Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Cob-113-2021.pdf
PDF · 84.96 KB
Case nature
Subarea
8Cob/113/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: K + K KON, s.r.o., so sídlom Malé Bedzany 92, 955 01 Topoľčany, IČO: 35 979 615, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, IČO: 37 854 925, proti žalovanému: AMS - PROFIT s.r.o. v konkurze, so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, IČO: 45 951 756, ktorého správcom konkurznej podstaty je BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom Nám. M. Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 669 415, o zaplatenie 23.866,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. augusta 2021, č. k. 5Cb/35/2015-253, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zastavil konanie a výrokom II. stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 23.866,20 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr za vykonanú dodávku a montáž materiálu. Okresný súd Partizánske vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 28.07.2015, č. k. 5Cb/35/2015-36, proti ktorému žalovaný včas podal odpor. Následne rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.06.2016, č. k. 5Cb/35/2015-135, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.11.2017, č. k. 16Cob/298/2106-172 zrušený a spor bol vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
1.2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 1, § 47 ods. 1 a 4, § 206j zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ,,ZoKR“), § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 257, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že v priebehu konania bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.03.2018, č. k. 40K/17/2017-118, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 09.03.2018. V dôsledku uvedeného došlo k prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali plynúť lehoty. Poukázal na novelizované znenie ustanovenia § 47 ods. 1 a 4 ZoKR, účinného od 01.01.2020, na základe ktorého v predmetnej veci nastali účinky späťvzatia žaloby, nakoľko žalovaný ako dlžník na výzvu súdu nepodal návrh na pokračovanie v konaní a správca dlžníka listom zo dňa 06.07.2021 súdu oznámil, že návrh na pokračovanie v konaní nepodáva. S prihliadnutím na citovanú právnu úpravu súd prvej inštancie konanie zastavil, keďže v zákonom stanovenej lehote nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní, pričom nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote
malo účinky späťvzatia žaloby a súdu vznikla povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom.
1.3. O trovách konania (výrok II.) rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a contrario tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť vyplývajúca z osobitného predpisu - vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, ku ktorému došlo až v prebiehajúcom konaní, čím žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemohol pričítať zavinenie na zastavení konania.
2.1. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodil tým, že neboli naplnené procesné podmienky pre zastavenie konania a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý súdny proces. Tiež tvrdil že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku a tiež mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci zrušil ako nezákonné a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2.2. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že on ako žalobca je jediný, kto má právo disponovať so žalobou, a keďže žalobný návrh nikdy nevzal späť, nebol dôvod na to, aby súd prvej inštancie zastavil konanie s odôvodnením, že došlo k späťvzatiu žaloby. Poukázal na to, že správca vystupuje na strane dlžníka, nie na strane žalobcu, preto s jeho konaním, ani s konaním žalovaného, nemajú byť spájané právne následky v tom zmysle, že dochádza k späťvzatiu žaloby. Uviedol, že súd prvej inštancie konanie zastavil bez toho, aby sa žalobca mal možnosť k veci vyjadriť, pričom podotkol, že on so zastavením konania nesúhlasí. Taktiež namietol výrok o nepriznaní trov konania, keď mal za to, že nezavinil zastavenie konania.
3.1. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril správca konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného), ktorý poukázal na znenie ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorého vyplýva oprávnenie správcu konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa jeho majetku. Požiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie potvrdil. Mal za to, že v predmetnom konaní nie je možné pokračovať, nakoľko správca ani úpadca nepodali návrh na pokračovanie v konaní, čoho následkom je účinok späťvzatia žaloby, pričom poukázal na znenie ustanovenia § 47 ods. 1 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
3.2. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu správcu konkurznej podstaty úpadcu neuviedol žiadne nové skutočnosti, len zopakoval argumentáciu uvádzanú v odvolaní.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.
5. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie ako aj dôvodov odvolania konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú vecne správne, dostatočné,
argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože súd prvej inštancie dostatočne, argumentačne i právne rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu presvedčivého odôvodnenia napadnutého uznesenia nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať totožné skutočnosti a právne argumenty, ktoré už vo svojom rozhodnutí obsiahol súd prvej inštancie a preto na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach odkazuje podľa § 387 ods. 2 CSP.
9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na obsah odvolania žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Žalobca v odvolaní namieta nesprávny právny záver súdu prvej inštancie a tvrdí, že len on ako žalobca môže disponovať so žalobou a rozhodnúť, či ju zoberie alebo nezoberie späť. Zastáva názoru, že neexistuje dôvod na zastavenie konania súdom prvej inštancie s odôvodnením, že došlo k späťvzatiu žaloby.
11. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby priamo zo zákona vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník pasívne legitimovanou stranou sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom, resp. dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní.
12. Pretože v tomto prípade nebola žaloba vzatá späť, ale nastali účinky späťvzatia priamo zo zákona, zastaveniu konania nemohla zabrániť druhá sporová strana, ktorá mala opačné procesné postavenie postupom podľa § 146 CSP <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuytinq>. Súd totiž nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR a súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že rozhodne o zastavení konania. Súd nie je ani oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila. Z týchto dôvodov musel konajúci súd konanie zastaviť. Keďže úpadca bol v procesnom postavení žalovaného, k zastaveniu konania došlo proti vôli žalobcu, ktorý si môže uplatniť svoju pohľadávku proti úpadcovi len formou prihlášky v konkurze.
13. Za skutkovo a právne správne považuje odvolací súd aj uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 257 CSP, nakoľko v dôsledky zmeny právnej úpravy nebolo možné ustáliť, procesným zavinením ktorej sporovej strany došlo k zastaveniu konania vo veci samej.
14. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ale existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Odvolací súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý by mu patril podľa § 255 ods. 1 CSP ako plne úspešnému, a to s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, spočívajúcich v špecifickej procesnej situácii v súdnej veci. V súdenej veci zákonná úprava účinná od 01.01.2020 dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, pričom ide o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze. Odvolací súd preto i pokiaľ ide o odvolacie konanie, pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP a keďže mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný, vyvolaný objektívnou zmenou právnej úpravy, úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).