Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/6/2022

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: V. V. I. L. K. s.r.o., so sídlom P. 3, XXX XX Q. - mestská časť P. L., I.: XX XXX XXX, zast. Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: N. K. D. a.s., P. XXX, XXX XX C. H. - F., N. republika, zast. JUDr. Vítom Kučerom, MBA, hosťujúcim euroadvokátom so sídlom Obrovského 2407, 141 00 Praha 4, Chodov, Česká republika, IČO: 051 92 307, za spolupráce s Advokátska kancelária JUDr. Martin Palaj, s.r.o., so sídlom Kazanská 25131/4, 821 06 Bratislava, IČO: 55 080 731, o zaplatenie 25.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným súdu dňa 20.01.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 25.000 Eur a trov konania. Z návrhu vyplýva, že žalobca svoj peňažný nárok zakladá na tom skutkovom základe, že zmluvné strany sa dňa 02.09.2021 písomne dohodli, že žalobca pre žalovaného vyhľadá a vyberie vhodného kandidáta na pozíciu „Supply Chain Manager“ (ďalej len ako Dohoda“). V zmysle uvedenej Dohody realizoval žalobca pohovory s kandidátmi a vybral pre žalovaného osobu - kandidáta, ktorý bol pre uvedenú pozíciu najviac vhodný. Výber kandidáta žalovaný akceptoval, čo vyjadril tým, že kandidátovi listom zo dňa 08.11.2021 ponúkol prácu na uvedenej pracovnej pozícii a súčasne predložil konkrétne pracovné ponuky. Kandidát ponuku žalovaného prijal dňa 10.11.2021. V súlade s podmienkami Dohody vystavil žalobca žalovanému faktúru č. INV - XXXXXX na dohodnutú odmenu vo výške 25.000 Eur. Predmetnú faktúru žalovaný vrátil ako neoprávnene vystavenú s odôvodnením, že nedošlo k naplneniu podmienok Dohody. Žalovaný na predžalobnú výzvu nezareagoval a dlžnú sumu v zmysle vystavenej faktúry do podania návrhu na súd neuhradil.

2. Okresný súd Bratislava III dňa 09.05.2022 vydal Európsky platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý neskôr doplnil o písomné vyjadrenie sa k žalobe, a to podaním doručeným súdu dňa 24.10.2022. V písomnom vyjadrení žalovaný okrem iného namietol nepríslušnosť tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že medzi stranami bola dohodnutá rozhodcovská doložka. Medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o dôvernosti, ktorá bola uzatvorená spolu s Dohodou. Táto obsahovala v čl. IV dohodu o tom, že na riešenie sporu medzi stranami je príslušný Rozhodčí soud při Hospodářské komoře ČR a Agrární komoře ČR.

3. Žalovaný ďalej uviedol, že aj pokiaľ by sa dohodnutá rozhodcovská doložka neuplatnila, vyplýva nepríslušnosť slovenského súdu z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012, o príslušnosti a uznávaní výkonu súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“), v zmysle ktorého sa má použiť pravidlo obsiahnuté v čl. 4, podľa

ktorého je možné osoby, ktoré majú bydlisko v niektorom členskom štáte, žalovať na súde toho členského štátu. Žalovaný by tak mal byť podľa tohto pravidla žalovaný výhradne na súde v Českej republike. V tomto prípade s ohľadom na charakter Dohody pripadá do úvahy aj pravidlo o osobitnej príslušnosti súdu podľa čl. 7 písm. b) Nariadenia Brusel I bis. Žalovaný je českou spoločnosťou a pracovná pozícia, ktorá mala byť podľa Dohody obsadená, sa nachádza v Českej republike. Preto bolo vhodného kandidáta nutné vyhľadať na území Českej republiky a taktiež k obsadeniu pozície by muselo dôjsť na území Českej republiky, čo bolo zrejmé oboma zmluvnými stranami už pri uzatváraní zmluvy. V neposlednom rade aj Zmluva o dôvernosti rátala s ťažiskom vzťahu oboch strán v Českej republike. Vzhľadom k uvedenému žalovaný žiadal konanie pre nedostatok právomoci tohto súdu zastaviť.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 09.12.2022, pokiaľ ide o námietku nepríslušnosti slovenského súdu, uviedol, že žalobca odmieta, že by v súvislosti s Dohodou uzavrel so žalovaným akúkoľvek dohodu ohľadne príslušnosti alebo právomoci konkrétneho súdu. Pokiaľ žalovaný odkazuje na dojednanie v čl. IV Zmluvy o zachovávaní dôvernosti informácií, je potrebné uviesť, že predmetné dojednanie sa vzťahuje len na „akékoľvek majetkové spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy....“. Nakoľko je zrejmé, že predmetom tohto konania nie sú majetkové spory vyplývajúce zo žalovaným predloženej Zmluvy o zachovaní dôvernosti informácií, možno považovať žalovaným vznesenú námietku za nedôvodnú.

