Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-59-2017.pdf
PDF · 306.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/59/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu: VENAS, a.s., Sekčovská 54, Prešov, IČO: 36 206 270, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101831256/2017 zo dňa 24.08.2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal 23. 10. 2017 do podateľne Krajského súdu Košice v zmysle ust. § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku všeobecnú správnu žalobu zo dňa 20. 10. 2017, proti rozhodnutiu žalovaného / Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky/ č. 10Í831256/2017 zo dňa 24.08.2017, ktorým ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa /Daňového úradu Košice/ č. 100598034/2017 zo dňa 10.04.2017, ktorým tento podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 332 502,26 €.
2. Žalobca vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného pokladal za zjavné, že sú naplnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca preto navrhol, aby správny súd v zmysle ust. § 191 písm. c), d), e), g) v spojení s ust. § 191 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.08.2017, č. 101831256/2017, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
3. Žalovaný v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 10/2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 21005643/2015 zo dňa 16.10.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku bola daňová kontrola ukončená dňa 19.10.2015 dňom doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o nesplnení podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb v tuzemsku podľa § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“).
4. V odôvodnení sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, jeho skutkovými i právnymi závermi a konštatoval, že správca dane nepriznal dôvodne žalobcovi právo na odpočítanie dane z nasledovných faktúr vystavených dodávateľmi:
ASTRON, s.r.o., do 28.02.2014 IČO: 36 655 996, DIČ: 2022216559, so sídlom Kováčska 65, Košice (ďalej len ASTRON, s.r.o.) z faktúr vystavených za dodanie repkového a sójového oleja (spolu daň v sume 13 575,54 EUR):
- č. 120834 zo dňa 03.10.2012 (základ dane 23 843,88 EUR, DPH 4 768,78 EUR)
- č. 120855 zo dňa 10.10.2012 (základ dane 23 906,56 EUR, DPH 4 781,31 EUR)
- č. 120897 zo dňa 24.10.2012 (základ dane 20 127,24 EUR, DPH 4 025,45 EUR);
- G. C. - SVR GARDEN, IČO: 458 72 279, DIČ: 1079570932, Č. S. XXX/XX, Ž. (ďalej len „G. C."), z faktúr vystavených za dodanie repky olejnej (spolu daň v sume 156 719,70 EUR):
- č. 120814 zo dňa 03.10.2012 (základ dane 30 816,00 EUR, DPH 6 163,20 EUR)
- č. 120819 zo dňa 03.10.2012 (základ dane 35 100,00 EUR, DPH 7 020,00 EUR)
- č. 120821 zo dňa 04.10.2012 (základ dane 35 500,50 EUR, DPH 7 100,10 EUR)
- č. 120823 zo dňa 05.10.2012 (základ dane 37 332,00 EUR, DPH 7 466,40 EUR)
- č. 120828 zo dňa 05.10.2012 (základ dane 36 000,00 EUR, DPH 7 200,00 EUR)
- č. 120832 zo dňa 08.10.2012 (základ dane 31 500,00 EUR, DPH 6 300,00 EUR)
- č. 120840 zo dňa 09.10.2012 (základ dane 23 458,50 EUR, DPH 4 691,70 EUR)
- č. 120844 zo dňa 10.10.2012 (základ dane 33 210,00 EUR, DPH 6 642,00 EUR)
- č. 120848 zo dňa 11.10.2012 (základ dane 33 039,00 EUR, DPH 6 607,80 EUR)
- č. 120850 zo dňa 12.10.2012 (základ dane 34 434,00 EUR, DPH 6 886,80 EUR)
- č. 120856 zo dňa 16.10.2012 (základ dane 61 456,50 EUR, DPH 12 291,30 EUR)
- č. 120858 zo dňa 17.10.2012 (základ dane 20 718,00 EUR, DPH 4 143,60 EUR)
- č. 120860 zo dňa 18.10.2012 (základ dane 26 932,50 EUR, DPH 5 386,50 EUR)
- č. 120873 zo dňa 22.10.2012 (základ dane 36 468,00 EUR, DPH 7 293,60 EUR)
- č. 120875 zo dňa 23.10.2012 (základ dane 33 943,50 EUR, DPH 6 788,70 EUR)
- č. 120883 zo dňa 24.10.2012 (základ dane 32 157,00 EUR DPH 6 431,40 EUR)
- č. 120896 zo dňa 25.10.2012 (základ dane 21 915,00 EUR, DPH 4 383,00 EUR)
- č. 120905 zo dňa 30.10.2012 (základ dane 111 591,00 EUR, DPH 22 318,20 EUR)
- č. 120915 zo dňa 31.10.2012 (základ dane 54 711,00 EUR, DPH 10 942,20 EUR)
- č. 120946 zo dňa 31.10.2012 (základ dane 53 316,00 EUR, DPH 10 663,20 EUR) PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o., Moldavská cesta 21, Košice, IČO: 44 136 609, DIČ: 2022595894 (ďalej len „PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o."), z faktúr vystavených za dodanie repky olejnej (spolu daň v sume 145 001,60 EUR): č. 120920 zo dňa 02.10.2012 (základ dane 43 414,60 EUR, DPH 8 682,92 EUR), č. 120921 zo dňa 03.10.2012 (základ dane 43 016,84 EUR, DPH 8 603,37 EUR), č. 120922 zo dňa 04.10.2012 (základ dane 42 854,12 EUR, DPH 8 570,82 EUR), č. 120923 zo dňa 05.10.2012 (základ dane 43 283,52 EUR, DPH 8 656,70 EUR), č. 120924 zo dňa 08.10.2012 (základ dane 43 003,28 EUR, DPH 8 600,66 EUR), č. 120925 zo dňa 09.10.2012 (základ dane 43 423,64 EUR, DPH 8 684,73 EUR), č. 120926 zo dňa 10.10.2012 (základ dane 43 459,80 EUR, DPH 8 691,96 EUR), č. 120927 zo dňa 11.10.2012 (základ dane 42 921,92 EUR, DPH 8 584,38 EUR), č. 120928 zo dňa 12.10.2012 (základ dane 43 505,00 EUR, DPH 8 701,00 EUR), č. 120929 zo dňa 15.10.2012 (základ dane 42 438,28 EUR, DPH 8 487,66 EUR), č. 120930 zo dňa 16.10.2012 (základ dane 43 156,96 EUR, DPH 8 631,39 EUR), č. 120931 zo dňa 18.10.2012 (základ dane 43 337,76 EUR, DPH 8 667,55 EUR), č. 120932 zo dňa 19.10.2012 (základ dane 42 813,44 EUR, DPH 8 562,69 EUR), č. 120933 zo dňa 22.10.2012 (základ dane 43 437,20 EUR, DPH 8 687,44 EUR), č. 120934 zo dňa 23.10.2012 (základ dane 43 378,44 EUR, DPH 8 675,69 EUR), č. 120935 zo dňa 24.10.2012 (základ dane 44 070,00 EUR, DPH 8 814,00 EUR), č. 120936 zo dňa 25.10.2012 (základ dane 33 493,20 EUR, DPH 6 698,64 EUR); MVR s.r.o., Sekčovská 54, Prešov, od 24.4.2014 do 13.5.2015 Skladná 6, Streda nad Bodrogom, od 13.3.2012 do 23.4.2014 Moldavská 21, Košice, IČO: 36606219, DIČ: 2022173450 (ďalej len „MVR s.r.o.") z faktúry č. 120854 zo dňa 12.10.2012, vystavenej za dodanie ľanu (základ dane 86 027,08, DPH 17 205,42). 5. Konštatoval, že správca dane za účelom preverenia splnenia podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. overoval okolnosti zdaniteľných obchodov u jednotlivých dodávateľov a využil aj informácie z vyšetrovacieho spisu orgánov činných v trestnom konaní, týkajúce sa daňového subjektu VENAS, s.r.o. a jeho obchodných partnerov (listy o postúpení informácií č. 1513685/2015 zo dňa 06.10.2015 - interné číslo 1520039/2015, č. 1535512/2015 zo dňa 12.10.2015 - interné číslo 1538639/2015 a č. 161684/2016 zo dňa 13.02.2016 - interné číslo 182582/2016).
6. V súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru VENAS, a.s. od deklarovaného dodávateľa ASTRON, s.r.o. správca dane na základe miestneho zisťovania, (úradný záznam č. 9801404/5/4248066/2013 zo dňa 17.09.2013) aj zo spisu spoločnosti ASTRON, s.r.o. (úradný záznam č. 20955012/2015 zo dňa 08.10.2015) zistil, že spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje. Spoločnosť QANT, s.r.o. zanikla zlúčením s právnym nástupcom, spoločnosťou PEN SERVIS, s.r.o. Košice od 28.02.2014, ktorá bola rovnako nekontaktná (úradný záznam č. 9801404/5/1033490/2014 zo dňa 19.03.2014). Spoločnosť PEN SERVIS. s.r.o. zanikla zlúčením s právnym nástupcom IDEASPOL s.r.o. od 27.05.2014, ktorá zanikla zlúčením s právnym nástupcom STENDREZ s.r.o. od 04.03.2015. Spoločnosť STENDREZ s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra ex offo dňa 06.03.2015.
7. Z vyšetrovacieho spisu orgánov činných v trestnom konaní správca dane zistil informácie poskytnuté poľskou a maďarskou daňovou správou, týkajúce sa obstarania tovaru spoločnosťou ASTRON, s.r.o. od zahraničných dodávateľov.
8. Správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľmi. Za účelom preverenia splnenia podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. správca dane overoval okolnosti zdaniteľných obchodov u jednotlivých dodávateľov a využil aj informácie z vyšetrovacieho spisu orgánov činných v trestnom konaní, týkajúce VENAS, s.r.o. a jeho obchodných partnerov (listy o postúpení informácií č. 1513685/2015 zo dňa 06.10.2015 - interné číslo 1520039/2015, č. 1535512/2015 zo dňa 12.10.2015 - interné číslo 1538639/2015 a č. 161684/2016 zo dňa 13.02.2016 - interné číslo 182582/2016). Správca dane v súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru VENAS, a.s. od deklarovaného dodávateľa ASTRON, s.r.o. na základe miestneho zisťovania a pokusu o telefonický kontakt (úradný záznam č. 9801404/5/4248066/2013 zo dňa 17.09.2013), aj zo spisu spoločnosti ASTRON, s.r.o. (úradný záznam č. 20955012/2015 zo dňa 08.10.2015) zistil, že spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje. Spoločnosť ASTRON, s.r.o. zanikla zlúčením správnym nástupcom, spoločnosťou PEN SERVIS, s.r.o. Košice od 28.02.2014, ktorá bola rovnako nekontaktná (úradný záznam č. 9801404/5/1033490/2014 zo dňa 19.03.2014). Spoločnosť PEN SERVIS, s.r.o. zanikla zlúčením správnym nástupcom IDEASPOL s.r.o. od 27.05.2014, ktorá zanikla zlúčením správnym nástupcom STENDREZ s.r.o. od 04.03.2015. Spoločnosť STENDREZ s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra ex offo dňa 06.03.2015.
