Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nt/32/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Ing. Viktora Baraníka a Ing. Dominika Gregušku, v trestnej veci odsúdených H. A. P. Q. V., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a) písmeno c) písmeno d), odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona a iné, o návrhu odsúdených na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí v Nitre dňa 28.02.2019 takto

rozhodol:

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného H. A., narodeného XX.XX.XXXX M. N. D., trvale bytom Š., V. XXX/XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov a návrh odsúdeného Q. V., narodeného XX.XX.XXXX M. N., trvale bytom B. Q., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/38/2010 zo dňa 09.03.2011, právoplatným dňa 20.09.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To/20/2011 zo dňa 20.09.2011, zamieta, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

odôvodnenie:

Odsúdený H. A. podal dňa 27.06.2018 na Okresný súd Nitra návrh na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 6T/38/2010.

Odsúdený Q. V. podal dňa 27.06.2018 na Okresný súd Nitra návrh na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 6T/38/2010.

Návrh na povolenie obnovy konania obaja odsúdení odôvodnili použitím asperačnej zásady uvedenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu, v súvislosti s ktorou Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlásil nález č.k. PL. ÚS 106/2011-85 z 28. novembra 2012 o neústavnosti časti asperačnej zásady. Odsúdení poukázali na to, že v súvislosti s vydaním citovaného nálezu im bol uložený trest za použitia ustanovenia, o ktorom Ústavný súd rozhodol, že nie je v súlade s čl. 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto ak by nebolo v ich prípadoch aplikované ustanovenie § 41 odsek 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu, mohli im byť uložené podstatne priaznivejšie tresty.

Odsúdený Q. V. doplnil návrh na povolenie obnovy konania písomným podaním zo dňa 15.10.2018 doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 17.10.2018, v ktorom uviedol, že uložený trest odňatia slobody považuje za zjavne neprimeraný, poukázal na svoje vzorné správanie v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody a žiadal znížiť uložený trest odňatia na slobody. Odsúdený žiadal znížiť uložený trest odňatia slobody z trestnej sadzby 15 rokov spodnej hranice rovnakým pomerom ako bol v pôvodnom konaní (z trestnej sadzby 19 rokov a sedem mesiacov až 24 rokov za použitia aperačnej zásady a štyri mesiace uložený 14 ročný trest, teda znížený o 5 rokov a 7 mesiacov) teda za použitia § 39 odsek 1 Trestného zákona, za súčasného nepoužitia § 37 písmeno h) Trestného zákona a asperačnej zásady podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, veta za bodkočiarkou, a to na deväť rokov a šesť mesiacov trestu odňatia slobody. Dňa 30.01.2019 bola tunajšiemu súdu doručená príloha k návrhu na povolenie obnovy konania, v ktorej odsúdený Q. V. na podporu odôvodnenosti svojho návrhu poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, v ktorých poukazoval na to, že nemožno prihliadať na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, ak sa ukladá trest podľa asperačnej zásady uvedenej v §41 odsek 2 Trestného zákona a opätovne žiadal znížiť uložený trest odňatia na slobody podľa vyššie popísaného matematického výpočtu.

Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 5Nt/33/2018 zo dňa 14.09.2018, právoplatným dňa 25.09.2018 súd trestné veci vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5Nt/33/2018 a pod sp. zn. 5Nt/32/2018 spojil na spoločné prejednanie a rozhodnutie, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 21 odsek 3 Trestného poriadku, pretože v oboch veciach išlo o návrhy odsúdených H. A. P. Q. V., ktoré spolu súviseli a ktoré sa týkali konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 6T/38/2010.

Na verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Nitra dňa 28.02.2019 súd oboznámil podstatný obsah spisov sp. zn. 5Nt/32/2018, sp. zn. 5Nt/33/2018 a podstatný obsah spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/38/2010.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/38/2010 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/38/2010 zo dňa 09.03.2011, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To/20/2011 dňa 20.09.2011, bol odsúdený H.Š. A. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a) písmeno c) písmeno d), odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona a iné, a podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmená l), n), o) Trestného zákona a zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona. Zároveň bol odsúdenému uložený trest prepadnutia veci a ochranný dohľad vo výmere dva roky.

Odsúdený Q. V. bol predmetným rozsudkom uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a) písmeno c) písmeno d), odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona a iné, a podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmená l), n), o) Trestného zákona a zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmená h), m) Trestného zákona, podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona aplikujúc zásadu na ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona. Zároveň bol odsúdenému uložený peňažný trest vo výmere 166 eur, trest prepadnutia veci a ochranný dohľad vo výmere dva roky. Citovaným rozsudkom súčasne súd zrušil výrok o treste uložený mu skorším trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/106/2008 vydaným dňa 04.11.2008, doručeným mu dňa 07.04.2009, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili poklad.

Následne súd vykonal výsluch odsúdeného H. A. P. Q. V., ktorí vypovedali, že iné nové skutočnosti, okrem ústavného nálezu, ktoré by boli dôvodom na obnovu konania nemajú a pridržali sa všetkého, čo uviedli vo svojich návrhoch na povolenie obnovy konania.

