Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/131/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: L. N., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX, o zaplatenie 1.796,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2Csp/247/2017-29 zo dňa 12.01.2018, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania. II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Žalobca sa podanou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 1.796,43 Eur, dlžných úrokov vo výške 271,43 Eur a 1.163,81 Eur, zmluvného úroku vo výške 21,5% ročne zo sumy 1.796,43 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.796,43 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.295,23 Eur s úrokom z omeškania v sume 166,91 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.6.2017 do zaplatenia, to všetko v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom kedy nadobudne rozhodnutie právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania sa s platením čo i len jednej splátky, žalovaná stráca výhodu splátok a celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a, b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom po 31.01.2013.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s., poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- Eur, a to na základe úverovej zmluvy zo dňa 27.03.2013. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd skúmal, či zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že v zmluve absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Na základe uvedeného považoval súd poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve navyše absentuje uvedenie všetkých predpokladov, použitých na výpočet RPMN a zmluva obsahu nesprávny údaj o priemernej RPMN.

5. Žalovaná mala žalobcovi, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní mal súd preukázané, že žalovaná celkovo vyčerpala sumu 2.000,- Eur a na splatenie úveru zaplatila sumu 704,77 Eur, preto žalobcovi prislúcha právo na zaplatenie rozdielu, teda sumy 1.295,23 Eur.

6. Dôvodom zamietnutia časti žaloby, pokiaľ šlo o žalobcom požadovaný úrok vo výške 24,50% ročne, bola aj neplatnosť, ktorá je daná zrejmým rozporom s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy), keďže v čase uzavretia zmluvy bola priemerná úroková sadzba za obdobné úvery vo výške 14,07% ročne. Za neplatné považoval súd aj písomnosti označené ako „návratka“ a „uznanie dlhu“ zo dňa 06.03.2015. Išlo o vopred pripravený formulár s predtlačeným textom zasielaný priamo právnym predchodcom žalobcu, neobsahujúci zmienku o tom, že dlžník si je vedomý premlčania dlhu ani jeho následkov a tiež neobsahujúci ani podrobný rozpis, z ktorého pozostáva dlžná pohľadávka, tak aby žalovaná mohla posúdiť dôvod uznávaného dlhu.

7. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne, a to vo vyčíslenej podobe zo sumy 1.295,23 Eur za obdobie od 29.12. do 7.6.2017 v sume 159,67 Eur, spolu so žalobcom žalobcom vyčísleným úrokom za omeškané splátky do zosplatenia (7,24 Eur), teda spolu úrok z omeškania v sume 166,91 Eur a v nevyčíslenej podobe zo sumy 1.295,23 Eur vo výške 5,05% ročne za obdobie od 08.06.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti aj čo do uplatneného úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. V zmysle ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku a písomného súhlasu žalobcu zo dňa 23.05.2018, súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach po 40,- Eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom, keď nadobudne rozsudok právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky, žalovaná stráca výhodu splátok a celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie sumy 1.295,23 Eur s príslušenstvom, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje jeho úspech v rozsahu 72% a neúspech v časti o zaplatenie sumy 501,20 Eur, čo predstavuje 28% a ide tak o úspech žalovanej. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44%, ktoré boli v tomto rozsahu priznané.

III. Obsah odvolania žalobcu

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolanie žalobca. Namietal, že súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa §129 Civilného sporového poriadku ani nevyzval žalobcu podľa §157 Civilného sporového poriadku. Súd mohol vo veci vytýčiť termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 Civilného sporového poriadku, ktorého účelom je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie nesporne je. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť žalobca uviedol, že celkovú čiastku úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Údaj o výške poskytnutého úveru ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je podľa právneho názoru žalobcu šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 je zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Pokiaľ sa týka predpokladov pre výpočet RPMN, všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere obsiahnuté. V tomto sa javí odôvodnenie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko súd len stroho uvádza, že údaje v zmluve o úvere chýbajú, avšak bez bližšej špecifikácie, o aké údaje sa má jednať. Rovnako tak žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov a výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 72. splátka úveru bola len vo výške 40,78 Eur. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že Poštová banka a.s., Bratislava poskytla žalovanému na základe zmluvy o úvere zo dňa 27.03.2013 spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazal vrátiť žalobcovi pravidelnými 72 mesačnými splátkami po 56,29 eur, s dátumom splatnosti prvej splátky 16.04.2013 a dátumom konečnej splatnosti úveru 16.03.2019. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, preto Poštová banka a.s. ku dňu 29.12.2014 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná jednotlivými splátkami uhradila žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu spolu sumu 704,77 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok spoločnosť Poštová banka, a.s., postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému, na žalobcu.

13. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl., ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).

14. Zvýšená miera ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany sa v prípade uzavierania zmlúv o úvere odzrkadľuje v rámci ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Za účelom zabezpečenia čo najvyššej miery informovanosti spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom, zákonodarca stanovuje obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravené v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení. Pre naplnenie účelu zákona sa však vyžaduje, aby obsahové náležitosti boli v zmluve o úvere uvedené dostatočne jasne a transparentne a spotrebiteľ si tak bol vedomý svojich práv a povinností, vyplývajúcich mu z uzavretej zmluvy o úvere.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere - dostupná pôžička zo dňa 27.03.2013 sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutej pôžičky žalovanej v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení, a to v dôsledku absencie obligatórnych obsahových náležitostí; celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť a uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, vyžadovaných v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že poznanie rozsahu prijatého záväzku predstavuje pre spotrebiteľa východiskovú informáciu pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tohto dôvodu zákonodarca explicitne vyžaduje od dodávateľa, aby v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzal celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ z poskytnutého úveru povinný zaplatiť, pričom v ust. § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení vymedzuje spôsob jej výpočtu. Pre naplnenie litery zákona však nepostačuje, ak spotrebiteľovi je informácia o celkovej čiastke, ktorú je povinný zaplatiť, poskytovaná nepriamo, cez odvodené premenné, ktoré nútia spotrebiteľa k matematickým výpočtom. V takomto prípade sa potiera zásada transparentnosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch, na ktorých je postavená Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd konštatuje, že v zmluva o úvere - dostupná pôžička zo dňa 31.10.2012 neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť.

18. Len na margo odvolací súd uvádza, že odhliadnuc od dostatočnosti spôsobu jej vymedzenia, odbornej starostlivosti dodávateľa nezodpovedá použitie výrazne menšieho písma pri uvedení tak podstatnej obligatórnej obsahovej náležitosti, akou je celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť. Odvolací súd pritom poukazuje na ust. § 53c Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

19. K uvedeniu predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov odvolací súd poznamenáva, že ide opäť o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o ročnej percentuálnej miery nákladov sa musia explicitne uviesť všetky predpoklady použité na jej výpočet, teda nestačí len uvedenie jej výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, a preto nie je splnená ďalšia obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie totižto dostatočne v odôvodnení uviedol, že v zmluve nie sú uvedené predpoklady, použité dodávateľom pri výpočte RPMN, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení. V dôsledku toho bolo súdu znemožnené posúdiť správnosť jej výpočtu. Je ale potrebné poznamenať, že pod porušenie práva na spravodlivý proces nemožno subsumovať stav, keď súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Uplatnená odvolacia námietka preto nebola dôvodná.

21. K odvolacej námietke žalobcu, že súd ho nevyzval v zmysle § 129 na doplnenie podania, odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí. Súd prvej inštancie správne považoval žalobu za úplnú z pohľadu opísania podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 , ako i náležitosti jej podania (§ 127 a ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný dôvod na výzvu v zmysle § 129 ods. 1 CSP, nakoľko by tým súd neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil by základný princíp rovnosti sporových strán (nepožadoval by totiž náležitosti neúplného návrhu, ale ďalšie dôkazy potrebné na zabezpečenie procesného úspechu žalobcu). Znamená to, že strana v konaní má z vlastnej iniciatívy nielen povinnosť tvrdenia, ale musí iniciatívne postupovať aj pri predkladaní dôkazov (dôkazná povinnosť). V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu neúspechu v konaní pre

neunesenie dôkazného bremena. Uplatnená odvolacia námietka preto nebola dôvodná. zároveň súdu poskytuje fakultatívnu možnosť pred prvým pojednávaním nariadiť predbežné prejednanie sporu, nie je to však povinnosťou súdu. Z tohto dôvodu ani táto odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa neprávneho procesného postupu súdu, nebola dôvodná.

22. Vzhľadom na správnosť prijatého záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vecne správnemu výroku zodpovedá vecne správny výrok o trovách konania.

23. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .