobca.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379 a nasl. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní, vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením okolností prípadu na procesné prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne otázky strán sporu.

6. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o zistenie, že žalovaný žalobkyni vyplácal mzdu v rozpore s ust. § 120 Zákonníka práce, a to v dôsledku toho, že nezohľadnil koeficient náročnosti práce, tak odvolací súd sa s týmto tvrdením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v súvislosti s tým sa a stotožňuje aj s konštatovaním o neunesení dôkazného bremena zo strany žalovaného, ktorý nepresvedčil, tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd, že jeho konanie v prejednávanom prípade bolo odlišné, ako konanie o porušení práv zamestnancov podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce (pozri Protokol inšpektorátu práce Prešov zo dňa 1.7.2015).

7. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o typické konanie so slabšou zmluvnou stranou podľa druhej hlavy tretieho dielu § 316 a nasl. Civilného sporového poriadku. Neunesenie dôkazného bremena pri prejednávaní individuálnych pracovných sporoch zo strany zamestnávateľa má za následok úspech zamestnanca - žalobkyne v konaní.

8. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa priznania mzdy brutto, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie túto námietku nevzniesol a táto námietka nie je novotou v konaní podľa § 366 Civilného sporového poriadku, avšak odvolací súd napriek uvedenému poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu mzdy brutto, tzv. v hrubom.

Podľa ust. § 141 ods. 7 Zákonníka práce sa náhrada mzdy poskytuje v sume priemerného zárobku zamestnanca. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je definovaný v ust. § 134 Zákonníka práce. Priemerný zárobok sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Ide teda o mzdu zúčtovanú zamestnancovi podľa Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa mzdou rozumie mzda brutto. Z týchto dôvodov by mal súd náhradu mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru priznávať ako náhradu mzdy brutto. V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s rozhodnutiami, ktoré túto náhradu mzdy priznali netto. V takom prípade sa však zamestnávateľ nezbavuje povinnosti jednorazovo zúčtovať náhradu mzdy a zároveň z nej odviesť poistné na sociálne poistenie, preddavok na zdravotné poistenie a zraziť preddavok na daň z príjmu.

9. So zreteľom na uvedené sú námietky odvolateľa neopodstatnené a odvolací súd postupom podľa § 387 napadnutý rozsudok ako vecne správny so stotožnením sa s odôvodnením napadnutého rozsudku napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .