Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: C.M.B. Companies LTD, registračné číslo: 8860245, so sídlom c/o Kidd Rapinet LLP, Walsingham House, 35 Seething Lane, EC3N 4AH, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, adresa pre doručovanie: P.O.BOX 460, Jindřišská 909/14, 110 00 Praha 1, Česká republika, právne zastúpený PUCHALLA, SLÁVIK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: Stratonixdale SK, s.r.o., so sídlom Pri mlyne 5, 080 01 Prešov, IČO: 46 631 402, o zaplatenie sumy 1.000.000,- Kč s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/215/2015-87 zo dňa 21.3.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 21Cb/215/2015-87 zo dňa 21.3.2017 rozhodol v konaní o zaplatenie sumy 1.000.000,- Kč s príslušenstvom tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.000.000 Kč a 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.000.000 Kč od 1.1.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu Vrchovina - zemědelská obchodní, a.s. a právny predchodca žalovaného D., N..V..Q. uzatvorili zmluvu o pôžičke podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník (starý Občanský zákonník). Tento právny predpis bol síce zrušený zákonom č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník (nový Občanský zákonník), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2014, avšak na prejedávanú vec sa budú vzťahovať ustanovenia starého Občanského zákonníka tak, ako to upravuje nový Občanský zákonník vo svojich prechodných ustanoveniach v § 3028 ods. 3.

3. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku platne a to jej postúpením podľa § 524 ods. 1, 2 starého Občanského zákonníka a následne ďalším postúpením podľa § 1879 nového Občanského zákonníka. Právny predchodca žalovaného ani samotný žalovaný peňažné prostriedky nevrátili, pričom tak mali urobiť do 31.12.2013. Žalobca nadobudol pohľadávku zákonným spôsobom a to jej postúpením od spoločnosti I. F., N..V..Q.. Na túto spoločnosť platne postúpil pohľadávku pôvodný veriteľ a to N. I. - L.O. Q., M..N.. Nakoľko pôvodný dlžník zanikol zlúčením so žalovaným, prešli na žalovaného všetky povinnosti zo zmluvných vzťahov, do ktorých vstúpil pôvodný dlžník D., N..V..Q.. Súd prvej inštancie obranu žalovaného postavenú na tvrdení, že žalobca nemá právny dôvod požadovať od neho zaplatenie žalovanej sumy, nakoľko žalovaný neeviduje voči žalobcovi taký záväzok a žalobca podľa žalovaného taktiež nepreukázal postúpenie pohľadávky a zároveň svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, posúdil ako obranu účelovú v snahe vyhnúť sa vráteniu pôžičky žalobcovi, pričom k námietke aktívnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že postúpenie pohľadávky bolo v súlade so zákonom a je platné a žalobca má v prejednávanom spore nepochybnú aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca preukázal, že má voči žalovanému splatnú pohľadávku z platnej zmluvy o pôžičke, a že túto pohľadávku má uhradiť žalovaný, pričom žalovaný dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že by nebol dlžníkom žalobcu z uvedenej pohľadávky, a že by nemal plniť žalobcovi, tak ako to uvádzal vo svojich tvrdeniach. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000.000,- Kč aj s prísl. od 1.1.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a priznal žalobcovi nárok voči žalovanému nárok na úhradu trov konania rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v spore plne úspešný.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie nedoručil žalovanému vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.2.2017, ani dôkazy predložené žalobcom a neumožnil žalovanému uplatňovať svoje procesné práva na pojednávaní, keď neakceptoval žiadosť žalovaného na odročenie pojednávania nariadeného na deň 21.3.2017 zo zdravotných dôvodov na strane štatutárneho zástupcu žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 21.3.2017 vo veci aj priamo rozhodol.

6. Uviedol, že na pojednávanie konanom dňa 21.3.2017 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, pričom jedným z listinných dôkazov malo byť aj vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.2.2017, ako aj zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovanému však nebolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.2.2017 a s obsahom tohto vyjadrenia sa tak nemohol žalovaný oboznámiť. Nemohol naň reagovať a označiť súdu dôkazy, ktoré by vyvracali tvrdenia obsiahnuté v predmetom vyjadrení, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný tiež nemal možnosť oboznámiť sa s dôkazmi priloženými žalobcom (zmluvy o postúpení pohľadávky) a vyjadriť sa k nim. Má za to, že nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princíp kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/141/2010 zo dňa 21.10.2010, z ktorého vyplýva, že nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Súčasne poukázal, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces aj z toho dôvodu, že súd neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov na strane štatutárneho zástupcu žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 21.3.2017 vo veci hneď aj rozhodol bez toho, aby žalovaný bol vôbec oboznámený s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a s ďalšími dôkazmi. Žiadal, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaný sa vyjadril podrobne k odvolaniu žalobcu. Uviedol, že prvé pojednávanie predmetnej veci bolo vytýčené na deň 7.2.2017, pričom žalovaný sa ospravedlnil a žiadal odročiť pojednávanie zo zdravotných dôvodov. Dôležité dôvody odročenia žalovaný nepreukázal. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci bolo vytýčené na deň 21.3.2017 a žalovaný sa opätovne ospravedlnil, podaním zo dňa 20.3.2017, ktoré bolo doručené konajúcemu súdu dňa 20.3.2017 a žiadal odročiť aj toto pojednávanie zo zdravotných dôvodov. Dôležitosť tohto dôvodu v zmysle zákona a ustálenej judikatúry žalovaný rovnako nepreukázal a súd dňa 21.3.2017 pojednával v neprítomnosti žalovaného. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/19/2014, v zmysle ktorého posúdenie dôležitosti dôvody na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti odročenia pojednávania. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami a základnými princípmi CSP, a teda, že súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť žalovaného na odročenie pojednávania dňa 21.3.2017 , pričom žiadnym svojím procesným postupom neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že mu nebolo doručené podanie žalobcu uviedol, že toto tvrdenie považuje za irelevantné a nepoužiteľné v tejto právnej veci, pretože žalovanému boli predložené spolu s podaním žalobcu všetky doklady, na ktoré sa odvolával. Má za to, že vyjadrenie právneho zástupu žalobcu nie je možné považovať za vyjadrenie žalobcu a súd nemal povinnosť doručovať toto vyjadrenie žalovanému. Navyše podľa § 105 súd primárne doručuje písomnosť na pojednávaní, ktorého sa žalovaný účelovo nezúčastnil. Žalovaný sa nemôže spravodlivo odvolávať na to, že mu súd nedoručil podanie žalobcu, keď sa účelovo nezúčastnil pojednávania, na ktorom mu mohlo byť podanie žalobcu doručené, a takéto konanie žalovaného by viedlo len k neodôvodneným prieťahom konania, a preto nepožíva právnu ochranu. Poukázal, že obsah podania žalobcu zo dňa 27.2.2017 nemal zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

8. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu sa žalovaný už nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

13. K námietke žalovaného, že žalovaný sa nemal možnosť oboznámiť so všetkými vykonanými dôkazmi a na ne reagovať, odvolací súd poukazuje, že z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva , že žalobca doručil súdu dňa 27.2.2017všetky listinné dôkazy v prejednávanej právnej veci na ktoré sa odvolával, okrem iného, aj zmluvy o postúpení pohľadávky. Tvrdenie žalovaného o nedoručení týchto dôkazov je tak nepravdivé, pričom žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o takomto ním tvrdenom nedoručení.

14. Ako ďalej vyplýva z poštovej doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise na č.l. 74, všetky tieto listinné dôkazy boli doručené žalovanému dňa 6.3.2017.

15. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že dňa 20.3.2017 bola doručená súdu opätovná žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu, že v uvedenom termíne sa žalovaný nemôže zúčastniť pojednávania, nakoľko jediný konateľ spoločnosti S.. S. P. je práceneschopný, o čom súdu prikladá aj lekárske potvrdenie dočasnej práceneschopnosti a vzhľadom na citlivý charakter predmetu konania, ako aj krátkosť času, nie je možné poveriť zastupovaním spoločnosti inú osobu, a preto navrhuje, aby bolo nariadené pojednávanie odročené.

16. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21.3.2017 súd oboznámil s týmto písomným podaním žalovaného, ako aj prílohou a potvrdením o dočasnej práceneschopnosti S.. S. P. vo fotokópii, pričom vyhlásil uznesenie, že súd bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

17. Preskúmaním obsahu spisového materiálu a jednotlivých zápisníc v ňom obsiahnutých, je daný podklad pre záver, že súd prvej inštancie dôsledne postupoval podľa ustanovení § 183 CSP.

18. Podľa § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

19. Podľa § 183 ods. 3 strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

20. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

21. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil týmito ustanoveniami CSP, pričom neoznámil žalovanému ,že nevyhovuje jeho žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 184 ods. 4 CSP, pretože tak reálne urobiť nemohol, nakoľko strana - žalovaný, neuviedol vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania aj svoje telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú by ho takto bolo možné upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu (žiadosti) na odročenie pojednávania.

22. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky . Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom ,je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (I.ÚS 26/1994).

23. Pod nesprávnym procesným postupom súdu však treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom, v ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Z obsahu odvolania vyplýva, že základom argumentácie odvolateľa o porušení ním označených práv je aj jeho tvrdenie o tom, že súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech skôr, než sa stihol vyjadriť k navrhovaným dôkazom, a čím mu znemožnil viesť kontradiktórne konanie v podobe predloženia vlastnej argumentácie, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. Odvolací súd ma za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v čase jeho rozhodovania, a preto nemohol zasiahnuť do práva žalovaného na spravodlivý proces, a to ani v žalovaným tvrdenom prípade, keď pred svojím rozhodnutím reálne vytvoril žalovanému procesnú možnosť na vyjadrenie sa k predloženým návrhom, čo bolo preukázané a ani nevyhovením žiadosti žalovaného na odročenie pojednávania, pričom dôvody už odvolací súd popísal. Odvolací súd má navyše za to, že nedošlo tu k porušeniu princípu rovnosti zbraní, ktoré by znamenalo, že nesprávnym postupom súdu sa jedna strana sporu dostala do nevýhodnejšieho postavenia ako druhá strana. Tým, že žalovaný nebol oboznámený s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu na poslednom pojednávaní, a tak nemal možnosť ovplyvniť rozhodnutie súdu vyvrátením argumentov, ktoré uviedla protistrana, nebola znemožnená realizácia jeho procesných práv, ktorá by mala za následok nielen porušenie práva na súdnu ochranu, ale aj porušenie práv na spravodlivé súdne konanie.

25. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

26. Nakoľko i odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním žalovaného zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 správnosť týchto dôvodov a podstatných bodoch na ne odkazuje.

27. Ako už je vyššie uvedené, odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaného a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.

28. Vecne správnym sa tak javí rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti vo výroku o trovách konania.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Aj v odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania, a preto odvolací súd vyslovil, že žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .