Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20Sa-7-2018.pdf
PDF · 90.16 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/7/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta, Obrancov mieru 2, Galanta, proti žalovanému Obec O., O. zastúpenému advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, Gercenova 6/A, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .
III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v konaní podľa §§ 45 ods. 2 a 244 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok - SSP) žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhala uloženia povinnosti žalovanému doručiť jeho rozhodnutie č. 2698/2017 zo dňa 5.8.2017 do vlastných rúk Mgr. W. O. v lehote 15 dní.
2. Uvádzala, že žalovaný pri vybavovaní žiadosti Mgr. W. O. o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. dňa 5.8.2017 síce vydal písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým žiadosti nevyhovel, vydané rozhodnutie však následne žiadateľovi zákonným spôsobom (do vlastných rúk) nedoručil a vo vzťahu k doručeniu rozhodnutia zostal bezdôvodne nečinný.
3. Žalobkyňa poukazovala na to, že vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy doručovania rozhodnutia o nesprístupnení informácií je potrebné rozhodnutie doručiť v súlade s § 24 ods. 1 správneho poriadku do vlastných rúk adresáta. Podľa zistenia z administratívneho spisu č. 2698/2017 žalovaný svoju povinnosť v tomto smere porušil, pričom jeho argumentácia v liste zo dňa 18.1.2018, ktorým reagoval na upozornenie prokurátorky č. Pd 121/17/22025-6, je založená na nepochopení pôsobnosti prokuratúry ako orgánu dozoru nad zákonnosťou a inštitútu tzv. fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, nakoľko podmienka vzniku fikcie v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti splnená nebola.
4. Žalovaný žiadosť Mgr. O. nevybavil vydaním tzv. fiktívneho rozhodnutia, ale vydaním rozhodnutia o nesprístupnení informácií, ktorým rozhodol o podanej žiadosti v celom rozsahu, preto si svojimi vyjadreniami vo veci sám odporuje, keď na jednej strane argumentuje vydaním tzv. fiktívneho rozhodnutia a na strane druhej uvádza, že rozhodnutie bolo zaslané na e-mailovú adresu žiadateľa (doručovanie na ktorú žiadateľ nežiadal), čím potvrdzuje nielen vydanie rozhodnutia, ale aj nezákonný spôsob jeho doručovania.
5. Doručenie rozhodnutia e-mailom podľa žalobkyne nemožno akceptovať ako zákonný spôsob doručenia rozhodnutia o nesprístupnení informácie do vlastných rúk žiadateľa, a to ani v prípade, ak žiadateľ v žiadosti podanej podľa zákona o slobode informácií vyslovene požiadal o sprístupnenie informácie e-mailom (resp. elektronickou poštou podľa terminológie používanej zákonom o slobode informácií), ako tomu bolo aj v preskúmavanom administratívnom konaní. Tak ustanovenie § 14 ods. 2, ako aj § 16 zákona o slobode informácií sa totiž vzťahujú len na formu, resp. spôsob sprístupňovania a sprístupnenia žiadaných informácií, nie však na doručovanie administratívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie, pri ktorého vydaní, resp. písomnom vyhotovení, ako aj následnom oznamovaní vydaného rozhodnutia, musí povinná osoba rešpektovať správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní. Správny poriadok v ustanovení § 24 ods. 1 pritom výslovne určuje, že rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresáta, ktoré doručenie v preskúmavanom administratívnom konaní č. 2698/2017 obec O. doposiaľ nerealizovala.
6. Z argumentácie žalovaného je zrejmé, že si je vedomý vplyvu doručenia rozhodnutia na plynutie lehôt v správnom konaní, a to aj vo vzťahu k opravným prostriedkom, keď argumentoval tým, že žiadateľovi už lehoty na podanie opravných prostriedkov márne uplynuli, a rozhodnutie je právoplatné, pričom opomenul, že právne účinky rozhodnutia nemôžu nastať, ak rozhodnutie nebolo doručené riadne a nečinnosť obce vo vzťahu k riadnemu doručovaniu má okrem iného za následok, že rozhodnutie o nesprístupnení informácie zo dňa 5.8.2017 nenadobudlo právoplatnosť. Argumentácia žalovaného má podľa žalobkyne šikanózny a právo zneužívajúci charakter, účelom ktorého je znemožniť žiadateľovi o informáciu domôcť sa ochrany jeho práva prostredníctvom inštančného postupu, prípadne i správneho súdu, pričom konanie žalovaného v danej veci neumožňuje žiadateľovi podať žalobu opomenutého účastníka podľa § 179 SSP.
