Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/172/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových strán žalobcu Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO 35 919 001, proti žalovanému Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, o náhradu škody v sume 4.704,07 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 4.704,07 € s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 29.03.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania a to súdny poplatok 564,- €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 31.10.2016 sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 4.704,07 € titulom náhrady škody. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca ako prostriedok procesného útoku použil skutkové tvrdenia podľa ktorých dňa 30.10.2014 došlo k dopravnej nehode zahraničného motorového vozidla EČV X a to na komunikácii D1, kilometer 468,35. Dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí v celkovej výške 13.616,88 €. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u poisťovateľa škodcu, ktorým je žalovaný prostredníctvom listu označenom Škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla č. XXXX/XXXX/XXXXX/XXXX, vo výške 13.616,88 €. Žalovaný listom zo dňa 19.03.2015, označenom ako Oznámenie o poistnom plnení oznámil žalobcovi, že v prospech jeho účtu uhradil sumu 8.537,81 €. V oznámení tiež uviedol, že neuhradil plnú sumu poistného plnenia, a sumu 4.704,07 € neuhradil z dôvodu uplatnenia amortizácie materiálu. Žalovaný ukončil prešetrovanie poistnej udalosti dňa 13.03.2015, nakoľko neuhradil celé poistné plnenie do 15 dní od ukončenia prešetrovania poistnej udalosti, uplatnil si žalobca zo žalovanej sumy od dňa 29.03.2015 úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne do zaplatenia. Tiež uviedol, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou. Následne na to v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Ďalej uviedol, že svoj nárok o náhradu škody uplatňuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý predstavuje vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka lex specialis a preto sa bude prednostne postupovať podľa tohto ustanovenia. Následne na to z ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia

- napr. bez uplatnenia akejkoľvek amortizácie. V zmysle § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách je poškodené zvodidlo s príslušenstvom, v tomto prípade najmä stĺpiky, súčasťou cestných komunikácií. Občiansky zákonník v § 120 presne definuje pojem súčasť veci, kedy súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona má žalobca ako správca predmetnej komunikácie povinnosť akékoľvek závady v zjazdnosti bez prieťahov odstraňovať. Žalovaný má za to, že dostatočne preukázal svoj nárok na náhradu škody, čo do jej výšky aj opodstatnenia.

2. Žalovaný k veci uviedol, že žaloba je nedôvodná, nakoľko Slovenská kancelária poisťovateľov nie je v tomto prípade pasívne vecne legitimovanou. Túto skutočnosť odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky pre vznik nároku žalobcu na plnenie z poistného garančného fondu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. e) Zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ani podmienky v zmysle § 24a, resp. § 24b tohto zákona). Žalovaná nepoprela, že dňa 30.10.2014 došlo k dopravnej nehode v okrese Liptovský Mikuláš, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zn. SCANIA, ev. č. XZXXXXX (ČR), vedeného vodičom Petrom Pavlačkom. Rovnako je nesporné, že pri danej dopravnej nehode boli poškodené zvodidlá (zvodidlá boli zaradené do užívania v r. 1989, t.j. v čase nehody mali 25 rokov). Žalobca si dňa 27.01.2015 uplatnil u žalovanej nárok na náhradu škody, spôsobenej pri danej dopravnej nehode v sume 13.616,88 €. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. dňa 16.03.2015 vyplatila žalobcovi náhradu skutočnej škody v sume 8.537,81 €, t.j. od sumy uplatnenej žalobcom, odpočítala sumu 375,- € titulom hodnoty použiteľných zvyškov (šrot) a sumu 4.704,07 € titulom amortizácie (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 443 Občianskeho zákonníka; § 9 ods. 6 Cestného zákona č. 135/1961 Zb.). V tomto smere poukázal na list Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s. zo dna 13.03.2015 adresovaný žalobcovi. Výpis z účtu k úhrade sumy 8.537,81 € nerozporuje, keďže úhrada je nesporná, žalobca túto spomína i v žalobe. Žalovaná však upozornila, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. nevyplácala žalobcovi náhradu škody z poistného garančného fondu v zmysle § 24 Zákona č. 381/2001 Z. z., ale plnenie bolo poskytnuté na ťarchu zahraničného poisťovateľa, t.j. Allianz pojišťovny, a. s., Ke Štvanici 656/3, 18600 Praha 8, ČR, ktorá bola v rozhodnom čase povinným zmluvným poisťovateľom zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. SCANIA, EVČ XZXXXXX. Allianz pojišťovna, a. s. aj potvrdila krytie danej škody a tiež preplatila (refundovala) Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. vyplatenú sumu náhrady škody. Pokiaľ sa žalobca mienil žalobou domáhať zaplatenia nejakej ďalšej sumy, mal podať žalobu proti menovanej českej poisťovni, nie proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Náhradu trov konania si neuplatnila.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to listom škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, oznámením o poistnom plnení z 13.03.2015, hlásením o škode z 19.1.2015, záznamom z dopravnej nehody, fotodokumentáciou, vyčíslením škody, výdajkami č. XXXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXX, záznamami o výkonoch vozidla č. XXXXXX, XXXXXX, XX/XX/XXXXXX, XX/XX/XXXXXX, XX/XX/XXXXXX, XX/XX/XXXXXX, XX/XX/XXXXXX, XX/ XX/XXXXXX, XX/XX/XXXXXX, XX/XX/XXXXXX, XX/XX/XXXXXX, príjemkou č. XXXXXXXXXX/XXXX, súpiskou spotreby zvodidlárov z 05.12.2014, denným záznamom zo stavby z 01.12 až 05.12.2014, technickým preukaz motorového vozidla EČV: XZXXXXX, poistnou zmluva na motorové vozidlo, oznámením k škodovej udalosti z 27.02.2015 k veku zvodidiel, prehľadom majiteľov motorového vozidla a jeho poistení, potvrdením o registrácii motorového vozidla, oznámením o úhrade škody, pričom zistil tento stav vo veci:

4. Z oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 13.03.2015, č. 15804030337, súd zistil, že Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila klientovi Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Bratislava, že z povinného zmluvného poistenia ich poisteného N. N., EVČ 1ZXXXXX (CZ) im bude poukázaná náhrada škody za poškodené zvodidlá suma 8.537,81 € po odpočítaní amortizácie v sume 4.704,07 € a šrotu v sume 375,- €.

5. Z hlásenia o škode zo dňa 19.01.215, č. SU/XXXX-XX-KT súd zistil, že žalobca spísal predmet a rozsah škody, ktorá vznikla na úseku v správe SSÚD 8 Liptovský Mikuláš, na D1 - v 468,35 km, pričom došlo k poškodeniu zvodidiel motorovým vozidlom, vodičom N. N., motorovým vozidlom SCANIA, X ktoré bolo riadne poistené v poisťovni Allianz pod č. CZ/XXXX/XXXXXXXXX a bola mu vydaná zelená karta. Ku škode došlo z dôvodu, že vodič nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, nabehol na stredové zvodidlá, následne strhol riadenie doprava a s vozidlom ostal stáť na pravej krajnici.

6. Zo záznamu o dopravnej nehode spísaného Diaľničným oddelením PZ Liptovský Mikuláš dňa 30.10.2014, pod č. DÚ XXXX/XX/XX, KRPZ-ZA-J súd zistil, že k dopravnej nehode došlo dňa 30.10.2014 o 06.25 hodine, v katastri obce Hybe, smer Liptovský Mikuláš - Poprad, na diaľnici č. 1, v km 468,35.

Motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené od 01.10.20014 s poistením cudzozemského vozidla so zelenou kartou č. CZ/XXXX/XXXXXXXXX.

