Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26CoP-49-2018.pdf
PDF · 99.45 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. Y., nar. X. R. XXXX, bytom u otca, zast. procesným opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matky: U. P., nar. XX. C. XXXX, bytom R., P. XXX/X a otca: E. Y., nar. XX. H. XXXX, bytom R., L. X. XXXX/XX, o návrhu otca na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica zo 7. júna 2018 č. k. 3P/26/2017-144, takto
rozhodol:
I/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II/ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I/ matke uložil povinnosť platiť na výživu maloletej F. zvýšené výživné zo sumy 75 eur na sumu 105 eur mesačne, ktoré uložil povinnosť matke platiť k rukám otca vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 1. júna 2017; II/ nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú F. za čas od 1. júna 2017 do 31. mája 2018 vo výške 410 eur uložil povinnosť matke splácať v 20 eurových mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok; III/ uvedeným rozsudkom súdu prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 6P/47/2014-33 zo dňa 3. marca 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/32/2015-49 zo dňa 10. júna 2015 v časti týkajúcej sa výšky výživného matky na maloletú F. a IV/ o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázaný tento skutkový stav: 3. Naposledy bolo výživné na maloletú F. určené rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 6P/47/2014-33 zo dňa 3. marca 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/32/2015-49 zo dňa 10. júna 2015, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie bola uložená povinnosť matke platiť na výživu maloletej 75 eur mesačne s účinnosťou od 1. januára 2015, kde ako uviedol súd prvej inštancie ku dňu vyhlásenia jeho rozsudku v predmetnej veci uplynula doba troch rokov, za ktorú sa podstatne zmenili pomery, jednak na strane dieťaťa, ako aj na strane rodičov. Na strane maloletej F. došlo k zmene pomerov najmä v tom, že táto navštevuje strednú školu, čím náklady na jej výživu preukázateľne vrástli, pričom súd prvej inštancie tu zohľadnil aj tú skutočnosť, že náklady vzrástli už pred nástupom na strednú školu, nakoľko v tom čase vznikali náklady na prípravu na štúdium na strednú školu a podotkol aj to, že tu treba brať do úvahy nezanedbateľný nárast životných nákladov, ku ktorým prichádza v priebehu každých dvoch rokov vzhľadom na rastúci vek dieťaťa. Maloletá F. nosí šošovky, okuliare, čo taktiež spôsobuje zvýšené náklady na jej výživu. Na strane rodičov prišlo k zmenám a to v tom, že ich príjem vzrástol, pričom počet vyživovacích povinností zostal rovnaký.
U matky sa pohyboval príjem do 350 eur mesačne v čase, keď bola zamestnaná, čo je nárast o 50 eur mesačne. V určitom časovom období (cca dva mesiace) bola matka nezamestnaná a cca 3 mesiace bola PN, ide však o menšie časové úseky, pre ktoré nie je dôvod meniť výšku výživného na mal. dieťa. Súd u matky vychádzal najmä zo súčasného príjmu, ktorý za posledný mesiac dosiahla vo výške 415,95 eur, ale najmä zohľadnil možnosť dosahovania príjmu, ktorý by matka mohla dosahovať na pozícii montážny pracovník u spoločnosti H. L. R., s.r.o. s predpokladaným netto zárobkom 421 eur mesačne netto. Súd pri určení výživného musí prihliadať aj na schopnosti a možnosti rodiča dosahovať určitý zárobok. Súd vychádzal z takto určeného príjmu, pričom za primeranú výšku výživného pre mal. dieťa považoval 25 % týmto spôsobom určeného príjmu matky. Súd prihliadal aj na odôvodnené potreby maloletej, ktorá navštevuje súkromnú školu, čo so sebou prináša vyššie náklady ako pri škole štátnej, pričom mal za to, že vzhľadom na zárobkové pomery otca je potrebné tieto vykompenzovať práve vyšším výživným aj zo strany otca, ktorý má taktiež vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, pričom jeho príjem vzhľadom k ním uvedenému príjmu vzrástol v podstatnej