Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-98-2018.pdf
PDF · 118.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/98/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom trvale v S., H. U. G. X/X, XXXX A., t. č. prechodne bytom T., K.. Z. XXX (u P. Ž.), o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/165/2016-64 z 24.10.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 172,00 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 24.2.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eur Slovenskej republike na účet špecifikovaný vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.
2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 172,00 eur s prísl. titulom náhrady škody za bolestné, ktorá vznikla na majetku štátu v dôsledku vyplatenia bolestného poškodenému príslušníkovi.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 18.2.2015 príslušník Policajného zboru, ppráp. A. P., služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru Rožňava, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Ministerstva vnútra SR (ďalej len „poškodený“) spoločne s npráp. J. G. vykonával službu v služobnom obvode Obvodného oddelenia Policajného zboru Rožňava. V čase o 16,20 hod. sa policajná hliadka v uvedenom zložení dostavila na adresu v Obci T., Z. XXX, pred rodinný dom, patriaci P.Í. Ž. a to za účelom vypočutia žalovaného, ktorý sa v predmetnom dome nachádzal. Na uvedenú adresu sa hliadka dostavila z dôvodu riešenia priestupku proti majetku, poškodenia vchodovej brány v Obci T. F. Z. Č.. XXX, v ktorom mal žalovaný postavenie poškodeného subjektu. Na miesto sa dostavili členovia hliadky po ubezpečení zo strany P. Ž., (družky žalovaného) o tom, že v tom čase a na uvedenej adrese sa bude žalovaný zdržiavať a bude sa môcť vyjadriť ku škode, spôsobenej na jeho majetku. Keďže po použití zvukového znamenia na služobnom cestnom vozidle nikto nereagoval, poškodený cez neuzamknutú bránu vošiel do rodinného domu, presvedčil sa, či nie je na dvore žiadny voľne sa pohybujúci pes, zaklopal na okno rodinného domu, na čo po krátkej chvíli žalovaný dvere rodinného domu, spoza dverí vybehla svorka malých psov, pričom jeden z nich poškodeného pohrýzol do lýtka ľavej nohy. V dôsledku tejto udalosti dňa 18.2.2015 v čase o 17,37 hod. bol poškodený ošetrený na chirurgickej ambulancii NsP Sv. Barbory v Rožňave, následne dňa 20.2.2015 o 9,32 hod. bol vyšetrený na infekčnom oddelení NsP Sv. Barbory v Rožňave, ambulantná liečba trvala od 18.2.2015 do 25.2.2015. Dňa 19.2.2015 bol vyšetrený pes „Amadeus“ rasy Čivava, ktorý pohrýzol poškodeného so záverom, že pri prehliadke psa neboli zistené príznaky ochorenia na besnotu. Ani z následných veterinárnych osvedčení vystavených dňa 24.2.2015 a dňa 10.3.2015 nevyplynulo, aby boli u psa zistené príznaky na besnotu. Z obsahu veterinárnych správ vyplýva, že pri veterinárnych vyšetreniach psa bol prítomný aj označený ako vlastník / držiteľ p. R. (žalovaný). Napokon vychádzal zo zistenia, že predmetná škodová udalosť bola riadne prešetrená škodovou komisiou, riaditeľa OR PZ v Rožňave, bolo konštatované, že k úrazu došlo pri plnení služobných povinností, členovia policajnej hliadky postupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, zranenie poškodeného bolo posúdené ako služobný úraz, za čo mu bola právoplatným rozhodnutím riaditeľa KR PZ Košice č. KRPZ-KE-VO2-224-001/2015-PS z 13.11.2015 priznaná náhrada za bolesť a následne dňa 26.1.2016 poškodenému bola vyplatená náhrada za bolesť v sume 172,00 eur. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný 19.2.2015 pri podaní vysvetlenia uviedol, že rodinný dom v T. F. Z. XXX, ako aj vstupná brána, ktorá bola poškodená sú jeho majetkom a ako svoj prechodný pobyt uviedol adresu T., Z. XXX K. P. Ž.. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Krajská pobočka Košice si svoj nárok na náhradu nákladov súvisiacich s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poškodenému príslušníkovi PZ riadne uplatňovala v regresnom konaní voči žalovanému, ktorý nárok v plnom rozsahu riadne uhradil.
