Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-107-2017.pdf
PDF · 99.33 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/107/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci manželov: manželky, ktorá podala návrh: L. bytom G. zast. advokátkou, JUDr. Kristína Piovarčiová, AK Košice, Štúrova č. 20, a manžela, ktorý návrh nepodal: O. bytom G. okres Košice- okolie, za účasti maloletého Z. bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX pred O., zapísané v knihe manželstiev O., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X . r o z v á d z a .
Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Z. sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky vopred, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk otca s maloletým Z. n e u p r a v u j e .
Manžel je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 66 eur na účet tunajšieho súdu v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, manželka, podala dňa XX.X.XXXX návrh, ktorým žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom, ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX. Pre prípad rozvodu manželstva žiadala maloletého Z. zveriť do jej osobnej starostlivosti, určiť výživné zo strany otca dieťaťa sumou 50 eur mesačne a zakázať styk otca s maloletým. Svoj návrh odôvodnila tým, že od X.X.XXXX s manželom nežijú v spoločnej domácnosti v dôsledku nedorozumení a hádok, manžel sa nestaral o rodinu a veľa času trávil so svojim priateľom A.. Manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené, nie je žiaden predpoklad zmierenia. Manžel sa ani v súčasnosti o potreby rodiny nestará, manželka ani nevie, kde sa zdržiava. Vyživovaciu povinnosť si neplní ani voči Z., ani voči ďalším svojim trom deťom z iných vzťahov.
2. Manželovi bol návrh doručovaný prostredníctvom webovej stránky súdu a vyvesením na úradnej tabuli súdu v súlade s § 116 pods.2 Civilného sporového poriadku ( z.č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP), na základe fikcie, pretože na známych adresách zásielky súdu sa mu nepodarilo doručiť a v tom štádiu konania inú adresu bydliska manžela nezistil. Po zistení, že sa zdržiava na adrese Z., okr. Košice- okolie, súd mu opätovne doručil kópiu návrhu, predvolanie na pojednávanie a ďalšie listiny prostredníctvom OR PZ Košice- okolie. Manžel zásielka prevzal dňa X.X.XXXX., čo potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke. Vo veci sa nevyjadril a pojednávania súdu dňa XX.X.XXXX sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu, v ktorej uviedol, že prešetril pomery na strane matky a maloletého dieťaťa, spisovú dokumentáciu vedie od roku XXXX. Vo T. vykonával opatrenia sociálnoprávnej ochrany v súvislosti s podnetom, ktorý sa týkal podozrenia zo zanedbávania starostlivosti o maloleté dieťa zo strany rodičov. Výsledky sociálneho zisťovanie preukázali, že starostlivosť o maloleté dieťa bola zo strany rodičov poskytovaná v adekvátnej miere, no boli zaznamenané vzťahové problémy medzi rodičmi a nepriaznivý zdravotný stav matky, ktorá bola v tom čase krátkodobo hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike v Košiciach. Matka podala aj návrh na úpravu práv a povinností na Okresnom súde Košice I dňa 25.07.2017, vec je vedená pod sp. zn. 21P/108/2017. Matka trvá na návrhu na rozvod manželstva. Manželstvo s pánom Strýkom bolo podľa slov matky poznačené dlhodobým psychickým nátlakom a ponižovaním zo strany manžela voči jej osobe. Situácia sa po narodení syna sa zhoršila, manžel jej odopieral aj právo navštevovať starých rodičov a väčšinu času trávil v spoločnosti pána F. Matka bola vypočúvaná cestou orgánov činných v trestnom konaní a bola vyšetrená psychologičkou A. z dôvodu podaného podnetu za nebezpečné vyhrážanie sa zo strany manžela voči jej osobe. Rovnako sa má v rámci uvedeného podnetu podrobiť psychologickému vyšetreniu aj otec maloletého. Matka žiada zveriť maloletého Z. do jej osobnej starostlivosti, výživné zo strany otca požaduje určiť vo výške 50,- Eur mesačne, styk otca so synom požaduje zakázať, prípadne realizovať takéto stretnutia jedine za prítomnosti matky a jedného zo starých rodičov. Otec na výživu syna toho času neprispieva. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške XXX,XX Eur, prídavok na jedno dieťa vo výške XX,XX Eur a invalidný dôchodok vo výške XXX.,- Eur. Matka žije so synom v rodinnom dome spoločne so starými rodičmi, kde má k dispozícii samostatnú izbu pre seba a maloletého Z.. Sociálne zisťovanie v mieste bydliska matky preukázalo, že matka má vytvorené vhodné podmienky na riadne zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa, pričom starí rodičia jej so starostlivosťou o maloletého syna vypomáhajú. Ošetrujúcou pediatričkou maloletého je O. T., ktorá vo svojom písomnom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX potvrdila, že matka pravidelne absolvuje povinné očkovanie a pravidelné prehliadky v dôsledku diagnostikovanej sideropenickej anémie. Pán Z. naposledy v osobnom rozhovore, ktorý bol realizovaný na tunajšom úrade v XX/XXXX z titulu konania o úpravu práva a povinností uviedol, že on sa aktuálne zdržiava na G. v A., odkiaľ sa plánuje od XX.XX.XXXX odsťahovať do rodinného domu, presnú adresu vraj oznámi konajúcemu súdu a kolíznemu opatrovníkovi v aktuálnom čase. Pán Z. ďalej uviedol, že on doposiaľ nezaslal konajúcemu súdu ani jeho písomné stanovisko ku konaniu o úpravu práv a povinností voči maloletému dieťaťu, nakoľko sa obáva o život svojho syna, manželky a aj o svoj život. Konkrétne skutočnosti neuviedol. V otázkach týkajúcich sa jeho zárobkových pomerov sa pán Z. vyjadril neurčito v zmysle, že vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti IT technológií, no daňové priznanie za rok XXXX nepodával, nakoľko vraj nedosiahol takú výšku zisku, ktorá by zadávala povinnosť samostatne zárobkovo činnej osobe takéto daňové priznanie podávať.
4. Na základe vyššie uvedených skutočností kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk otca so synom upraviť v určených termínoch a realizovať tento styk za prítomnosti matky ako aj za prítomnosti osoby starého otca pána F., resp. starej matky, pani F. ako blízkych osôb s prihliadnutím na všetky tunajšiemu úradu doteraz známe okolnosti ako aj zo zdravotného hľadiska na strane matky, výživné určiť na základe oprávnených potrieb maloletého pri zohľadnení majetkových a zárobkových možností otca.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželky, sobášnym listom účastníkov konania , rodným listom maloletého Z., ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutočný stav.
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, pričom u oboch sa jedná o prvé manželstvo, pred uzavretím manželstva sa poznali W. roky. Z manželstva pochádza dve mal. Z. Obaja manželia majú slovenskú štátnu príslušnosť.
7. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že v ich manželstve sa všetko zmenilo po pôrode, keď sa dieťa narodilo a rodičia im zabezpečili bývanie na ulici A. v G.. Jej rodičia zabezpečili všetko potrebné aj pre dieťa, a všetko platili oni. Okrem toho platili aj mesačné poplatky za ich bývanie. Manžel bol živnostníkom, ale nikdy domov žiadne peniaze nedával. Žili iba z rodičovského príspevku, ktorý v tom čase chodil na účet A., najlepšieho kamaráta manžela. Hospodárili takým spôsobom, najmä manžel, že niekedy nemali ani na mlieko pre dieťa. Keď manžel chodil domov, bol obyčajne nervózny, nekomunikoval, alebo bol nahnevaný a dvakrát sa stalo aj to, že bol voči nej agresívny. Preto mu povedala, že keď má chodiť domov taký nervózny, tak domov chodiť ani nemusí. Preto sa stalo, že sa často hádali a manžel postupne zostával v byte svojej matky na Z. prestal chodiť domov a väčšinu času trávil so svojím priateľom F.. Podľa manželky bol manžel nervózny z tých dlhov, ktoré si napožičiavali od známych a nevedeli to vrátiť. Okrem toho má manžel vyživovaciu povinnosť voči ďalším trom deťom a voči nim výživné neplatí. Neplatí výživné ani na mal. Z. preto matka podávala trestné oznámenie a keď bola na polícií vypočúvaná, tak sa dozvedela, že majú informácie od partnerky pána F., že sú obaja zapletení do obchodovania s drogami, a že obaja užívajú drogy. Manžel ju však nekontaktuje, preto ona žiadne bližšie informácie ohľadne týchto skutočnosti nemá.