miere, skoro o tisíc eur (predtým zárobok 600,93 eur, výsluhový dôchodok skoro v rovnakom rozsahu). Z uvedeného je zrejmé, že majetkové pomery matky nie sú ako u otca, nič na tom nemení ani kúpa ojazdeného auta, iný hodnotnejší majetok u matky nebol preukázaný. Súd má za to, že po právnej stránke zvýšené výživné na sumu 105 eur mesačne je primerané nielen odôvodneným potrebám dieťaťa vzhľadom k veku, ale i zárobkovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. Súd určil účinnosť zvýšenia výživného podľa návrhu otca od 1.6.2017 už z vyššie uvedených dôvodov na strane mal. dieťaťa (príprava na strednú školu a vek). Vzhľadom k spätnej účinnosti zvýšenia výživného vznikol matke nedoplatok na výživnom tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku (na výživnom za dané obdobie matka mala dať 1.260 eur, dala 850 eur, nedoplatok je teda 410 eur). Uvedený nedoplatok povolil súd matke splácať v primeraných splátkach spolu s bežným výživným vzhľadom k jej príjmu. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej F. s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd zvýši vyživovaciu povinnosť matke na maloletú F. zo sumy 75 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 1. júna 2017. Odvolanie odôvodnil tým, že matka maloletej okrem vyživovacej povinnosti, ktorú si plní nepravidelne nijako navyše na F. neprispieva, nič jej nekupuje a o F. neprejavuje žiaden záujem. Matka úmyselne vo svoj prospech uvádza súd do omylu a klame o svojom príjme a majetkových pomeroch. Ohľadom nákladov na byt, kde žije so svojou rodinou taktiež neuviedla pravdu, keď tvrdila, že všetky náklady platí, čo by predstavovalo cca 220 eur. Byt, v ktorom býva s rodinou, patrí jej svokrovi, ktorý uviedol, že náklady za byt platí on, nakoľko upomienky z bytového družstva za nezaplatenie bytu prichádzajú na jeho adresu, pretože je majiteľ bytu a on tie náklady uhrádza zo svojho príjmu. V roku 2017 zakúpila osobné motorové vozidlo zn. Ford EČ: SE 512 CU, ktorého je majiteľka a držiteľ jej syn Z.. V roku 2017 zakúpila domáce zviera psa, pričom náklady na domáce zviera sa v meste R. pohybujú okolo 100 až 150 eur mesačne. V júli - auguste 2017 s rodinou navštevovala kúpaliská mimo územia SR, načo financie mala a na výživné, ktoré je prednostné pred potrebami už nemala. Taktiež uviedol, že matka je fajčiarka a tento rozmar ju stojí okolo 150 eur mesačne. Suma 200 eur nepokrýva ani jednu tretinu nákladov na mesiac na jeho 16 ročnú dcéru F., ktorá mala v septembri 2018 už 17 rokov, o F. sa stará aj s manželkou vzorne a snažia sa jej zabezpečiť všetko čo je potrebné pre jej vývoj a životné potreby. Od septembra 2018 navštevuje II. ročník Súkromnej školy Y. P. v R. a z toho dôvodu žiada Krajský súd v Trnave, aby rozhodnutie Okresného súdu v Senici zrušil a vyhovel jeho návrhu na zvýšenie výživného v plnom rozsahu, t. j. aby matke bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej F. 200 eur mesačne od 1. júna 2017 a nedoplatok vo výške 410 eur, aby uhradila do 14 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že dlh na výživnom jej vznikol z toho dôvodu, že bola nezamestnaná. Snažila sa splácať s bežným výživným i časť dlhu. To, že nekupuje dcére nič a neprispieva jej, je iba z dôvodu, že k nej dcéra odmieta chodiť aj keď má určené hodiny na stretávanie, nezdvíha jej telefón, nereaguje na sms-ky, takže nevie ako jej má niečo kúpiť a kam jej to má doniesť, pretože už prestala navštevovať jej matku, kam chodievala cez prázdniny. To, že býva v byte, ktorý patrí svokrovcom neznamená, že ho má zadarmo, pričom platí poplatky ako je nájom a elektrika. Vozidlo, ktoré si zaobstarali, kupoval jej manžel. Je pravdou, že minulý rok v lete išli na kúpalisko do Uherského Hradišťa, pričom písala aj dcére správu, či by s nimi nešla, no bohužiaľ neprišla jej žiadna odpoveď.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod spis. zn. 3P/26/2017 je návrh otca na zvýšenie výživného zo strany matky na mal. F. Y., nar. X. R. XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zmenil rozsudok 6P/47/2014-33 zo dňa 3. marca 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/32/2015-49 zo dňa 10. júna 2015 v časti týkajúcej sa výšky výživného matky na maloletú F. a zvýšil výživné na mal. z doterajších 75 eur mesačne na 105 eur mesačne, s účinnosťou od 1. júna 2017 a nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 410 eur uložil povinnosť matke splácať v 20 eurových mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
9. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C.s.p. záväzný skutkový stav reprodukovaný vyššie. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C.s.p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil a ako ich vyhodnotil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov účastníkov a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie boli splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletú F.. Z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. vyplýva, že zmena skoršieho rozhodnutia o výživnom je možná len vtedy, ak sa zmenia pomery, teda potreby oprávneného a možnosti a schopnosti povinného (§ 62 ods. 2 a § 75 Zák. o rodine). Pri rozhodovaní o tejto zmene je potrebné porovnať okolnosti, ktoré tu boli v čase pôvodného rozhodovania o výživnom s okolnosťami existujúcimi v čase rozhodovania súdu o zmene, resp. zrušení vyživovacej povinnosti (porov. judikát R 72/1965). Nestačí len všeobecný záver, že doterajšie výživné je neprimerané, pretože by šlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (porov. judikát R 27/1974).
10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Úvodom odvolací súd poukazuje na to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávnenej, jednak na strane výživou povinnej osoby. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností.
Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Na strane povinnej osoby sa skúmajú jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb, výška takéhoto výživného a pod.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je pre zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom rozhodujúci dátum, kedy došlo k zmene pomerov. Od tohto momentu je potom súd oprávnený a aj povinný zmeniť skôr ustálené výživné tak, aby zodpovedalo zmeneným pomerom.
13. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje pre účely určenia výšky výživného pre mal. F. postihnuteľnou časťou príjmu povinnej výšku cca 25 % z určeného príjmu. Zvýšené výživné na sumu 105 eur mesačne síce odôvodneným potrebám maloletej určite nepostačuje, avšak vzhľadom k možnostiam matky je určené v rozsahu zodpovedajúcom hlavne jej aktuálnym majetkovým pomerom. Účinnosť zvýšenia výživného určil podľa návrhu otca od 1. júna 2017 z dôvodov na strane mal. dieťaťa (príprava na strednú školu a vek), čím vznikol matke nedoplatok na výživnom 410 eur, ktorý nedoplatok povolil matke splácať v 20 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným vzhľadom k výške jej príjmu, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky, pričom odvolaciemu súdu je odôvodnené určenie výšky splátok zročného výživného a ktorá zodpovedá aj tomu, aby zročné výživné bolo uhradené v lehote 3 rokov, čo je v súlade s rozhodovacou praxou súdov s prihliadnutím na spotrebný charakter výživného a záujem výživou odkázaného maloletého dieťaťa (410 eur rozvrhnutých na 20 mesiacov a 15 dní reprezentuje splátka presne 20 eur mesačne).
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ostatnými námietkami uplatnenými otcom už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne, skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 52 C.m.p. rozhodol i o náhrade trov konania.
17. Zároveň súd rozhodol o trovách odvolacieho konania a to za použitia ust. § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p. a ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).