Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-86-2018.pdf
PDF · 82.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/86/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: ONYX s.r.o., Viničná 1, Nové Zámky, IČO: 31 444 067, právne zastúpený: JUDr. Soňa Soboňová, advokátka, F. Kapisztóryho 2, Nové Zámky, IČO: 50 364 511, proti žalovanému: Bc. Štefan Pšenák - JONAGOLD, s miestom podnikania Ulica svätého Urbána 1428/11, Svodín, IČO: 11 730 323, právne zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, Štefánikova trieda 15, Nitra, IČO: 42 369 436, o zaplatenie 10 620 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 14Cb/184/2017-93 zo dňa 05.04.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.
Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č. k. 14Cb/184/2017-93 zo dňa 05.04.2018 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10 620 eur, úroky z omeškania 8 % ročne zo sumy 33 114,12 eura od 28.05.2017 do 06.07.2017 a zo sumy 10 620 eur od 07.07.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s odkazom na § 536 ods. 1, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, 3, § 555 ods. 1 prvá veta, § 560 ods. 1, 2, 3, § 562 ods. 1, 2 písm. a) a písm. b), § 564 prvá veta, § 436 ods. 1, 2, 3, § 437 ods. 1, § 439 ods. 1, 2, 4, § 440 ods. 2, § 369 ods. 1, 2 a § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 10.620 eur, úrokov z omeškania 8 % ročne zo sumy 33 114,12 eura od 28.05.2017 do 06.07.2017 a zo sumy 10 620 eur od 07.07.2017 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, z titulu neuhradených faktúr. Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd prvej inštancie právny záver, že žalobca a žalovaný uzavreli v danom prípade na základe objednávky žalovaného zo dňa 21.04.2017 ústne zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka. Z uzavretej zmluvy vznikol žalobcovi ako zhotoviteľovi záväzok vyhotoviť betónovú plochu na čerpacej stanici žalovaného o výmere 1 770 m2. Žalovanému ako objednávateľovi vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi 33 114,12 eura. V prejednávanom spore súd prvej inštancie považoval za zistené, že žalobca dohodnutý predmet diela - práce a dodávky - v dohodnutom rozsahu vykonal. Žalovaný po ukončení prác začal bez ďalšieho predmet diela - vybetónovanú plochu - pri čerpacej stanici užívať. Skutočnosť, že predmet diela nikdy neprevzal, žalovaný netvrdil ani vo vyjadrení k žalobe, resp.
v podanom odpore ani v duplike, ale uviedol to až na pojednávaní dňa 05.04.2018, a preto súd prvej inštancie na takéto tvrdenie neprihliadol (§ 153 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie považoval dielo za odovzdané podľa § 555 ods. 1 Obch. zák., keďže bolo realizované na pozemku žalovaného, Žalovaný predmet diela začal užívať a zápis o odovzdaní a prevzatí nepodpísal iba z toho dôvodu, že žalobca na ňom uviedol dátum dokončenia 10.05.2017, čo nezodpovedalo skutočnosti. Po ukončení diela a jeho odovzdaní žalovanému vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela a žalobcovi povinnosť odstrániť vady a nedorobky diela zistené už v čase prevzatia diela a načrtnuté v zápise o odovzdaní a prevzatí diela. Žalovaný svoj záväzok zaplatiť dohodnutú cenu diela žalobcovi splnil iba čiastočne, a to v časti 22 494,12 eura dňa 06.07.2017. Z celkovej dohodnutej ceny diela žalovaný nezaplatil 10 620 eur, v ktorom rozsahu svoj záväzok z uzavretej zmluvy nesplnil. Žalovaný ako objednávateľ bol povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní predmetu diela (§ 560 ods. 2 v súvislosti s § 562 ods. 2 písm. a) Obch. zákonníka). V danom prípade drobné nedorobky a vady predmetu diela boli v zápise o odovzdaní a prevzatí načrtnuté, čo súd prvej inštancie považoval za ich vytknutie žalobcovi už pri odovzdaní predmetu diela. Žalobca zodpovedal za vady, ktoré mal predmet diela v čase jeho odovzdania. Žalobca tieto vady nepopieral, tvrdil že ich odstraňoval a žalovaný toto tvrdenie nepoprel. Žalobca zodpovedal aj za vady zistené až v čase po odovzdaní predmetu diela, ak boli spôsobené porušením jeho povinnosti (§ 560 ods. 3 Obch. zák.). Žalovaný argumentoval vadami predmetu diela, ktoré však nekonkretizoval čo do rozsahu a miesta výskytu (poukazoval iba všeobecne na nerovnosť betónovej plochy). Žalobca bol ochotný po konkretizácii vád čo do ich miesta a rozsahu odstrániť. Žalovaný však potrebnú súčinnosť ţalobcovi neposkytol, a nepreukázal ani to, že by bol oznamoval žalobcovi či a kedy mu umožní odstraňovať vady. Súd prvej inštancie v konaní nezistil, či a kedy žalovaný po prevzatí predmetu diela vady zistil, resp. kedy ich mohol zistiť, ani to, či ich bez zbytočného odkladu žalobcovi oznamoval. Teoreticky žalovanému mohol v danom prípade vzniknúť nárok z vád iba ako pri nepodstatnom porušení zmluvy (§ 436 ods. 3 Obch. zák.), t.j. nárok na odstránenie vád alebo nárok na zľavu z ceny predmetu diela (§ 437 ods. 1 Obch. zák.). Súd prvej inštancie v prejednávanom spore nezistil, že by si bol žalovaný u žalobcu uplatnil nárok na zľavu z ceny predmetu diela. Pokiaľ ide o odstránenie vád predmetu diela, žalovaný v duplike uviedol, že ak by došlo k oprave diela, mohlo by sa tým poškodiť celé dielo a zároveň by bola obmedzená prevádzka žalovaného v čase, keď je čerpacia stanica otvorená (od 6:00 h do 22:00 h). Škoda, ktorá by tým mohla vzniknúť, by bola väčšia ako nárok žalobcu. V konečnom dôsledku žalovaný vyslovil názor, že vady nie je možné odstrániť. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že procesná obrana žalovaného je zmätočná a nie je z nej zrejmé, z akého dôvodu by mal súd žalobu zamietnuť, resp. na základe akej právne relevantnej skutočnosti mal zaniknúť záväzok žalovaného zaplatiť aj zostávajúcu časť dohodnutej ceny diela vo výške 10 620 eur. Žalovaný sa odstraňovaniu vád bráni, takýto nárok ani nie je možné započítať s nárokom na zaplatenie ceny diela. Nárok na zľavu z ceny diela žalovaný nikdy nevyčíslil ani neuplatnil. Súd prvej inštancie nezistil dôvod na stotožnenie nezaplatenej časti faktúry, teda žalovanej sumy s výškou zľavy na cene predmetu diela. K argumentácii žalovaného, ktorá sa týkala vzniku škody súd prvej inštancie poznamenáva, že žalovaný v konečnom dôsledku v konaní nepreukázal, či a aká škoda mu vznikla v súvislosti s vadným plnením zo strany žalobcu. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 440 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého nárokov z vád podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, teda ani uplatnením nároku titulom náhrady škody. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko s názorom súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nesúhlasí.
5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP okrem iného najskôr posudzoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote na podanie odvolania, či odvolanie podala oprávnená osoba, či je odvolanie prípustné a či obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti.
6. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 362 ods. 3 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.
Podľa § 362 ods. 4 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.
Podľa § 117 CSP, lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.
Podľa § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.
Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
7. Odvolací súd poznamenáva, že včasnosť podania odvolania je jednou z objektívnych podmienok na to, aby odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolacia lehota je zákonnou lehotou, teda ju nemožno predĺžiť ani skrátiť, a to ani dohodou strán, ani rozhodnutím súdu. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie, urobené elektronickými prostriedkami, doručené súdu mimo pracovného času. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce doručenie rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je však podané včas aj vtedy, ak bolo podané v lehote na príslušnom odvolacom súde. Pri nesprávnom poučení súdu o lehote na podanie odvolania alebo pri nesprávnom poučení o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde v dôsledku nesprávneho poučenia o súde príslušnom na podanie odvolania, ako aj vtedy, ak rozhodnutie vôbec neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.
8. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu v danej veci zistil, že napadnutý rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalovaného dňa 17.05.2018. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania mu začala plynúť od 16.05.2018 a skončila dňom 01.06.2018, ktorý pripadol na piatok, preto v zmysle § 121 ods. 5 druhá veta CSP bol tento deň aj posledným dňom lehoty na podanie odvolania osobne na súde, na poštovú prepravu alebo elektronickou formou. Odvolanie žalovaného bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 05.06.2018, pričom z priloženej obálky vyplýva, že žalovaný podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 04.06.2018, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v predmetnom konaní nerozhoduje odvolací súd o vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia v dôsledku podaného odvolania, pretože toto odvolanie v dôsledku márneho uplynutia odvolacej lehoty na podanie odvolania žalobcu podľa § 386 písm. a/ CSP odmietol.
9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného ako odvolanie podané oneskorene odmietol podľa § 386 písm. a/ CSP a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne úspešnému žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.