7. Súd vo veci dňa 12.01.2017, pod č. k. 19C/172/2016-93 vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanovením § 24 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dôvodil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pretože žalobca mal žalovať Allianz pojišťovnu, a.s. (ČR), prípadne známeho škodcu, na plnenie. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca, Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný v danom prípade nie je v konaní pasívne legitimovaný a uznesením č. k. 15Co/147/2017-124 dňa 31.10.2018 rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.01.2017, č.k. 19 C 172/2016-93, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil svoj právny názor, podľa ktorého správa poistného garančného fondu je najdôležitejšou kompetenciou Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Poistný garančný fond je financovaný z riadnych a mimoriadnych príspevkov členov Slovenskej kancelárie poisťovateľov a poistného, ktoré Slovenská kancelária poisťovateľov vyberie na základe poistnej zmluvy o hraničnom poistení. Z poistného garančného fondu sa hradia škody, ktoré boli spôsobené prevádzkou motorového vozidla, avšak z akéhokoľvek dôvodu škodu nehradia poisťovatelia. Medzi tieto prípady patrí náhradné poistné plnenie, ktoré zákon upravuje v ustanovení § 24a zákona č. 381/2001 Z.z. a vznik odškodňovacieho centra zakotveného v § 24b citovaného zákona. Jedným z týchto prípadov plnenia z garančného fondu je náhrada škody spôsobenej cudzozemským vozidlom na území Slovenskej republiky, ak ide o vozidlo poistené zmluvou o hraničnom poistení, ktorú s vodičom cudzozemského vozidla uzavrela kancelária pri vstupe tohto vozidla na územie Slovenskej republiky. Kancelária ručí za škodu spôsobenú cudzozemským vozidlom v rovnakom rozsahu, ako keby išlo o škodu spôsobenú tuzemským motorovým vozidlom. Kancelária môže vybavením tejto škody poveriť poisťovateľa, aby v jej mene a na jej účet uspokojil nároky poškodeného. Škoda sa poškodenému uhradí v rovnakom rozsahu, ako keby škodu spôsobilo tuzemské motorové vozidlo. Ďalším prípadom plnenia z garančného fondu je náhrada škody za cudzozemské vozidlá, ktoré spôsobili na území Slovenskej republiky škodu, pričom tieto vozidlá sú poistené v zahraničí. Žalovaný, t.j. Slovenská kancelária poisťovateľov, môže škodu spôsobenú uvedenými osobami vybaviť v mene a na účet zahraničnej poisťovne priamo alebo môže vybavením škody poveriť tuzemského poisťovateľa. Vyplatenú náhradu v zmysle medzinárodných dohôd refunduje kancelárii alebo tuzemskému poisťovateľovi zahraničná poisťovňa. Kancelária poverí likvidáciou týchto škôd tuzemského poisťovateľa, ak škodu spôsobilo vozidlo, ktoré je poistené u zahraničného poisťovateľa, s ktorým má tuzemský poisťovateľ uzavretú zmluvu o likvidácii škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla. Kancelária môže uvedenú škodu likvidovať, ak zahraničná poisťovňa nemá na území Slovenskej republiky uzavretú korešpondenčnú zmluvu so žiadnou tuzemskou kanceláriou. stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že boli splnené podmienky pre vznik nároku na plnenie z poistného garančného fondu s poukazom na ustanovenia § 24 ods. 2 písm. d/, ods. 8, § 24a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. , pričom je neprijateľné, aby subjekt, ktorý bol štátom zriadený na účel poskytovania poistného plnenia v rámci Slovenskej republiky s regresným nárokom voči subjektu v zahraničí potom, čo poistil škodcu, odmietal za neho plniť. Z ustanovenia § 24 ods. 2 písm. d/ zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. (hraničné poistenie), pričom v § 16 ods. 3 citovaného zákona sú uvedené výnimky z povinnosti uzatvárať zmluvu o hraničnom poistení, ide o prípady, kedy sa povinnosť uzavrieť hraničné poistenie považuje za splnenú. Prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, mal teda uzavreté hraničné poistenie podľa § 16 ods. 3 citovaného zákona (povinnosť uzavrieť hraničné poistenie podľa odseku 1 sa považuje za splnenú, ak na dobu prevádzky motorového vozidla na území Slovenskej republiky sa vodič preukáže zelenou kartou platnou na území Slovenskej republiky). Odvolací súd dodal, že Česká republika je účastníkom dohody o zárukách medzi národnými kanceláriami poisťovateľov. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil právne vec iba podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré upravuje výnimku na poistné plnenie za škodu kanceláriou, ak ide o škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ktoré má trvalé stanovište na území iného členského štátu Európskej únie, táto výnimka bola zavedená z toho dôvodu, že poisťovne z iných členských štátov Európskej únie majú povinnosť na území každého členského štátu menovať svojho likvidačného zástupcu (§ 15a zákona), ktorý je poverený vybavovaním škody v mene a na účet poisťovateľa, ktorého zastupuje. V takýchto prípadoch škodu za poisťovateľa z iného členského štátu Európskej únie, ktorá vznikla na území Slovenskej republiky, nebude vybavovať Slovenská kancelária poisťovateľov, ale likvidačný zástupca tohto poisťovateľa. Úlohou likvidačného zástupcu je poskytovať zvýšenú ochranu osobám, ktoré sú poškodené v členských štátoch Európskej únie. V danom prípade však o takýto prípad nešlo, pretože predmetnú škodovú udalosť nevybavoval likvidačný zástupca. Žalobca si náhradu škody z predmetnej škodovej udalosti uplatniť priamo u žalovaného, ktorý mu následne oznámil tzv. korešpondenčného partnera zodpovednostného poisťovateľa škodcu, ktorým bola Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad č. 4, z dôvodu ktorého je potom žalovaný pasívne vecne legitimovaný v danom spore. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Sporová strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu a strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje tú osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného pritom vo všeobecnosti ide v tom prípade, ak niekto, o kom žalobca v žalobe tvrdí, že je výlučným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti alebo oprávnenia, o ktoré v konaní ide, týmto nositeľom nie je, prípadne nie je nositeľom výlučným. O takomto nedostatku žaloby, vedúcej v konečnom dôsledku k jej zamietnutiu, resp. o spôsobe odstránenia tohto nedostatku, neposkytuje súd ani poučenie v zmysle § 160 ods. 1 C.s.p. predovšetkým z dôvodu, že poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie strán sporu len o ich procesných právach a povinnostiach, pričom so žiadnych ustanovení Civilného sporového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný označený v žalobe nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože by to už nebolo poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale už poučením hmotnoprávnym, ktoré nie je oprávnený, ani povinný, súd poskytnúť (R 38/94).