8. Ďalej uviedla, že má psychiatrickú diagnózu, Z. a je liečená. Po odchode zo spoločnej domácnosti s manželom jej lekárka postupne znižuje liečebné dávky, pretože žije v kľudnom, pokojnom prostredí a nie v takom stresujúcom, ako žila s manželom. On sa jej od začiatku vyhrážal, že jej zoberie dieťa a ju umiestni na psychiatriu, čo sa nakoniec aj stalo v čase, keď žili na A.. Zavolal psychiatriu, zobrali ju do nemocnice a bola hospitalizovaná. V tom čase sa staral o dieťa manžel, ale pomoci svojej matky. Neplatil za bývanie a preto sa museli z bytu vysťahovať. Manžel ich nasťahoval k pánovi Rebrovi, do jeho dvojizbového bytu v ktorom žili tak, že v jednej izbe bol manžel s pánom F., tá izba bola zamknutá. Do druhej izby si manžel nasťahoval aj svoju matku. Boli to veľmi zlé podmienky, takže nakoniec sa jej podarilo odtiaľ odísť k rodičom, ale bez svojich osobných vecí a vecí dieťaťa. Na záver uviedla, že nepredpokladá, že by mohlo ešte niekedy dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia, pretože to úplne odmieta. V súčasnosti žije v kľudnom, pokojnom prostredí a rovnako aj maloletý syn. Manžel mal voči nej, aj voči maloletému synovi nevhodné správanie, a aj to je dôvod, prečo s ním odmieta ďalej žiť. Od júla 2017 zo strany manžela nebol žiaden pokus o obnovenie manželského spolužitia, vôbec sa nezaujíma ani o ňu, ani o dieťa.
9. Matkin príjem predstavuje čiastočný invalidný dôchodok v sume XXX,XX. eur mesačne, rodičovský príspevok XXX eur mesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa XX,XX eur mesačne. Čo sa týka výdavkov, matka sa snaží prispievať svojim rodičom do domácnosti sumou XX eur mesačne, ďalší príjem používa na výdavky na dieťa, dieťa je zdravé. Výdavky na dieťa predstavujú mesačne asi XXX eur na mlieko Nutrilon, na plienky, obuv, ošatenie a XX . eur na stravu.
10. Súd zistil prostredníctvom Daňového úradu v Košiciach, že manžel za rok 2017 žiadne daňové priznanie nepodal.
11. Súd sa oboznámil so správou o zdravotnom stave dieťaťa, vyhotovenej v ambulancii O. o zdravotnom stave matky od O., psychiatričky a zo Psychosociálneho centra,.
12. Podľa ust. § 22 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
16. Podľa ust. § 24 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
17. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa ust. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov a úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
21. Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd dospel k tomu záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené, manželia žijú oddelene od M. dlhodobo, a počas tejto doby nevykonali pokus o obnovenie manželského spolužitia. Manželka nemá žiadne informácie o manželovi, on sa nezaujíma ani o ňu, ani o ich spoločné maloleté dieťa. V dôsledku toho manželstvo neplní svoje poslanie upravené Zákonom o rodine, je iba formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktoré bolo treba rozviesť. Zachovanie takéhoto nefunkčného manželstva nie je ani v záujme maloletého dieťaťa.
22. Súd zveril mal. Z. do osobnej starostlivosti matky, pretože matka aj doposiaľ starostlivosť o maloletého riadne zabezpečovala. Aj napriek tomu, že matka má psychické problémy, lieči sa, nie je voči svojej chorobe nekritická a táto choroba nespôsobuje jej neschopnosť o maloletého sa riadne postarať. Naviac matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, kde má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého, aj pomoc zo strany svojich rodičov.
23. Súd určil výživné zo strany otca dieťaťa sumou 50 eur mesačne, pretože zistil, že o výške výživného už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní tunajšieho súdu o úprave rodičovských práv a povinností pre čas pred rozvodom manželstva sp. zn. 21P/108/2017. Právoplatným rozsudok tohto súdu zo dňa 25.9.2018 bol maloletý pre čas pred rozvodom zverený do osobnej starostlivosti matky, bolo určené výživné zo strany otca dieťaťa sumou 50 eur mesačne od 1.7.2017 do budúcna a bol zakázaný styk otca s maloletým. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.11.2018. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, súd považoval aj v tomto konaní za primeranú výšku výživného 50 eur, aj keď pre neprítomnosť otca súd jeho zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj majetkové pomery prešetriť nemohol.
24. Súd neupravil styk otca s maloletým, pretože otec záujem o styk s maloletým neprejavil a súd nemal prešetrené pomery na strane otca tak, aby zistil dôvody pre zákaz styku. Preto je súd toho názoru, že pokiaľ otec do budúcna bude mať záujem o stretávanie sa so synom môže sa s matkou dieťaťa dohodnúť, a ak nie, obrátiť sa s touto žiadosťou na súd.
25. Súd zaviazal manžela zaplatiť súdny poplatok v sume 66 eur v súlade s § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch s prihliadnutím na to, že manželka, ako navrhovateľka bola uznesením súdu oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.