7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť.
8. Namietal, že žalobkyňa nepostupovala dôsledne podľa Správneho súdneho poriadku, podľa komentára ku ktorému prokurátor podáva upozornenie orgánu verejnej správy, ktorého postup alebo nečinnosť namieta, a pri nečinnosti aj jeho nadriadenému orgánu, pričom v danom prípade bolo upozornenie zaslané len obci O., bez označenia, ktorému z jej orgánov je určené. Orgán údajne porušujúci právny poriadok nie je podľa žalovaného zrejmý ani z obsahu žaloby, žalobkyňa použila nesprávnu pasívnu legitimáciu a žalovaný subjekt nedostatočne označila, postupovala v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s § 30 a 31 zákona o prokuratúre, § 19 zákona č. 211/2000 Z.z. a § 2 SSP.
9. Má za to, že právny poriadok jasne určuje postup žiadateľa o poskytnutie informácie v prípade, že s poskytnutou informáciou nie je spokojný alebo mu informácia nebola poskytnutá, a že si žalobkyňa nezákonným spôsobom atrahovala právomoc rozhodovať o poskytnutí informácie a spôsobe jej poskytnutia. Ak by návrhu prokurátorky vyhovel a opakovane doručoval rozhodnutie, išlo by o konanie na základe nejakého fiktívneho opravného prostriedku, ktorý platný právny poriadok nepozná, a začali by plynúť lehoty na uplatnenie práv, ktoré žiadateľovi márne uplynuli. Ak by rozhodnutie žiadateľovi nebolo poskytnuté do dispozície na jeho e-mailovej adrese, vznikla by zákonná domnienka, že bolo vydané fiktívne rozhodnutie o neposkytnutí informácie v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií a žiadateľ by mal právo využiť riadne opravné prostriedky, ktoré nevyužil.
10. Žalovaný poukazoval na definíciu nečinnosti orgánu verejnej správy definovanú v § 3 ods. 1 písm. d) SSP, ako aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžo 13/2011, s tým, že ak autorovi podnetu - žiadateľovi o informácie nebolo rozhodnutie riadne doručené, konanie žalovaného je potrebné považovať za konanie v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobkyňa podľa jeho názoru neuviedla, v čom má spočívať nečinnosť žalovaného a nemiestne a účelovo použila inštitút upozornenia prokurátora, napriek skutočnosti, že sa nejedná o správne konanie v zmysle zákona č. 71/1967 Zb., čím suplovala systém riadnych opravných prostriedkov.
11. Žalovaný vždy postupoval v súlade s platným právnym poriadkom a doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, že by vo veciach slobodného prístupu k informáciám zákon č. 211/2000 Z.z. porušil, čo nie je spôsobilé zmeniť upozornenie prokurátora ani po prípadnom podaní správnej žaloby, nakoľko by tým bola porušená právna istota a prelomené zásady právneho poriadku, napr. zásada, že len bdelým, resp. aktívnym patria práva, ktoré právny poriadok vyžaduje na priznanie práv účastníka konania.
12. Pokiaľ by žalovaný mal snahu niekoho šikanovať, nezasielal by mu rozhodnutie na elektronickú adresu, kde mu informácie alebo rozhodnutia niekoľko rokov zasielal. Žiadateľ sa na neho obrátil s veľkým počtom žiadostí o informácie, ktorým vo väčšine prípadov bolo vyhovené alebo bola poskytnutá čiastočná informácia, pričom žiadateľ nikdy nevyužil inštančný postup na ochranu jeho práv, obrátil sa iba na Okresnú prokuratúru Galanta, a to až po márnom uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku, pričom prokuratúra svojim upozornením ignorovala aj ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Podľa platného právneho poriadku mal žiadateľ možnosť podať odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu, a ak sa rozhodnutie dostalo do jeho dispozičnej sféry, odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré mu bolo doručené. Ak sa žiadateľ obrátil na žalobkyňu len zo špekulatívnych dôvodov, hoci sa s elektronicky doručeným rozhodnutím oboznámil, ale nepožiadal o jeho doručenie do vlastných rúk a ani nepodal riadny opravný prostriedok, je neprípustné, aby mu žalobkyňa poskytla ochranu nad rámec riadnych opravných prostriedkov.
13. V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že vo vyjadrení absentuje vecná argumentácia k žalobe, a ide z väčšej časti len o odpis vyjadrenia, ktorým žalovaný reagoval na upozornenie prokurátora. Žalobkyňa preto zotrvala na svojej predchádzajúcej právnej argumentácii, s tým, že žalovaný potvrdil svoju pretrvávajúcu nečinnosť v administratívnom konaní vedenom pod č. 2698/2017, v ktorom po vydaní rozhodnutia zostal nečinný vo vzťahu k doručeniu predmetného rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 24 ods. 1 správneho poriadku - do vlastných rúk účastníka konania.
14. Podobne žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 5.10.2018 zotrval na argumentácii uvedenej v jeho predchádzajúcom písomnom podaní. Súčasne navrhol prerušiť konanie podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP z dôvodu, že na Okresnom súde v Galante prebieha konanie vo veci trestného stíhania štatutára žalovaného, v ktorom bude riešená otázka zákonnosti postupu žalobcu pri príkaze na začatie trestného stíhania, zákonnosti prehliadky obecného úradu, a v súvislosti s tým aj zákonnosti získaných dôkazov v tomto konaní.
15. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal veci bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
16. Podľa § 29 ods. 1 a 2 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor podáva upozornenie orgánu verejnej správy, ktorého postup alebo nečinnosť namieta (ods. 1). Prokurátor môže upozornenie podať aj nadriadenému orgánu oprávnenému vykonať nápravu vo veci. Ak porušenie zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spočíva v nečinnosti orgánu verejnej správy, prokurátor vždy zašle upozornenie na vedomie, ak je to možné, aj jeho nadriadenému orgánu (ods. 2).
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej aj „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok - SSP), na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
Podľa § 4 písm. b) SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje.
Podľa § 45 ods. 2 SSP, prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.
Podľa § 100 ods. 2 SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak
a) prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet,
b) to zhodne navrhnú všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny súd preruší konanie na čas navrhnutý účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace,
c) žalobca na výzvu správneho súdu nepredloží požadované doklady alebo dôkazy, pre ktoré bolo odročené pojednávanie.
Podľa § 242 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní (ods. 1). Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor (ods. 2).
Podľa § 244 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora.
17. V rozpore s právnym názorom žalovaného súd nemal pochybnosti o formálnej správnosti obsahu žaloby v časti identifikácie orgánu verejnej správy, ktorým v súlade s ustanovením § 4 písm. b) SSP určujúcim okruh orgánov verejnej správy na účely tohto zákona a § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. určujúcim okruh osôb povinných sprístupňovať informácie je obec, v danom prípade obec O., ktorá podľa žalobkyne zostala nečinnou v už prebiehajúcom administratívnom konaní.
18. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatku upozornenia prokurátora adresovaného orgánu nadriadenému orgánu verejnej správy, ktorého nečinnosť bola predmetom upozornenia prokurátora.
19. Podľa § 29 ods. 2 zákona o prokuratúre síce prokurátor upozornenie v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy v záujme efektívnejšieho zjednania nápravy zasiela na vedomie aj jeho nadriadenému orgánu, avšak iba v prípade, ak je to možné. Nadriadeným orgánom obce pritom nie je starosta obce (primátor), ktorý je sám orgánom obce a podľa § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu obce (zákon v tomto ustanovení napriek tomu, že za povinnú osobu označuje obec, ako subjekt rozhodujúci v prvom stupni označil obecný úrad), a takýto nadriadený orgán nestanovuje ani iný právny predpis.