4. Po právnom posúdení veci podľa § 420 ods. 1 OZ, § 14 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a opodstatnená. Mal za preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania a zanedbal svoju povinnosť a to tým, že nezabezpečil, aby pes neohrozil človeka, nezabránil tomu, aby psy z domu nevyšli. Poukázal na to, že zo strany poškodeného nebolo preukázané, aby porušil všeobecne záväzne predpisy, resp. iné interné predpisy vzťahujúce sa k plneniu úloh poškodeným, žalovaný mohol zabrániť tomu, aby psy z domu nevyšli a mal zabezpečiť psov a nepúšťať ich vonku. Nesporne bolo preukázané, že poškodený utrpel ujmu na zdraví, v dôsledku čoho bol aj lekársky ošetrený. Z bodového ohodnotenia bolesti vyplýva, že bolesť bola ohodnotená na 10 bodov, určená hodnota 1 bodu vo výške 17,16 eur, teda výška odškodnenia predstavuje sumu 171,60 eur, ktorá podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. sa zaokrúhľuje na najbližšie celé euro smerom nahor, t.j. na sumu 172,00 eur. K námietkam žalovaného uviedol, že nie je v právomoci súdu rozhodovať o bodovom hodnotení, ide o odborné lekárske posúdenie bolestného. K ďalším námietkam v súvislosti s tvrdením, že sa nejednalo o úkon, ktorý nezniesol odklad, poukázal na skutočnosť, že poškodený sa opakovane vrátil k domu, kde sa mal nachádzať žalovaný hlavne z dôvodu, aby ho zastihol, keďže od družky žalovaného mal vedomosť o tom, že cestuje do Rakúska, kde má svoj trvalý pobyt a v určenom čase mal nachádzať v predmetnom dome, preto považoval za nevyhnutné vykonať šetrenie v súvislosti so šetrením priestupku proti majetku, kde žalovaný vystupoval ako poškodený. Uzavrel, že žalovaný zanedbal povinnosť dbať na to, aby pes neohrozil inú osobu, preto žalobcovi vznikol regresný nárok na náhradu škody v zmysle § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov alebo vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. S poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaný plnenie nerealizoval riadne a včas, dostal sa do omeškania, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, náhradu trov konania si neuplatnil, žalovanému právo na náhradu trov konania nevzniklo, preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
7. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.
8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu je nesprávne, keďže dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie nevyplýva a ani nebolo preukázané, že by akúkoľvek povinnosť uloženú mu zákonom porušil, nebolo dostatočne bez pochybností preukázané, že k poškodeniu zdravia poškodeného došlo práve psom rasy Čivava, ktorý mu patrí a práve v daný deň. Namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na zjavné nesplnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu a to protiprávne konanie z dôvodu, že bol v obydlí svojej družky, ktorého súkromie a nedotknuteľnosť je garantovaná Ústavou SR a ktoré obydlie bolo zabezpečené oplotením a bránkou uzamknutou na kľúč. Nebol preukázaný vznik škody z dôvodu, že škoda na zdraví poškodenému nemohla byť spôsobená psom rasy Čivava dňom 18.2.2015 a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, ktoré musia byť pre vznik zodpovednosti splnené kumulatívne z dôvodu, že dôkazný prostriedok, podľa ktorého mal byť poškodený u neho na zistenie informácií je vyhotovený dňa 19.2.2015 o 18,00 hod. v trvaní do 18,30 hod. a nezodpovedá tvrdeniam a žiadnemu ďalšiemu dôkaznému prostriedku predloženého vo veci žalobcom. Skutok, ktorým mala byť spôsobená škoda na zdraví sa mal stať 18.2.2015, uvedené tvrdenia však nemôžu obstáť z dôvodu, že dôkaz „záznam o podaní vysvetlenia“ na základe ktorého mali byť u žalovaného poškodený ppráp. L. P. a npráp. J.. G. je datovaný dňom 19.2.2015 a tento deň nemôže byť logicky dňom, kedy ku