9. Z postúpených informácií z vyšetrovacieho spisu správca dane zistil informácie poskytnuté poľskou a maďarskou daňovou správou, týkajúce sa obstarania tovaru spoločnosťou ASTRON, s.r.o. od zahraničných dodávateľov: poľská spoločnosť NAFTAN Sp. zo.o., IČ DPH: PL5432006271, uskutočnila intrakomunitárne dodania tovaru (repkového oleja) slovenskej spoločnosti v celkovej sume 175 319,50 EUR v období od l. štvrťroka 2012 do 4. štvrťroka 2013. Tovar bol nadobudnutý od spoločnosti EUROMILE, Sp. zo.o., IČ DPH: PL9552143630. Platby neboli realizované v hotovosti, časť bola vyplatená spoločnosťou QANT, s.r.o., Alžbetina 9, Košice. Všetko čo sa týkalo dodávok tovaru, bolo zabezpečené na základe elektronickej a telefonickej komunikácie s pánom G. E. (pozn.: predseda predstavenstva daňového subjektu VENAS, a.s.), osoba oprávnená konať za spoločnosť ASTRON, s.r.o. sa rokovaní nezúčastňovala; poľský daňový subjekt G. M., IČ DPH: PL7520000754 nakúpil repkový olej od spoločnosti WMP Management Sp. z o.o. a ďalej ho predal spoločnosti ASTRON, s.r.o. v celkovej sume 203 950,70 EUR (202,85 ton). Prepravu zabezpečovala spoločnosť TRANSPORT ADR Owczarek Sp. z o.o. Podľa vyjadrenia G. M. so spoločnosťou ASTRON, s.r.o. neuzatvoril žiadnu zmluvu na dodávku repkového oleja, dodania sa uskutočnili na základe objednávok zaslaných mailom od G. E., miesto vykládky bolo v Strede nad Bodrogom;poľská spoločnosť VOSTOK TRADING Sp. z o.o. predala slovenskej spoločnosti tovar (horčičné semená) v celkovej sume 32 336,00 EUR, ktorý nadobudla od dodávateľov z tretích krajín. Tovar bol dopravený do Stredy nad Bodrogom na Slovensku. Spoločnosť ASTRON, s.r.o. zastupoval riaditeľ C. T., bola to prvá obchodná spolupráca uvedených spoločností, spoločnosť VOSTOK TRADING Sp. z o.o. však už spolupracoval s rôznymi spoločnosťami v Strede nad Bodrogom. Správca dane v súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru VENAS, a.s. od deklarovaného dodávateľa G. C. dňa 14.04.2017 vypočul svedka G. C.. O vypočutí svedka bol daňový subjekt upovedomený, ale ústneho pojednávania sa nezúčastnil a svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil. Svedok G. C. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9611401/5/1478140/2014 potvrdil zaúčtovanie preverovaných faktúr vo svojom účtovníctve, uviedol, že úhrady boli realizované bankovým prevodom. Tovar (repku olejnú) nakúpil od dodávateľa FIDUCIE ENTERPRISES s.r.o., Veľký Krtíš, ktorý mal zabezpečiť aj prepravu. Podľa predložených dokladov prepravu vykonali nákladné autá maďarských spoločností. Spoločnosť FIDUCIE ENTERPRISES s.r.o., Veľký Krtíš bola nekontaktná, zásielky nepreberala. G. C. nemal vlastné skladové priestory na uskladnenie veľkého množstva tovaru. Ďalšie informácie správca dane zistil zo spisu daňového subjektu G. C. (úradný záznam č. 20954272/2015 zo dňa 08.10.2015), v ktorej príslušný správca dane vykonával daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok - 4. štvrťrok 2012: spoločnosť FIDUCIE ENTERPRISES s.r.o., Veľký Krtíš, od ktorej mal G. C. nakúpiť tovar, si tento tovar mala obstarať od spoločnosti BRIGMAR s.r.o., Veľký Krtíš, ktorá bola nekontaktná; prepravu mali vykonať autá maďarských prepravcov; podľa informácií od maďarského správcu dane prepravná spoločnosť RED- WHEAT TRANS Kft. (Maďarsko) prenajala vozidlá slovenskej spoločnosti FIDUCIE ENTERPRISES s.r.o. od júla 2012, doklady o fakturovanej a zaplatenej sume neboli poskytnuté, maďarská prepravná spoločnosť bola v čase vybavovania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v deregistračnom procese; maďarská prepravná spoločnosť SZE-GA FUVAR Szállítmányozó Kft. nevykonávala žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť, neboli predložené žiadne doklady, podala nulové daňové priznania; bývalý konateľ spoločnosti F1DUCIE ENTERPRISES s.r.o. tvrdil, že nevie o obchodných aktivitách spoločnosti FIDUCIE ENTERPRISES s.r.o. v preverovanom období, bol vodičom kamiónu, udelil splnomocnenie pánovi W. S. P. (ktorý sa stal konateľom spoločnosti FIDUCIE ENTERPRISES s.r.o. od 11.10.2013). Podpisy na faktúrach bývalý konateľ označil ako svoje, ale nevedel vysvetliť, prečo podpisoval faktúry, keď na obchody splnomocnil inú osobu; daňový subjekt G. C. nepredložil žiadne relevantné dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov. Repka olejná bola predmetom obchodu v reťazci BRIGMAR s.r.o. FIDUCIE ENTERPRISES s.r.o. G. C. SECRET GROUP, s.r.o. a VENAS, a.s., a to tak, že spoločnosť BRIGMAR s.r.o. vystavila faktúry o predaji tovaru v určitých množstvách pre spoločnosť FIDUCIE ENTERPRISES s.r.o. a táto spoločnosť v tých istých množstvách, v ten istý deň a ten istý tovar vyfakturovala pre G. C.Á., ktorý následne ten istý tovar, v ten istý deň, v tých istých množstvách fakturoval spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. a VENAS, a.s. Správca dane zistil, že spoločnosť BRIGMAR s.r.o., IČO: 31624359 podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za obdobie jún 2012, júl 2012, v ktorom nepriznala žiadne nadobudnutie ani dodanie tovarov, za obdobie august 2012 priznala odpočítanie dane, ale nemá v daňovom priznaní uvedené dodanie tovarov pre tuzemských odberateľov, za obdobie september 2012 bolo spoločnosťou BRIGMAR s.r.o. podané nulové daňové priznanie a za obdobie október 2012 spoločnosť BRIGMAR s.r.o. deklarovala dodanie tovarov, ale nie v takom objeme, ako je to uvedené na faktúrach, ktoré predložil G. C. - SVS GARDEN. Prepravu mala zabezpečiť spoločnosť FIDUCIE ENTERPRISES s.r.o., podľa dokladov predložených G. C. preprava mala byť uskutočnená autami maďarských prepravcov, ale spoločnosť FIDUCIE ENTERPRISES s.r.o. nemala doklady o preprave tovarov, ani prijaté faktúry za prepravu repky olejnej od maďarských prepravcov.
10. V tejto súvislosti správca dane poukázal na účelovosť obchodného reťazca BRIGMARs.r.o. FIDUCIE ENTERPRISES s.r.o. - G. C. - SECRET GROUP, s.r.o. a VENAS, a.s. a skonštatoval, že nevyhnutnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach bol skutočne dodaný platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať.
11. Správca dane aj v súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru daňovým subjektom VENAS, a.s. od deklarovaného dodávateľa PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. a zistil, že spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, na zásielky nereaguje (úradný záznam č. 9801404/5/5291127/2013 zo dňa 27.11.2013, č. 9801404/5/561398/2014 zo dňa 12.02.2014, č. 9801404/5/658718/2014 zo dňa 19.02.2014, č. 9801404/5/666853/2014 zo dňa 20.02.2014, predvolanie č. 9801404/5/674278/2014 zo dňa 19.02.2014).
12. Správca dane využil aj informácie zo spisu spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. (úradný záznam č. 20955012/2015 zo dňa 08.10.2015) z kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012, pričom zistil, že spoločnosť bola nekontaktná, neplatila nájomné za prenájom priestorov na adrese svojho sídla, bývalý konateľ spoločnosti C. B. uviedol, že obchody zabezpečoval zmluvný partner G. Y., ktorý však zásielky správcu dane nepreberal a nepodarilo sa ho predviesť ani policajnými orgánmi. Príslušnému správcovi dane vykonávajúcemu kontrolu v spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. neboli predložené žiadne doklady, bolo vykonané určenie dane podľa pomôcok. Na základe takto zistených skutočností správca dane skonštatoval, že zdaniteľné obchody boli umelo vytvorené za účelom získania finančnej výhody, deklarované dodania tovarov sú len formálne a tovar nebol dodaný spoločnosťou PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. tak, ako je to deklarované preverovanými faktúrami. Správca dane v súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru daňovým subjektom VENAS, a.s. od deklarovaného dodávateľa MVR, s.r.o. zistil, že konateľkou spoločnosti je W.. X. E.. Dňa 17.04.2015 bola spoločnosť predaná kupujúcemu VENAS, a.s., v ktorej bol predsedom predstavenstva G. E. v období od 12.12.2006 do 30.05.2014. Správca dane pri overovaní zdaniteľných obchodov okrem predložených dokladov spoločnosti MVR s.r.o. využil informácie zo spisu spoločnosti MVR s.r.o. z daňových kontrol vykonávaných v tejto spoločnosti príslušným správcom dane (úradný záznam č. 20955103/2015 zo dňa 08.10.2015), pričom zistil, že spoločnosť MVR s.r.o. nakupovala tovar od tuzemských dodávateľov LECRAST, spol. s.r.o., QANT, s.r.o., ASTRON, s.r.o. a SECRET GROUP, s.r.o., ktorí sú zároveň dodávateľmi spoločnosti VENAS, a.s. Spoločnosti MVR s.r.o. a VENAS, a.s. sú majetkovo aj personálne prepojené. Správca dane dospel k záveru, že deklarované dodania tovarov boli len formálne, pričom k vecnému plneniu nedochádzalo. Tovar bol skladovaný v skladoch, ktoré využívali spoločnosti MVR s.r.o., VENERG, s.r.o. a VENAS, a.s. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane konštatoval, že predloženými faktúrami deklarované dodania tovaru od dodávateľov uvedených na faktúrach boli len formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo, boli umelo vytvorené s cieľom získania finančnej výhody. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že deklarovaní dodávatelia ASTRON, s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. so správcom dane nespolupracovali, boli nekontaktní, účtovné doklady nepredkladali, neumožnili výkon miestnych zisťovaní, neumožnili výkon daňových kontrol, čím nepreukázali snahu objasniť správcovi dane reálnu hospodársku činnosť. Podľa postúpených informácií so zahraničnými dodávateľmi spoločnosti ASTRON, s.r.o. komunikoval G. E., v tom čase predseda predstavenstva VENAS, a.s. (čo potvrdil on sám v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102547689/2016 zo dňa 12.02.2016, aj splnomocnený zástupca daňového subjektu VENAS, a.s. vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly).Správca dane konštatoval, že preverované zdaniteľné obchody sú umelo vytvorené za účelom získania finančnej výhody, deklarované dodania tovarov sú len formálne, pričom k reálnemu plneniu nedošlo.
13. Správca dane využil postúpené informácie z vyšetrovacieho spisu, ktorými získal ďalšie dôkazy, z ktorých vyplynulo, že prvotným nadobúdateľom tovaru na Slovensku bola spoločnosť LECRAST spol. s r. o., IČO: 36720534, DIČ: 202303228, Gyňovská 15, Čaňa (ďalej len „LECRAST s.r.o."). Správca dane v tejto súvislosti zo spisu spoločnosti LECRAST s.r.o. z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za obdobie roka 2012, dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie rokov 2012 a 2013 (úradný záznam č. 20955012/2015 zo dňa 8.10.2015) zistil vyjadrenie konateľa spoločnosti LECRAST s.r.o. B. T., z ktorej vyplynulo, že je bezdomovcom, ktorý za odplatu podpisoval dokumenty bez toho, aby vedel, čo je ich obsahom, na základe oslovenia S. Š. (pozn.: meno S. Š. je menom bývalého konateľa spoločností SECRET GROUP, s.r.o. a PAFOS SK, s.r.o.), daňový subjekt VENAS, a.s. mu nebol známy. B. T. nevedel uviesť, akú činnosť spoločnosť LECRAST, s.r.o. vykonávala, nevedel predložiť účtovníctvo, tvrdil, že žiadne faktúry nevystavil ani žiadne obchodné zmluvy nepodpísal, ale podpisoval nejaké papiere, no nevedel aké. Správca dane ďalej z postúpených informácií z vyššie uvedeného vyšetrovacieho spisu zistil odpovede z medzinárodnej výmeny informácií o obchodných vzťahoch spoločnosti LECRAST, s.r.o. so zahraničnými dodávateľmi, resp. prepravcami, a to GLENCORE GRAIN KERESKE MI ÉS SZOLGÁLTATO Krt. (Maďarsko), VOSTOK - TRADING Sp. zo.o. (Poľsko), RANDOM X. N. (Poľsko), P. M. (Maďarsko), D. K. (Poľsko), SEMI 2 Sp. zo.o. (Poľsko), ROMBUSZ 04 FEHÉRJE ÉS GABONA KERESKEDELMI Kft(Maďarsko), O. Q. AK (Poľsko), G. M. (Poľsko), C. D.Ň. (Poľsko). Tovar bol vo všetkých prípadoch dodávaný a prepravovaný do Stredy nad Bodrogom, vo viacerých prípadoch komunikáciu so zahraničnými dodávateľmi spoločnosti LECRAST, s.r.o., ktorej konateľom bol B. T., viedol G. E., (predseda predstavenstva daňového subjektu VENAS, a.s.), v niektorých prípadoch S. Š. (bývalý konateľ spoločností SECRET GROUP, s.r.o. a PAFOS SK, s.r.o.) a v niektorých prípadoch B. B. a C. C.. Z vyššie uvedených informácií z vyšetrovacieho spisu správca dane zistil aj výpoveď T. T., ktorá mal v náplni práce váženie motorových vozidiel v areáli spoločnosti VENAS, a.s. v Strede nad Bodrogom. Meno T. T. je uvedené na každom vážnom lístku. T. T. vypovedala, že na základe pokynov pána E. potvrdzovala a podpisovala prepravné listy CMR, aj ich pečiatkovala za spoločnosti MVR s.r.o., VENAS GROUP s.r.o., VENERG, s.r.o., QANT, s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o. a možno aj LECRAST s.r.o. Nevedela, kto je konateľom spoločnosti QANT, s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., LECRAST spol. s r.o. Uviedla, že všetky pečiatky boli pri váhe, jedného dňa zo šuflíka pri váhe zmizli pečiatky spoločností QANT, s.r.o., PRVA DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., LECRAST s.r.o., nevedela uviesť, kto ich vzal. Ostali len pečiatky spoločností VENAS, a.s., MVR s.r.o., VENERG, s.r.o. a VENAS GROUP, s.r.o. Pani T. T. ďalej uviedla, že pečiatkovala len na pokyn nadriadeného, pána E., bez jeho pokynu by nevedela, pečiatku ktorej spoločnosti použiť. Všetky prepravné listy CMR boli opečiatkované, až keď bol tovar dodaný a vážený. Vedela ručne zadať netto váhu, ale vždy len takú, akú jej nahlásili. Správca dane konštatoval, že z výpovede T.O. T. vyplýva, že k dodaniam tovaru do spoločnosti VENAS, a.s. došlo, ale nie tak, ako je to deklarované predloženými dokladmi. Daňový subjekt VENAS, a.s. musel poznať prvotného dodávateľa tovaru, druh tovaru aj motorové vozidlá, ktoré tovar dovážali. Skutočnosť, že faktúra mala požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane ďalej z postúpených informácií z vyššie uvedeného vyšetrovacieho spisu zistil znalecké posudky č. 1/2015 a č. 5/2015, ktoré vypracoval W.. I. Š., znalec v odbore ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a financie.
14. Správca dane mal za to, že podľa znaleckého posudku č. 1/2015, spoločnosti LECRAST, s.r.o., PAFOS SK, s.r.o. a SECRET GROUP, s.r.o., boli pri obchodovaní s repkou olejnou, repkovým olejom a pod. vr. 2012 zapojené do karuselového obchodu, keď bol účelovo vytvorený obchodný reťazec spoločností, v ktorom prvá spoločnosť LECRAST, s.r.o. bola zastupovaná tzv. bielym koňom. Na spoločnosť LECRAST, s.r.o. boli vystavované faktúry od zahraničných dodávateľov v rámci Európskej únie. Spoločnosť LECRAST, s.r.o. bola v danom období platiteľom DPH, faktúry boli vystavované bez DPH a povinnosťou daňového subjektu LECRAST, s.r.o. bolo na základe uvedených faktúr uplatniť tzv. samozdanenie a pri následnom predaji v rámci Slovenska z uvedených dodávok DPH odviesť. Konečným odberateľom tovaru boli spoločnosti VENAS, a.s., MVR s.r.o., VENERG, s.r.o., ktoré uplatňovali nadmerné odpočty DPH. Tieto znalec považuje za neoprávnené, pretože nie sú podložené žiadnymi daňovými dokladmi. Medzi spoločnosti VENAS, a.s., VENERG, s.r.o. a MVR s.r.o., ktoré si uplatňovali nadmerné odpočty a prvú spoločnosť vo vytvorenom reťazci LECRAST, s.r.o., boli za účelom vytvárania neprehľadnej siete spoločností vložené ďalšie spoločností PAFOS SK, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., QANT, s.r.o., ASTRON, s.r.o. a ďalšie.
