Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/320/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne Q. C., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. K. XXX, XXX XX B. L., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o zaplatenie 2203,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22Csp/60/2017-108 zo dňa 13. júna 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1239,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1239,50 Eur od 23. 05. 2017 do zaplatenia (I. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok), p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni voči žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 13. 06. 2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1239,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1239,50 Eur od 23. 05. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobu žalobkyne vo zvyšku zamietol (II. výrok). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 12 % (III. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 2203,10 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalovanou ako dodávateľom, ktorý poskytoval úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom (žalobkyňa je v zmluvách označená menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom) boli uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktoré sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia tej ktorej zmluvy (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“). Všetky uzatvorené zmluvy o úvere sú podľa názoru súdu prvej inštancie formulárové, boli predtlačené a žalobkyňa nemohla ovplyvniť ich obsah. Súd prvej inštancie prihliadol na dôvodne vznesenú námietku žalovanej a premlčané právo žalobkyni ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia uplatneného s odkazom na zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 04. 2013 a zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 12. 2013 nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Podľa názoru prvoinštančného súdu sa žalobkyňa reálne dozvedela, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom, v ktorom zaplatila úrok, ktorý nebola povinná zaplatiť. Poslednú splátku úveru aj s úrokmi a poplatkami žalobkyňa zaplatila zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dňa 18. 11. 2013 a zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dňa 25. 12. 2014. Subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) jej začala plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia žalovanou, to znamená najneskôr 18. 11. 2013 zo zmluvy č. XXXXXXXXX a dňa 25. 12. 2014 zo zmluvy č. XXXXXXXXX. Pokiaľ bola žaloba podaná na okresnom súde 27. 04. 2017, bola podaná pri tvrdenom bezdôvodnom obohatení pri zmluve č. XXXXXXXXX po viac ako 3 rokoch a pri zmluve č. XXXXXXXXX po viac ako 2 rokoch, teda žalobkyňou bolo uplatnené premlčané právo. Súd prvej inštancie ohľadne zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 03. 07. 2014 a zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 22. 08. 2014 uviedol: ,,Napriek rozsiahlej právnej argumentácii strán sporu sa súd zameral na tvrdenia, ktoré považoval za podstatné pre rozhodnutie a po vykonanom dokazovaní konštatuje, že zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenú dňa 03. 07. 2014 považuje v časti dohody o odplate za absolútne neplatný právny úkon a to z týchto dôvodov: Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Úroková sadzba podľa tejto zmluvy bola vo výške 23,22 % ročne, RPMN 98,86 %. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Úroková miera úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy bola vo výške 8,25 % ročne. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto bola prevýšená. Najvyššia prípustná výška bola teda 16,5 % ročne. V zmluve je uvedená výška úrokovej sadzby 23,22 % a RPMN 98,86 %. Navyše súd uvádza, že táto výška RPMN nie je uvedená správne. Žalovaná pri výpočte RPMN vychádzala z toho, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350,- EUR so splatnosťou jednorazovo do 11. 07. 2015. Ako vyplýva z nesporných tvrdení žalovanej, poskytnutá suma bola podľa uzatvorenej dohody o plnení v splátkach zaplatená v 12 mesačných splátkach po 58,- Eur vždy k 11. dňu v mesiaci, počnúc dňom 11. 08. 2014. Výška RPMN by preto mala byť správne uvedená až vo výške 314,02 %. Takto prekročenú priemernú výšku odplaty za obdobný úver súd preto považuje za neprípustnú a neplatnú podľa § 39 pre jej rozpor so zákonom, konkrétne ustanovením § 53 ods. 6 OZ. Odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 rozumie úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Nemožno dať preto za pravdu žalovanej, ktorá tvrdí, že úrok nie je odplatou. Pretože súd posúdil zmluvu v časti odplaty ako neplatnú, mala žalovaná nárok na vrátenie len poskytnutej sumy, t.j. 350,- Eur. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanej z tejto zmluvy celkovo sumu 696,- Eur. V sume, ktorá prevyšuje poskytnutú čiastku tak došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 OZ, pretože žalobkyňa plnila z neplatného právneho úkonu, a toto bezdôvodné obohatenie musí žalovaná vydať tomu, na úkor koho sa obohatila. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd na záver uvádza, že žalobkyňa začala preplácať poskytnutú sumu 350,- Eur dňa 11. 05. 2015 a ďalej v splátkach každý mesiac k 11. kal. dňu až do 11. 11. 2015. Žalovaná sa teda bezdôvodne obohatila najskôr dňa 11. 05. 2015. Ako vyplýva z bodu 9. a 10. tohto odôvodnenia, pretože žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 27. 04. 2017, stihla tak urobiť v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú, aby toto bezdôvodné obohatenie v sume 346,- Eur žalobkyni zaplatila (ako rozdiel medzi poskytnutou sumou zo strany žalovanej a sumou zaplatenou žalobkyňou).“ Podľa názoru prvoinštančného súdu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenú dňa 22. 08. 2014 treba považovať v časti dohody o odplate za absolútne neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie konštatoval: ,,Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Úroková sadzba podľa tejto zmluvy bola vo výške 23,22 % ročne, RPMN 87,50 %. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Úroková miera úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy bola vo výške 8,25 % ročne. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto bola prevýšená. Najvyššia prípustná výška bola teda 16,5 % ročne. V zmluve je uvedená výška úrokovej sadzby 23,22 % ročne a RPMN 87,50 %. Navyše súd uvádza, že táto výška RPMN nie je uvedená správne. Žalovaná pri výpočte RPMN vychádzala z toho, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 800,- Eur so splatnosťou jednorazovo do 02. 09. 2015. Ako vyplýva z nesporných tvrdení žalovanej, poskytnutá suma bola podľa uzatvorenej dohody o plnení v splátkach zaplatená v 12 mesačných splátkach po 125,- Eur vždy k 1. dňu v mesiaci, počnúc dňom 01. 10. 2014. Výška RPMN by preto mala byť správne uvedená až vo výške 261,44 %. Takto prekročenú priemernú výšku odplaty za obdobný úver súd preto považuje za neprípustnú a neplatnú podľa § 39 pre jej rozpor so zákonom, konkrétne ustanovením § 53 ods. 6 OZ. Odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 rozumie úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Nemožno dať preto za pravdu žalovanej, ktorá tvrdí, že úrok nie je odplatou. Pretože súd posúdil zmluvu v časti odplaty ako neplatnú, mala žalovaná nárok na vrátenie len poskytnutej sumy, t.j. 800,- Eur. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanej z tejto zmluvy celkovo sumu 1693,50 Eur. V sume, ktorá prevyšuje poskytnutú čiastku tak došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 OZ, pretože žalobkyňa plnila z neplatného právneho úkonu, a toto bezdôvodné obohatenie musí žalovaná vydať tomu, na úkor koho sa obohatila. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd na záver uvádza, že žalobkyňa začala preplácať poskytnutú sumu 800,- Eur dňa 16. 09 .2015 a ďalej v splátkach každý mesiac k 1. kal. dňu až do 26. 05. 2016. Žalovaná sa teda bezdôvodne obohatila najskôr dňa 16. 09. 2015. Ako vyplýva z bodu 9. a 10. tohto odôvodnenia, pretože žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 27. 04. 2017, stihla tak urobiť v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú, aby toto bezdôvodné obohatenie v sume 893,50 Eur žalobkyni zaplatila (ako rozdiel medzi poskytnutou sumou zo strany žalovanej a sumou zaplatenou žalobkyňou).“ Súd prvej inštancie považoval zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17. 02. 2016 uzatvorenú platne, pretože zmluva obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda obsahovala aj údaj o druhu spotrebiteľského úveru, o výške počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov, ako aj dobu trvania zmluvy, a teda nie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľov a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú a žalobu žalobkyne zamietol. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa dôvodne podala žalobu len čo sa týka zmluvy č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX a z neplatného právneho úkonu plnila žalovanej celkovo sumu 1239,50 Eur, preto vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Keďže žalovaná bola v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, žalobkyňa má nárok na úrok z omeškania. Prvoinštančný súd nemal preukázané, že výzvu na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu skutočne žalobkyňa doručila žalovanej (pri odoslanej e-mailovej správe), a preto za prvý deň omeškania považoval až nasledujúci deň po doručení žaloby vo veci samej žalovanej (dňa 22. 05. 2017). Keďže žalovaná bola v omeškaní od 23. 05. 2017, preto súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania od 23. 05. 2017, a to vo výške 5 % ročne (základná úroková sadzba ECB bola 0%). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu 56 % (okresný súd jej priznal sumu 1239,50 Eur z uplatnenej sumy 2203,10 Eur) a neúspech 44 %, preto jej súd prvej inštancie ich náhradu priznal pomerom úspechu v rozsahu 12 % a uložil povinnosť žalovanej v tomto rozsahu nahradiť trovy konania žalobkyni. Ďalej konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, konkrétne do výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1239,50 Eur s príslušenstvom (I. výrok) a do závislého výroku o trovách konania (III. výrok), podala žalovaná včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté výroky okresného súdu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004, sp. zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poukázala na to, že dňa 03. 07. 2014 uzatvorila s dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, zvýšený o príslušný poplatok 346,- Eur, teda spolu zaplatiť čiastku 696,- Eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11. Pretože nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na prednej strane uvedené nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 696,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 11. 07. 2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 11. 07. 2015.“ Podľa jej názoru v posudzovanej veci nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 696,- Eur s termínom splatnosti dňa 11. 07. 2015. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, pretože RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN bola vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o RPMN v prípade, ak si požiadal o Dohodu o plnení v splátkach. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 264,73 Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 98,86 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 45,02 %. Podľa jej názoru výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Ak žalobkyňa po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa nevyužila, z čoho vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. Ďalej poukázala na Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15. Dňa 22. 08. 2014 uzatvorila s dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 800,- Eur, zvýšený o príslušný poplatok 700,- Eur, teda spolu zaplatiť čiastku 1500,- Eur. Podľa jej názoru nie je možné zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to na prednej strane bolo uvedené: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1500,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 01. 09. 2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 01. 09. 2015.“ Mala za to, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1500,- Eur s termínom splatnosti dňa 01. 09. 2015. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, pretože RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN bola vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o RPMN v prípade, ak si požiadal o Dohodu o plnení v splátkach. Uviedla, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 514,24 Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 87,50 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 44,26 %, preto. výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Ak žalobkyňa po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa nevyužila, z čoho vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. Podľa jej názoru zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola vyhlásená za neplatnú, ani právny dôvod na plnenie neodpadol a majetkový prospech ona získala z poctivých zdrojov.