tvrdenej škode na zdraví malo dôjsť. Medzi údajným jeho protiprávnym konaním a vzniknutou škodou nie je daná žiadna časová súvislosť a teda ani príčinná súvislosť, nakoľko z dátumu, z ktorého je záznam o podaní vysvetlenia k priestupkovej veci sp.zn. ORPZ-RV-OPP3-126/2015-P (19.2.2015) jednoznačne vyplýva, že žalobca dňa 18.2.2015, kedy došlo k vzniku škody údajným uhryznutím, nebol na šetrení u žalovaného. Toto sa uskutočnilo podľa listinného dôkazu až o deň neskôr 19.2.2015. Uviedol, že nepopiera, že pravdepodobne ku škode na zdraví u poškodeného došlo, ale popiera, aby sa to stalo následkom uhryznutia jeho psom, čomu nasvedčuje skutočnosť, že poškodený z miesta odišiel s uvedeným rozporom vo výpovediach a listinných dôkazov sa súd nevyporiadal. Ďalej namietal, že ku vzniku škody došlo aj zavinením poškodeného a to porušením generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že na skúmanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia nie je kompetentný, keď spochybnil bodové ohodnotenia poranenia poškodeného. Lekársky posudok podľa jeho názoru bol vydaný v rozpore s § 9 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko pri hodnotení použitia hornej či dolnej sadzby počtu bodov bolo potrebné v danom prípade, kedy za položku č. 161 stanovuje predmetný zákon rozpätie 5 - 10 bodov prihliadnuť na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia. Vzhľadom na svedeckú výpoveď E.. R. podľa neho nebol dôvod na použitie najvyššieho možného počtu bodov na hornej hranici. Poukazoval na chýbajúcu zákonnú náležitosť lekárskeho posudku, ktorý neobsahuje žiadne zdôvodnenie, na základe akých skutočnosti posudzujúci lekár dospel k uvedenému celkovému počtu bodov. Uplatnil si právo na náhradu trov právneho zastúpenia v prípade, ak bude v odvolacom konaní úspešný.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní, mal za to, že v konaní boli dostatočne preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu. Poukazoval na výpoveď samotného žalovaného, ktorý potvrdil, že dňa 18.2.2015 sa zdržiaval v rodinnom dome na Z. XXX/X R. Z. T. a práve uvedeného dňa prišiel za ním poškodený za účelom šetrenia priestupku proti majetku, t.j. poškodenia vchodovej brány na Z. XXX R. Z. T.. V tejto veci aj podal za poškodenú stranu vysvetlenie, ktoré podrobne popísal vo výpovedi 8.8.2017. K námietke v súvislosti s dátumom na zázname uviedol, že v úradnom zázname z 30.1.2018 poškodený vysvetlil túto skutočnosť, z obsahu tohto vysvetlenia vyplýva, že tak urobil dňa 19.2.2015 v čase 18,00 hod. ihneď po nastúpení do nočnej realizačnej služby z dôvodu, že dňa 18.2.2015 potom, čo v čase okolo 16,20 hod. vyťažil žalovaného na získanie informácií ohľadne poškodenia majetku žalovaného, pričom ho pohrýzol pes „AMADEUS“, musel sa v súvislosti s utrpeným poškodením zdravia bezodkladne podrobiť lekárskemu vyšetreniu a musel na útvare poskytnúť súčinnosť pre riadne vyšetrenie úrazu utrpeného v službe na jeho riadne písomné zadokumentovanie, ktorého postup upravuje interný predpis. Po lekárskom ošetrení sa ešte vrátil na adresu, kde sa žalovaný zdržiaval z dôvodu, aby si od neho vyžiadal príslušné doklady týkajúce sa psa, ktorý ho pohrýzol a zároveň sa dohodol so žalovaným, že záznam o podaní vysvetlenia spíše na útvare až na druhý deň a prinesie ho na prečítanie a podpísanie žalovanému. Tak sa aj stalo a žalovaný po prečítaní s obsahom záznamu súhlasil a vlastnoručne ho podpísal. Ďalej poukazoval na listinný dôkaz veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka, vystaveného dňa 19.2.2015 veterinárkou lekárkou E.. A. A., ktorým je preukázané, že 19.2.2015 bol vyšetrený pes s označením „AMADEUS“ rasy Čivava ako vlastník / držiteľ je uvedený žalovaný a ako poranená osoba je uvedený A. P. (poškodený policajt). Ďalej poukazoval na obsah lekárskej správy MUDr. O. P. vystavenej 20.2.2015. K námietkam žalovaného ohľadne uzamknutia brány uviedol, že uvedená okolnosť nebola jednoznačne preukázaná, pretože žalovaný aj svedkovia uviedli len to, že bránička sa uzamyká, aby psy nemohli vybehnúť z dvora von a kľúč sa ponecháva v zámke brány. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že vstup do obydlia nebol riadne zabezpečený. Nie je teda vylúčené, že hocikto ešte pred príchodom príslušníkov policajného zboru neuzamkol bránu a táto sa tak ako to vypovedal poškodený potom, čo chytil do ruky kľučku, otvorila. Navyše žalovaný nič proti tomu nenamietal ani sa nepýtal príslušníka policajného zboru „ako sa dostal dnu do dvora“, keď brána mala byť podľa tvrdenia žalovaného riadne zabezpečená. Je zrejmé, že žalovaný očakával príchod príslušníkov policajného zboru, aby mohol podať vysvetlenie o priestupkovej veci - poškodenie vchodovej brány, ktoré na útvare policajného zboru 7.2.2015 oznámila P.F. Ž.. K odvolacej námietke, podľa ktorej súd neskúmal mieru zavinenia poškodeného v zmysle § 441 OZ uviedol, že z výpovede svedkyne E. M. vyplýva, že objekt nebol riadne zabezpečený, každý si mohol bránku otvoriť, za otázne však považoval, že ak bol zvonček funkčný bez ohľadu na to, kde bol umiestnený, či bol za daného denného a ročného obdobia viditeľný alebo skrytý, prečo za akým účelom bol kľúč ponechávaný v zámku brány. Z uvedeného vyplýva skôr záver, že zvonček tam buď vôbec nebol alebo nebol funkčný a preto bol kľúč ponechávaný v zámku brány. Zdôrazňoval, že členovia policajnej hliadky použili zvukové znamenia pri opakovaných pokusoch vyhľadať žalovaného, ktorý sa podľa oznámenia P. Ž.Z. mal na uvedenej adrese v danom čase zdržiavať, aby mohol podať vysvetlenie k okolnostiam poškodenia jeho majetku. K lekárskemu posudku o bolestnom a sťažení spoločného uplatnenia uviedol, že tento bol vystavený 28.1.2015 MUDr. F. U., lekárom chirurgickej a traumatologickej ambulancie TRAUMA s.r.o., Špitálska 1, Rožňava. Tento bol predložený na kontrolu posudkovej lekárske, odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR, ktorá konštatovala, že posudok je spracovaný v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. V ďalšej časti poukazoval na rozhodnutie, ktorým bolo poškodenému priznané bolestné, v ktorom je uvedené, že svedok škodovej udalosti npráp. J. G. zhodne popísal priebeh vzniku úrazu tak, ako bol popísaný poškodeným, pričom úradný záznam svedok spísal krátko potom, čo k úrazu poškodeného došlo, teda v čase, keď si všetky detaily dobre pamätal a udalosti zaznamenal do úradného záznamu pre účely prešetrenie služobného úradu. Nebol dôvod spochybňovať, či presne označil psa, ktorý pohrýzol poškodeného, pretože samotná svedkyňa Ž. uviedla, že psy sú rôznofarebné, každý je inej farby. Mal teda za to, že svedok úrazu, ktorý slúži priamo vo výkone štátnej služby a vykonáva denné a nočné hliadkové služby má dostatočné pozorovacie schopnosti zaznamenať dôležité skutočnosti a následne ich aj správne reprodukovať. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku správne, dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal s námietkami žalovaného, že poškodený si sám zapríčinil vznik škody. Za nedôvodnú považoval aj odvolaciu námietku, podľa ktorej súd nesprávne právne posúdil vec, keď uzavrel, že nie je kompetentný na skúmanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti poukazoval na to, že na pojednávaní 8.8.2017 na otázku súdu, či žalovaný navrhuje za účelom bodového hodnotenia vykonať dokazovanie znaleckým posudkom, žalovaný odpovedal, že nenavrhuje. Pokiaľ teda mal pochybnosti o výške bodového ohodnotenia, mohol navrhnúť dopočuť MUDr. F. U. na vysvetlenia rozhodnutia určiť bodové hodnotenie na hornej hranici, avšak ani toto nenavrhol.
10. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení, právneho názoru a tiež uvedených skutočností, ktoré vyplynuli počas konania najavo. Tvrdil, že príslušník policajného zboru neutrpel zranenie vo dvore, kde žije so svojou družkou, vznik ani mechanizmus vzniku zranenia neboli dostatočne preukázané vzhľadom na to, že poškodený tvrdil, že bol u neho vo dvore 18.2.2015 za účelom podania vysvetlenia, ale záznam o podaní vysvetlenia, ktoré malo byť dôvodom vstupu policajta na oplotený pozemok jeho družky bol spísaný až 19.2.2015. V ďalšej časti stanoviska citoval ust. § 8 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, čl. 1 etického kódexu, § 103 Trestného poriadku. Zdôrazňoval, že v zázname spísanom 19.2.2015 nie je žiadna zmienka o tom, aby podanie vysvetlenia sa malo uskutočniť 18.2.2015. Ďalej citoval ust. § 60 ods. 2 zák. č. 372/1990 Z.z. poukazujúc na to, že podľa neho postup príslušníka PZ nebol v súlade so zákonom č. 171/1993 Z.z., s etickým kódexom príslušníka policajného zboru ani s ust. § 103 Trestného poriadku, § 415 OZ a čl. 21 Ústavy SR. V ďalšej časti stanoviska rozoberal otázku práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, trval na svojom stanovisku v konaní pred súdom prvej inštancie o nesplnení všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, protiprávne konanie, vznik škody a príčinnú súvislosť. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Žalobca v písomnom stanovisku k stanovisku žalovaného z 2.4.2018 nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ako aj návrhu, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Namietal pravdivosť tvrdenia žalovaného, podľa ktorého k poškodeniu zdravia príslušníka PZ došlo vo dvore, kde žije so svojou družkou a v ktorom tvrdil, že nedošlo k poškodeniu zdravia ani 18.2.2015, pretože záznam o podaní vysvetlenia je spísaný až 19.2.2015, poukazujúc na to, že uvedené tvrdenie je v protiklade toho, čo v doterajšom konaní žalovaný uvádzal. Zdôrazňoval, že dôvod spísania záznamu dňa 19.2.2015 o udalosti, ktorá nastala 18.2.2015 bol riadne a logicky vysvetlený poukazujúc na povinnosť poskytnúť nadriadenému súčinnosť pre riadne vyšetrenie a zadokumentovanie úrazu utrpeného pri výkone služby. V tejto súvislosti poukazoval na písomné dôkazy, ktoré boli doložené do spisu a to osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, vystaveného dňa 19.2.2015. Nesúhlasil s tvrdením, že poškodený policajt nemá zákonný dôvod a oprávnenie vstúpiť na jeho pozemok poukazujúc na to, že na základe oznámenia P. Ž. zo 7.2.2015 príslušníci policajného zboru mali zákonnú povinnosť riešiť oznámenie podané policajnému zboru o tom, že na majetku žalovaného bola spôsobená škoda. V tejto súvislosti poukazoval na úradný záznam poškodeného, v ktorom bolo uvedené, že P. Ž. pri podávaní oznámenia uviedla, že žalovaný približne o týždeň príde na Slovensko, bude sa zdržiavať u nej doma na Z. XXX/X R. Z. T., kde má žalovaný prechodné bydlisko, teda vyplynulo z neho, že v predmetnej veci sa môže jednať o spáchanie trestného činu vlámania, poškodzovania cudzej veci, prípadne neoprávnený vstup na cudzí pozemok. Preto bolo potrebné realizovať poškodeným subjektom (žalovaným) bezodkladne aj vzhľadom ku skutočnosti, že sa žalovaný zdržiaval dlhodobo v zahraničí, jeho pobyt na území SR bol časovo obmedzený. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že vstup do obydlia nemal žalovaný riadne zabezpečený, že príslušníci policajného zboru žalovaného hľadali v priebehu uvedeného dňa trikrát a keď žalovaný opakovane nereagoval na zvonenie ani na zvukové znamenie služobného cestného vozidla, poškodenému potom, čo chytil do ruky kľučky, brána sa sama otvorila. Následne po vstupe poškodeného do dvora, žalovaný otvoril dvere domu, nemal žiadne výhrady proti vstupu poškodeného, nenamietal vstup príslušníka policajného zboru do dvora. Uvedené poukazuje na to, že bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný očakával príchod príslušníkov policajného zboru, aby mohol ako vlastník poškodeného majetku podať vysvetlenie.
