Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Csp-126-2018.pdf
PDF · 100.13 KB
Case nature
Area
Subarea
37Csp/126/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ Q. L., A. XX.XX.XXXX, W. Q. XXX/X, XXX XX O. a 2/ F. X., A.P. XX.XX.XXXX, W. X.Č. A. XX, O., o zaplatenie 184,45 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 184,45 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 578,45 eura od 04.09.2015 do 18.09.2015, zo sumy 481,45 eura od 19.09.2015 do 20.10.2015, zo sumy 384,45 eura od 21.10.2015 do 13.05.2016 a zo sumy 184,45 eura od 14.05.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 25.6.2018 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 184,45 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) a zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, vložka č. 983/B. Žalovaný 1/ je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. C. X. B.: O., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/ je fyzická osoba - vodič motorového vozidla zn. C. X. B.: O., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len „vozidlo“). Dňa 15.05.2015 spôsobil žalovaný 2/ ako vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody na mieste: parkovisko pri závode spoločnosti C. Y. X. X..H..E.. Q. O., škodu na motorovom vozidle zn. W. X. B.: O., ktorého držiteľom bol v tom čase F. O. (Ď. Y. „.). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému dňa 24.07.2015 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 578,45 €. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP si žalobca listom zo dňa 03.08.2015 uplatnil u žalovaných náhradu poistného plnenia vo výške 578,45 €. Žalobca v liste vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 03.09.2015. Žalovaní do dnešného dňa uhradili dlh len čiastočne v celkovej výške 394,00 €, keď dňa 18.09.2015 uhradili sumu 97,00 €, dňa 20.10.2015 uhradili sumu 97,00 €, dňa 13.05.2016 uhradili sumu 200,00 €. Dlh žalovaných tak k dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške 184,45 €. Žalovaný 2/ zároveň uznal svoj záväzok voči žalobcovi, čo do právneho dôvodu a výšky, a to na základe Uznania záväzku Č.. F.:
XXXXXXXXXXX zo dňa 01.09.2015. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný 1/ nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovanému 1/ oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 184,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 578,45 € od 04.09.2015 do 18.09.2015, 5,05 % ročne zo sumy 481,45 € od 19.09.2015 do 20.10.2015, 5,05 % ročne zo sumy 384,45 € od 21.10.2015 do 13.05.2016, 5,05 % ročne zo sumy 184,45 € od 14.05.2016 do zaplatenia.
2. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 15.05.2015 a z uplatnenia nároku poškodeného na náhradu škody súd zistil, že k dopravnej nehode došlo dňa 15.05.2015 o 05.40 hod. na parkovisku pri závode spoločnosti C. Y. X. X..H..E.. Q. O. tak, že vodič - žalovaný v 2. rade viedol motorové vozidlo C. F. X,X X. B.: O., ktorého prevádzateľom bol žalovaný v 1. rade, na parkovisku pri závode spoločnosti C. Y. X. X..H..E.. Q. O., kde pri cúvaní narazil do vozidla W. XXX X. B.: O., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol F. O. (F.).
5. Z výpočtu výšky škody zo dňa 23.7.2015 súd zistil, že oprava na motorovom vozidle poškodeného Petra Kolesára továrenskej značky W. XXX X. B.: O. bola vyčíslená v sume 734,89 eura.
6. Z oznamu o poukázaní náhrady škody zo dňa 23.7.2015 a z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca vyplatil poškodenému poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti vo výške 578,45 eura.
7. Z výzvy na náhradu poistného plnenia zo dňa 3.8.2015 súd zistil, že žalobca vyzýval žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu poistného plnenia vo výške 578,45 eura v lehote do 3.9.2015.
8. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
10. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
11. Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
12. Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 prvej vety zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
13. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
14. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy.
18. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 15.05.2015, z uplatnenia nároku poškodeného na náhradu škody, z výpočtu výšky škody zo dňa 23.7.2015, z oznamu o poukázaní náhrady škody zo dňa 23.7.2015 a z výpisu z účtu žalobcu je nesporné, že žalovaný v 2. rade ako vodič zavinil dňa 15.05.2015 v čase o 05.40 hod. motorovým vozidlom továrenskej značky C. F. X,X X. B.: O. vo vlastníctve žalovaného v 1. rade na parkovisku pri závode spoločnosti C. Y. X. X..H..E.. Q. O. škodovú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla továrenskej značky W. XXX X. B.: O., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol F. O. (F.). Takisto je nesporné, že žalobca uhradil poškodenému dňa 23.7.2015 škodu na jeho vozidle vo výške 578,45 eura a že žalovaní do dnešného dňa uhradili dlh len čiastočne v celkovej výške 394,- eur, keď dňa 18.09.2015 uhradili sumu 97,- eur, dňa 20.10.2015 uhradili sumu 97,- eur a dňa 13.05.2016 uhradili sumu 200,- eur. Dlh žalovaných ku dňu rozhodovania súdu predstavuje sumu vo výške 184,45 eura.