15. Podľa znaleckého posudku č. 5/2015 v roku 2012 pri dodávkach repky, jačmeňa, repkového oleja, sójového oleja a pod. od poľských a maďarských dodávateľov pre odberateľa LECRAST, s.r.o. boli účelovo vytvorené obchodné reťazce, pričom už pri faktúrach vystavených dodávateľmi poľských a maďarských spoločností, bolo zrejmé, že tovar je určený do Stredy nad Bodrogom, kde bol aj priamo dopravený. Jednotlivé slovenské subjekty zapojené do fakturačného reťazca nedisponovali žiadnymi skladovacími priestormi, ani nezabezpečovali prepravu, neviedli účtovníctvo, na podávaných daňových priznaniach k DPH spravidla uvádzali symbolickú daňovú povinnosť, aby sa vyhli daňovým kontrolám. Platby za tovar dodaný poľskými a maďarskými dodávateľmi neboli realizované z bankových účtov spoločnosti LECRAST spol. s r.o., ale z účtov spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., VENAS, a.s., MVR s.r.o. a VENERG, s.r.o. V znaleckom posudku je zároveň vypracovaný prehľad, ako by vyzerali daňové priznania k dani z pridanej hodnoty daňového subjektu VENAS, a.s. v jednotlivých zdaňovacích obdobia roku 2012 v prípade, že by predmetný tovar bol obstaraný priamo od zahraničných dodávateľov v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia, s vyčísleným rozdielom 527 030,73 EUR, ktorý zodpovedá sume uplatnených odpočtov spoločnosťou VENAS, a.s. v dôsledku vytvorenia fakturačných reťazcov cez LECRAST spol. s r.o. a ďalšie slovenské subjekty.
16. Na základe uvedených skutočností správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí konštatoval, že tovar predávaný medzi spoločnosťami LECRAST spol. s r.o. - PAFOS SK, s.r.o. - QANT, s.r.o. - ASTRON, s.r.o. - SECRET GROUP, s.r.o. - VENERG, s.r.o. - MVR s.r.o. - VENAS, a,s. pochádza výlučne od poľských a maďarských spoločností. Spoločnosť LECRAST, s.r.o. nemohla v zdaňovacích obdobiach február až november 2012 dodať tovar pre prvého odberateľa PAFOS SK, s.r.o., a ten ani ďalšiemu deklarovanému odberateľovi, keďže táto spoločnosť nevykonávala žiadne podnikateľské aktivity, konateľom spoločnosti bol bezdomovec, ktorý za odplatu podpísal podľa svojho vyjadrenia nejaké papiere, bez toho, aby poznal ich obsah. V reťazci LECRAST spol. s r.o. - PAFOS SK, s.r.o.
- SECRET GROUP, s.r.o. - ASTRON, s.r.o. - QANT, s.r.o. sa nijakým spôsobom nepreukázala reálna existencia tovaru, tieto spoločnosti so správcom dane nespolupracovali, zámerne neumožnili výkon miestnych zisťovaní. Správca dane dospel k záveru, že bol vytvorený typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. V tomto prípade tovar pochádzal od dodávateľov z iných členských štátov, bol prepravovaný prepravcami priamo ku konečnému odberateľovi VENAS, a.s., medzi obchodnými spoločnosti v reťazci prebehla fakturácia bez reálneho plnenia, pričom posledný článok v reťazci si uplatnil nadmerné odpočty na dani z pridanej hodnoty, ktorá však na začiatku reťazca nebola nikdy zaplatená. V prípade, že by spoločnosť VENAS, a.s. tovar priamo obstarala od zahraničných dodávateľov v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru, tovar by obstarala bez DPH a uplatnila by tzv. samozdanenie, t. j. vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový. Správca dane vo vyrubovacom konaní na základe žiadosti daňového subjektu doplnil dokazovanie o vypočutie svedkov a dňa 27.03.2017 spísal s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100529369/2017, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu z daňovej kontroly. Na základe žiadosti daňového subjektu správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul G. E., ktorý bol v období od 06.12.2006 do 24.04.2014 predsedom predstavenstva daňového subjektu VENAS, a.s. Svedok do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102547689/2016 zo dňa 12.02.2016 vysvetlil činnosť daňového subjektu od r. 2006. Podľa vyjadrenia svedka v r. 2012 už nemal možnosť nakupovať tovar (repka, slnečnica) od prvovýrobcov na Slovensku, celých 100% surovín z prvovýroby bolo vyvezených do zahraničia - do Maďarska a Poľska. Zahraniční odberatelia ponúkali vyššie ceny, prvovýrobcov si preto nevedel dohodnúť zmluvne. Žalobca bol v r. 2012 podľa vyjadrenia svedka prinútený nakupovať tovar od slovenských obchodných spoločnosti, ktoré sa postavili s plnými autami pred brány spoločnosti VENAS, a.s. a ponúkali tovar v pôvodnej cene ako bola na burze, alebo nižšej cene ako bola na burze. G. E. sa vyjadril aj k jednotlivým dodávateľom spoločnosti VENAS, a.s. v období február - december 2012. Tvrdil, že všetky spoločnosti vyhľadávali spoločnosť VENAS, a.s., či išlo o predaj alebo o nákup tovaru. Svedok uviedol, že s prvotnými dodávateľmi priamo komunikoval z dôvodu bezpečnosti a kvality následného spracovania zmesí olejov, t. j. za účelom plánovania harmonogramu výroby a dodržiavania kvality vstupných surovín Svedok tvrdil, že bolo nevyhnutné komunikovať v mieste nakládky, prípadne so zahraničným subjektom, odkiaľ a kedy, v akom množstve bude príjem tovaru v Strede nad Bodrogom.
17. Ďalej svedok v súvislosti uviedol, že, za spoločnosti za ASTRON s.r.o. a QANT s.r.o. ho kontaktoval pán T., s ktorým sa dohodol na kúpe tovaru. Poznal aj niekoľkých dodávateľov spoločností ASTRON s.r.o. a QANT s.r.o., a to C. D. (Poľsko), VOSTOK TRADING Sp. z. o. o. (Poľsko), SEMI 2 Sp. z. o.o. (Poľsko); za spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. kontaktoval spoločnosť VENAS, a.s. pán Š., tak ako každý iný potenciálny obchodný partner. Dodávateľov spoločnosti SECRET GROUP s.r.o. poznal z prepravných dokladov a komunikoval s nimi kvôli kvalite a dodávke tovaru; za spoločnosť PRVÁ D1STRIBIČNÁ SK, s.r.o. ho kontaktovali páni B. a Y. ohľadom dodávok repky. Svedok G. E. tvrdil, že o dodávateľoch spoločnosti PRVÁ DISTRIBIČNÁ SK, s.r.o. nevie, je to uvedené v účtovných dokladoch. V kontakte s nimi boli pani B. a pán B.; obchodný partner G. C. SVR GARDEN bol jeden zo spoľahlivých dodávateľov, ktorý presne načas dodával kvalitnú repku, preto ani nebolo potrebné hľadať, ktoré firmy mu tovar dodávali, s pánom T. zo spoločnosti LECRAST s.r.o. nemal žiadny kontakt, za dodávateľa LECRAST s.r.o. vystupoval p. Š., rovnako aj za spoločnosť SECRET GROUP s.r.o.
18. Svedok G. E. k svojej priamej komunikácii s poľskými a maďarskými dodávateľmi spoločnosti LECRAST s.r.o. uviedol, že nevie po maďarsky, nepamätá si na rokovanie so spoločnosťou GLENCORE, s ostatnými spoločnosťami komunikoval kvôli kvalite tovaru, tak ako uviedol vyššie a zdôraznil, že nie je možné, aby sa predstavil ako poverený zástupca spoločnosti LECRAST spol. s.r.o. K výpovedi T. T. G. E. uviedol, že jej dal súhlas na potvrdzovanie prepravných dokladov CMR, pokyn, aby opečiatkovala doklady CMR pečiatkou inou ako pečiatkou spoločnosti VENAS, a.s. jej nevydal. Tvrdil, že jej dal súhlas, aby tovar, ktorý sa prijímal na prevádzke v Strede nad Bodrogom, mohla podpísať a opečiatkovať, podľa dodacieho listu alebo CMR. G. E. sa ďalej vyjadril, že v priestoroch spoločnosti VENAS, a.s. sa nachádzali pečiatky všetkých zakontrahovaných dodávateľov, ktorí požiadali na vážnici obsluhujúci personál o opečiatkovanie dodacích listov alebo dokladov CMR. Takýto súhlas dal a po ukončení zmluvy si každá spoločnosť pečiatky vyzdvihla. Svedok ďalej uviedol, že na požiadanie dodávateľov daňový subjekt robil postúpenia a platby zahraničným spoločnostiam. Spomenul, že obchodoval aj so spoločnosťou INGEMA s.r.o., do obchodu vložil peniaze pán C. (konateľ spoločnosti INGEMA s.r.o.), za odmenu mu odporúčal odberateľov. Podľa vyjadrenia svedka daňový subjekt VENAS, a.s. tovar predával cez obchodné spoločnosti a nie priamo spracovateľom (napr. MOL), lebo na rozhraní rokov 2011-2012 na trh vstúpili noví nákupcovia, ktorí nakupovali za lepšie ceny. Uskutočnenie všetkých deklarovaných zdaniteľných obchodov svedok vo svojej výpovedi potvrdil. Správca dane v súvislosti s výpoveďou bývalého konateľa daňového subjektu v odvolaním napadnutom rozhodnutí konštatoval, že G. E.É. vyjadrením o svojej komunikácii priamo so zahraničnými dodávateľmi potvrdil, že musel mať vedomosť o účasti v reťazovom obchode a dospel k záveru, že tovar, ktorý bol spoločnosťou VENAS, a.s. nadobudnutý, nebol nadobudnutý od dodávateľov deklarovaných spoločnosťou VENAS, a.s. na základe predložených dokladov.
19. Správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul ako svedka aj T. T., ktorá do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 104438299/2016 zo dňa 09.12.2016 uviedla, že v roku 2012 bola zamestnaná v spoločnosti MVR s.r.o. Pracovala ako skladníčka na prevádzke v Strede nad Bodrogom a jej pracovnou náplňou bolo váženie kamiónov, potvrdzovala CMR doklady, doklady odovzdala šoférovi a učtárni. Svedkyňa tvrdila, že v budove v Strede nad Bodrogom sídlilo viac spoločností, každý konateľ alebo vedúci firmy ju poveril, by vážila kamióny, mala aj pečiatky firiem, čo boli v budove a konateľ alebo vedúci firmy jej ich odovzdal. Váženie na prevádzke v Strede nad Bodrogom prebiehalo tak, že došiel kamión, odvážila ho celý, brutto váhu, odobrala vzorku, laboratórium vyhodnotilo vzorku, uviedlo kam sa má vyprázdniť kamión, odvážila netto kamión a ak to bol zahraničný kamión, tak potvrdila CMR doklad. Pri každej jednej dodávke manažéri oznámili ústne alebo písomne, že bude uskutočnená dodávka, kde uviedli kto kupuje a kto predáva. Išlo o váženie cez počítač, ručne sa zadávala váha, keď sa vážilo v dvoch častiach, ak sa celé nezmestilo na váhu, odvážila sa jedna, druhá časť a tak sa nahrala váha do počítača. Bolo možné, že sa do počítača zadala váha bez toho, aby na váhe nestál kamión, lebo tak sa vážia železničné vagóny. Ďalej sa T. T.Á. vyjadrila, že potvrdzovala prepravné doklady CMR pre spoločnosť VENAS, a.s. pre vodičov poľských, maďarských, českých, prípadne rumunských kamiónov a taktiež potvrdzovala aj podpísala CMR doklady pre spoločnosti QANT s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ s.r.o., ASTRON s.r.o, SECRET GROUP s.r.o., LECRAST s.r.o. a pre spoločnosti MVR s.r.o., VENERG s.r.o., GREENERG s.r.o. Nepamätala si, kto doniesol pečiatky uvedených spoločností, bolo to veľakrát, pečiatky neboli odovzdávané proti podpisu. Uviedla, že od pána E. dostala povolenie a manažéri spoločnosti uviedli, kto je dodávateľom a kupujúcim, tak to aj potvrdila, boli to zástupcovia spoločností, ktoré mali kancelárie a skladovacie priestory v areáli v Strede nad Bodrogom, p, B., p. B., p. N., tých si pamätá, ostatných si mená nepamätá. Pečiatky neboli u nej stále. Správca dane v súvislosti s výpoveďou T. T. v odvolaním napadnutom rozhodnutí konštatoval, že skutočnosti, ktoré svedkyňa uviedla pred správcom dane, sa nezhodujú s jej výpoveďou pre vyšetrovateľom (podľa vyššie uvedených sprístupnených informácií z vyšetrovacieho spisu), ale podstatou jej výpovede bolo potvrdenie, že dostávala pokyny odvedenia spoločnosti VENAS, a,s. na označenie prijatia tovaru na prepravných dokladoch CMR konkrétnou spoločnosťou.
20. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt VENAS, a.s. nepreukázal, že tovar reálne nadobudol od deklarovaných dodávateľov. Daňová povinnosť je viazaná na reálne dodanie tovarov a služieb a nie iba na vystavenie faktúr, deklarovaným dodávateľom reálne nevznikla daňová povinnosť a následne odberateľovi VENAS, a.s. nevzniklo právo na odpočítame dane. Reálna existencia a dodanie tovaru v obchodnom reťazci neboli preukázané, preto všetkým zúčastneným spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale v zmysle ustanovenia § 69 ods. 5 citovaného zákona a tieto osoby sú povinné platiť daň z dôvodu jej uvedenia na faktúre.
21. Správca dane potom dôvodne konštatoval, že obchodná činnosť, ktorú daňový subjekt prezentoval predloženými došlými a odoslanými faktúrami, nebola reálnou ekonomickou činnosťou, ale bola prispôsobená účelu jeho konania. Podľa záverov správcu dane išlo o karuselové obchody, pri ktorých sa využíva kumulovanie dane na vstupe s cieľom získať odpočítanie dane so súčasným oslobodením od dane. Z tohto dôvodu sa pri takomto type obchodov umelo zvyšujú ceny a množstvá tovaru od zmiznutých obchodníkov, t. j. od spoločností, ktoré s daňovým úradom nespolupracujú, nekomunikujú, menia sídlo a konateľov, je nemožné získať od takýchto spoločností doklady a účtovníctvo, ako v tomto prípade od spoločností ASTRON, s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. Tovar, reálny alebo fiktívny, je stále v kruhovom obehu. Tok faktúr prechádza od zmiznutého obchodníka cez ďalšie, tzv. nárazníkové spoločnosti k odberateľovi, ktorý deklaruje uskutočnenie intrakomunitárnych dodávok, teda vývoz do iných členských krajín a žiada vrátiť odpočet DPH z nákupu.
22. Správca dane okrem preverovania splnenia podmienok na odpočítanie dane, preveroval aj daňovým subjektom deklarované dodania tovarov a služieb v zmysle § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tuzemským odberateľom, ako aj odberateľom z iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH. Výsledky tohto overovania nemali vplyv na daňovú povinnosť daňového subjektu. Správca dane však poukázal na zistenia týkajúce sa obchodov s deklarovanými tuzemskými odberateľmi INGEMA s.r.o., BIO-plus, s.r.o., MVR s.r.o., VENERG, s.r.o., OPAL-FYTOS, a.s., ktoré vykazovali charakter umelo vytvorených finančných transakcií. Podľa zápisnice z miestneho zisťovania č. 9801404/5/4845791/2013 zo dňa 29.10.2013 správca dane zistil, že tovar, ktorý mala spoločnosť INGEMA, s.r.o. nakúpiť od daňového subjektu VENAS, a.s. bol skladovaný v skladovacích priestoroch spoločnosti VENAS, a.s., obchody sa uskutočnili z podnetu daňového subjektu VENAS, a.s. Daňový subjekt mal vysoké nadmerné odpočty DPH, preto mu chýbali finančné prostriedky a spoločnosť INGEMA, s.r.o. mala vyššie daňové povinnosti, preto sa obe spoločnosti dohodli, že spoločnosť INGEMA, s.r.o. odkúpi tovar od daňového subjektu VENAS, a.s. až do doby, keď VENAS, a.s. zabezpečí odberateľa. Odberateľov dohodol pán E., išlo o predaj odberateľom v Maďarsku a v Poľsku, s ktorými obchodoval aj daňový subjekt VENAS, a.s.
23. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES z 21. Februára 2006 vo veci C- 255/02 „Halifax plc" a zdôraznil, že právo na odpočítanie zaniká, ak ide o plnenia predstavujúce zneužitie práva. Správca dane konštatoval, že zistenia týkajúce sa preverovaných zdaniteľných obchodov poukazujú nato, že daňový subjekt bol súčasťou umelo vytvorených konštrukcií, bez hospodárskej reality, vytvorených s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, pričom poukázal na nasledovné zistenia, týkajúce sa preverovaných obchodov za zdaniteľné obdobia február - november 2012: deklarovaní dodávatelia ASTRON, s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. boli nekontaktní, nespolupracovali so správcom dane, došlo k zlúčeniu spoločnosti ASTRON, s.r.o. a vymazaniu ex offo poslednej z nástupníckych spoločností. So zahraničnými dodávateľmi tejto spoločnosti komunikoval priamo predseda predstavenstva daňového subjektu G. E., platby boli realizované z účtov daňového subjektu, sídlo spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. sa nachádzalo na rovnakej adrese, ako bola adresa sídla daňového subjektu VENAS, a.s. a spoločnosti MVR s.r.o. Názvami uvedených spoločností boli označené dvere do priestorov na 3. nadzemnom podlaží administratívnej budovy, z čoho vyplýva, že sa tieto spoločnosti poznali skôr, ako deklarovali uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Deklarované dodania tovarov sú len formálne, k deklarovanému vecnému plneniu medzi spoločnosťou PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. a daňovým subjektom VENAS, a.s. nedošlo, deklarovaný dodávateľ G. C. - SVS GARDEN tovar podľa preverovaných faktúr spoločnosti VENAS, a.s. reálne nedodal, rovnako tovar reálne nedodali ani jeho dodávatelia, preprava tovaru nebola potvrdená. Cieľom takýchto obchodov je predovšetkým získať daňovú výhodu, deklarovaný odberateľ MVR s.r.o. bol majetkovo a personálne prepojený s daňovým subjektom VENAS, a.s., využívali spoločné prevádzkové priestory. Dodávateľmi spoločnosti MVR s.r.o. boli nekontaktné spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., QANT s.r.o., ako aj spoločnosť LECRAST s.r.o. a daňový subjekt VENAS, a.s. bol dodávateľom a zároveň aj odberateľom spoločností MVR s.r.o. Obchodné operácie spoločnosti MVR s.r.o. nenapĺňajú definíciu podnikania ako sústavnej činnosti uskutočňovanej za účelom dosiahnutia zisku; konateľom spoločnosti LECRAST s.r.o. bol bezdomovec, ktorý za úhradu podpisoval papiere bez toho, aby poznal ich obsah. Za spoločnosť LECRAST spol. s r.o. dohodol obchody a s dodávateľmi komunikoval G. E., predseda predstavenstva daňového subjektu VENAS, a.s. Tovar bol podľa prepravných dokladov bol prepravený od prvého dodávateľa priamo do spoločnosti VENAS, a.s., Streda nad Bodrogom. Pani T. T., obsluhujúca váhu v Strede nad Bodrogom, vo svojej výpovedi uviedla, že disponovala pečiatkami vyššie uvedených spoločností a na pokyn nadriadeného pán E. opečiatkovala CMR doklad príslušnou pečiatkou spoločnosti; G. E., predseda predstavenstva daňového subjektu, potvrdil svoj kontakt a komunikáciu s prvotnými zahraničnými dodávateľmi. Jeho vyjadrenie, že boli nútení nakupovať tovar od slovenských spoločností z dôvodu, že dodávatelia z Poľska a Maďarska boli zazmluvnení, je v rozpore s tvrdením jedného z dodávateľov z Poľska, ktorý uviedol, nemal žiadne písomné zmluvy, komunikácia prebiehala e- mailom; deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou G. E., ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí a dohodoval podmienky uskutočnenia obchodu, alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený; podľa znaleckých posudkov č. 1/2015 a č. 5/2015 znalec odbore ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a financie bolo jednoznačne preukázané, že v súvislosti s deklarovanými obchodmi medzi spoločnosťami v zistenom obchodnom reťazci ide o karuselový podvod s cieľom profitovať z nadmerných odpočtov. Dňa 27.03.2017 správca dane spísal s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100529369/2017, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu z daňovej kontroly a oboznámenie s dokazovaním vykonaným v rámci vyrubovacieho konania. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt ani jeho splnomocnený zástupca počas vyrubovacieho konania, ani pri ústnom pojednávaní nepredložili také relevantné dôkazy, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie. Pri ústnom pojednávaní oboznámil splnomocneného zástupcu daňového subjektu so skutočnosťou, že spísaním zápisnice o ústnom pojednávam č. 100529369/2017 zo dňa 27.03.2017 ukončuje dokazovanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február - november 2012 a splnomocnený zástupca žiadal o zaznamenanie jeho stanoviska, že sa vyjadrí písomne v lehote 15 dní. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt ani jeho splnomocnený zástupca nepredložili najneskôr v deň prerokovania pripomienok k protokolu ďalšie dôkazy a vyjadrenia, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie, spísanú zápisnicu o ústnom pojednávam č. 100529369/2017 zo dňa 27.03.2017 považoval za poslednú zápisnicu spísanú s daňovým subjektom v rámci vyrubovacieho konania a následne dňa 10.04.2017 vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie.
24. Žalovaný uviedol v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, že z predloženého spisového materiálu k procesnému postupu správcu dane, ktorý predchádzal samotnému rozhodnutiu v danej veci, ako aj námietok žalobcu uviedol že, pri správe daní sa podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Žalovaný mal za to, že z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia tiež uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) v rozsahu stanovenom v ustanovení § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“). Konštatoval zhodne so správcom dane, že vykonaným dokazovaním dospeli k záveru, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na preverovaných faktúrach. Získané relevantné dôkazy umožnili objektívne závery, skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotili jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, a prihliadli na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítané dane v zmysle ust. § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. boli správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. ako aj Daňového poriadku. Správca dane pri výkone kontroly postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých zákonným spôsobom získaných dôkazov dospel k záveru o porušení § 49 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a neuznaní odpočítania dane z preverovaných faktúr.
25. Zo spisového materiálu žalovaný mal za zistené, že správca dane počas daňovej kontroly u daňového subjektu preveroval nárok na odpočítanie dane z faktúr od spoločností ASTRON, s.r.o., G. C.Á., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o., MVR s.r.o. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti preverovaných dokladov, nevychádzal len z faktúr deklarujúcich uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale zisťoval, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad, t. j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu toho, či daňový subjekt prijal fakturovaný tovar od spoločností uvedených na preverovaných faktúrach a či údaje uvedené v týchto faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane je plne v súlade s procesno - právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Z uvedeného tiež vyplýva, že správca dane konal v rámci svojich zákonných oprávnení.
26. Konštatoval preto, že správca dane postupoval vo vzťahu k odvolávajúcemu sa kontrolou predložených dokladov, ale aj dokladov, ktoré obsahovali informácie z vyšetrovacieho spisu orgánov činných v trestnom konaní, nahliadnutím do spisov zúčastnených spoločností, čím došlo k zisteniu obchodného reťazca spoločností. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, uvedeného v rozsudku sp, zn. 3Sžf/24/2012, je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Zo spisového materiálu zistilo, že do obchodovania daňového subjektu VENAS, a.s. s komoditami repka olejná, repkový olej, slnečnica, sójový olej v období február až november 2012 boli v obchodnom reťazci zapojené viaceré spoločnosti, pričom tovar bol reálne dodaný od dodávateľov v Poľsku a Maďarsku priamo do skladových priestorov spoločnosti VENAS, a.s. Medzi ďalšími zúčastnenými subjektmi bola vykonaná len fakturácia, ale reálne uskutočnenie obchodu sa nepotvrdilo. V prípade, že by spoločnosť VENAS, a.s. tovar priamo obstarala od zahraničných dodávateľov v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru, tovar by obstarala bez DPH a uplatnila by tzv. samozdanenie, t. j. vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový.
27. Uviedol, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť deklarovaným dodávateľom tovaru, ale v tomto prípade deklarovaným dodávateľom vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty nebol preukázaný. Žalovaný konštatuje, že vzhľadom na zistenia správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o realizácii zdaniteľných obchodov v zmysle fakturácie, zistené skutočnosti poukazovali na účelovosť vytvoreného obchodného reťazca.
28. K námietkam, ktoré sa týkajú lehôt konania správcu dane vo vyrubovacom konám (daňový subjekt namietal, že k vyjadreniu k protokolu zo dňa 06.11.2015 sa správca dane nevyjadroval, na žiadosť o prerokovanie, správca dane odpovedal, že vykonáva doplnenie dokazovania, správca dane od vypočutia G. E. dňa 12.02.2016 až do 11.08.2016, keď vypočul T. T., nevykonával žiadne dokazovanie, vyrubovacie konanie trvalo takmer 18 mesiacov), žalovaný uvádza, že podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní nielen dopĺňal dokazovanie, ale aj analyzoval zistenia z daňovej kontroly vo vzťahu k námietkam daňového subjektu uvedeným vo vyjadrení k protokolu, k čomu bol nevyhnutný dostatočný časový priestor.
29. K tvrdeniu žalobcu, že dňa 11.08.2016 vyhotovil správca dane upovedomenie o vypočutí svedka, podľa ktorého mal byť svedok - T. T. vypočutý dňa 07.09.2016, ale k jej vypočutiu došlo až dňa 09.12.2016, žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že svedok T. T. svoju neúčasť na pojednávaní dňa 07.09.2016 (predvolanie č. 103707078/2016 zo dňa 11.08.2016) ospravedlnila z dôvodu PN (podanie doručené správcovi dane dňa 31.08.2017 ev. č. 250163404/2016). O tejto skutočnosti bol daňový subjekt oboznámený (úradný záznam č. 103830367/2016 zo dňa 05.09.2016). Rovnako bol daňový subjekt upovedomený aj o vypočutí svedka - T. T. dňa 09.12.2016 (upovedomenie o vypočutí svedka č. 104224055/2016 zo dňa 03.11.2016). Na ústnom pojednávaní sa zúčastnil splnomocnený zástupca daňového subjektu I.. I. E. a tlmočník W.. S. C. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 104438299/2016 zo dňa 09.12.2016). Splnomocnenému zástupcovi bol na ústnom pojednávaní poskytnutý priestor, aby svedkovi položil otázky, čo nevyužil.
30. V súvislosti s poukázaním odvolávajúceho sa na ustanovenie § 65 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je povinný rozhodnúť najneskoršie v lehote 60 dní od začatia konania, a ak tak nie je schopný učiniť, je povinný požiadať druhostupňový orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie, čo správca dane nevykonal, žalovaný uvádza, že podľa § 65 ods. 4 Daňového poriadku sa ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak, t. j. len v prípadoch, ak na úkon nie je určená lehota. V tomto prípade lehota na vydanie rozhodnutia určená je, a to v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice. Posledná zápisnica bola spísaná dňa 27.03.2017 a rozhodnutie bolo vydané dňa 10.04.2017, t. j. lehota podľa citovaného ustanovenia Daňového poriadku bola dodržaná, preto poukázanie odvolávajúceho sa na nález Ústavného súdu SR vo veci dodržania zákonom stanovených lehôt v konaní štátnych orgánov a judikatúru Najvyššieho súdu SR preto nie je opodstatnené.
