Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/101/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ASEKOL SK s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 45, 841 03 Bratislava, IČO: 45 602 689, zastúpeného zástupcom Bukovinský & Chlipala, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098, proti žalovanému: AT Computer, s.r.o., so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, IČO: 31 611 559, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Adamom Batunom, usadeným euroadvokátom, so sídlom B. XX, XXX XX H. adresa pre doručovanie: D. U. X, C., XXX XX C. X, Česká republika, v konaní o splnenie nepeňažnej povinnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/184/2015-347 zo dňa 24. novembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/184/2015-347 zo dňa 24. novembra 2017 v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovaného

- strpieť a umožniť spoločnosti Ernst & Young s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly vykonanie kontroly podľa čl. 8 bodu 8.1 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, overujúcej správnosť a úplnosť žalovaným poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 13.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike vrátane elektrozariadení dovezených žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 do Slovenskej republiky, žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 zo Slovenskej republiky vyvezených a žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 v Slovenskej republike vyrobených, a to tým, že spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontroly sprístupní obchodnú a účtovnú dokumentáciu žalovaného, súvisiace so stanovením počtu a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike, vrátane elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012 dovezených žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 do Slovenskej republiky, žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 zo Slovenskej republiky vyvezených a žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 v Slovenskej republike vyrobených,

- poskytnúť spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontrol riadne a včas súčinnosť potrebnú na riadne vykonanie kontroly podľa čl. 8 bodu 8.1 a 8.2 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, overujúcej správnosť a úplnosť žalovaným poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení podľa ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 žalovaný vyrobil na území Slovenskej republiky, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike, a ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 vyviezol zo Slovenskej republiky, a to spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie

kontroly poskytnúť pravdivé a úplné informácie týkajúce sa plnenia povinnosti žalovaného podľa zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2012 a Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, umožniť nazrieť do účtovných dokladov žalovaného a ďalších listín a podkladov, ktoré majú vzťah k nakladaniu s elektrozariadeniami a umožniť za obvyklých podmienok vstup do prevádzkarní žalovaného

- a vo výroku o trovách prvoinštančného konania a trovách štátu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný strpieť a umožniť spoločnosti Ernst & Young s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly vykonanie kontroly podľa čl. 8 bodu 8.1 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, overujúcej správnosť a úplnosť žalovaným poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 13.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike vrátane elektrozariadení dovezených žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 do Slovenskej republiky, žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 zo Slovenskej republiky vyvezených a žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 v Slovenskej republike vyrobených, a to tým, že spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontroly sprístupní obchodnú a účtovnú dokumentáciu žalovaného, súvisiace so stanovením počtu a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike, vrátane elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012 dovezených žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 do Slovenskej republiky, žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 zo Slovenskej republiky vyvezených a žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 v Slovenskej republike vyrobených, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť, poskytnúť spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontrol riadne a včas súčinnosť potrebnú na riadne vykonanie kontroly podľa čl. 8 bodu 8.1 a 8.2 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, overujúcej správnosť a úplnosť žalovaným poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení podľa ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 žalovaný vyrobil na území Slovenskej republiky, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike, a ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 vyviezol zo Slovenskej republiky, a to spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontroly poskytnúť pravdivé a úplné informácie týkajúce sa plnenia povinnosti žalovaného podľa zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2012 a Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, umožniť nazrieť do účtovných dokladov žalovaného a ďalších listín a podkladov, ktoré majú vzťah k nakladaniu s elektrozariadeniami a umožniť za obvyklých podmienok vstup do prevádzkarní žalovaného, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí tretím výrokom v ostatnej časti žalobný návrh zamietol. O nároku na náhradu trov súdneho konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku a Slovenská republika má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 02.04.2015 v znení upresnenia žaloby podaním zo dňa 12.01.2017, ktorou žiadal uložiť žalovanému povinnosť strpieť a umožniť spoločnosti Ernst & Young s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly vykonanie kontroly podľa čl. 8 bodu 8.1 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, overujúcej správnosť a úplnosť žalovaným poskytnutých informácií

o množstve a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 13.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike vrátane elektrozariadení dovezených žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 do Slovenskej republiky, žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 zo Slovenskej republiky vyvezených a žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 v Slovenskej republike vyrobených, a to tým, že spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontroly sprístupní obchodnú a účtovnú dokumentáciu žalovaného, súvisiace so stanovením počtu a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike, vrátane elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012 dovezených žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 do Slovenskej republiky, žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 zo Slovenskej republiky vyvezených a žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 v Slovenskej republike vyrobených, a poskytnúť spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontrol riadne a včas súčinnosť potrebnú na riadne vykonanie kontroly podľa čl. 8 bodu 8.1 a 8.2 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, overujúcej správnosť a úplnosť žalovaným poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení podľa ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 žalovaný vyrobil na území Slovenskej republiky, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike, a ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 vyviezol zo Slovenskej republiky, a to spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontroly poskytnúť pravdivé a úplné informácie týkajúce sa plnenia povinnosti žalovaného podľa zákona č. 223/2001 Z. z. v znení účinnom do 01.01.2012 a Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, umožniť nazrieť do účtovných dokladov žalovaného a ďalších listín a podkladov, ktoré majú vzťah k nakladaniu s elektrozariadeniami a umožniť za obvyklých podmienok vstup do prevádzkarní a skladových priestorov žalovaného. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že procesné strany uzatvorili dňa 27.12.2011 Zmluvu o zaistení kolektívneho plnenia s dňom platnosti a účinnosti zmluvy dňa 01.01.2012 (ďalej len „Zmluva“), v ktorej sa žalovaný, v zmluvnom postavení výrobcu, zaviazal bezodkladne umožniť dôverníkovi na základe predchádzajúceho písomného oznámenia žalobcu ako prevádzkovateľa, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia, overiť správnosť a úplnosť poskytovaných informácií a plnenie povinností stanovených touto zmluvou tým, že mu (dôverníkovi) sprístupní obchodnú a účtovnú dokumentáciu súvisiacu so stanovením počtu a hmotnosti elektrozariadení uvádzaných ním (výrobcom) na trh v Slovenskej republike, vrátane zariadení ním (výrobcom) dovezených, vyvezených a vyrobených (čl. 8.1. Zmluvy). Žalovaný sa v zmluve súčasne zaviazal poskytnúť dôverníkovi včas a riadne súčinnosť potrebnú na riadne vykonanie kontroly podľa tejto Zmluvy, najmä mu poskytnúť pravdivé a úplné informácie týkajúce sa plnenia povinností výrobcu podľa zákona a tejto Zmluvy, umožniť mu nazrieť do svojich účtovných dokladov a ďalších listín a podkladov, ktoré majú vzťah k nakladaniu s elektrozariadeniami a umožniť mu za obvyklých podmienok vstup do svojich prevádzkarní a skladových priestorov (čl. 8.2 Zmluvy). Podľa Zmluvy dôverník je osoba poverená prevádzkovateľom na overovanie pravdivosti a úplnosti údajov o množstve a hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh výrobcom a plnení ďalších povinností výrobcu stanovených touto Zmluvou (bod 1 Zmluvy). Žalobca ako prevádzkovateľ je podľa Zmluvy oprávnený požiadať výrobcu, t.j. žalovaného, aby mu umožnil overiť správnosť a úplnosť poskytovaných informácií a plnenie povinností stanovených touto Zmluvou postupom podľa čl. 8.11. Zmluvy, i v období 3 mesiacov po skončení zmluvy; v takomto prípade sa ustanovenia tejto Zmluvy týkajúce sa vykonávania kontroly, vrátane prípadných sankcií, uplatnia obdobne. Žalobca listom zo dňa 24.10.2014 oznámil žalovanému vykonanie kontroly prostredníctvom spoločnosti Ernst & Young, s.r.o. ako dôverníka, určil dátum kontroly na deň 24.11.2014 a vyzval žalovaného na poskytnutie náležitej súčinnosti. Žalobca opätovne oznámil žalovanému listom zo dňa 06.01.2015 vykonanie kontroly prostredníctvom spoločnosti Ernst & Young, s.r.o. ako dôverníka, určil dátum kontroly na deň 14.01.2015 a vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti. Žalovaný potvrdil doručenie oznámenia a oznámil neposkytnutie súčinnosti pri oznámenej kontrole. Žalobca opätovne oznámil žalovanému listom zo dňa 16.01.2015 vykonanie kontroly podľa čl. 8 Zmluvy prostredníctvom dôverníka, určil dátum kontroly na deň 23.01.2015 a vyzval žalovaného na poskytnutie náležitej súčinnosti. Žalovaný v reakcii e-mailom zo dňa 30.01.2015 potvrdil doručenie oznámenia a požiadal žalobcu o presunutie kontroly na 20.02.2015, na čo žalobca presunul

termín vykonania kontroly na deň 06.02.2015. Žalovaný v e-maile zo dňa 05.02.2015 oznámil žalobcovi neposkytnutie súčinnosti až do 27.02.2015. Žalobca uviedol, že podľa vyjadrenia dôverníka nebolo možné ani po opakovanej návšteve žalovaného riadne vykonať kontrolu, nakoľko zo strany žalovaného nebola žalobcovi poskytnutá náležitá súčinnosť.

3. Nesporným medzi procesnými stranami bolo uzavretie Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, ktorou sa žalovaný zaviazal štvrťročne poskytovať žalobcovi vo forme výkazu pravdivé a úplné informácie o množstve jednotlivých typov elektrozariadení, ktoré doviezol, vyrobil a uviedol na trh v Slovenskej republike alebo vyviezol mimo územia Slovenskej republiky. Toho istého dňa 27.12.2011 bola uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou REMA Systém, a.s. Zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalobca príležitosť ako prevádzkovateľ uzavrieť s výrobcom Zmluvu o zaistení kolektívneho plnenia s tým, že výrobcovia budú môcť plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia prostredníctvom sprostredkovateľa. Zmluva o sprostredkovaní upravovala spôsob zvolenia dôverníka pre vykonanie kontroly u jednotlivých výrobcov, na ktoré sa Zmluva o sprostredkovaní vzťahovala, pričom zoznam výrobcov elektrozariadení bol obsahom prílohy č. 1 Zmluvy o sprostredkovaní.

4. Z vykonaného dokazovania (predsporovej komunikácie strán) vyplynulo, že žalobca vyzval opakovane žalovaného na umožnenie vykonania kontroly podľa čl. 8 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia prostredníctvom dôverníka - spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., ktorej legitímnosť bola zo strany žalovaného namietaná. Primárne žalovaný spochybnil oprávnenie osoby dôverníka vykonať kontrolu žalovaného, poukazujúc na spôsob jeho určenia vo väzbe na obsah Zmluvy o sprostredkovaní, následne namietal nedodržanie Zmluvou stanoveného spôsobu určenia termínu vykonávanej kontroly a napokon nedostatok súčinnosti dôverníka v procese vykonávania kontroly, ku ktorej malo naposledy dôjsť dňa 20.02.2015. Na základe vzájomnej komunikácie strán a rozdielneho postoja strán k momentu a spôsobu uskutočnenia kontroly žalovaného, napriek opakovaným pokusom zo strany žalobcu sa posledné osobné rokovanie dôverníka žalobcu spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., konajúceho pánom R. a žalovaného, konajúceho konateľom p. Timurom uskutočnilo dňa 20.02.2015 v sídle žalovaného. Základnou spornou skutočnosťou bol obsah a výsledok v poradí štvrtej a poslednej plánovanej kontroly, keď žalobca z nedostatku súčinnosti žalovaného podrobiť sa vykonávanej kontrole a poskytnúť dôverníkovi žalobcu všetky Zmluvou stanovené podklady a z nesplnenia ostatných na vykonávanie kontroly zmluvou stanovených povinností žalovaného odvodzoval žalobou uplatnený nárok, zatiaľ čo žalovaný pripravenosť podrobiť sa vykonaniu kontroly žalobcom a zmarenie kontroly dňa 20.02.2015 pripisoval na ťarchu postupu dôverníka žalobcu, ktorý odmietol prevziať podklady žalovaného pripravené žalovaným pre účely vykonania zisťovaní u kontrolovaného subjektu.

