Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-6-2022.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Subarea
26Cb/6/2022
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: V. V. I. L. K. s.r.o., so sídlom P. 3, XXX XX Q. - mestská časť P. L., I.: XX XXX XXX, zast. Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: N. K. D. a.s., P. XXX, XXX XX C. H. - F., N. republika, zast. JUDr. Vítom Kučerom, MBA, hosťujúcim euroadvokátom so sídlom Obrovského 2407, 141 00 Praha 4, Chodov, Česká republika, IČO: 051 92 307, za spolupráce s Advokátska kancelária JUDr. Martin Palaj, s.r.o., so sídlom Kazanská 25131/4, 821 06 Bratislava, IČO: 55 080 731, o zaplatenie 25.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným súdu dňa 20.01.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 25.000 Eur a trov konania. Z návrhu vyplýva, že žalobca svoj peňažný nárok zakladá na tom skutkovom základe, že zmluvné strany sa dňa 02.09.2021 písomne dohodli, že žalobca pre žalovaného vyhľadá a vyberie vhodného kandidáta na pozíciu „Supply Chain Manager“ (ďalej len ako Dohoda“). V zmysle uvedenej Dohody realizoval žalobca pohovory s kandidátmi a vybral pre žalovaného osobu - kandidáta, ktorý bol pre uvedenú pozíciu najviac vhodný. Výber kandidáta žalovaný akceptoval, čo vyjadril tým, že kandidátovi listom zo dňa 08.11.2021 ponúkol prácu na uvedenej pracovnej pozícii a súčasne predložil konkrétne pracovné ponuky. Kandidát ponuku žalovaného prijal dňa 10.11.2021. V súlade s podmienkami Dohody vystavil žalobca žalovanému faktúru č. INV - XXXXXX na dohodnutú odmenu vo výške 25.000 Eur. Predmetnú faktúru žalovaný vrátil ako neoprávnene vystavenú s odôvodnením, že nedošlo k naplneniu podmienok Dohody. Žalovaný na predžalobnú výzvu nezareagoval a dlžnú sumu v zmysle vystavenej faktúry do podania návrhu na súd neuhradil.
2. Okresný súd Bratislava III dňa 09.05.2022 vydal Európsky platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý neskôr doplnil o písomné vyjadrenie sa k žalobe, a to podaním doručeným súdu dňa 24.10.2022. V písomnom vyjadrení žalovaný okrem iného namietol nepríslušnosť tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že medzi stranami bola dohodnutá rozhodcovská doložka. Medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o dôvernosti, ktorá bola uzatvorená spolu s Dohodou. Táto obsahovala v čl. IV dohodu o tom, že na riešenie sporu medzi stranami je príslušný Rozhodčí soud při Hospodářské komoře ČR a Agrární komoře ČR.
3. Žalovaný ďalej uviedol, že aj pokiaľ by sa dohodnutá rozhodcovská doložka neuplatnila, vyplýva nepríslušnosť slovenského súdu z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012, o príslušnosti a uznávaní výkonu súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“), v zmysle ktorého sa má použiť pravidlo obsiahnuté v čl. 4, podľa
ktorého je možné osoby, ktoré majú bydlisko v niektorom členskom štáte, žalovať na súde toho členského štátu. Žalovaný by tak mal byť podľa tohto pravidla žalovaný výhradne na súde v Českej republike. V tomto prípade s ohľadom na charakter Dohody pripadá do úvahy aj pravidlo o osobitnej príslušnosti súdu podľa čl. 7 písm. b) Nariadenia Brusel I bis. Žalovaný je českou spoločnosťou a pracovná pozícia, ktorá mala byť podľa Dohody obsadená, sa nachádza v Českej republike. Preto bolo vhodného kandidáta nutné vyhľadať na území Českej republiky a taktiež k obsadeniu pozície by muselo dôjsť na území Českej republiky, čo bolo zrejmé oboma zmluvnými stranami už pri uzatváraní zmluvy. V neposlednom rade aj Zmluva o dôvernosti rátala s ťažiskom vzťahu oboch strán v Českej republike. Vzhľadom k uvedenému žalovaný žiadal konanie pre nedostatok právomoci tohto súdu zastaviť.
4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 09.12.2022, pokiaľ ide o námietku nepríslušnosti slovenského súdu, uviedol, že žalobca odmieta, že by v súvislosti s Dohodou uzavrel so žalovaným akúkoľvek dohodu ohľadne príslušnosti alebo právomoci konkrétneho súdu. Pokiaľ žalovaný odkazuje na dojednanie v čl. IV Zmluvy o zachovávaní dôvernosti informácií, je potrebné uviesť, že predmetné dojednanie sa vzťahuje len na „akékoľvek majetkové spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy....“. Nakoľko je zrejmé, že predmetom tohto konania nie sú majetkové spory vyplývajúce zo žalovaným predloženej Zmluvy o zachovaní dôvernosti informácií, možno považovať žalovaným vznesenú námietku za nedôvodnú.