Obhajca oboch odsúdených Q.. K. A. na verejnom zasadnutí dňa 28.02.2019 v konečnom návrhu poukázal na dôvody uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania u oboch odsúdených a bol toho názoru, že sú právne relevantné a malo by byť na ne prihliadnuté. Navrhol preto zrušiť rozsudok v plnom rozsahu vo výroku o vine a o treste.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra na verejnom zasadnutí dňa 28.02.2019 sa k návrhu odsúdených nechcel vyjadriť. V konečnom návrhu odporučil oba podané návrhy na povolenie obnovy konania zamietnuť.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.

Okresný súd Nitra po preštudovaní spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/38/2010, zabezpečených listinných dôkazov, ako aj samotných návrhov odsúdeného H.Š. A. a Q. V. a ich doplnení, po vyjadrení procesných strán na verejnom zasadnutí skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku.

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (R 10/1976). Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť súčasne aj dve podmienky a to, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto skutočnosti samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi musia viesť k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/38/2010 vyplynulo, že súd pri rozhodovaní o treste odsúdenému H. A. vychádzal pri ukladaní trestu zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona a okrem úpravy trestnej sadzby v súlade s § 41 odsek 2 Trestného zákona, použil súd aj ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 Trestného zákona, konštatujúc tak neprimeranosť vypočítanej trestnej sadzby s ohľadom na okolnosti prípadu, poľahčujúce okolnosti, kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti ako i skutočnosti, že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a uložil odsúdenému H.Š. A. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov. Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základnej sadzby určenej zákonom podľa právnej kvalifikácie vo výmere 15 až 20 rokov, po úprave tejto trestnej sadzby podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona vypočítal súd trestnú sadzbu v rozmedzí 19 rokov a 7 mesiacov až 24 rokov a 4 mesiace. Za použitia § 41 odsek 2 Trestného zákona sa trest mal ukladať nad polovicou takto vypočítanej trestnej sadzby, ale súd pri ukladaní trestu odsúdenému aplikoval zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona a uložil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov, teda pod dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby. Odsúdenému Q. V. bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov vychádzajú tiež pri ukladaní trestu zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona a okrem úpravy trestnej sadzby v súlade s § 41 odsek 2 Trestného zákona, použil súd aj v prípade tohto trestu ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 Trestného zákona, konštatujúc tak neprimeranosť vypočítanej trestnej sadzby s ohľadom na okolnosti prípadu, poľahčujúce okolnosti, kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti ako i skutočnosti, že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základnej sadzby určenej zákonom podľa právnej kvalifikácie vo výmere 15 až 20 rokov, po úprave tejto trestnej sadzby podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona vypočítal súd trestnú sadzbu v rozmedzí 19 rokov a 7 mesiacov až 24 rokov a 4 mesiace. Za použitia § 41 odsek 2 Trestného zákona sa trest mal ukladať nad polovicou takto vypočítanej trestnej sadzby, ale súd pri ukladaní trestu odsúdenému tiež aplikoval zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona a uložil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov, teda pod dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby.

Podľa § 41b/ ods. 1 zákona číslo 38/1993 Z. z. v znení neskorších prepisov o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.US 106/2011-85 z 28.11.2012, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov dňa 21.12.2012 v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polo- vicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.US 106/2011-85 z 28.11.2012, trestnoprávne kolégium prijalo stanovisko v nasledovnom znení: I. Ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. II. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. III. Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije.

Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný v právoplatne skončenej trestnej veci, kde vyšla najavo nová skutočnosť (nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012), ktorá je, v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu SR, dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na druhej strane Najvyšší súd SR však prijal aj stanovisko, že ak pri rozhodovaní o treste bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 dňa 21. decembra 2012, sa nepoužije. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že súd v pôvodnom konaní pri rozhodovaní o treste zohľadnil a bral do úvahy aj osoby obžalovaných, ich osobné pomery a možnosť ich nápravy a následne obžalovaným ukladal trest odňatia slobody za použitia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona pod dolnú hranicu sadzby, ktorá bola určená za použitia § 41 odsek 2 Trestného zákona, veta za bodkočiarkou, teda v znení účinnom do 21. decembra 2012. Pôvodne uložené tresty odňatia slobody pod spodnou hranicou trestnej sadzby, berúc do úvahy nielen stanovisko Najvyššieho súdu SR, ale aj závažnosť protiprávneho konania odsúdených, považoval konajúci súd za trest ako primeranú formu represie vo vzťahu k osobám odsúdených, plniaci zároveň funkciu ochrany spoločnosti pri rešpektovaní prvkov individuálnej aj generálnej prevencie, s poukázaním na to, že pri ukladaní trestu súd nemôže vychádzať z nejakej matematickej rovnice, čím dôvodil odsúdený V.. Odsúdenému V. treba však prisvedčiť, že súd vo výroku o treste, ktorý ukladal podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona uviedol aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, ktorá sa nemá, podľa stanoviska NS SR č. Tpj 104/2009, pri ukladaní trestov zohľadňovať, ak súd ukladá trest odňatia slobody podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, ale táto okolnosť aj keď bola súčasťou výroku o treste, nič nemenila na výslednom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na základe ktorého bol odsúdenému x trest uložený, preto nemohla byť ani dôvodom povolenia obnovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok. Právo podať sťažnosť nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.