19. Spornou nie je ani skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nemal v čase škodovej udalosti na motorové vozidlo továrenskej značky FIAT PUNTO 1,2 s EČV: KE67CB, ktoré bolo v jeho vlastníctve, uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
20. Z toho, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky zodpovedá jeho prevádzateľ (§ 427 Obč. zákonníka), ktorým je v danom prípade žalovaný v 1. rade, nemožno vyvodiť záver, že je tým vylúčená aj zodpovednosť inej osoby ako vodiča, ktorý spôsobil škodu žalobcovi svojim zavineným protiprávnym konaním (v prejednávanej veci žalovaného v 2. rade). U tejto osoby by boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie. Zodpovednosť by bola daná zavinením, kým zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla je daná bez ohľadu na jeho zavinenie. Osoba (právnická alebo fyzická, t.j. i občan), ktorá požičia občanovi motorové vozidlo (v tomto prípade žalovaný v 1. rade), zostáva prevádzateľom tohto motorového vozidla a teda v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka) je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Platná právna úprava v ust. § 428 Obč. zákonníka vylučuje možnosť prevádzateľa zbaviť sa zodpovednosti, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a zároveň v úzkom rozsahu pripúšťa liberáciu prevádzateľa z objektívnej zodpovednosti.
21. Liberácia prevádzateľa prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke alebo v prípade, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol, zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Napokon dôvodom liberácie môže byť aj zavinenie poškodeného. Škoda by bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke len v prípade prírodnej katastrofy alebo inej vonkajšej okolnosti, ktorá nemala pôvod v prevádzke. O neodvrátiteľnosť škody by išlo a prevádzateľ by sa oslobodil od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo možné za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením a išlo by o škodu neodvrátiteľnú objektívne a nie neodvrátiteľnú subjektívne.
22. Existencia niektorého z uvedených liberačných dôvodov, ale ani zavinenie poškodeného neboli v konaní nenamietané.
23. Keďže žalovaný v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, neuzavrel poistnú zmluvu, predmetom ktorej by bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, porušil ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a zodpovedá (ako osoba bez poistenia zodpovednosti) za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá žalovaný v 1. rade ako osoba bez poistenia zodpovednosti.
24. Žalovaný v 1. rade zodpovedá za predmetnú škodu podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
25. I keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 Občianskeho zákonníka), nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti ako to predpokladá ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR zo dňa 27.9.1977 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR bod č. R 29/1979). Vodič je v spore pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného. Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému z poistného garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 citovaného zákona; tzv. postih.
26. V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/ zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi; pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.8.2010 sp. zn. 4Cdo/134/2009).
27. Žalovaný v 2. rade teda zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, v danom prípade v rozpore so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Občiansky zákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu, pričom škodca musí preukázať existenciu okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani po vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Žalovaný v 2. rade uvedené skutočnosti nepreukázal.
28. Týmto protiprávnym konaním žalovaných v 1. a 2. rade vznikla poškodenému škoda vo výške 578,45 eura, ktorú poistenému v celom rozsahu uhradil v rámci poistného plnenia žalobca. Žalobca má teda podľa ustanovenia § 24 ods. 7 prvej vety zákona č. 381/2001 Z.z. právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil, teda žalobca má právo voči žalovaným v 1.a 2. rade na náhradu plnenia vo výške 578,45 eura.
29. Žalobca vyzval žalovaných v 1.a 2. rade na náhradu plnenia výzvami zo dňa 3.8.2015, pričom im určil lehotu splatnosti do 3.9.2015. Prvým dňom omeškania žalovaných v 1. a 2. rade s plnením peňažného dlhu preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 4.9.2015. Žalovaní uhradili dlh len čiastočne v celkovej výške 394,- eur, a to dňa 18.09.2015 uhradili sumu 97,- eur, dňa 20.10.2015 uhradili sumu 97,- eur a dňa 13.05.2016 uhradili sumu 200,- eur.
30. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 4.9.2015 0,05%.
31. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 184,45 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 578,45 eura od 04.09.2015 do 18.09.2015, zo sumy 481,45 eura od 19.09.2015 do 20.10.2015, zo sumy 384,45 eura od 21.10.2015 do 13.05.2016 a zo sumy 184,45 eura od 14.05.2016 do zaplatenia.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech a priznal mu preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
34. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).