9. Podľa § 24 ods. 2 písm. d/ zákona č 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1.

10. Podľa § 24 ods. 2 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b.

11. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov mal poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

12. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

13. Podľa § 8, ods. 2 Vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách je poškodené zvodidlo s príslušenstvom, v tomto prípade najmä stĺpiky, súčasťou cestných komunikácií.

14. Podľa § 120 Občianskeho zákonníka pojem súčasť veci definuje tak, kedy súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

15. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona má žalobca ako správca predmetnej komunikácie povinnosť akékoľvek závady v zjazdnosti bez prieťahov odstraňovať.

16. Podľa § 11 ods. 6 Zákona povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.

17. Podľa § 11 ods. 7 Zákona povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

18. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov mal poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu Škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Následne na to v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

19. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

20. Podľa § 3d ods. 5, písm. a/ Zákona č. 135/1961 Zb. správu pozemných komunikácií, ak ide o diaľnice vykonáva Národná diaľničná spoločnosť.

21. Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách je poškodené oplotenie a smerový stĺpik súčasťou cestných komunikácií.

22. Podľa § 120 Občianskeho zákonníka sa presne definuje pojem súčasť veci, kedy súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

23. Podľa bodu 3.7.1 písm. d/ 07/2000 Smernice na údržbu diaľnic, zistené závady na diaľniciach sa evidujú a operatívne odstraňujú. Pri poškodení zvodidiel je správca komunikácie povinný uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii.

24. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

25. Podľa § 16 ods. 1 veta prvá Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vodič cudzozemského motorového vozidla je povinný uzavrieť s kanceláriou zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla na území Slovenskej republiky (ďalej len "hraničné poistenie"). Hraničné poistenie sa vzťahuje iba na škodové udalosti, ktoré vznikli na území Slovenskej republiky a na území iného členského štátu.

26. Podľa § 20 ods. 1 veta prvá Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou.

27. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

28. Podľa § 24 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1.

29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v konaní nie je sporné, že došlo k poistnej udalosti dňa 30.10.2014 a poškodeniu zvodidiel a ich súčastí na diaľnici D1 na km 468,35. Rovnako nebolo v konaní sporné, že žalobca ako správca komunikácie na odstránenie škôd vynaložil náklady v celkovej výške 13.616,88 €, pričom žalovaný uhradil žalobcovi len pomernú časť zníženú o amortizáciu vo výške 8.537,81 €, zvyšok v žalovanej sume zostal neuhradený. Z ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona (ako lex specialis) vyplýva povinnosť odstrániť poškodenia a uviesť komunikáciu do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. S prihliadnutím na už vyslovený právny názor odvolacích súdov, ktoré sa zaoberali rovnakou vecou len s rozdielnymi účastníkmi na strane žalovaného, ktoré deklarovali že porovnajúc ustanovenie § 442 a 443 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona, že § 9 ods. 6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex generalis. Osobitné ustanovenie špeciálneho cestného zákona potom ruší účinnosť všeobecného Občianskeho zákonníka a vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení. Z ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona pritom vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez akéhokoľvek obmedzenia. Tieto náklady žalobca listinnými dôkazmi preukázal. Bolo preto povinnosťou žalovaného správcovi diaľnice predmetné náklady v preukázanej výške v plnom rozsahu uhradiť a žalobcovi tak vznikol i nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Odhliadnuc od toho odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu nebolo možné inak, len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle Vyhlášky MV SR č. 158/2004 Z. z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca ani nemusí mať k dispozícii. Predmetná oprava teda nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné, ani nie diely ktoré by neboli nevyhnutné. Opravou týchto zvodidiel ani nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Nebolo možné neprihliadnuť tiež na to, že poškodenému žalobcovi ono diskutabilné tzv. „zhodnotenie“ zvodidiel bolo v podstate protiprávnym konaním žalovaného vnútené. Keďže s poukazom na uvedené, odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. V danom prípade zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku zo dňa 07.10.2010, č.k. 9Co/289/09, kde deklaroval: „Odvolací súd zastáva názor, že pre vyriešenie spornej otázky výšky poistného plnenia je rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režimom upraveným v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, v zmysle ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu.“ Tento právny názor zdieľajú aj ďalšie krajské súdy, napr. Krajský súd Žilina v prípade sp. zn.: 13Cob/65/2012 alebo Krajský súd Prešov v prípade sp. zn.: 18Co/4/2012. V prípade predmetnej dopravnej nehody došlo k poškodeniu komunikácie bez zavinenia žalobcu, nebol dôvod, aby časť nákladov neuhradených poisťovňou musel znášať žalobca, ktorý nehodu nezavinil a opravou sa len domáhal uvedenia poškodenej časti diaľnice stavu v akom bola pred nehodou.

31. Súd má preto za to, že je daná pasívna legitimácia žalovaného, žalovaný uznal svoju pasívnu legitimáciu, keď konal v zmysle vyššie uvedených predpisov, poistnú udalosť zlikvidoval a uhradil žalobcovi časť náhrady škody. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a zaviazal žalovaného na jej úhradu.

32. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatky z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. O úroku z omeškania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím na to, že žalovaný ukončil prešetrovanie poistnej udalosti dňa 13.03.2015, nakoľko neuhradil celé poistné plnenie do 15 dní od ukončenia prešetrovania poistnej udalosti, uplatnil si žalobca zo žalovanej sumy úrok z omeškania od dňa 29.03.2015 vo výške 5,05% ročne do zaplatenia, tak ako žiadal žalobca.

36. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. V súlade s § 255 ods. 1 súd priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok pri podaní žaloby v sume 282,- € a súdny poplatok za odvolanie voči rozsudku vydaného dňa 12.01.2017 v sume 282,- € proti neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).