12. Vyjadrenie žalobcu k stanovisku žalovaného z 11.7.2018 bolo žalovanému, resp. jeho právnej zástupkyni doručené dňa 18.10.2018.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 378 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
15. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.2.2019 o 9,40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.2.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 2 C.s.p.
16. Žalovaný v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
20. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p.
21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
24. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C.s.p..
25. Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
26. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd udáva:
27. Žalovaný v odvolaní v súvislosti so záznamom o podaní vysvetlenia zo dňa 19.2.2015 uvádzal nové skutočnosti, ktoré mohol uviesť už pred súdom prvej inštancie, pričom nepreukázal, že tieto skutočnosti bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.), preto odvolací súd na tieto námietky neprihliadal.
28. Za nedôvodnú odvolací súd považoval odvolaciu námietku, podľa ktorej poškodený vstúpil na pozemok družky žalovaného bez jeho súhlasu, teda protiprávne, keďže samotná majiteľka vlastníčka nehnuteľnosti družka žalovaného pri prvotnom oznámení priestupku príslušníkom policajného zboru uviedla, v ktorom období a kde sa bude nachádzať žalovaný poškodený, ktorý sa má konkrétne vyjadriť ku škode. Adresu jeho pobytu uviedla Z. XXX, T., t.j. rodinný dom, ktorého je vlastníčkou. Odvolací súd má za to, že vlastníčka nehnuteľnosti týmto konkludentným konaním vyjadrila súhlas, aby príslušníci policajného zboru vstúpili na pozemok jej patriaci za účelom vypočutia jej druha ako poškodeného. Navyše aj z konania žalovaného a jeho svedeckých výpovedí vyplynulo, že nenamietal prítomnosť príslušníkov policajného zboru na pozemku, ktorého vlastníčkou je jeho družka, keď poškodený policajt vykonával plánovanú realizačnú službu a zaklopal na rodinný dom za účelom vypočutia žalovaného vo veci priestupku proti majetku (poškodenie vchodovej brány na pozemok rodinného domu) vo vlastníctve žalovaného.
29. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu, pretože sa nedopustil protiprávneho konania. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, keďže zanedbal svoju povinnosť a to tým, že nezabezpečil, aby pes neohrozil človeka, nezabránil tomu, aby psy z domu nevychádzali. Ust. § 415 OZ zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak, aby svojim konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a iných hodnotách, pričom porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 OZ. Každý je povinný zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti a pozornosti, ktorý od neho možno vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví či majetku. V danom prípade, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie a žalovaný ani nepopieral, žalovaný pri otváraní dverí nezabezpečil, aby psy nevybehli vonku z rodinného domu, teda nepočínal si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví, ktorú povinnosť od neho bolo možné rozumne požadovať.
30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
31. Vecne správne súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách konania.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).