Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-33-2019.pdf
PDF · 74.01 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/33/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: R. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., t. č. Z., J. - C., Y. v konaní o zaplatenie 996,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k. 8Csp/112/2017-39 zo dňa 3. decembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Komárno, č. k. 8Csp/112/2017-39 zo dňa 3. decembra 2018 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že odpor podaný dňa 09. 10. 2018 proti platobnému rozkazu, č. k. 8Csp/112/2017-30 zo dňa 14. 08. 2018 odmieta. Rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 265 odsek 1 , § 267 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobou, ktorá mu bola doručená dňa 09. 05. 2017 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 996,90 eura s príslušenstvom. Dňa 14. 08. 2018 vydal platobný rozkaz č. k. 8Csp/112/2017-30, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému dňa 27. 09.2018. Žalovaný bol v platobnom rozkaze poučený o práve podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu odpor. Odpor bol podaný žalovaným osobne dňa 09. 10. 2018. Poznamenal, že žalovaný v odpore uviedol, že nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť dlžnú sumu, pretože od 07. 05. 2018 je zo zdravotných dôvodov umiestnený v zariadení sociálnych služieb, zo svojho dôchodku uhrádza náklady na pobyt v zariadení a nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Akcentoval na povinnosť vecne odôvodniť odpor, k odporu pripojiť listiny, na ktoré sa žalovaný odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorá vyplýva z ustanovenia § 267 CSP, pričom o tejto povinnosti bol žalovaný v odpore poučený. Žalovaný v podanom odpore existenciu svojho záväzku voči žalobcovi nenamietal, poukázal iba na jeho momentálnu zlú finančnú situáciu, ktorá mu bráni splatiť svoj dlh. Tieto tvrdenia žalovaného však nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej. Upriamil pozornosť na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený uznesením 3Obo/403/1998, podľa ktorého uvedenie dôvodu nesplnenia dlhu nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nespochybnil opodstatnenosť nároku žalobcu po skutkovej alebo právnej stránke, naopak, dôvody uvedené žalovaným spočívajúce v súčasnej zlej finančnej situácii nie sú spôsobilé zmariť účinky vydaného platobného rozkazu, súd prvej inštancie v zmysle citovaného ustanovenia § 267 ods. 2 písm. c) CSP odmietol podanie žalovaného ako odpor podaný bez vecného odôvodnenia. Záverom doplnil, že o zaplatení dlhu v splátkach, resp. o odklade splatnosti dlhu sa môže žalovaný dohodnúť priamo so žalobcom.
2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím bol ukrátený na svojich právach. Poukázal na to, že odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, s poukazom na Uznesenie NS SR 5Obdo 44/2011. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie žalovaného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým odmietol odpor, nie je dôvodné, preto ho ako vecne správne potvrdil podľa § 387 odsek 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
4. Podľa § 265 odsek 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä, ak tie jeho skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania, alebo, aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
5. Podľa § 266 odsek 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
6. Podľa § 267 odsek 1 CSP odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva a prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
7. Podľa § 267 odsek 2 písm. c/ CSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.
8. Podľa § 387 odsek 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Civilné sporové konanie začína dispozičným úkonom žalobcu. V prípade, ak sa žalobca domáha uspokojenia peňažného plnenia, môže súd zvoliť taký postup, že za splnenia zákonných podmienok rozhodne o uplatnenom nároku platobným rozkazom v tzv. skrátenom konaní. Predstavuje to zjednodušený spôsob konania, ktorý slúži akýmkoľvek peňažným nárokom, pokiaľ sa javia ako dostatočne zrejmé. V porovnaní s obvyklým priebehom civilného konania vykazuje skrátené konanie výrazné odlišnosti. Práve tieto majú za následok možnosť vydania zrýchleného meritórneho rozhodnutia.
10. Po doručení platobného rozkazu má žalovaný na výber dve možnosti - v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu dobrovoľne splniť uloženú peňažnú povinnosť alebo v prípade, ak žalovaný s uloženou povinnosťou nesúhlasí a túto namieta, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote. Nevyhnutnou náležitosťou odporu je jeho vecné odôvodnenie, ktoré treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný musí vo svojom odpore nevyhnutne uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku a to, buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia. Nepostačuje iba faktická námietka, že s platobným rozkazom nesúhlasí a že voči nemu podáva odpor. Rovnako nemožno za vecné považovať také odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu alebo odôvodnenie, že žalovaný iba namieta súdom určenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej. Nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia odporu súčasne zákon neumožňuje zhojiť ani postupom podľa § 129 CSP. Ak teda žalovaný podá odpor bez vecného odôvodnenia, súd žalovaného nevyzve, aby takéto svoje neúplné podanie doplnil alebo opravil a nepoučí ho, ako treba podanie doplniť. Za náležité odôvodnenie svojho odporu výlučne zodpovedá žalovaný. K odporu je žalovaný povinný tiež pripojiť aj listiny, na ktoré sa v odôvodnení odvoláva. Rovnako musí označiť aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
11. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ako aj z komentára k týmto ustanoveniam, súd prvej inštancie správne postupoval, keď odpor žalovaného v zmysle § 267 odsek 2 písm. c) CSP odmietol z dôvodu, že tento neobsahoval vecné odôvodnenie. Je potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že odôvodnenie odporu nie je možné považovať za vecné odôvodnenie, keď žalovaný ním nijako nespochybňoval dôvodnosť, ani výšku žalovanej pohľadávky. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz bez nariadenia pojednávania, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v zmysle § 265 odsek 1, 2 CSP mohol vo veci rozhodnúť v skrátenom konaní a to vydaním platobného rozkazu, keď na základe predložených listinných dôkazov nemal pochybnosti o nároku žalobcu. Takýto spôsob konania súdu prvej inštancie nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako odňatie možnosti konať pred súdom, pretože súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol odmietnutý odpor žalovaného považoval za nedôvodné a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).