Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoPr-1-2019.pdf
PDF · 75.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoPr/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne X. U., S.. XX.X.XXXX, M. Z. X, zastúpená JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 200/33, IČO: 42 227 534, proti žalovanému I.C.A. s.r.o., so sídlom Svidník, Bardejovská 747, 31 662 013, zastúpený JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 200/33, IČO: 35 514 906, o zaplatenie 3.118,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 20Cpr/22/2017-78 zo dňa 30.5.2018 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 20Cpr/22/2017-106 zo dňa 6.8.2018 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.618 Eur spolu s 5 % ročným úrokom zo súm podľa výroku napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v zostávajúcej časti žaloby konanie zastavil. Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa si riadne uplatnila nárok voči žalovanému, avšak tento sa v konaní nebránil produkciou žiadnych dôkazov a svoj postoj obmedzil na odmietanie a popieranie tvrdení žalobkyne. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu v rozsahu späťvzatia čo do sumy prevyšujúcej sumu 500 Eur s príslušenstvom zastavil. V časti uznanej výšky odstupného 1.108,88 Eur s príslušenstvom bez vykonania dokazovania žalobe vyhovel. Vo zvyšku uplatneného nároku mal súd za preukázané, že žalovaný žalobkyni vyplácal mzdu v rozpore s ust. § 120 ZP, a to v dôsledku toho, že nezohľadnil koeficient náročnosti práce. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná svoj nárok riadne odôvodnila a preukazovala výplatnými páskami a tiež protokolom Inšpektorátu práce Prešov, ktorý konštatoval u šičiek zamestnaných u žalovaného nesprávny výpočet mzdy, a súčasne súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný v konaní nepredložil pre svoje tvrdenia o tom, že žalobkyňa nevykonávala prácu v II. stupni náročnosti, žiadne dôkazy a neuniesol tak dôkazné bremeno, ktoré vo vzťahu k ním tvrdením skutočnostiam jednoznačne zaťažuje žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nezobral do úvahy vyjadrenia žalovaného, že nárok žalobcu je uplatnený a v časti týkajúcej sa odstupného aj žalovaným uznaný v hrubom, čo predstavuje aj dôkaz, mzdový list predložený žalovaným. Uplatnenie mzdových nárokov v hrubom je správne, avšak nespresnenie ani v odôvodnení rozsudku, že sa jedná o nárok v hrubom, poškodzuje práva žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Z takého rozhodnutie potom vyplýva žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni mzdové náhrady v hrubom bez zohľadnenia zákonných povinností žalovaného ako zamestnávateľa. Súdne rozhodnutie podľa názoru odvolateľa má riešiť spor definitívne, a tým myslí, že sa nemajú vytvárať predpoklady pre ďalší spor. Nové spory vznikajú v praxi z toho, že žalobcovia žiadajú zaplatiť sumu uvedenú vo výroku a odmietajú akceptovať zákonné povinnosti zamestnávateľa voči poisťovniam a daňovému úradu, z ktorých vyplýva, že k rukám žalobcu ako zamestnanca je žalovaný ako zamestnávateľ povinný zaplatiť iba čistú mzdu. Ďalej namietal v odvolaní zistenia súdu prvej inštancie, že žalovaný nesprávne zaradil žalobkyňu do 1. stupňa náročnosti práce. Poukázal na to, že z protokolu o kontrole inšpektorátu práce nevyplýva, že všeobecne všetky šičky majú byť zaradené do 2. stupňa náročnosti práce. Sú tam uvedené šičky menovite a žalobkyňa medzi nimi nie je uvedená. O zaradení do stupňa náročnosti práce rozhoduje zamestnávateľ a rovnaké pracovné zaradenie podľa pracovnej zmluvy pomenované ako napr. šička, zvárač, zámočník a pod. neznamená rovnaký stupeň náročnosti práce. Ďalej nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení s tým, že v prvom rade neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení žalobca.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379 a nasl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní, vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením okolností prípadu na procesné prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne otázky strán sporu.
6. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o zistenie, že žalovaný žalobkyni vyplácal mzdu v rozpore s ust. § 120 Zákonníka práce, a to v dôsledku toho, že nezohľadnil koeficient náročnosti práce, tak odvolací súd sa s týmto tvrdením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v súvislosti s tým sa a stotožňuje aj s konštatovaním o neunesení dôkazného bremena zo strany žalovaného, ktorý nepresvedčil, tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd, že jeho konanie v prejednávanom prípade bolo odlišné, ako konanie o porušení práv zamestnancov podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce (pozri Protokol inšpektorátu práce Prešov zo dňa 1.7.2015).
7. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o typické konanie so slabšou zmluvnou stranou podľa druhej hlavy tretieho dielu § 316 a nasl. Civilného sporového poriadku. Neunesenie dôkazného bremena pri prejednávaní individuálnych pracovných sporoch zo strany zamestnávateľa má za následok úspech zamestnanca - žalobkyne v konaní.
8. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa priznania mzdy brutto, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie túto námietku nevzniesol a táto námietka nie je novotou v konaní podľa § 366 Civilného sporového poriadku, avšak odvolací súd napriek uvedenému poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu mzdy brutto, tzv. v hrubom.
Podľa ust. § 141 ods. 7 Zákonníka práce sa náhrada mzdy poskytuje v sume priemerného zárobku zamestnanca. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je definovaný v ust. § 134 Zákonníka práce. Priemerný zárobok sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Ide teda o mzdu zúčtovanú zamestnancovi podľa Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa mzdou rozumie mzda brutto. Z týchto dôvodov by mal súd náhradu mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru priznávať ako náhradu mzdy brutto. V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s rozhodnutiami, ktoré túto náhradu mzdy priznali netto. V takom prípade sa však zamestnávateľ nezbavuje povinnosti jednorazovo zúčtovať náhradu mzdy a zároveň z nej odviesť poistné na sociálne poistenie, preddavok na zdravotné poistenie a zraziť preddavok na daň z príjmu.
9. So zreteľom na uvedené sú námietky odvolateľa neopodstatnené a odvolací súd postupom podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny so stotožnením sa s odôvodnením napadnutého rozsudku napadnutý rozsudok potvrdil.
10. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).