Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-11-2018.pdf
PDF · 81.08 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcov: 1. M. Š., F.. XX.X.XXXX, T. A. XXX, 2. E. Š., F.. XX.X.XXXX, T. A. XXX, W. O.. J. D., T. R. P., Š. X, proti žalovaným: 1. E. J.Á., F.. X.XX.XXXX, T. A. XXX, 2. D. J., F.. XX.X.XXXX, T. A.Č. XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/268/2015 - 49 zo dňa 8.12.2016 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o trovách rozhodol tak, že žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania a žalovaným náhradu trov konania nepriznáva. Žalobcovia sa svojou žalobou voči žalovaným domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že skôr podanou žalobou pod sp. zn. 8C/114/2013 sa dožadovali zrušenia a odstúpenia od notárskej zápisnice, ale z dôvodu namietaného premlčania v konaní neboli úspešní a k zrušeniu zmluvy nedošlo. Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve § 588 neboli naplnené z dôvodu, že dohodnutá kúpna cena nebola vyplatená a predmet kúpy kupujúcimi nebol prevzatý ani odovzdaný. Žalobkyňa v 2. rade pritom predmetný pozemok užívala 38 rokov a žalobca v 1. rade 29 rokov nepretržite. Z uvedeného dôvodu sa žalobcovia domnievajú, že sú splnené podmienky vydržania. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov, že vlastnícke právo k parcele č. XXX/X kat. úz. A. nadobudli vydržaním z dôvodu, že nedošlo k „naplneniu“ kúpnej zmluvy a pozemok žalobcovia užívali po dobu 29 rokov nepretržite, nakoľko správanie žalovaných u žalobcov vzbudilo presvedčenie, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí s poukazom na to, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom stanovených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby), dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne a ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že mu vec patrí, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posúdenia. Posúdenie dobrej viery držiteľa je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska samotného držiteľa a vždy je potrebné brať do úvahy, či pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prípadu od každého požadovať nemal, alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba musí začať právnym dôvodom vstupu do oprávnenej držby, teda vlastník musí byť presvedčený, že mu nehnuteľnosť patrí. Paradoxne obaja žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť previedli, žalobkyňa v 2. rade na žalobcu v 1. rade a neskôr žalobca v 1. rade na žalovaných v 1. a 2. rade, čo vyplýva z nesporných tvrdení strán sporu. Žalobcovia teda nijakým spôsobom nemohli byť dobromyseľní, že im sporná parcela patrí, pretože obaja boli účastní úkonov, kedy vlastnícke právo k nehnuteľnosti previedli na iné osoby. Takýto právny úkon v nich musel nevyhnutne vyvolať pochybnosti o tom, či nehnuteľnosť im vlastnícky patrí aj naďalej. Žalobca v 1. rade previedol nehnuteľnosť na žalovaných, teda na svoju sestru a švagra a tvrdenie, že nevedel čo podpisuje pri plnej spôsobilosti žalobcu v 1. rade na právne úkony, nemôže byť akceptovateľné. Spôsobilosť na právne úkony (hovorovo svojprávnosť) je spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. To, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny podľa tvrdenia žalobcu v 1. rade mohlo viesť k tomu, že žalobca sa mohol domáhať zaplatenia kúpnej ceny v súdnom konaní, prípadne mohol od zmluvy odstúpiť predtým, ako sa jeho nárok premlčal. To, že žalobcovia spornú nehnuteľnosť aj naďalej užívali bolo spôsobené blízkym príbuzenským vzťahom medzi žalobcami a žalovanými, ako to žalovaní súdu vysvetlili, že nehnuteľnosť prenechali na užívanie manželovi žalobkyne v 2. rade a otcovi žalobcu v 1. rade, to však u žalobcov s vedomím, že nehnuteľnosť previedli nemohlo vzbudiť presvedčenie, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Nakoľko žalobcovia nepreukázali oprávnený dôvod vstupu do držby, naopak, paradoxne ako dôvod vstupu do držby uvádzajú notársku zápisnicu, ktorou žalobca v 1. rade previedol na žalovaných spornú nehnuteľnosť nebolo dôvodné žalobe vyhovieť a súd túto zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. V odvolaní namietali, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že predmetný pozemok nikdy žalovaní