Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-45-2021.pdf
PDF · 81.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/45/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci navrhovateľa Q. proti odporkyni L. o návrhu otca na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Zrušuje vyživovaciu povinnosť otca Q. voči dcére L., určenú rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/38/2008 - 34 zo 04. 06. 2008, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ ako osoba povinná platiť výživné podaným návrhom žiadal, aby súd jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére určenú mu naposledy rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 4P/38/2008 - 34 zo 04. 06. 2008, zrušil. Podaný návrh odôvodnil tým, že dcéra je toho času plnoletá, neštuduje, navrhovateľ ani nemá žiadne informácie, že by dcéra študovala po ukončení základnej školy, a teda je toho názoru, že dcéra je schopná sa živiť sama a jeho zákonná vyživovacia povinnosť už skončila.
2. Svoj návrh doručil navrhovateľ 13. 10. 2021 Okresnému súdu Stará Ľubovňa, ktorý z dôvodu miestnej nepríslušnosti s poukazom na ust. § 154 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP) postúpil vec dňa 19. 11. 2021 tunajšiemu súdu, nakoľko v zmysle § 154 CMP, na konania vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22. 02. 2022, na ktoré predvolal oboch účastníkov, predvolanie na pojednávanie riadne a včas u oboch účastníkov doručil, pojednávania sa však dcéra navrhovateľa, svoju neprítomnosť súdu neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd preto rozhodol, že pojednávať bude v jej neprítomnosti.
4. Navrhovateľ ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti vo svojom výsluchu súdu uviedol, že na podanom návrhu trvá, poukázal, že dcéra je plnoletá a podľa jeho vedomostí už neštuduje. Má informáciu od známych, že jeho dcéra sa nachádza v Anglicku. Od brata, ktorý žije v Anglicku už 12 rokov má vedomosť, že už v novembri 2020 sa dcéra aj s matkou zdržiavala v tom istom meste v Anglicku ako jeho brat a tiež vedomosť, že dcéra je toho času tehotná, so snúbencom by mali mať sobáš niekedy v lete. Rovnako má od brata informáciu, že postup prisťahovalcov do Anglicka je taký, že na začiatku musia prisťahovalci podstúpiť kurz anglického jazyka, aby tam potom mohli požiadať o sociálne dávky. Tak brat, ako aj dcéra mali tento kurz absolvovať. Nevie to však priamo od svojej dcéry, iba sprostredkovane od brata. Bratova manželka je sestra matky odporkyne, preto sú v kontakte, chvíľu u neho dokonca bývali, kým si našli vlastné bývanie. K svojim osobným pomerom navrhovateľ
súdu uviedol, že v súčasnosti má dve maloleté deti trinásťročnú dcéru a šesťročného syna. Podľa vedomostí navrhovateľa, odporkyňa strednú školu navštevovala v Podolínci, učila sa za kaderníčku, ale školu mala predčasne ukončiť. Taktiež má vedomosť, že dcéra v Anglicku neštuduje. K pomerom medzi navrhovateľom a jeho dcérou uviedol, že s dcérou nie sú spolu v kontakte, ani s dcérou nikdy nebol v kontakte, nakoľko medzi navrhovateľom a rodinou matky boli problémy. Výživné dcére najprv platil formou šekov, avšak na jeseň 2020 sa mu šeky začali vracať. V mesiaci december 2020 ho kontaktovala dcéra s tým, aby jej peniaze posielal na účet. Od toho času platil výživné v stanovenej sume na bankový účet.
5. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 4P/38/2008 zo 04. 07. 2008 (rozhodnutie právoplatné 26. 06. 2008 a vykonateľné 16. 07. 2008) na č. l. 23 mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k (t. č. maloletej) dcére L., bola naposledy určená tak, že súd schválil dohodu rodičov (t. č. maloletého) dieťaťa a zvýšil výživné na maloletú L. zo sumy 700,- Sk na sumu 1 200,- Sk (39,83 eur), ktoré bol navrhovateľ plniť k rukám matky vždy mesačne vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc 01. 06. 2008.
6. Výzvou z 21. 01. 2022 súd požiadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa o oznámenie, či odporkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, resp. či poberá dávky resp. príspevky poskytované úradom práce. Z oznámenia ÚPSVaR doručeného súdu dňa 24. 01. 2022 mal súd za preukázané, že odporkyňa nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá ani žiaden príspevok, resp. dávku poskytovanú ÚPSVaR-om.
7. Zároveň súd požiadal obec Lomnička o oznámenie, či odporkyňa ukončila povinnú školskú dochádzku, či pokračuje v štúdiu na strednej škole, resp. či je odporkyňa zamestnaná, alebo poberá nejaké sociálne dávky.
8. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že odporkyňa nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
9. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
10. Podľa § 3 CMP, na konanie je miestne príslušný súd, o ktorom to ustanoví tento zákon.
11. Podľa § 37 CMP <aspi://module='ASPI'&link='161/2015%20Z.z.%252337'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
12. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
13. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.
14. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
15. V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.
16. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V neposlednom rade i odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť a to nadobudnutie spôsobilosti plnoletého dieťaťa samostatne sa živiť.
19. Ustanovenia zákona o rodine upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom vychádzajú z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu, ide teda o jeho zákonný nárok. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto zákonnú povinnosť.
20. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu sa vyžaduje aktivita (návrhové konanie) zo strany dotknutých osôb. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je upravená v § 62 ods. 1 zákona o rodine, kde zákon uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa rozumie schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
21. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov odôvodňujúcich zrušenie výživného plnoletej L. a to s poukazom na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, nakoľko odporkyňa je plnoletá, neštuduje, ukončila povinnú školskú dochádzku, ďalej sa na štúdium nepripravuje.
22. Z vykonaného dokazovania považoval súd z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti za zistené, že odporkyňa je toho času už plnoletá, v súčasnosti neštuduje, nepripravuje sa na budúce povolanie. Z oznámenia ÚPSVaR vyplýva, že odporkyňa nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Nakoľko sa odporkyňa ďalej nepripravuje na budúce povolanie, učilištie odporkyňa neukončila, z vyjadrení otca vyplýva, že odišla spoločne s matkou do Anglicka, teda u odporkyne je predpoklad, že sa môže zamestnať a bude schopná sama sa živiť a uspokojovať svoje potreby nezávisle od svojich rodičov. Súd teda ustálil, že zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa k jeho dcére L., preto návrhu v celom rozsahu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa ako osoby povinnej plniť vyživovaciu povinnosť voči dcére L. ako oprávnenej z plnenia výživného, a to dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP <aspi://module='ASPI'&link='161/2015%20Z.z. %252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.