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného súdu. Podľa jej názoru rozhodnutie prvoinštančného súdu spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku obsahuje nielen rozsiahlu úvodnú popisnú časť, z ktorej vyplýva, čoho sa strany domáhajú, aké dôkazy vykonal a ako ustálil skutkový v prejednávanej veci, ale i spôsob a rozsah, akým sa súd prvej inštancie prejednávanou vecou zaoberal, a tiež samotné právne posúdenie (vrátane citácie právnych predpisov, o ktoré sa opieral). Súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal i s rozhodujúcimi argumentmi žalovanej, keď v ňom poukázal na tvrdenia žalovanej a na dôvody, pre ktoré jej tvrdenia považuje za nedôvodné. V závere odôvodnenia vo veci súd prvej inštancie uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k spôsobu rozhodnutia o trovách konania s poukazom na zákonné ustanovenia, z ktorých pri tom vychádzal. Odvolaním napadnuté rozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti či svojvôle a odôvodnenie tohto rozhodnutia spĺňa parametre zákonného odôvodnenia podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, preto považuje tvrdenia žalovanej o nepreskúmateľnosti rozhodnutia za neopodstatnené. Poukázala na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j/, § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedla, že zákonodarca explicitne stanovil povinnosť uvádzať obligatórny údaj RPMN priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná so spotrebiteľom uzatvára jednak zmluvu o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti aj dohodu o plnení v splátkach (toho istého spotrebiteľského úveru), ktorou si žalovaná zabezpečuje principiálnu nováciu (zmenu) splácania spotrebiteľských úverov z jednorazového splatenia na splácanie v splátkach. Pritom novačná dohoda o plnení v splátkach je nakoncipovaná tak, že rozčlenením pôvodného jednorazového splatenia celkovej sumy úveru na časť úveru splatnú skôr a na splácanie zostávajúcej sumy úveru rozložené do pravidelných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa priemerný spotrebiteľ môže mylne domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru. Reálne však po takejto novácii (zmene) splácania je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejaví aj v zmene (zvýšení) ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na spotrebiteľský úver. Pritom však príslušné štandardizované informácie o tejto skutočnosti (o zvýšení RPMN v dôsledku zmeny splácania podľa predpripravenej dohody o plnení v splátkach) nie sú spotrebiteľovi poskytnuté vopred ešte pred podpísaním zmluvy o príslušnom spotrebiteľskom úvere, hoci ešte pred podpísaním tejto úverovej zmluvy má žalovaná vopred vykalkulovamú túto skutočnosť (teda zvýšenie RPMN v dôsledku zmeny splácania podľa súsledne prepojenej dohody o plnení v splátkach). Vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach, ktoré nakoncipovala žalovaná, ako aj vzhľadom na ich vecné a časové prepojenie (súslednosť) treba konštatovať, že konanie žalovanej pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere a súsledne prepojenej dohody o plnení v splátkach od počiatku cielene smeruje k dosiahnutiu poskytnutia spotrebiteľského úveru s plnením (splácaním) vo viacerých splátkach (teda nie s jednorazovým splatením úveru). Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch je okrem iného informácia o RPMN znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, pričom veriteľ je pri poskytovaní týchto informácií povinný zohľadniť návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru. V rámci poskytovania informácií spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostane spotrebiteľ od žalovanej informáciu o RPMN úveru splatného jednou splátkou. Uvedená RPMN je v prípade splatenia úveru jednou splátkou nižšia ako RPMN úveru splatného vo viacerých splátkach. Bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto skutočnosť nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN náležite odôvodnená a vysvetlená. K uzavretiu dohody o plnení v splátkach spotrebiteľ pristúpi, keďže sa domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, čo zahŕňa aj informáciu o RPMN úveru, na primeranej úrovni tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii. Na základe vyššie uvedeného je dostatočne preukázane, že ide o nekalú obchodnú praktiku žalovanej, na ktorú poukázalo aj Rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo 07. 06. 2016 pod číslom GUV-709/2016: „Banková rada NBS po zvážení praktík spoločnosti Pohotovosť pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere s jednou splátkou a s ním prepojenom (súslednom) uzatváraní novačných dohôd o zmene (novácii) splácania spotrebiteľského úveru z jednorazového splatenia na splácanie vo viacerých splátkach dospela k záveru, že prvostupňový útvar dohľadu správne posúdil tieto praktiky spoločnosti Pohotovosť ako nekalé obchodné praktiky.“ Ak je v zmluve o úvere nesprávne uvedená hodnota RPMN, je potrebné na danú situáciu prihliadať tak, ako keby tento údaj v zmluve uvedený nebol. Zo zákonného znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia obsahovať okrem iného aj údaj o výške, počte a termínoch splátok, úrokov a iných poplatkov. Sama žalovaná súhlasila, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, čiže súhlasila aj s povinnosťou uvádzať v zmluve údaje, ktoré vyžaduje samotný zákon. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že svoju povinnosť splnila, a to uzavretím Dohody o plnení v splátkach, ktorú uzatvorila spolu s ňou pri uzavretí zmluvy. Zdôraznila, že Dohoda o plnení v splátkach sa považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorú žalovaná bežne využíva na dosiahnutie dominantnejšieho postavenia oproti žalovanému- spotrebiteľovi. Hodnoty RPMN (98,86%, resp. 87,50%) sú v rozpore s dobrými mravmi, prevyšujú priemernú RPMN na spotrebiteľský úver, preto toto zmluvné dojednanie je potrebné považovať za neplatné. I odplata takmer vo výške 88% ročne je v zmysle § 39 v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je potrebné považovať dohodu o výške odplaty v miere viac ako 87 % ročne z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že nie sú stanové limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohodu zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená, čo bolo potvrdené početnou judikatúrou súdov SR. Vzhľadom na uvedené sú dojednania o odplate za poskytnutý úver neplatné. Odplata vo výške 87 % ročne predstavuje preukázateľne neprimerane vysokú odplatu, ktorá je v rozpore so zákonom ako aj dobrými mravmi. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že predmetná zmluva obsahovala údaj o výške úroku. Samotný Občiansky zákonník v § 53 ods. 6 hovorí o výške odplaty za poskytnutie úveru, ktorá nesmie byť neopodstatnene vyššia ako odplata požadovaná v sledovanom období na finančnom trhu. V roku 2014 predstavovala požadovaná odplata za poskytnuté spotrebiteľské úvery bankami sa pohybovala okolo 7-8%. Aj pri zohľadnení miery rizika a toho, že žalovaná je nebankovým subjektom, je ním požadovaná odplata neprimerane vysoká (viac ako 10-násobne vyššia). Uvedené je potvrdené početnou judikatúrou všeobecných súdov SR. Konanie žalovanej je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, ktoré je v zmysle § 39 taktiež nutné hodnotiť ako neplatný právny úkon. Zároveň poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a ona majetkový prospech získala z poctivých zdrojov.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázala na to, že žalovaná prijala od nej plnenie bez právneho dôvodu, resp. prijala plnenie z neplatného právneho úkonu, preto došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého sa podanou žalobou domáhala.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1239,50 Eur s príslušenstvom (I. výrok) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (III. výrok) potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedla ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia.

11. Pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03. 07. 2014 a Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22. 08. 2014 (ďalej aj ,,Zmluvy o úvere“), uzavreté medzi žalobkyňou a žalovanou, treba klasifikovať ako zmluvy spotrebiteľské a následne skúmal, či zmluvy obsahujú obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne.

12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z tvrdení žalovanej vyplynulo, že v ten istý deň uzatvorila so žalobkyňou jednak zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č. XXXXXXXXX zo dňa 03. 07. 2014 a č. XXXXXXXXX zo dňa 22. 08. 2014) splatné jednorazovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti aj dohody o plnení v splátkach, pričom tieto dohody boli nakoncipované tak, že rozčlenením pôvodného jednorazového splatenia celkovej sumy úveru na čas úveru splatnú skôr a na splácanie sumy úveru rozloženú do pravidelných mesačných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa žalobkyňa (spotrebiteľ) mohla mylne domnievať, že sa menení ani výhodnosť úveru. Reálne však pri splácaní v splátkach je úver menej výhodný pre spotrebiteľa (žalobkyňu), čo sa prejaví vo zvýšení ročnej percentuálnej miere nákladov na spotrebiteľský úver. Tieto údaje sú však spotrebiteľovi pred podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie poskytnuté vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach, ktoré nakoncipovala žalovaná, a preto žalobkyňa ani nemohla predpokladať, že by boli pre ňu nevýhodné.

13. Odvolací súd zhodnotil takúto činnosť žalovanej pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere a prepojenej dohody o plnení v splátkach ako konanie od počiatku cielene smerujúce k dosiahnutiu poskytnutia spotrebiteľského úveru s navýšením RPMN. Spotrebiteľ takto k uzatvoreniu dohody o splnení v splátkach pristúpi, keďže sa domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Je nelogické, aby spotrebiteľ, ktorý je vo finančnej tiesni uzatváral dohodu s dodávateľom na jednorazovom plnení, keďže v dôsledku svojej nepriaznivej finančnej situácie si berie úver práve preto, aby mohol plniť v splátkach. Takýmto obchádzaním zákona sa snaží žalovaná (dodávateľ) navýšiť svoje RPMN bez ohľadu na to, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmena o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii. Preto takéto konanie je jednoznačne možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorej používanie je ex lege zakázané. Z uvedených dôvodov na obsah dohôd o plnení v splátkach nebolo možné prihliadnuť, keďže ide o neplatné právne úkony (§ 39 .

14. Za týchto okolností sú správne závery súdu prvej inštancie o tom, že v Zmluvách o úvere nie je uvedená správna výška RPMN.

15. Odvolací súd dodáva, že nesprávne uvedená RPMN má v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledok spočívajúci v tom, že takýto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, k čomu došlo aj v posudzovanej veci.

16. Odvolací súd súhlasí i s názorom prvoinštančného súdu, že odplata prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Súd prvej inštancie vec správne posúdil i v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, ktoré zakotvovalo právnu povinnosť a obmedzenie spočívajúce v tom, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležité analyzoval a vyporiadal sa s touto otázkou.

17. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovanej odvolací súd dodáva, v Zmluvách o spotrebiteľskom úvere absentujú obligatórne náležitosti, t.j. dohoda o výške, počte, termíne reálnych splátok úveru, pretože úmyslom zmluvných strán bolo uzavretie Zmlúv o spotrebiteľskom úvere tak, že úver bude splácaný v mesačných splátkach.

18. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 451 OZ, pretože povinnosťou žalovanej bolo vydať majetkový prospech získaný od žalobkyne bez právneho dôvodu vo výške 1239,50 Eur vrátane jeho príslušenstva.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa ustanovenia § 379, § 380 CSP. Nakoľko žalovaná výšku úroku z omeškania, resp. dobu omeškania nenamietala, preto sa odvolací súd priznaným úrokom z omeškania nezaoberal.

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok), ktorý v zmysle aplikovanej zásady čiastočného úspechu podľa § 255 ods. 2 považuje taktiež za správny.

21. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (II. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 .

22. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .