Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-14-2022.pdf
PDF · 97.87 KB
Case nature
Subarea
24Co/14/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Zeleneč, so sídlom Družstevná 716, 919 21 Zeleneč, IČO: 31 103 227, zastúpený advokátkou Mgr. Evou Bačikovou, so sídlom Paulínska 17, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. B. O., nar. X.X.XXXX, bytom M. R. O. XXX/XX, XXX XX E., 2.O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. O. XXX/XX, XXX XX E., obaja žalovaní zastúpení advokátskou kanceláriou HALADA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, o nahradenie prejavu vôle, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 16C/1/2021-41 zo dňa 17. decembra 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Odvolací súd r u š í výrok II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: „Žalovaným v 1. a 2. rade sa zakazuje previesť alebo zaťažiť záložným právom ich spoluvlastnícke podiely -2/16 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. zapísané na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, pre obec a k. ú. E., a tam označené ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 1591/227 orná pôda o výmere 158 m2, parc. č. 1591/269, orná pôda o výmere 80 m2, parc. č. 1591/271, orná pôda o výmere 178 m2, -2/16 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, pre obec a k. ú. E., a tam označené ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2196/115 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100 m2, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu a tam označené ako parc. č. 1915, orná pôda o výmere 5780 m2, parc. č. 1916/1, orná pôda o výmere 1176 m2, parc. č. 1916/2, orná pôda o výmere 742 m2, parc. č. 1917/1, orná pôda o výmere 4893 m2, parc. č. 1917/2, orná pôda o výmere 205 m2, -2/8 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. zapísané na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pre obec a k. ú. E., a tam označené ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2212/92 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 61 m2, parc. č. 2212/119, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2, parc. č. 2212/123, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, -2/8 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pre obec a k. ú. E., a tam označené ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. 1129
orná pôda o výmere 478 m2, -12/48 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území W. zapísané na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pre obec a k. ú. W., a tam označené ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. 2193/7 orná pôda o výmere 11135 m2, -10/48 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pre obec a k. ú. E., a tam označené ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. 2102 orná pôda o výmere 5276 m2, parc. č. 2103/1, orná pôda o výmere 3510 m2, parc. č. 2103/2, orná pôda o výmere 5226 m2, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej. Výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.“
1.1. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „OZ“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a 2 druhá veta, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte len „C. s. p.“).
1.2. Vecne súd dôvodil tým, že žalobca sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovaným previesť a zaťažiť záložným právom ich spoluvlastnícke podiely vo veľkosti a na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia. Mal obavy, že žalovaní by tieto podiely na nehnuteľnostiach previedli alebo zaťažili záložným právom, v dôsledku ktorého konania by bol výkon rozhodnutia, ktorého sa žalobca domáha podanou žalobou nemožný a žalobca by sa musel domáhať svojich nárokov voči iným subjektom - ako nadobúdateľom spoluvlastníckych podielov žalovaných, alebo by žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely zaťažené právom tretej osoby. S poukazom na ustanovenie § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p. sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku tohto uznesenia a to po dobu trvania súdneho konania, ktorým podľa žalobcu nedôjde k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalovaných, ktorí nebudú v inom užívaní svojich spoluvlastníckych podielov obmedzovaní. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovaných, že ako predávajúci uzatvárajú so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu uzavretú podľa § 588 a nasl. OZ, na základe ktorej žalovaní v postavení predávajúcich a žalobca v postavení kupujúceho nadobudne do svojho výlučného vlastníctva spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach uvedené vo výroku tohto rozhodnutia za kúpnu cenu 3.752,34 eura.
1.3. Vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených listín dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca osvedčil skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Hoci z výpisov z listov vlastníctva nevyplýva, že by v danom čase prebiehalo na príslušnom katastrálnom odbore konanie o zmene vlastníka dotknutých spoluvlastníckych podielov na strane žalovaných, súd považoval za nevyhnutné nariadením neodkladného opatrenia zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu ako v čase začatia konania a nepredlžoval sa súdny spor zbytočne v dôsledku zmeny strán sporu (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/47/2017 zo dňa 12.4.2017).
1.4. Súd prvej inštancie pristúpil ku skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej strany. Konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaných v 1. a 2. rade, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaných uložením predmetného obmedzenia súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Bolo osvedčené, že žalovaní nadobudli spoluvlastnícke podiely od jedného z podielových spoluvlastníkov a z ich strany nebolo dosiaľ preukázané, že predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov bolo zachované, pričom žalobca uvedené popieral. Z tvrdenia žalobcu preto vyplýva, že medzi stranami existuje spor civilnoprávneho charakteru, ktorým sa žalobca, a na základe dohôd o spôsobe výkonu predkupného práva, aj ostatní podieloví spoluvlastníci, domáhajú realizácie svojho predkupného práva. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného
neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob ochrany svojich práv a záujmov zo strany žalobcu. Súd ďalej poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Obmedzením dispozičného oprávnenia osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje nesmie dôjsť k ujme zjavne neprimeranej výhode, ktorú žalobca získa. V danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu zákazu zaťažiť a predať spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, čím nebudú žalovaní obmedzovaní na svojom práve vec užívať a požívať jej plody a úžitky. Súčasne súd poukázal na to, že v danom prípade súd neodkladným opatrením upravil pomery medzi stranami dočasne, kým nerozhodne vo veci samej.
1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu týchto trov v rozsahu 100 %.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2 rade vychádzajúc z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
2.1. Žalovaní dôvodili tým, že súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie a uznesenie je tak nezákonné. Žalobca vo svojom podaní označenom ako „Návrh o nahradenie prejavu vôle a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“ (ďalej len ako „žaloba“) neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Takmer celá žaloba sa týka len skutočností, ktoré majú osvedčiť dôvodnosť a trvanie žalobcovho nároku. Žalobca k potrebe neodkladnej úpravy pomerov len stručne uviedol (v bode III. žaloby), že má obavu, že žalovaní svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach prevedú na iné osoby, respektíve tieto podiely zaťažia záložným právom. Ide tak evidentne len o subjektívny pocit žalobcu, ktorý sa však neopiera o žiadnu objektívnu skutočnosť. Nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa významným spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných nemožno len na základe subjektívnej obavy žalobcu. Žalobca je pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia značne limitovaný, pokiaľ ide o možnosť osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. To však neznamená, že by súd mohol od podmienky stanovenej Civilným sporovým poriadkom celkom odhliadnuť a nariadiť neodkladné opatrenie napriek tomu, že žalobca celkom zjavne vôbec nesplnil jednu zo základných zákonných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalovaných údajná potreba zachovať totožné strany sporu počas celého konania nemôže nahrádzať chýbajúce náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia stanovené Civilným sporovým poriadkom (t. j. skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov), pokiaľ takéto skutočnosti vôbec neboli osvedčené žalobcom. V danom prípade mohla byť z pohľadu súdu (na základe žaloby a jej príloh) osvedčená nanajvýš dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd však nemôže celkom upustiť ani od skúmania toho, či žalobca osvedčil aspoň v určitej miere potrebu neodkladnej úpravy pomerov (napríklad osvedčením, že žalovaní odmietli splniť svoju povinnosť dobrovoľne napriek výzve žalobcu). Súd však v danom prípade celkom rezignoval na skúmanie potreby neodkladnej úpravy pomerov a na vydanie neodkladného opatrenia mu stačilo osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Takýto prístup je však v rozpore s vôľou zákonodarcu, ktorý príslušnou právnou úpravou s určitosťou nesledoval to, aby bolo neodkladné opatrenie možné nariadiť vždy, keď sa nárok žalobcu po predbežnom posúdení skutočností tvrdených žalobcom javí ako dôvodný, pričom by žalobca zároveň vyjadril svoju subjektívnu obavu z určitého konania žalovaných (pri žalobe o nahradenie prejavu vôle obavu z dispozície s príslušnými nehnuteľnosťami, pri žalobe o peňažné plnenie obavu z dispozície s majetkom, z ktorého by mal byť žalobca uspokojený a podobne). Práve skúmanie potreby neodkladnej úpravy pomerov bráni bezbrehosti pri využívaní inštitútu neodkladného opatrenia. Preto nemožno akceptovať, ak súdne orgány túto podmienku na vydanie neodkladného opatrenia prehliadajú (prípadne na ňu prihliadajú len formálne).
3. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade sa prostredníctvom právnej zástupkyne písomne vyjadril tak, že z napadnutého uznesenia je zrejmé, že žalobca svojimi tvrdeniami i predloženými listinami hodnoverne osvedčil dôvodnosť ním uplatneného nároku. Túto skutočnosť nespochybňujú ani žalovaní. Žalobca v žalobe poukazuje na skutočnosť, že žalovaní sú oprávnení v rámci realizácie im patriacich vlastníckych práv, kedykoľvek spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach previesť alebo ich zaťažiť záložným právom. O realizácii takýchto úkonov
sa žalobca môže dozvedieť až z plomby vyznačenej na príslušnom liste vlastníctva alebo až zo zmeny zápisu na tom-ktorom liste vlastníctva. V prípade realizácie prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckych podielom žalovaných, by súd musel skúmať pasívnu legitimáciu žalovaných v konaní a jej prípadné zmeny. Výkon rozhodnutia súdu, ktorým by súd nahrádzal vôľu žalovaných previesť celé ich spoluvlastnícke podiely do vlastníctva žalobcu, by bol v dôsledku prevodu vlastníckeho práva žalovanými v čase pred vydaním súdneho rozhodnutia vo veci samej znemožnený. Zriadenie záložného práva na spoluvlastnícke podiely žalovaných v prospech tretích osôb, by viedlo k znehodnoteniu predmetných spoluvlastníckych podielov. Uvedenými skutočnosťami žalobca má za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a súčasne obavu, že exekúcia bude ohrozená.