5. Žalobca ďalej poukázal, že pri určovaní právomoci súdu vychádzal z oddielu 2 Nariadenia Brusel I bis, konkrétne článku 7 bod 1, v zmysle ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte, na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. Žalobca poukazuje na to, že k plneniu povinností z Dohody, t.j. k poskytovaniu služieb dochádzalo výlučne na území, resp. z územia SR, kde má žalobca sídlo. V mieste jeho sídla sa realizovalo splnenie všetkých povinností, ktoré mu z Dohody vyplývali, a to prieskum/výber potenciálnych kandidátov, selekcia vhodných kandidátov, oslovenie kandidátov, komunikácia s kandidátmi, ako aj pohovory/interview s kandidátmi (cez vzdialené pripojenie MS Teams online). Na splnenie povinností v zmysle Dohody nebolo potrebné, aby sa žalobca akokoľvek premiestňoval mimo svojho sídla, keďže služby bolo možné poskytnúť z územia Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaný tvrdí niečo iné, vychádzajú jeho závery zrejme z nesprávneho pochopenia obsahu predmetnej zmluvy a žalobcom poskytovaných služieb.
6. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.11.2023 zotrval na nedôvodnosti žaloby aj na námietke nepríslušnosti tunajšieho súdu. Poukázal na to, že Zmluva o dôvernosti rozširuje a kompletizuje Dohodu, ktorá by v prípade absencie ustanovení Zmluvy o dôvernosti vôbec nebola uzatvorená. Žalovaný z dôvodu administratívnej a časovej náročnosti doplnení, netrval na zmene v texte Dohody, ale aspoň požadoval uzatvorenie samostatnej Zmluvy o dôvernosti. To však nič nemení na skutočnosti, že Zmluvu o dôvernosti zmluvné strany od začiatku zamýšľali ako logickú kompletizáciu Dohody. Nedáva žiaden zmysel, ekonomický, právny, logický ani iný, aby dve zmluvy uzatvárané prakticky v rovnaký čas a tvoriaci v zásade jeden ucelený súbor práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s ich vzájomnou spoluprácou mali z vôle strán inú súdnu právomoc.
7. Žalovaný opätovne poukázal na Nariadenie Brusel I bis a uviedol, že je zrejmé, že služba mala byť poskytnutá v Českej republike. Neobstojí argument, ktorý by sa snažil miesto poskytnutia služby vykladať len vo vzťahu k údajnej (a ničím nepodloženej) fyzickej lokácii pracovníkov spoločnosti, ktorá sa zaviazala k poskytnutiu určitej služby. Rozhodujúce podľa žalovaného je, že žalobca si pre poskytovanie svojich služieb vybral subjekt z Českej republiky, keď aj všetky poskytované služby mali bližší vzťah práve k Českej republike, čo tiež žalovaný očakával aj pri uzatvorení Dohody. Miesto, kde bola alebo mala byť poskytnutá služba, je potrebné vykladať vzhľadom k zmyslu a účelu celého Nariadenia Brusel I bis, ktorým je bez pochýb nájsť najvhodnejšie miesto pre určenie súdu v spore medzi dvoma stranami pochádzajúcimi z iných členských štátov Európskej únie. Určite nebolo zámerom únijného zákonodarcu preniesť spor do miest, ktoré s poskytnutím služby nemajú nič iné spoločné, ako len fyzickú prítomnosť osoby poskytujúcej služby v danom štáte či formálne sídlo jednej zo strán. Je jasné, že by mala byť braná do úvahy úzka súvislosť so zemou, kde sa nachádzajú všetky snahy a zamýšľané výsledky činností poskytovateľa danej služby, teda s Českou republikou. 8. Podľa článku 4 Nariadenia Brusel I bis, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
9. Podľa článku 7 Nariadenia Brusel I bis osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: 1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť.
10. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 11. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 12. Z obsahu žaloby a žalobného petitu vyplýva, že predmetom sporu je pohľadávka vyplývajúca z Dohody zo dňa 02.09.2021, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného vyhľadať a vybrať vhodného kandidáta na pozíciu „Supply Chain Manager“, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi odmenu. Oboznámením sa s obsahom Dohody súd zistil, že táto neobsahuje dohodu ohľadom právomoci konkrétneho súdu. Žalovaný argumentoval tým, že dohoda o príslušnosti a právomoci konkrétneho súdu je uvedená v čl. VI Zmluvy o zachovaní dôvernosti informácií zo dňa 02.09.2021. Z obsahu tohto zmluvného ustanovenia vyplýva, že táto sa vzťahuje len na akékoľvek majetkové spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o zachovaní dôvernosti informácii. Zmluva o zachovaní dôvernosti síce nadväzuje na uzatvorenú Dohodu, avšak podľa jej obsahu je samostatnou zmluvou, ktorá bližšie upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu ku všetkým dôverným informáciám, ktoré od seba navzájom získajú. V tejto zmluve sa strany sporu dohodli na rozhodcovskej doložke, v zmysle ktorej budú všetky majetkové spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, predložené k rozhodnutiu Rozhodčímu soudu při Hospodářské komoře ČR a Agrání komoře ČR. Ako vyplýva z charakteru zmluvy a zo znenia rozhodcovskej doložky, dohoda o právomoci rozhodcovského súdu sa týka len majetkových sporov z porušenia Zmluvy o zachovaní dôvernosti informácii, napr. sporov o náhradu škody vzniknutej porušením dôvernosti informácii. Rozhodcovská doložka sa tak netýka majetkových sporov vyplývajúcich z Dohody, ako je tomu v tomto spore. Námietku žalovaného súd tak v tomto ohľade vyhodnotil ako neopodstatnenú. 13. Pokiaľ ide o námietku nedostatku právomoci súdov v Slovenskej republike s poukazom na Nariadenie Brusel I bis, ktorú vzniesol žalovaný, túto súd vyhodnotil ako opodstatnenú a dôvodnú. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej by malo byť aplikované všeobecné pravidlo obsiahnuté v čl. 4 Nariadenia Brusel I bis a žalovaný by mal byť žalovaný výhradne na súde v Českej republike. V súlade s námietkou žalovaného je aj tunajší súd toho názoru, že miestom poskytnutia služieb, t.j. kde sa služby poskytli alebo mali poskytnúť, bola Česká republika. Žalovaný je českou spoločnosťou. Pracovná pozícia, o ktorú v Dohode išlo, sa nachádzala tiež v Českej republike, t.j. vo výsledku k obsadeniu pracovnej pozície by muselo dôjsť na území Českej republiky, čo bolo stranám sporu zrejmé pri uzatvorení Dohody. V tomto prípade bol kandidát osobou s bydliskom v Českej republike, čo však nevylučuje, že by mohol byť vhodným kandidátom aj niekto iný s bydliskom mimo Českej republiky, keď by spĺňal požiadavky žalovaného pre danú pracovnú pozíciu. Čo je však najpodstatnejšie, služba vyhľadávania vhodného kandidáta smerovala do Českej republiky, a tam mala byť a bola poskytnutá tým, že žalobca našiel pre žalovaného vhodného kandidáta a ponúkol ho žalovanému so sídlom v Českej republike. V zmysle štandardných podmienok Dohody žalobca mal ponúknutie fakticky realizovať tak, že bol povinný žalovanému predstaviť kandidáta osobne, prostredníctvom životopisu alebo iným spôsobom a následne, ak by žalovaný kandidáta zamestnal, zmluva sa završuje a žalobcovi vzniká nárok na odmenu (či tento nárok vznikol je predmetom sporu). Niet pochýb o tom, že zmluva sa končí (finalizuje) rozhodnutím zamestnať vhodného kandidáta. V tomto prípade tak poskytované služby jednoznačne smerovali do Českej republiky, kde má žalovaný sídlo a aj predmetom Dohody bolo pracovné miesto v Českej republike. V neposlednom rade aj Zmluva o zachovávaní dôvernosti počítala s ťažiskom vzťahu v Českej republike. 14. V zhode s názorom žalovaného súd poukazuje na to, že v súčasnom globalizovanom svete plnom digitálnych technológii už neobstojí argument, podľa ktorého je treba miesto poskytnutia služieb vykladať iba vo vzťahu k údajnej fyzickej lokalizácii pracovníkov spoločnosti, ktorá sa zaviazala k poskytnutiu určitej služby. Podľa súdu je rozhodujúce, že všetky poskytované služby mali bližší vzťah k Českej republike. Nakoniec aj Nariadenie Brusel I bis podľa názoru tohto súdu stanovuje miesto súdnej právomoci tak, aby malo čo najbližší súvis s predmetom sporu. Účelom Nariadenia Brusel I bis nie je dať
jednostrannú možnosť strane sporu vybrať si miesto súdnej právomoci podľa toho, ako jej to vyhovuje, ale podľa bližšej väzby s tým členským štátom, kam smerovali výsledky činnosti poskytovateľa služieb, v tomto prípade teda s Českou republikou. 15. Súd na základe uvedeného konštatuje, že nemá právomoc spor prejednať a rozhodnúť, a preto konanie zastavil. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému, nakoľko žalobca procesne zavinil, že konanie bolo zastavené tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc. O výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia. 17. O vrátení súdneho poplatku zaplateného za žalobu súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd písomne, vo dvoch vyhotoveniach, prípadne elektronicky do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).