5. Žalobca ďalej poukázal, že pri určovaní právomoci súdu vychádzal z oddielu 2 Nariadenia Brusel I bis, konkrétne článku 7 bod 1, v zmysle ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte, na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. Žalobca poukazuje na to, že k plneniu povinností z Dohody, t.j. k poskytovaniu služieb dochádzalo výlučne na území, resp. z územia SR, kde má žalobca sídlo. V mieste jeho sídla sa realizovalo splnenie všetkých povinností, ktoré mu z Dohody vyplývali, a to prieskum/výber potenciálnych kandidátov, selekcia vhodných kandidátov, oslovenie kandidátov, komunikácia s kandidátmi, ako aj pohovory/interview s kandidátmi (cez vzdialené pripojenie MS Teams online). Na splnenie povinností v zmysle Dohody nebolo potrebné, aby sa žalobca akokoľvek premiestňoval mimo svojho sídla, keďže služby bolo možné poskytnúť z územia Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaný tvrdí niečo iné, vychádzajú jeho závery zrejme z nesprávneho pochopenia obsahu predmetnej zmluvy a žalobcom poskytovaných služieb.

6. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.11.2023 zotrval na nedôvodnosti žaloby aj na námietke nepríslušnosti tunajšieho súdu. Poukázal na to, že Zmluva o dôvernosti rozširuje a kompletizuje Dohodu, ktorá by v prípade absencie ustanovení Zmluvy o dôvernosti vôbec nebola uzatvorená. Žalovaný z dôvodu administratívnej a časovej náročnosti doplnení, netrval na zmene v texte Dohody, ale aspoň požadoval uzatvorenie samostatnej Zmluvy o dôvernosti. To však nič nemení na skutočnosti, že Zmluvu o dôvernosti zmluvné strany od začiatku zamýšľali ako logickú kompletizáciu Dohody. Nedáva žiaden zmysel, ekonomický, právny, logický ani iný, aby dve zmluvy uzatvárané prakticky v rovnaký čas a tvoriaci v zásade jeden ucelený súbor práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s ich vzájomnou spoluprácou mali z vôle strán inú súdnu právomoc.

7. Žalovaný opätovne poukázal na Nariadenie Brusel I bis a uviedol, že je zrejmé, že služba mala byť poskytnutá v Českej republike. Neobstojí argument, ktorý by sa snažil miesto poskytnutia služby vykladať len vo vzťahu k údajnej (a ničím nepodloženej) fyzickej lokácii pracovníkov spoločnosti, ktorá sa zaviazala k poskytnutiu určitej služby. Rozhodujúce podľa žalovaného je, že žalobca si pre poskytovanie svojich služieb vybral subjekt z Českej republiky, keď aj všetky poskytované služby mali bližší vzťah práve k Českej republike, čo tiež žalovaný očakával aj pri uzatvorení Dohody. Miesto, kde bola alebo mala byť poskytnutá služba, je potrebné vykladať vzhľadom k zmyslu a účelu celého Nariadenia Brusel I bis, ktorým je bez pochýb nájsť najvhodnejšie miesto pre určenie súdu v spore medzi dvoma stranami pochádzajúcimi z iných členských štátov Európskej únie. Určite nebolo zámerom únijného zákonodarcu preniesť spor do miest, ktoré s poskytnutím služby nemajú nič iné spoločné, ako len fyzickú prítomnosť osoby poskytujúcej služby v danom štáte či formálne sídlo jednej zo strán. Je jasné, že by mala byť braná do úvahy úzka súvislosť so zemou, kde sa nachádzajú všetky snahy a zamýšľané výsledky činností poskytovateľa danej služby, teda s Českou republikou. 8. Podľa článku 4 Nariadenia Brusel I bis, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

9. Podľa článku 7 Nariadenia Brusel I bis osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: 1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť.

10. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 11. Podľa a , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 12. Z obsahu žaloby a žalobného petitu vyplýva, že predmetom sporu je pohľadávka vyplývajúca z Dohody zo dňa 02.09.2021, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného vyhľadať a vybrať vhodného kandidáta na pozíciu „Supply Chain Manager“, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi odmenu. Oboznámením sa s obsahom Dohody súd zistil, že táto neobsahuje dohodu ohľadom právomoci konkrétneho súdu. Žalovaný argumentoval tým, že dohoda o príslušnosti a právomoci konkrétneho súdu je uvedená v čl. VI Zmluvy o zachovaní dôvernosti informácií zo dňa 02.09.2021. Z obsahu tohto zmluvného ustanovenia vyplýva, že táto sa vzťahuje len na akékoľvek majetkové spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o zachovaní dôvernosti informácii. Zmluva o zachovaní dôvernosti síce nadväzuje na uzatvorenú Dohodu, avšak podľa jej obsahu je samostatnou zmluvou, ktorá bližšie upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu ku všetkým dôverným informáciám, ktoré od seba navzájom získajú. V tejto zmluve sa strany sporu dohodli na rozhodcovskej doložke, v zmysle ktorej budú všetky majetkové spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, predložené k rozhodnutiu Rozhodčímu soudu při Hospodářské komoře ČR a Agrání komoře ČR. Ako vyplýva z charakteru zmluvy a zo znenia rozhodcovskej doložky, dohoda o právomoci rozhodcovského súdu sa týka len majetkových sporov z porušenia Zmluvy o zachovaní dôvernosti informácii, napr. sporov o náhradu škody vzniknutej porušením dôvernosti informácii. Rozhodcovská doložka sa tak netýka majetkových sporov vyplývajúcich z Dohody, ako je tomu v tomto spore. Námietku žalovaného súd tak v tomto ohľade vyhodnotil ako neopodstatnenú. 13. Pokiaľ ide o námietku nedostatku právomoci súdov v Slovenskej republike s poukazom na Nariadenie Brusel I bis, ktorú vzniesol žalovaný, túto súd vyhodnotil ako opodstatnenú a dôvodnú. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej by malo byť aplikované všeobecné pravidlo obsiahnuté v čl. 4 Nariadenia Brusel I bis a žalovaný by mal byť žalovaný výhradne na súde v Českej republike. V súlade s námietkou žalovaného je aj tunajší súd toho názoru, že miestom poskytnutia služieb, t.j. kde sa služby poskytli alebo mali poskytnúť, bola Česká republika. Žalovaný je českou spoločnosťou. Pracovná pozícia, o ktorú v Dohode išlo, sa nachádzala tiež v Českej republike, t.j. vo výsledku k obsadeniu pracovnej pozície by muselo dôjsť na území Českej republiky, čo bolo stranám sporu zrejmé pri uzatvorení Dohody. V tomto prípade bol kandidát osobou s bydliskom v Českej republike, čo však nevylučuje, že by mohol byť vhodným kandidátom aj niekto iný s bydliskom mimo Českej republiky, keď by spĺňal požiadavky žalovaného pre danú pracovnú pozíciu. Čo je však najpodstatnejšie, služba vyhľadávania vhodného kandidáta smerovala do Českej republiky, a tam mala byť a bola poskytnutá tým, že žalobca našiel pre žalovaného vhodného kandidáta a ponúkol ho žalovanému so sídlom v Českej republike. V zmysle štandardných podmienok Dohody žalobca mal ponúknutie fakticky realizovať tak, že bol povinný žalovanému predstaviť kandidáta osobne, prostredníctvom životopisu alebo iným spôsobom a následne, ak by žalovaný kandidáta zamestnal, zmluva sa završuje a žalobcovi vzniká nárok na odmenu (či tento nárok vznikol je predmetom sporu). Niet pochýb o tom, že zmluva sa končí (finalizuje) rozhodnutím zamestnať vhodného kandidáta. V tomto prípade tak poskytované služby jednoznačne smerovali do Českej republiky, kde má žalovaný sídlo a aj predmetom Dohody bolo pracovné miesto v Českej republike. V neposlednom rade aj Zmluva o zachovávaní dôvernosti počítala s ťažiskom vzťahu v Českej republike. 14. V zhode s názorom žalovaného súd poukazuje na to, že v súčasnom globalizovanom svete plnom digitálnych technológii už neobstojí argument, podľa ktorého je treba miesto poskytnutia služieb vykladať iba vo vzťahu k údajnej fyzickej lokalizácii pracovníkov spoločnosti, ktorá sa zaviazala k poskytnutiu určitej služby. Podľa súdu je rozhodujúce, že všetky poskytované služby mali bližší vzťah k Českej republike. Nakoniec aj Nariadenie Brusel I bis podľa názoru tohto súdu stanovuje miesto súdnej právomoci tak, aby malo čo najbližší súvis s predmetom sporu. Účelom Nariadenia Brusel I bis nie je dať

jednostrannú možnosť strane sporu vybrať si miesto súdnej právomoci podľa toho, ako jej to vyhovuje, ale podľa bližšej väzby s tým členským štátom, kam smerovali výsledky činnosti poskytovateľa služieb, v tomto prípade teda s Českou republikou. 15. Súd na základe uvedeného konštatuje, že nemá právomoc spor prejednať a rozhodnúť, a preto konanie zastavil. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému, nakoľko žalobca procesne zavinil, že konanie bolo zastavené tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc. O výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia. 17. O vrátení súdneho poplatku zaplateného za žalobu súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd písomne, vo dvoch vyhotoveniach, prípadne elektronicky do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).