3.1. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej účelom neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. V prípade, ak by žalobca bol povinný preukázať, že žalovaní majú záujem s predmetnými spoluvlastníckymi podielmi nakladať, musel by čakať až na realizáciu takéhoto právneho úkonu zo strany žalovaných. V takomto prípade (v prípade realizácie právneho úkonu žalovaných, ktorým by previedli vlastnícke právo k ich spoluvlastníckym podielom) by neodkladné opatrenie nebolo ani možné nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje potreba zachovať skutkový a právny stav, aký tu existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými účastníkmi ako v čase začatia konania a súdny spor sa v dôsledku zmeny účastníkov zbytočne nepredlžoval. Žalobca vo svojom návrhu opísal a doložil skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie ním uplatneného nároku, ako i skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú úpravu pomerov a obavu, že prípadná exekúcia by bola ohrozená. Zo žaloby je zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa domáha a že toto neodkladné opatrenie bude trvať iba do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia tak nedôjde k neprimeranému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaných. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovaných zaviazal na náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods.1 C. s. p.), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.
5. Po preskúmaní napadnutého uznesenia s prihliadnutím na odvolací dôvod uplatnený žalovanými, odvolací súd konštatuje, že so závermi súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné súhlasiť.
6. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáha voči žalovaným v 1. a 2. rade nahradenia prejavu vôle žalovaných, že ako predávajúci uzatvárajú so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu v znení uvedenom v žalobnom návrhu, a to z dôvodu porušenia žalobcovho predkupného práva. Súčasne sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade neodkladným opatrením zakázať previesť alebo zaťažiť záložným právom ich spoluvlastnícke
podiely opísané v návrhu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil obavou, že žalovaní svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach prevedú na iné osoby, resp. tieto podiely zaťažia záložným právom. V dôsledku takéhoto konania žalovaných by podľa žalobcu bol výkon rozhodnutia, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha nemožný a žalobca by sa musel domáhať svojich nárokov voči iným subjektom - ako nadobúdateľom spoluvlastníckych podielov žalobcov, alebo by žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely zaťažené právom tretej osoby.
11. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že podľa citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov - z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, pričom tieto pomery musia mať vždy povahu právnych vzťahov a jednak z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z osobitnej povahy tohto procesného inštitútu vyplýva zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, naliehavá a nevyhnutná. Takúto potrebu musí osvedčiť navrhovateľ.
12. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že potreba bezodkladne upraviť právne pomery medzi účastníkmi z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva. Žalobca len veľmi všeobecne uviedol, že má obavu, že žalovaní svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach prevedú na iné osoby, resp. tieto podiely zaťažia záložným právom. Neuviedol však, z čoho jeho obava vyplýva, neosvedčil tak reálnosť takejto obavy, teda ani rozhodujúce skutočnosti, zákonodarcom predpokladané ako nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Odvolací súd tak narozdiel od súdu prvej inštancie po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci nedošlo k osvedčeniu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, ako jednej zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolacia námietka žalovaných, ktorí poukázali na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, je dôvodná. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 325 ods. 1 C. s. p., keď konštatoval, že má za osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Z vyššie citovanej argumentácie odvolacieho súdu je zrejmé, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebola daná.
14. Podľa § 388 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je potrebné uzavrieť, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia, ani na jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preto odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia § 388 C. s. p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej v prípade, ak by žalobca bol povinný preukázať, že žalovaní majú záujem s predmetnými spoluvlastníckymi podielmi nakladať, musel by čakať až na realizáciu takéhoto právneho úkonu zo strany žalovaných. V takom prípade by neodkladné opatrenie nebolo ani možné nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Žalobca necitoval konkrétne rozhodnutie súdnej autority, o ktoré svoj názor opiera, odvolací súd sa preto k uvedenému názoru, keď nepozná konkrétne okolnosti veci, z ktorej svoj názor žalobca odvodzuje, nevyjadruje. Súd prvej inštancie odkázal vo svojom rozhodnutí na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/47/2017 zo dňa 12.04.2017, keď vyslovil názor o potrebe vyriešenia sporu medzi totožnými stranami ako v čase začatia konania, aby sa spor nepredlžoval v dôsledku zmeny strán sporu. Po oboznámení sa s uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, odvolací súd konštatuje, že z citovaného rozhodnutia vyplývajú odlišné skutkové okolnosti veci. V citovanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala odporovateľnosti právnemu úkonu - Dohody o vyporiadaní zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva, ktorou sa jej účastníci dohodli na tom, že všetok nehnuteľný majetok v celkovej hodnote 50.000,- eur bude vlastniť iba manžel bez povinnosti vyplatenia finančnej náhrady manželke, ktorá však bola dlžníčkou žalobkyne, pričom žalobkyňa preukázala predložením právoplatného rozsudku existenciu
exekučného titulu, a teda vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníčke. V uvedenej veci súd konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila a zásah do ktorých je reálny. Závery citovanej veci sú preto rozdielne ako závery, ku ktorým dospel odvolací súd v tejto preskúmavanej veci.
17. V súlade s § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, v prípade neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1 C. s. p.), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť. Výrok II. napadnutého uznesenia o nároku na náhradu trov konania bolo preto potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 391 ods. 1 C. s. p., keď o nároku na náhradu konania rozhodol súd prvej inštancie predčasne. O tomto nároku súd prvej inštancie rozhodne v konečnom meritórnom rozhodnutí.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 C. s. p.).