neužívali, nikdy neprevzali a o pozemok sa riadne nestarali, a to 27 rokov a za predmetný pozemok uvedenú sumu nikdy nevyplatili žalobcovi v 1. rade. V notárskej zápisnici N 1017/86 nie je ani zmienka o platbe, a pokiaľ by došlo k vzájomnému vyrovnaniu, určite by to notárka bola v zápisnici viedla. Odvolatelia majú za to, že po celý čas bol pozemok dobromyseľne užívaný s poukazom na to, že žalobcovia si dobromyseľne vybudovali murovaný chliev na predmetnom pozemku. Podľa ich názoru podmienka dobromyseľnej držby je preukázaná. Nesúhlasia s tým, že žaloba vo veci 8C/114/2013 bola neúspešná z dôvodu namietaného premlčania, pretože samosudkyňa v uvedenom konaní žalobcov presvedčila, že výhodnejšie je o vlastníctvo požiadať inštitútom držby, pretože držba je jasne preukázaná. Taktiež podľa názoru odvolateľov nie je pravdou, že vlastníci na LV č. XXX, k. ú. A. vyplatili do rúk žalobcu v 1. rade peniaze za predaj pozemku. Žalobca v 1. rade nevedel, čo vlastne podpisuje, ale tak učinil. Predmetný pozemok bol od roku 1948 užívaný, a tak je aj užívaný do dnešného dňa, a to žalobcami v 1. a 2. rade. V ostatnom sa žalobcovia vyjadrujú k jednotlivým bodom napadnutého rozsudku a konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca v 1. rade mal dosť času, aby si v nepremlčanej dobe súdne vymohol kúpnu cenu, ale to isté platí o žalovaných v 1. a 2. rade, že taktiež v nepremlčanej dobe si mohli uplatniť vrátenie sporného pozemku a zobrať do svojho užívania. Pokiaľ by žalobcovia neboli presvedčení o tom, že pozemok im nepatrí, určite by neboli na ňom nič budovali.
3. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli, aby odvolací súd odvolanie zamietol ako nedôvodné.
4. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí zotrvali na svojich argumentoch uvedených v žalobe a odvolaní a v ostatnom poukázali na nezhody medzi stranami sporu.
5. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní, ktorí zotrvali na svojich prednesoch a poukázali na to, že žalovaný užíval a užíva bez ich vedomia a súhlasu predmetný pozemok.
6. K tomuto vyjadreniu sa vyjadrili žalobcovia, ktorí zotrvali na svojich námietkach uvedených v odvolaní.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379 a nasl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
8. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní, vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením na okolnosti prípadu na procesné prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne relevantné otázky strán sporu.
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
10. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd poukazuje na to, že oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné náležitosti: 1. faktické ovládanie veci alebo vykonávania práva, 2. vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, 3. dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Túto skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide) treba vždy hodnotiť objektívne, a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď neplatí, napr. kúpna alebo darovacia zmluva).
11. V danej veci je totiž jednoznačné, že titulom pre vydržanie by mala byť kúpna zmluva, avšak kúpna zmluva, ktorú uzatvorili žalobcovia - ako predávajúci so žalovanými - ako kupujúcimi, ktorou prevádzali vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti je titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním pre žalovaných, a nie pre žalobcov.
12. Za stavu, ak z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 1986 pred notárkou D.. P.. (Predávajúci môže po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim aj keď to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté R 42/1997.)
13. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že nebol naplnený jeden zo zákonom požadovaných predpokladov pre vydržanie podľa § 134 Občianskeho zákonníka, a to, že držba musí byť oprávnená. Vzhľadom na to je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny a odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žaloba žalobcov je neopodstatnená, a preto odvolací súd postupom podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP s poukazom na § 396 CSP, a keďže úspešným žalovaným z obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).