31. Žalovaný v postupe správcu dane vzhľadom na lehotu vyrubovacieho konania nezistilo rozpor správnymi predpismi. Námietky odvolávajúceho sa proti dĺžke trvania vyrubovacieho konania Finančné riaditeľstvo SR preto považuje za neopodstatnené.
32. K námietkam odvolávajúceho sa, že správca dane nezaujal v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100529369/2017 stanovisko k námietkam, ktoré uviedol v protokole z daňovej kontroly (k námietke o porušení § 47 písm. h) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku), a že svedecká výpoveď G. E. vo vyrubovacom konaní zostala bez vyhodnotenia, žalovaný uvádza, že podľa ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží správcovi dane pripomienky a dôkazy k protokolu z daňovej kontroly v stanovenej lehote, správca dane o priebehu a výsledkoch dokazovania spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 Daňového poriadku, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Správca dane spísal so splnomocneným zástupcom daňového subjektu zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej uviedol, že touto zápisnicou ukončuje dokazovanie vo veci vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február až november 2012 a do 15 dní od jej spísania vydá rozhodnutie. Splnomocnený zástupca daňového subjektu mal možnosť do zápisnice uviesť prípadné výhrady, týkajúce sa stanoviska správcu dane k pripomienkam a námietkam daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca v zápisnici uviedol, že sa vyjadrí do 15 dní (čo bola rovnaká lehota, v akej mal správca dane vydať v danej veci rozhodnutie), ale neuviedol ani nenamietal, že by sa správca dane nevyjadril k jeho pripomienkam a zápisnicu riadne podpísal. Zápisnica č. 100529369/2017 zo dňa 27.03.2017 bola spísaná v súlade s § 19 Daňového poriadku, bola poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní, žalovaný preto považuje námietku daňového subjektu za neopodstatnenú. K námietke odvolávajúceho sa, že svedecké výpovede, znalecké posudky a informácie z vyšetrovacích spisov z trestných konám nemožno použiť ako dôkaz Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane použil tieto dôkazy v súlade s Daňovým poriadkom, žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti a podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
33. Správcovi dane § 24 ods. 4 Daňového poriadku umožňuje použiť aj zápisnice z iných konaní, a to nielen z daňových konaní, ale aj z trestných konaní, napr. z vyšetrovacích spisov, v takomto prípade ide o listinné dôkazy a nie o svedecké výpovede a tieto boli získané zákonným spôsobom, preto nemohlo dôjsť k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené Finančné riaditeľstvo SR námietku odvolávajúceho sa v tejto veci považuje za neopodstatnenú. K námietke odvolávajúceho sa, ktorá sa týka jeho podania námietky zaujatosti zamestnancov správcu dane, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. V čase neprítomnosti najbližšieho nadriadeného pracovníka, v tomto prípade vedúceho oddelenia daňovej kontroly, bol oprávnený podpisovať rozhodnutie ďalší najbližší nadriadený pracovník. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že posledná zápisnica vo vyrubovacom konaní č. 100529369/2017 bola spísaná dňa 27.03.2017 a bolo v nej uvedené, že správca dane do 15 dní od spísania tejto zápisnice vydá rozhodnutie, t. j. do dňa 11.04.2017. Žalobca mal o lehote na vydanie rozhodnutia vedomosť, preto podanie námietky zaujatosti, ktorá svojim obsahom nezodpovedala požiadavkám Daňového poriadku, dňa 08.04.2017 o 18:24 hod., v deň pracovného voľna (sobota) je možné považovať za účelové konanie s cieľom znemožniť vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Podľa § 60 ods. 5 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Vydanie rozhodnutia v zákonnej lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice je nevyhnutným úkonom, preto postup správcu dane nebol v rozpore s Daňovým poriadkom. Žalovaný námietku odvolávajúceho považuje za neopodstatnenú.
34. V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorá sa týka postupu správcu dane pri úkone nazretia splnomocneného zástupcu daňového subjektu do spisu, žalovaný uvádza, že podľa § 23 Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb.
35. Žalovaný zo spisového materiálu zistil, že odvolávajúcemu sa bolo na základe jeho požiadavky umožnené dňa 29.05.2017 nazrieť do spisu, t. j. jeho práva v tejto veci neboli porušené. Uvádza, že skutočnosti a zistenia z medzinárodnej výmeny informácií ako aj ostatné zistenia a dôkazy získané počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania správca dane vyhodnotil a dospel k oprávnenému záveru o účelovosti obchodných transakcií v obchodnom reťazci, týkajúcom sa preverovaných zdaniteľných obchodov. Nestotožňuje s názorom odvolávajúceho sa, že správca dane porušil procesnoprávne predpisy, vec nesprávnym spôsobom právne posúdil a nezistil skutkový stav dostatočným spôsobom. K námietkam žalobcu, že mu nie je známe, na základe akých kritérií dospel správca dane k záveru, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na podvodnom konaní (citovaný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-227/14 PPUH Stehcemp, rozsudky Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, EU:C:2006:16, bod 54, ako aj Véleclair, C-414/10, EU:C:2012:183, bod 25, Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, bod45, aLVK-56, C-643/11, EU:C:2013:55, bod 64) žalovaný uvádza, že v zmysle judikatúry C-78/12 (Evita-K, Kittel, Mahagében, Bonik) právo na odpočítanie dane sa zamietne, ak sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to aj v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba alebo ak táto osoba vedela, alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje naplnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z predloženého spisového materiálu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v procese daňovej kontroly bolo viacerými priamymi aj nepriamymi dôkazmi preukázané, že žalobca nemohol nevedieť, že sa zúčastnil podvodného konania.
36. Podľa znaleckého posudku č. 5/2015 v roku 2012 pri dodávkach repky, jačmeňa, repkového oleja, sójového oleja a pod. od poľských a maďarských dodávateľov pre odberateľa LECRAST, s.r.o. boli účelovo vytvorené obchodné reťazce, pričom už pri faktúrach vystavených dodávateľmi poľských a maďarských spoločností, bolo zrejmé, že tovar je určený do Stredy nad Bodrogom, kde bol aj priamo dopravený. Platby za tovar dodaný poľskými a maďarskými dodávateľmi boli realizované z bankových účtov spoločností SECRET GROUP, s.r.o., VENAS, a.s., MVR s.r.o. a VENERG, s.r.o. Deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou G. E., ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí a dohodoval podmienky uskutočnenia obchodu, alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený, (spoločnosť VENERG, s.r.o. mala do 26.04.2012 jediného spoločníka, a to spoločnosť VENAS, a.s., a do 05.04.2012 bol konateľom tejto spoločnosti G. E.; konateľkou spoločnosti MVR s.r.o. bola W.. X. E.).
37. Zo spisového materiálu spoločnosti VENERG, s.r.o., (úradný záznam č. 20955103/2015 zo dňa 08.10.2015) správca dane zistil, že predaj tovaru repky olejnej v reťazci VENAS, a.s. - BIO-plus, s.r.o. - VENERG, s.r.o. - VENAS, a.s. prebiehal len v sklade v Strede nad Bodrogom bez prepravy. Spoločnosť VENAS, a,s. mala predať repku olejnú spoločnosti BIO-plus, s.r.o. za cenu 500,00 EUR za 1 tonu bez DPH, tá následne spoločnosti VENERG, s.r.o. za cenu 516,00 EUR za tonu a VENERG, s.r.o. spoločnosti VENAS, a.s. za cenu 463,00 EUR za tonu, z predložených účtovných dokladov bolo zistené, že spoločnosť VENERG, s.r.o. nakupovala tovar od slovenských dodávateľov LECRAST, spol. s r. o., QANT, spol. s r. o., SECRET GROUP, s.r.o., BIO-plus, s.r.o., ktorí boli zároveň dodávateľmi spoločnosti VENAS, a.s.
38. Kompetentná osoba (G. E.) vedel, o charaktere sporných transakcií a zmysluplnosti obchodných operácií medzi personálne prepojenými spoločnosťami. V štruktúre zapojené spoločnosti síce vyhotovovali faktúry, ale odvolávajúci sa nepreukázal, že fakturovaný tovar prispel k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov. Takýto obchod bez hospodárskeho cieľa sám od seba nepredstavuje ekonomickú činnosť.
39. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, poukazujúc na to, že žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil, hoci sa správca dane dopustil viacerých pochybení a to tým, že (od 12.02.2016 do 11.08.2016) nekonal, vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie skôr, ako uplynula lehota 15 dní, ktorú žalobca uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní, ako lehotu, do ktorej sa vyjadrí k stanovisku správcu dane, nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a nepožiadal nadriadený orgán o jej predĺženie, v zápisnici o ústnom pojednávaní sa správca dane nevyjadril ani k jednej námietke, preto táto nespĺňa náležitosti § 68 ods. 3 piata veta Daňového poriadku. Namietal, že svedecká výpoveď vykonaná pred policajným orgánom a znalecký posudok nachádzajúci sa v policajnom vyšetrovacom spise nemožno považovať za zákonne nadobudnutý dôkaz, lebo daňovému subjektu bolo upreté právo klásť svedkom a znalcom otázky. V súvislosti s podaním námietky zaujatosti žalobcom proti zamestnancom správcu dane, tento nepočkal na rozhodnutie najbližšie nadriadeného vedúceho zamestnanca a vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie, kým o námietke zaujatosti rozhodovala riaditeľka odboru kontroly a analýz, ktorá nie je najbližšie nadriadeným vedúcim zamestnancom pre zamestnancov vykonávajúcich daňovú kontrolu. Zamestnanci správcu dane pri nahliadnutí žalobcu do spisu dňa 29.05.2017 predložili neúplný spis, podľa názoru žalobcu z dôvodu, že z odpovedí v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“) vyplýva, že všetci zahraniční dodávatelia potvrdili dodanie tovaru dodávateľom žalobcu presne v takom množstve, v akom žalobca tento tovar od tuzemských dodávateľov nakúpil, čo odporuje názoru, že ide o fiktívne obchody. Žalobca však ďalej namietal, že správca dane pripisoval na ťarchu kontrolovanému daňovému subjektu neplnenie povinností iného subjektu. Ďalej tvrdil, že odpovede z MVI správca dane vyhodnotil účelovo, lebo uskutočnenie služieb potvrdila vo svedeckej výpovedi T. T., čo správca dane nezohľadnil, že táto svedkyňa bola dodávateľmi splnomocnená na potvrdenie prepravných dokladov CMR. Uvedený postup pokladal za zákonný, bežný v obchodnej praxi, ktorý zbytočne nezvyšuje náklady na uskutočnenie obchodu. Podľa žalobcu sa správca dane nevysporiadal so skutočnosťou, že spoločnosti zúčastnené na realizovanom obchode v kontrolovanom zdaňovacom období podali daňové priznanie a vykazovali v predmetnom období vysoké tržby. Žalobca preto považoval rozhodnutie za v rozpore s ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, pretože správca dane ho vydal napriek neúplne zistenému skutkovému stavu veci. Poukazujúc na § 3 ods. 5 Daňového poriadku uviedol, že v prípade spoločností spolupracujúcich spoločností sa správca dane obmedzil na konštatovanie, že sú nekontaktné, že konateľ je bezdomovcom, hoci mal v obchodnom registri uvedené trvalé bydlisko a v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu nebol bezdomovcom preto postup správcu dane bol v rozpore s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, § 3 ods. 5, § 24 ods. 2, § 36 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, ani na skutočnosti, ktoré mu boli známe z jeho činnosti (napr. získaných prostredníctvom dožiadaní, podané daňové priznania, evidencie DPH a DPPO, účtovné závierky, prepravné doklady a úhrady k nim, nadobúdacie doklady k tovaru). Žalobca namieta, že žalovaný neozrejmil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a na dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadal. Zdôraznil, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami. Správny orgán tak porušil základné právo žalobcu na právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zastával názor, že sám vyčerpal svoje možnosti uniesť vlastné dôkazné bremeno, zdôraznil, že žalobca má dobrú obchodnú, že so správcom dane spolupracoval počas celého konania. Naopak namietal, že žalovaný počas celého konania nešpecifikoval, akým spôsobom by mal žalobca reálnosť služieb preukázať a konštatoval, že dôkazy svedčiace v jeho prospech správca dane opomenul vyhodnotiť a nesplnenie povinností iných subjektov pripísal na ťarchu žalobcovi. Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci, lebo sa odvolací orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou odvolávajúceho týkajúcej sa judikatúry Najvyššieho súdu SR /rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/10/2012, ktorý judikuje, že od daňového subjektu nie je možné požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf 1/2011 a sp.zn. 5Sžf/49/2010, týkajúce sa otázky rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, nálezy Ústavného súdu SR, napr. č. III. ÚS 2/2009 zo dňa 17.03.2009, v ktorých Ústavný súd SR uviedol, že orgány verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva a slobody fyzických a právnických osôb a zdôraznil, že úlohou právneho štátu je rešpektovať legitímne podmienky, ktoré sú zárukou spravodlivého prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci/. Ďalej žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (rozsudky C-80/11 a C- 142/11 Mahagébenkft a Peter Dávid z 21.06.2012; C- 439/04 Kittel, C-354/03 Optigen LTD), z ktorej vyplýva, že platitelia, ktorí sa stanú bez vlastnej viny súčasťou podvodného obchodného reťazca, nemôžu niesť následky protiprávneho konania iných subjektov, ak nemohli vedieť, že plnenie je poznačené podvodom. Preto skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Uviedol, že žalobca žiadal už správcu dane, aby postupoval v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku a oboznámil sa so skutočným predmetom činnosti daňového subjektu v roku 2012, z ktorého dosiahol vykázané zdaniteľné príjmy, a až následne hodnotil preukázateľnosť daňových výdavkov. Správca dane sa však touto požiadavkou odmietol zaoberať a tým porušil základné zásady správy daní vyplývajúce z § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný, podľa žalobcu v odôvodnení rozhodnutia uviedol tvrdenia, ktoré nepreukázal, a naopak pochybenia iných daňových subjektov vyhodnotil v neprospech žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena. Správca dane mal uplatniť postup podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku. Preto žalobou napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu je nezákonné a žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca namieta, že v období od 10.09.2016 do 13.07.2017, t.j. v dobe pred vydaním protokolu z daňovej kontroly č. 21005643/2015 zo dňa 16.10.2015 bol v reštrukturalizácii. Správca dane mohol prihlásiť do reštrukturalizácie pohľadávky, ktoré vznikli do jej vyhlásenia, a to aj v prípade, ak neboli splatné. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/24/2010, konštatoval, že aj daňová pohľadávka sa považuje za pohľadávku, ak nebola priznaná daňovým subjektom alebo bola vyrubená správcom dane. Žalobca preto z uvedených dôvodov v žalobe navrhuje súdu zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj Daňového úradu Košice a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca uviedol aj v odvolaní, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 06.11.2015 k protokolu z daňovej kontroly 21005643/2015 zo dňa 16.10.2015 poukázal na nezákonnosť postupu správcu dane pri výkone daňovej kontroly, ale správca dane na jeho vyjadrenie nereagoval. Správca dane až na základe žiadosti daňového subjektu zo dňa 14.01.2016 informoval daňový subjekt, že po vykonaní doplnenia dokazovania vo vyrubovacom konaní oznámi termín prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly. Zdôraznil, že správca dane svedka G. E. správca dane vypočul dňa 12.02.2016 a od tohto dátumu až do dňa 11.08.2016 (pol roka) správca dane nevykonával žiadnu činnosť, t. j. vo vyrubovacom konaní nevykonával žiadne dokazovanie ani miestne zisťovanie. Ďalej poukazuje na upovedomenie o vypočutí svedka č. 103707078/2016, podľa ktorého mala byť svedkyňa T. T. vypočutá dňa 07.09.2016, ale ústne pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 09.12.2016. Namieta, že do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100529369/2017 zo dňa 27.03.2017, na ktorom mali byť prerokované jeho pripomienky k protokolu z daňovej kontroly, uviedol, že sa vyjadrí do 15 dní, pretože si potreboval porovnať svoje námietky k protokolu so stanoviskom správcu dane v predmetnej zápisnici, ale správca dane na uplynutie tejto lehoty nepočkal a pred jej uplynutím vydal dňa 10.04.2017 odvolaním napadnuté rozhodnutie. Žalobca poukazoval na trvanie vyrubovacieho konania od 20.10.2015 do 10.04.2017, t. j. takmer 18 mesiacov, čím podľa názoru daňového subjektu došlo k porušeniu ústavného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré je vyjadrené v § 65 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je povinný rozhodnúť najneskoršie v lehote 60 dní od začatia konania, a ak tak nie je schopný učiniť, je povinný požiadať druhostupňový orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie. Namietal, že v tomto prípade nielenže správca dane nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, ale ani nepožiadal nadriadený orgán o jej predĺženie. Odvolávajúci sa daňový subjekt poukazuje na článok 59 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Ak teda daň nie je vyrubená na základe zákona (správca dane pri jej vyrubení nekoná v súlade so zákonom), takéto konanie správcu dane nemôže mať za následok zákonné rozhodnutie o vyrubení dane či určení jej rozdielu. Žalobca zdôrazňuje, že v súvislosti s problematikou lehôt na vydanie rozhodnutia poukazuje na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa zbytočných prieťahov v konaní (nálezy sp. zn. I. ÚS 47/96, II. ÚS 62/99 a II. ÚS 14/01). Zároveň dáva do pozornosti názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp. zn. M-Sž doV 1/00, z ktorého vyplýva, že výnos daní ako príjmov štátneho rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva a povinnosťou právnych orgánov je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy. Preto konanie daňového orgánu, ktoré nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, nemôže viesť k vydaniu zákonného rozhodnutia. Žalobca zdôrazňuje, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje garanciu právnej istoty daňových subjektov, t. j. všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné orgány budú konať a rozhodovať podľa právnych predpisov, budú ich správne vykladať a aplikovať. Ďalej namietal, že vo vyjadrení k protokolu uviedol námietky, ku ktorým správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100529369/2017 zo dňa 27.03.2017 nezaujal žiadne stanovisko (poukázanie daňového subjektu na porušenie § 47 písm. h) Daňového poriadku, poukázanie na porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku). Podľa názoru žalobcu táto zápisnica o ústnom pojednávaní nespĺňa náležitosti podľa § 68 ods. 3 piata veta Daňového poriadku, podľa ktorého o priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane. V predmetnej zápisnici správca dane uviedol len to, čo už konštatoval v protokole z daňovej kontroly č. 21005643/2015 a len jednou jedinou vetou sa zmienil o vypočutí svedka T. T. bez vyhodnotenia jej svedeckej výpovede, svedecká výpoveď G. E. vo vyrubovacom konaní zostala bez vyhodnotenia. Trval na svojej námietke, ktorú uviedol vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, že svedeckú výpoveď vykonanú pred policajným orgánom a znalecký posudok nachádzajúci sa v policajnom vyšetrovacom spise nie je možné považovať za zákonne nadobudnutý dôkaz, pretože v danom prípade došlo zo strany správcu dane k upretiu práva daňového subjektu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a to práva v priebehu daňovej kontroly klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Odvolávajúci sa daňový subjekt zdôrazňuje, že argumentovať svedeckou výpoveďou alebo znaleckým posudkom v protokole z daňovej kontroly, ktorý je podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku výsledkom daňovej kontroly, potom pri obstaraní tohto dôkazu musia byť rešpektované zákonné práva kontrolovaného daňového subjektu uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, ale v tomto konkrétnom prípade to tak nebolo. Podľa názoru daňového subjektu preto nemožno považovať daňovú kontrolu za vykonanú zákonným spôsobom, a ani protokol nemožno považovať za zákonne získaný dôkaz. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 08.04.2017 podal námietku zaujatosti zamestnancov správcu dane, pričom zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 60 ods. 5 Daňového poriadku zamestnanec orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Napriek tomu uvedené pracovníčky správcu dane nepočkali na rozhodnutie najbližšieho nadriadeného vedúceho zamestnanca v zmysle § 60 ods. 6 Daňového poriadku, ale dňa 10.04.2017 vydali odvolaním napadnuté rozhodnutie. Daňový subjekt zastáva názor, že takýto postup správcu dane nemožno považovať za zákonný, lebo vyhotovenie rozhodnutia nie je možné považovať za nevyhnutný úkon. V tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane podpisovala riaditeľka odboru kontroly a analýz, nie vedúci oddelenia daňovej kontroly alebo pracovníci poverení na ich zastupovanie. Daňový subjekt poukazuje na skutočnosť, že o námietke zaujatosti rozhodovala riaditeľka odboru kontroly a analýz, ktorá nie je najbližšie nadriadeným vedúcim zamestnancov správcu dane. Namietal postup správcu dane pri úkone nazretia do spisu vykonaný dňa 29.05.2017 a uvádza, že zistil, že v spise sa nenachádzajú písomnosti Finančného riaditeľstva SR doručené správcovi dane dňa 07.10.2015 (ev. č. 1520039/2015) a dňa 12.10.2015 (ev. č. 1538639/2015) a znalecké posudky č. 1/2015 a č. 5/2015, ktorými správca dane argumentuje a považuje ich za dôkaz v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca tvrdí, že na jeho otázku, že kde sú tieto písomnosti, mu správca dane odpovedal, že ide o internú komunikáciu medzi správcom dane a nadriadeným orgánom, a že do tejto komunikácie daňový subjekt nemá právo nazerať. Požiadal preto správcu dane, aby z nazretia do spisu vyhotovil nie úradný záznam podľa § 23 ods. 1 Daňového poriadku, ale zápisnicu o ústnom pojednávaní podľa § 19 Daňového poriadku, do ktorej chcel uviesť, že mu správca dane zabránil do vyššie citovaných písomností nazrieť. Správca dane následne predložil žalobcovi predmetné písomnosti k nahliadnutiu. Daňový subjekt namieta, že správanie správcu dane bolo účelové, pretože z odpovedí zahraničných daňových orgánov vyplýva, že všetci zahraniční dodávatelia potvrdili dodanie tovaru dodávateľom presne v takom množstve, v akom odvolávajúci sa tento tovar od svojich tuzemských dodávateľov nakúpil. Ďalej žalobca namietal, že správca dane sa vôbec nevyjadril k rozsudku Súdneho dvora vo veci C-227/14 PPUH Stehcemp. Zdôraznil, že podľa tohto rozsudku správca dane môže neuznať nárok na odpočítanie dane, ale výlučne za splnenia podstatnej podmienky, ktorou je zistenie objektívnych skutočností, t. j. nestačia len pochybnosti, domnienky správcu dane. Poukazuje na bod 45 citovaného rozsudku, v ktorom Súdny dvor zdôraznil, že „otázka, či dodávateľ tovaru sporného vo veci samej zaplatil DPH splatnú vo vzťahu k týmto plneniam predaja do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo zdaniteľnej osoby odpočítať DPH zaplatenú na vstupe (pozri v tomto zmysle rozsudky Optigen a i., C- 354/03, C-355/03 a C-484/03, EU:C:2006:16, bod 54, ako aj Véleclair, C-414/10, EU:C:2012:183, bod 25).“ Podľa názoru žalobcu to znamená, že vo všetkých prípadoch, v ktorých správca dane v protokole z daňovej kontroly uviedol, že dodávatelia daňového subjektu, alebo dodávatelia jeho dodávateľov, nepredložili daňové priznania a nezaplatili splatnú daň z faktúr, ktoré vystavili, tak táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na daňovým subjektom nárokované odpočítanie dane z týchto faktúr. V tejto súvislosti poukazuje na stanovisko Súdneho dvora uvedené v bode 50 citovaného rozsudku, že je úlohou daňového orgánu, ktorý konštatoval podvod alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, aby vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby od adresáta faktúry vyžadoval overovania, ktoré mu neprináležia, preukázal, že tento adresát vedel alebo mal vedieť, že plnenie uvádzané ako základ vzniku práva na odpočet bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu (pozri v tomto zmysle rozsudky Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, bod 45, a LVK-56, C-643/11, EU:C:2013:55, bod 64). Daňový subjekt zdôrazňuje, že správca dane nemôže chcieť od daňového subjektu, aby mu predložil ešte nejaké ďalšie dôkazy, že tovar od ním deklarovaných dodávateľov skutočne nakúpil. Žalobca tvrdil, že vo všetkých, v protokole správcom dane spochybnených obchodných prípadoch, splnil všetky náležitosti, ktoré od neho príslušné právne predpisy vyžadujú. Poukazuje pritom na bod 52 citovaného rozsudku, podľa ktorého pokiaľ má takáto zdaniteľná osoba indície smerujúce k podozreniu o existencii nezrovnalostí alebo podvodu, možno jej síce uložiť povinnosť informovať sa o subjekte, u ktorého plánuje kúpiť tovar alebo služby, aby sa ubezpečila o jeho spoľahlivosti, daňový orgán však vo všeobecnosti nemôže od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovať, aby jednak preverila, že vystaviteľ faktúry vzťahujúcej sa na tovar a služby, na základe ktorých sa požaduje výkon tohto práva, disponuje predmetným tovarom, je schopný ho dodať a splnil si povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa tým ubezpečila, že na strane subjektov na vstupe nie sú nezrovnalosti alebo podvod, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala príslušnými dokumentmi (rozsudky Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, body 60 a 61; Stroy trans, C-642/11, EU:C:2013:54, bod 49, ako aj uznesenie Jagiello, C-33/13, EU:C:2014:184, body 38 a 39). Opakovane prehlásil, že nikto zo spoločnosti VENAS, a.s., ani splnomocnení zástupcovia a poverení pracovníci alebo osoby zúčastnené na obchodných prípadoch, pri ktorých správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane, nevedel, nemohol vedieť a ani nemal žiadne indície o tom, že by sa daňový subjekt zúčastnil na podvodnom konaní inej osoby (dodávateľov, dodávateľov dodávateľov, odberateľov) a už vôbec nie, že spoločnosť VENAS, a.s. takýto podvod iniciovala alebo organizovala. V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 3Sžf 1/2011, týkajúci sa dôkazného bremena a nároku na odpočítanie dane vo vzťahu k vedomosti o zaťažení obchodných transakcií daňovým podvodom a rozsudok sp. zn. 6Sžf/81/2013, podľa ktorého daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za evidenciu dodávateľov, okrem prípadov, keď mal vedieť, že ide o podvodné konanie). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie vzhľadom na neodstrániteľné vady konania v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku zastaviť.
40. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.3.2018 k správnej žalobe uviedol, že: „preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí, dôkladne sa zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní. Žalovaný nezistil v lehotách, v ktorých správca dane konal, rozpor s právnymi predpismi. Správca dane rozhodnutie vydal v zákonnej lehote, a to v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice. Daňový subjekt do poslednej zápisnice spísanej vo vyrubovacom konaní uviedol, že sa vyjadrí do 15 dní, čo bola rovnaká lehota, v akej musel podľa zákona správca dane vydať rozhodnutie, ale nenamietal, že by sa správca dane k jeho pripomienkam nevyjadril a zápisnicu riadne podpísal. K svedeckým výpovediam, znaleckým posudkom a informáciám zo spisov policajných orgánov žalovaný uviedol, že ide o listinné dôkazy, preto použitím týchto dôkazov nemohlo dôjsť k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Žalovaný v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol aj svoje stanovisko k rozhodnutiu správcu dane o námietke zaujatosti, ktorú podal žalobca, pričom konštatoval. že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalovaný sa vyjadril tiež k námietke žalobcu týkajúcej sa jeho nahliadnutia do spisu a dospel k záveru, že práva žalobcu v tejto veci neboli porušené. Žalovaný k námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú dôkazného bremena, uvádza, že deklarovanie uskutočnenia obchodov predložením formálnych dokladov nemôže byť samo o sebe podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale musí byť preukázané, že k uskutočneniu obchodov podľa predložených faktúr reálne došlo tak, ako je to uvedené na predložených dokladoch, t. j. rozhodujúci je stav faktický a nie stav formálne vykázaný. Správca dane preto preveroval skutočnosti uvedené na predložených faktúrach, a to aj v spolupráci so zahraničným správcom dane, pričom z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé zistenia, na základe ktorých oprávnene dospel k záveru, že uskutočnenie obchodov tak, ako to bolo deklarované predloženými formálnymi dokladmi, nebolo bez pochybností preukázané. K poukázaniu žalobcu na judikatúru Európskeho súdneho dvora aj Najvyššieho súdu SR v súvislosti s prípadmi, keď sa daňové subjekty bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného reťazca, žalovaný uvádza, že deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou G. E. (predseda predstavenstva spoločnosti VENAS, a.s.), ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí a dohodoval podmienky uskutočnenia obchodu, alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený. Zo zistených skutočností vyplýva, že predseda predstavenstva spoločnosti VENAS, a.s. vedel, resp. vedieť mohol o charaktere sporných transakcií a celkovej ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a ich reálnosti medzi zúčastnenými, personálne prepojenými spoločnosťami. Správca dane pre účely zneužitia práva z hľadiska odpočítania dane nebol povinný preukazovať úmysel platiteľa dane ako je to pri daňových trestných činoch. Žalovaný zdôrazňuje, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Námietky žalobcu týkajúce sa prihlásenia pohľadávky správcu dane do reštrukturalizácie, sú nad rámec námietok uvedených v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, nie sú predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný konal v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že predmetom sporu žalobcu a žalovaného je rozhodnutie žalovaného, ktoré potvrdzuje rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty, t. j. či daňová povinnosť a jej výška bola určená správcom dane v súlade so zákonom. Prihlásenie, resp. neprihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania nemá na predmet sporu (správnosť určenia daňovej povinnosti) žiadny vplyv. K tejto námietke žalovaný zároveň uvádza, že reštrukturalizácia dlžníka VENAS, a.s. začala dňa 10.09.2016 a ukončená bola dňa 13.07.2017. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 10.04.2017, právoplatným sa stalo dňa 07.09.2017. Pohľadávka správcu dane vyplývajúca z predmetného rozhodnutia vznikla až po dni začatia reštrukturalizačného konania. Podľa zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov predmetom reštrukturalizácie sú pohľadávky, ktoré vznikli do dňa začatia reštrukturalizačného konania. K argumentácii žalovaného, že správcovi dane po vydaní protokolu z daňovej kontroly boli známe všetky údaje, ktoré sú povinnými náležitosťami prihlášky do reštrukturalizácie a podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/24/2010 za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane, žalovaný uvádza, že uvedené konštatovanie Najvyššieho súdu SR vychádzalo z ustanovenia § 95 (Prihlasovanie daňových pohľadávok) zákona č. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov daní, ale predmetná daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v zmysle zákona č. 563/2009 správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Daňový poriadok). Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/52/2010, v ktorom je uvedené: „vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných ustanovení, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie...“ V tomto prípade sa daňová pohľadávka nielenže stala splatnou až po povolení reštrukturalizácie, ale stala sa splatnou až po ukončení reštrukturalizácie (rozhodnutie správcu dane nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2017, reštrukturalizačné konanie bolo ukončené dňa 13.07.2017) a zároveň samotná pohľadávka vznikla až po povolení reštrukturalizácie (reštrukturalizácia začala dňa 10.09.2016 a rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 10.04.2017). Žalovaný námietku žalobcu o prihlásení pohľadávky do reštrukturalizačného konania považuje za neopodstatnenú. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú opodstatnené. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu.“ Žalovaný vo vyjadrení k nariadeniu pojednávania uviedol, že: „Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuviedol, že žiada o nariadenie pojednávania, žalovaný súhlasí, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.“ Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
41. Žalovaný nezistil v lehotách, v ktorých správca dane konal, rozpor s právnymi predpismi, správca dane rozhodnutie vydal v zákonnej lehote, a to v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice. Žalobca do poslednej zápisnice spísanej vo vyrubovacom konaní uviedol, že sa vyjadrí do 15 dní, čo bola rovnaká lehota, v akej musel podľa zákona správca dane vydať rozhodnutie, ale nenamietal, že by sa správca dane k jeho pripomienkam nevyjadril a zápisnicu riadne podpísal. K svedeckým výpovediam, znaleckým posudkom a informáciám zo spisov policajných orgánov žalovaný uviedol, že ide o listinné dôkazy, preto použitím týchto dôkazov nemohlo dôjsť k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Žalovaný v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol aj svoje stanovisko k rozhodnutiu správcu dane o námietke zaujatosti, ktorú podal žalobca, pričom konštatoval. že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalovaný sa vyjadril tiež k námietke žalobcu týkajúcej sa jeho nahliadnutia do spisu a dospel k záveru, že práva žalobcu v tejto veci neboli porušené. Žalovaný k námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú dôkazného bremena, uvádza, že deklarovanie uskutočnenia obchodov predložením formálnych dokladov nemôže byť samo o sebe podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale musí byť preukázané, že k uskutočneniu obchodov podľa predložených faktúr reálne došlo tak, ako je to uvedené na predložených dokladoch, t. j. rozhodujúci je stav faktický a nie stav formálne vykázaný. Správca dane preto preveroval skutočnosti uvedené na predložených faktúrach, a to aj v spolupráci so zahraničným správcom dane, pričom z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé zistenia, na základe ktorých oprávnene dospel k záveru, že uskutočnenie obchodov tak, ako to bolo deklarované predloženými formálnymi dokladmi, nebolo bez pochybností preukázané. K poukázaniu žalobcu na judikatúru Európskeho súdneho dvora aj Najvyššieho súdu SR v súvislosti s prípadmi, keď sa daňové subjekty bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného reťazca, žalovaný uvádza, že deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou G. E. (predseda predstavenstva spoločnosti VENAS, a.s.), ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí a dohodoval podmienky uskutočnenia obchodu, alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený. Zo zistených skutočností vyplýva, že predseda predstavenstva spoločnosti VENAS, a.s. vedel, resp. vedieť mohol o charaktere sporných transakcií a celkovej ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a ich reálnosti medzi zúčastnenými, personálne prepojenými spoločnosťami. Správca dane pre účely zneužitia práva z hľadiska odpočítania dane nebol povinný preukazovať úmysel platiteľa dane ako je to pri daňových trestných činoch. Žalovaný zdôrazňuje, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Námietky žalobcu týkajúce sa prihlásenia pohľadávky správcu dane do reštrukturalizácie, sú nad rámec námietok uvedených v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, nie sú predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný konal v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že predmetom sporu žalobcu a žalovaného je rozhodnutie žalovaného, ktoré potvrdzuje rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty, t. j. či daňová povinnosť a jej výška bola určená správcom dane v súlade so zákonom. Prihlásenie, resp. neprihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania nemá na predmet sporu (správnosť určenia daňovej povinnosti) žiadny vplyv. K tejto námietke žalovaný zároveň uvádza, že reštrukturalizácia dlžníka VENAS, a.s. začala dňa 10.09.2016 a ukončená bola dňa 13.07.2017. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 10.04.2017, právoplatným sa stalo dňa 07.09.2017. Pohľadávka správcu dane vyplývajúca z predmetného rozhodnutia vznikla až po dni začatia reštrukturalizačného konania.
42. Podľa zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov predmetom reštrukturalizácie sú pohľadávky, ktoré vznikli do dňa začatia reštrukturalizačného konania. K argumentácii, že správcovi dane po vydaní protokolu z daňovej kontroly boli známe všetky údaje, ktoré sú povinnými náležitosťami prihlášky do reštrukturalizácie a podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/24/2010 za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane, žalovaný uviedol, že uvedené konštatovanie Najvyššieho súdu SR vychádzalo z ustanovenia § 95 (Prihlasovanie daňových pohľadávok) zákona č. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov daní, ale predmetná daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v zmysle zákona č. 563/2009 správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Daňový poriadok). Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/52/2010, v ktorom je uvedené: „vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných ustanovení, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie...“ V tomto prípade sa daňová pohľadávka nielenže stala splatnou až po povolení reštrukturalizácie, ale stala sa splatnou až po ukončení reštrukturalizácie (rozhodnutie správcu dane nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2017, reštrukturalizačné konanie bolo ukončené dňa 13.07.2017) a zároveň samotná pohľadávka vznikla až po povolení reštrukturalizácie (reštrukturalizácia začala dňa 10.09.2016 a rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 10.04.2017). Žalovaný námietku žalobcu o prihlásení pohľadávky do reštrukturalizačného konania považoval za neopodstatnenú. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú opodstatnené. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu.“ Žalovaný vo vyjadrení k nariadeniu pojednávania uviedol, že: „Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuviedol, že žiada o nariadenie pojednávania, žalovaný súhlasí, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.“ Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
43. Žalobca sa v replike k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
44. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov, za dodržania postupu podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a § 107 ods. 2 SSP, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 SSP zamietol.
Podľa ust. § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
Podľa ust. § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
Podľa ust. § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa ust. § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa ust. § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, v zmysle ktorého ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).
Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Daňová kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.
Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa § 51 ods. písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“.
Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Podľa § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že a/protihodnota zaplnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka, b/ uskutočnil zdaniteľný obchod s platiteľom počas obdobia, v ktorom bol tento platiteľ zverejnený v zozname podľa odseku 15./ v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu/.
Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Daňová kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, v zmysle ktorého ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku). Správca dane daňové konanie podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, písm. a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, písm. b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane musí, resp. môže rovnako ako daňové konanie prerušiť aj daňovú kontrolu a to vzhľadom na ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Právna úprava prerušenia daňového konania v Daňovom poriadku stanovuje správcovi dane v ustanovení § 61 ods. 1 písm. a) povinnosť prerušiť daňové konanie, resp. daňovú kontrolu a v ustanovení § 61 ods. 1 písm. b) možnosť prerušiť daňové konanie, resp. daňovú kontrolu. V prípade, ak správca dane potrebuje získať informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI") nemusí teda automaticky prerušovať daňovú kontrolu, resp. daňové konanie. Je na úvahe správcu dane, či ihneď po zaslaní žiadosti o MVI preruší daňovú kontrolu, resp. daňové konanie, alebo až s určitým časovým odstupom. Daňový poriadok nestanovuje, že správca dane je povinný prerušiť daňové konanie, ak požiada o MVI a rovnako nestanovuje ani lehotu, v ktorej musí prerušiť daňové konanie, resp. daňovú kontrolu.
45. Správny súd vychádza zo záverov napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý konštatoval, že správca dane vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov“). Na základe výsledkov kontroly správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 427 899,90 eur. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktorý na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru, že preverované dodanie tovaru ako je konštatované v rozhodnutiach správnych orgánov nebolo reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach, uvedených v bode 1 tohto rozsudku, žalobca nepreukázal, že tovar reálne nadobudol od deklarovaných dodávateľov. Správca dane preto skonštatoval, že obchodná činnosť, ktorú daňový subjekt prezentoval predloženými došlými a odoslanými faktúrami, nebola reálnou ekonomickou činnosťou. Zistený skutkový stav je uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 1 tohto rozsudku) a súd preto z neho ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného vychádzal (§ 135 ods. 1 SSP).
46. Uviedol, že z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovary a služby, ktoré sú na faktúre deklarované, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
47. Z ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva základná podmienka, za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty, a to, aby išlo o tovar alebo službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétny platiteľ dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt, teda v danom prípade žalobca, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.
48. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že
a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka,
b) uskutočnil zdaniteľný obchod s platiteľom počas obdobia, v ktorom bol tento platiteľ zverejnený v zozname podľa odseku 15,
c) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.
49. V zmysle vyššie uvedeného ust. § 24 ods. 3 Daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti a podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správcovi dane ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku umožňuje použiť aj zápisnice z iných konaní, a to nielen z daňových konaní, ale aj z trestných konaní, napr. z vyšetrovacích spisov, v takomto prípade ide o listinné dôkazy a nie o svedecké výpovede a tieto boli získané zákonným spôsobom, preto nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Vzhľadom na to súd námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.
50. K žalobným námietkam žalobcu týkajúcich sa prerušenia daňovej kontroly a lehôt konania správcu dane vo vyrubovacom konaní, v ktorých žalobca namietal, že k vyjadreniu k protokolu zo dňa 06.11.2015 sa správca dane nevyjadroval, preto mu žalobca zaslal žiadosť o prerokovanie, na ktorú správca dane odpovedal, že vykonáva doplnenie dokazovania, správca dane od vypočutia G. E. dňa 12.02.2016 až do 11.08.2016, keď vypočul T. T., nevykonával žiadne dokazovanie, vyrubovacie konanie trvalo takmer 18 mesiacov, súd uvádza, že správca dane musí alebo môže daňové konanie prerušiť a rovnako aj daňovú kontrolu, a to vzhľadom na ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ust. § 61 Daňového poriadku a že podľa ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa ust. § 46 ods. 8 a ust. § 49 ods. 1 Daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní nielen dopĺňal dokazovanie, ale aj analyzoval zistenia z daňovej kontroly vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k protokolu, k čomu mal žalobca dostatočný časový priestor. Preto námietky žalobcu týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly a lehôt konania správcu dane vo vyrubovacom konaní boli súdom vyhodnotené ako nedôvodné.
51. K tvrdeniu žalobcu uvedeného v jeho žalobe, že dňa 11.08.2016 vyhotovil správca dane upovedomenie o vypočutí svedka, podľa ktorého mal byť svedok - T. T. vypočutá dňa 07.09.2016, ale k vypočutiu svedka došlo až dňa 09.12.2016, súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že svedok T. T. svoju neúčasť na pojednávaní dňa 07.09.2016, reagujúc na predvolanie č. 103707078/2016 zo dňa 11.08.2016, ospravedlnila z dôvodu pracovnej neschopnosti, pričom toto podanie bolo doručené správcovi dane dňa 31.08.2017 ev.č. 250163404/2016 a o tejto skutočnosti bol žalobca oboznámený v zmysle úradného záznamu č. 103830367/2016 zo dňa 05.09.2016. Rovnako bol žalobca upovedomený aj o vypočutí svedka - T. T. dňa 09.12.2016 v zmysle upovedomenia o vypočutí svedka č. 104224055/2016 zo dňa 03.11.2016. Na ústnom pojednávaní sa zúčastnil splnomocnený zástupca daňového subjektu I.. I. E. a tlmočník W.. S. C., ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 104438299/2016 zo dňa 09.12.2016. Splnomocnenému zástupcovi bol na ústnom pojednávaní poskytnutý priestor, aby svedkovi položil otázky, čo ale splnomocnený zástupca nevyužil. Uvedeným zistením súdu je tvrdenie žalobcu o nesprávnom postupe správcu dane vyvrátené.
52. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa dĺžky konania a porušenia ust. § 65 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je povinný rozhodnúť najneskoršie v lehote 60 dní od začatia konania, a ak tak nie je schopný učiniť, je povinný požiadať druhostupňový orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie, čo správca dane nevykonal, súd uvádza, že podľa ust. § 65 ods. 4 Daňového poriadku sa ustanovenia odsekov 1 až 3 použijú, ak tento zákon neustanovuje inak, t.j. len v prípadoch, ak na úkon nie je určená lehota. V tomto prípade lehota na vydanie rozhodnutia určená je, a to v súlade s ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, a to do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice. Posledná zápisnica bola spísaná dňa 27.03.2017 a rozhodnutie bolo vydané dňa 10.04.2017, t.j. lehota podľa vyššie citovaného ustanovenia Daňového poriadku bola dodržaná. Preto námietka žalobcu, v ktorej poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR vo veci dodržania zákonom stanovených lehôt v konaní štátnych orgánov a judikatúru Najvyššieho súdu SR, nie je dôvodná.
53. K žalobným námietkam žalobcu týkajúcich sa porušenia ust. § 47 písm. h) a ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, že svedecká výpoveď G. E. vo vyrubovacom konaní zostala bez vyhodnotenia, že správca dane nezaujal v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100529369/2017 stanovisko k námietkam, ktoré uviedol v protokole z daňovej kontroly, súd uvádza, že podľa ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak žalobca predloží správcovi dane pripomienky a dôkazy k protokolu z daňovej kontroly v stanovenej lehote, správca dane o priebehu a výsledkoch dokazovania spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa ust. § 19 Daňového poriadku, a to aj opakovane, v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Správca dane spísal so splnomocneným zástupcom daňového subjektu zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100529369/2017 zo dňa 27.03.2017, v ktorej uviedol, že touto zápisnicou ukončuje dokazovanie vo veci vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február až november 2012 a do 15 dní od jej spísania vydá rozhodnutie. Splnomocnený zástupca daňového subjektu mal možnosť do zápisnice uviesť prípadné výhrady týkajúce sa stanoviska správcu dane k pripomienkam a námietkam žalobcu k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca v zápisnici uviedol, že sa vyjadrí do 15 dní, ktorá lehota bola rovnaká, v akej mal správca dane vydať v danej veci rozhodnutie, ale neuviedol ani nenamietal, že by sa správca dane nevyjadril k jeho pripomienkam a zápisnicu riadne podpísal. Zápisnica č. 100529369/2017 zo dňa 27.03.2017 bola preto spísaná v súlade s ust. § 19 Daňového poriadku a súčasne to bola posledná zápisnica vo vyrubovacom konaní, a preto súd ani túto námietku žalobcu nepovažuje za dôvodnú.
54. K žalobnej námietke žalobcu, že svedecké výpovede, znalecké posudky a informácie z vyšetrovacích spisov z trestných konaní nemožno použiť ako dôkaz, súd uvádza, že správca dane použil tieto dôkazy v súlade s Daňovým poriadkom. Podľa vyššie citovaného ust. § 24 ods. 3 Daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti a podľa ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správcovi dane ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku umožňuje použiť aj zápisnice z iných konaní, a to nielen z daňových konaní, ale aj z trestných konaní, napr. z vyšetrovacích spisov, v takomto prípade ide o listinné dôkazy a nie o svedecké výpovede a tieto boli získané zákonným spôsobom, preto nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Preto súd námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
55. K žalobnej námietke žalobcu, ktorá sa týka jeho podania námietky zaujatosti zamestnancov správcu dane, súd uvádza, že podľa ust. § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. V čase neprítomnosti najbližšieho nadriadeného pracovníka, v tomto prípade vedúceho oddelenia daňovej kontroly, bol oprávnený podpisovať rozhodnutie ďalší najbližší nadriadený pracovník. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že posledná zápisnica vo vyrubovacom konaní č. 100529369/2017 bola spísaná dňa 27.03.2017 a bolo v nej uvedené, že správca dane do 15 dní od spísania tejto zápisnice vydá rozhodnutie, teda do dňa 11.04.2017. Žalobca mal o tejto lehote na vydanie rozhodnutia vedomosť. Preto ak žalobca podal námietku zaujatosti, ktorá svojím obsahom nezodpovedala požiadavkám Daňového poriadku, dňa 08.04.2017 o 18:24 hod., v deň pracovného voľna (sobota), potom aj súd považoval konanie žalobcu za účelové s cieľom znemožniť vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní v zákonnej lehote. Podľa ust. § 60 ods. 5 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Vydanie rozhodnutia v zákonnej lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice je nevyhnutným úkonom, preto postup správcu dane nemohol byť v rozpore s Daňovým poriadkom. Súd preto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.
56. Žalobná námietka žalobcu, ktorá sa týka postupu správcu dane pri úkone nazretia splnomocneného zástupcu žalobcu do spisu, súd uvádza, že podľa ust. § 23 Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa ust. § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Z obsahu spisovej dokumentácie vyplýva, že žalobcovi bolo na základe jeho požiadavky umožnené dňa 29.05.2017 nazrieť do spisu, preto jeho práva v predmetnej veci nemohli byť porušené.
57. K žalobným námietkam žalobcu, v ktorých tvrdí, že mu nie je známe, na základe akých kritérií dospel správca dane k záveru, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na podvodnom konaní, keď pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-227/14 PPUH Stehcemp, rozsudky Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, EU:C:2006:16, bod 54, ako aj Véleclair, C-414/10, EU:C:2012:183, bod 25, Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, bod 45, a LVK-56, C-643/11, EU:C:2013:55, bod 64, súd uvádza, že v zmysle judikatúry C-78/12 (Evita-K, Kittel, Mahagében, Bonik) právo na odpočítanie dane sa zamietne, ak sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to aj v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba alebo ak táto osoba vedela, alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z predloženého spisového materiálu a odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia (bod 1 tohto rozsudku) je zrejmé, že v procese daňovej kontroly bolo viacerými priamymi aj nepriamymi dôkazmi preukázané, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastnil podvodného konania. Aj podľa znaleckého posudku č. 5/2015 v roku 2012 pri dodávkach repky, jačmeňa, repkového oleja, sójového oleja a pod. od poľských a maďarských dodávateľov pre odberateľa LECRAST, s.r.o. boli účelovo vytvorené obchodné reťazce, pričom už pri faktúrach vystavených dodávateľmi poľských a maďarských spoločností, bolo zrejmé, že tovar je určený do Stredy nad Bodrogom, kde bol aj priamo dopravený. Platby za tovar dodaný poľskými a maďarskými dodávateľmi boli realizované z bankových účtov spoločností SECRET GROUP, s.r.o., VENAS, a.s., MVR s.r.o. a VENERG, s.r.o. Deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou G. E., ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí a dohodoval podmienky uskutočnenia obchodu, alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený, keďže spoločnosť VENERG, s.r.o. mala do 26.04.2012 jediného spoločníka, a to spoločnosť VENAS, a.s., a do 05.04.2012 bol konateľom tejto spoločnosti G. E. a konateľkou spoločnosti MVR s.r.o. bola W.. X. E.. Zo spisového materiálu spoločnosti VENERG, s.r.o. v zmysle úradného záznamu č. 20955103/2015 zo dňa 08.10.2015 vyplýva, že správca dane zistil, že predaj tovaru repky olejnej v reťazci VENAS, a.s. - BIO-plus, s.r.o. - VENERG, s.r.o. - VENAS, a.s. prebiehal len v sklade v Strede nad Bodrogom bez prepravy. Spoločnosť VENAS, a.s. mala predať repku olejnú spoločnosti BIO-plus, s.r.o. za cenu 500,- eur za 1 tonu bez DPH, tá následne spoločnosti VENERG, s.r.o. za cenu 516,- eur za tonu a VENERG, s.r.o. spoločnosti VENAS, a.s. za cenu 463,- eur za tonu, z predložených účtovných dokladov bolo zistené, že spoločnosť VENERG, s.r.o. nakupovala tovar od slovenských dodávateľov LECRAST, spol. s r. o., QANT, spol. s r. o., SECRET GROUP, s.r.o., BIO-plus, s.r.o., ktorí boli zároveň dodávateľmi spoločnosti VENAS, a.s. Z uvedeného vyplýva, že kompetentná osoba, ktorou bol G. E., vedel, resp. mohol vedieť o charaktere sporných transakcií a celkovej ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a ich reálnosti medzi uvedenými personálne prepojenými spoločnosťami. V štruktúre zapojené spoločnosti sa síce vyhotovovali faktúry, ale žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar prispel k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov. Takýto obchod bez hospodárskeho cieľa sám od seba nepredstavuje ekonomickú činnosť. Z uvedených dôvodov nemožno považovať žalobnú námietku žalobcu za dôvodnú.
58. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa otázky rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení Daňového poriadku, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva a tiež vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, pretože daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp.zn. 4Sž/136/1999), vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Na základe uvedeného ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky súd vyhodnotil túto podstatnú žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú. Ak žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky „sp.zn. ÚS 314/2015“, podľa ktorého je úlohou právneho štátu pripraviť legitímne podmienky, ktoré by boli zárukou spravodlivého prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci, tak ak žalobca neuviedol úplné číslo rozhodnutia, najmä či má na mysli číslo sp.zn. I., II., III., IV. ÚS 314/2015, tak súd uvádza, že nie je povinný vyhľadávať nepresné, neidentifikovateľné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky.
59. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa prihlásenia pohľadávky správcu dane do reštrukturalizácie, aj keď táto námietka presahuje rámec námietok uvedených v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, a preto sa žalovaný s touto námietkou objektívne nemohol zaoberať, súd pre úplnosť uvádza, že z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že reštrukturalizácia žalobcu ako dlžníka sa začala dňa 03.02.2016 a ukončená bola dňa 28.09.2016 (vyplývajúce z aktuálneho výpisu Obchodného registra). Rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 10.04.2017 a stalo sa právoplatným dňa 07.09.2017. Pohľadávka správcu dane vyplývajúca z predmetného rozhodnutia vznikla až po dni začatia reštrukturalizačného konania. Podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii predmetom reštrukturalizácie sú pohľadávky, ktoré vznikli do dňa začatia reštrukturalizačného konania. K názoru žalobcu, že správcovi dane po vydaní protokolu z daňovej kontroly boli známe všetky údaje, ktoré sú povinnými náležitosťami prihlášky do reštrukturalizácie a podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/24/2010 za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane, súd uvádza, že uvedené konštatovanie Najvyššieho súdu SR vychádzalo z ust. § 95 (Prihlasovanie daňových pohľadávok), a teda z ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ale predmetná daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z., a teda podľa Daňového poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/52/2010, z ktorého vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie. V danom prípade sa daňová pohľadávka stala splatnou až po ukončení reštrukturalizácie, a keďže rozhodnutie správcu dane nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2017, reštrukturalizačné konanie bolo ukončené dňa 28.09.2016 a pohľadávka vznikla až po povolení reštrukturalizácie, tak preto z hore uvedených dôvodov súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa prihlásenia pohľadávky do reštrukturalizačného konania považuje za nedôvodnú.
60. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov má za to, že finančné správne orgány vykonaným dokazovaním dospeli k správnemu záveru, že žalobcom deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na preverovaných faktúrach. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že boli získané také relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery o zdaniteľných obchodoch žalobcu, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, najmä faktúr, vyjadrením svedkov, ktoré dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Na základe uvedených skutočností dospeli k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítane dane v zmysle vyššie citovaných ust. § 49 a ust. § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. sú správne, tak potom záver žalovaného bol taktiež správny a v súlade s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj Daňového poriadku. Preto na základe toho, že žalobné námietky žalobcu sú v prevažnej väčšine žalobných námietok zhodné s odvolacími námietkami žalobcu - okrem nových žalobných námietok - s ktorými sa žalovaný podľa názoru súdu dostatočne vysporiadal, a keďže žalobca nič podstatné relevantné pre rozhodnutie súdu v žalobe neuviedol, súd uzatvára, že žalovaný správne právne posúdil vec žalobcu, že zistenie skutkového stavu nie je v rozpore s obsahom spisov žalovaného, ale naopak, je s nimi v súlade, že žalovaný neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu, že v daňovom konaní sa správne orgány riadili zásadami Daňového poriadku uvedenými v ust. § 3 Daňového poriadku, a preto z uvedených dôvodov žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím a procesným postupom nemohol ukrátiť žalobcu na jeho subjektívnych právach, ako to žalobca tvrdil v žalobe.
61. Z dôvodov vyššie uvedených preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietol.
62. Súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, lebo v konaní ako úspešný nebol. (§ 167 ods. 1 SSP). Žalovanému, ktorý si právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania neuplatnil tieto trovy nepriznal. (§ 168 SSP).
63. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.