20. Ako nedôvodný posudzoval súd aj návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, keď žalovaný dôsledne neidentifikoval otázku s významom pre toto konanie, ktorá by mala byť riešená v rámci tvrdeného trestného konania vedeného proti štatutárovi obce, a súd sám existenciu takejto otázky nezistil.
21. Úlohou súdu v tomto konaní nebolo preskúmavať a zaujímať stanovisko k otázke zákonnosti žalovaným realizovaného spôsobu doručovania jeho rozhodnutia zo dňa 5.8.2017 o nevyhovení žiadosti Mgr. M. O. o sprístupnenie informácie, ale primárne skúmať, či žalovaný je v začatom administratívnom konaní týkajúcom sa vybavovania žiadosti menovaného činný alebo nečinný.
22. Nakoľko podľa obsahu spisového materiálu i zhodného stanoviska účastníkov konania žalovaný o tejto žiadosti už dňa 5.8.2017 vydal rozhodnutie, zjavne nejde o prípad nečinnosti, následkom ktorej by bolo nastúpenie fikcie vydania zamietavého rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., podmienkou ktorej je nevydanie rozhodnutia a neposkytnutie (nesprístupnenie) požadovanej informácie v lehote na vybavenie žiadosti stanovenej zákonom.
23. Žalobca za nečinnosť označil postup žalovaného spočívajúci v nedoručení rozhodnutia účastníkovi konania v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. do vlastných rúk, teda nie v nedoručení rozhodnutia, ale v nerealizovaní doručenia kvalifikovaným, zákonom predpísaným spôsobom, pričom aj z obsahu upozornenia prokurátora je zrejmé, že za zákonný spôsob doručovania žalobkyňa nepovažovala doručovanie rozhodnutia elektronicky - na e-mailovú adresu účastníka správneho konania. Možno preto konštatovať, že žalobkyňa nespochybnila doručovanie rozhodnutia žiadateľovi iným ako z ustanovenia § 24 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. vyplývajúcim spôsobom.
24. Z vyššie uvedených zistení súd vyvodil, že žalovaný ako povinný subjekt podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nezostal pri vybavovaní žiadosti Mgr. M. O. nečinným - neustal vo vykonávaní úkonov smerujúcich k vybaveniu žiadosti, nakoľko o žiadosti rozhodol a vykonal aj úkony smerujúce k doručeniu rozhodnutia účastníkovi konania.
25. Nedodržanie zákonného postupu žalovaným nie je dôvodné zamieňať s nečinnosťou - absenciou akéhokoľvek postupu, pričom v súvislosti s posudzovaním konania - nekonania žalovaného opomenúť nemožno ani neadekvátnosť postupu samotného žiadateľa o informácie, u ktorého, v prípade nevedomosti o vydaní rozhodnutia po uplynutí lehoty na jeho vydanie, logicky možno predpokladať vykonanie úkonov vychádzajúcich z predpokladu vydania tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. a, naopak, v prípade, že sa rozhodnutie dostalo do jeho dispozície, hoci nie zákonom predpísaným spôsobom, využitie možnosti podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, včasnosť ktorého musí byť posudzovaná s ohľadom na spôsob doručovania rozhodnutia.
26. Podľa záveru súdu môže spôsob vybavovania žiadosti žalovaným pri posudzovaní zvoleného postupu doručovania rozhodnutia vykazovať znaky nedodržania zákona, nie však znaky nečinnosti odôvodňujúcej vyhovenie osobitnej forme žaloby podľa § 242 a nasl. SSP, preto súd túto žalobu podľa § 249 SSP uznesením zamietol.
27. Podľa § 168 SSP nepriznal súd v konaní o veci samej úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania, keď v okolnostiach sporu nezistil dôvody osobitného zreteľa hodné pre priznanie tohto práva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.