5. Ťažisko procesnej obrany žalovaného voči uplatnenému nároku spočívalo v námietke neoprávnenej požiadavky žalobcu na spôsob vykazovania množstva elektrozariadení uvádzaných žalovaným na trh v Slovenskej republike prostredníctvom sprostredkovateľa REMA Systém, a.s., vychádzajúc z obsahu Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou REMA Systém, a.s. dňa 27.12.2011 ako zmluvy uzatvorenej v prospech tretej osoby, t.j. žalovaného, na základe ktorej vznikol aj zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011. Žalovaný v rámci procesnej obrany zdôraznil, že zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli dojednávané spoločnosťou REMA Systém, a.s., pričom jednou z podmienok uzavretia zmluvy o sprostredkovaní bolo umožnenie výkazníctva výrobcov elektrozariadení v systéme konsolidovanej formy, t.j. formou súhrnného výkazu, čo žalobca pri uzavretí zmluvy o sprostredkovaní akceptoval. Podľa čl. III ods. 1 písm. a) bod i. a bod ii. zmluvy o sprostredkovaní mali výrobcovia elektrozariadení ďalej možnosť vykazovať množstvo elektrozariadení uvedených na trh vo forme súhrnného výkazu a vznikla im povinnosť žalobcovi uhradiť odmenu za služby poskytnuté prevádzkovateľom na základe zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia prostredníctvom sprostredkovateľa, t.j. spoločnosti REMA Systém, a.s. v konsolidovanej forme, t. j. formou súhrnnej platby. V zmluve o sprostredkovaní sa súčasne sprostredkovateľ zaviazal poskytovať štvrťročne prevádzkovateľovi formou súhrnného výkazu informácie o množstve všetkých elektrozariadení, ktoré uviedli na trh výrobcovia elektrozariadení, a to podľa údajov odovzdaných výrobcom sprostredkovateľovi. Žalovaný zdôraznil, že po celú dobu účinnosti Zmluvy prebiehalo výkazníctvo žalovaného prostredníctvom spoločnosti REMA Systém, a.s., t.j. v kusoch bez uvádzania jednotkovej hmotnosti. Žalovaný síce potvrdil, že v zmysle ustanovenia § 54b ods. 1 písm. o) zákona o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2014 vznikla žalovanému ako výrobcovi povinnosť ohlasovať na

ministerstvo do 31.03. nasledujúceho kalendárneho roku za predchádzajúci kalendárny rok množstvo elektrozariadení podľa kategórií, ktoré uviedol na trh s tým, že množstvo elektrozariadení sa uvádza v kilogramoch vrátane súčiastok konštrukčných častí, doplnkov a spotrebných materiálov s výnimkou obalu, batérií, návodov na použitie a manuálov, avšak podľa tvrdení žalovaného mal túto povinnosť za žalovaného plniť žalobca, ktorému výkazy vo forme súhrnných výkazov za všetkých výrobcov zariadení zasielal sprostredkovateľ - spoločnosť REMA Systém, a.s.. Žalovaný mal za to, že po celý čas trvania Zmluvy medzi procesnými stranami si riadne plnil svoje zákonné i zmluvné povinnosti, ktoré sa týkajú vedenia evidencie a výkazníctva o množstvách jednotlivých typov elektrozariadení, a to spôsobom, ktorý umožňoval priradenie jednotkovej hmotnosti jednotlivým elektrozariadeniam na základe spracovanej štúdie. Za účelom preukázania zmluvného spôsobu vykazovania prostredníctvom spoločnosti REMA Systém, a.s. a s tým súvisiacej evidencie elektrozariadení a za účelom preukázania zmyslu ustanovení zmluvy o sprostredkovaní, týkajúcich sa výkazníctva a vykonávania kontrol u výrobcov za účelom preukázania okolností a dôvodov uzavretia zmluvy, žalovaný navrhol výsluch Y. Y. a výsluch predsedu predstavenstva spoločnosti REMA Systém, a.s. S. H., dôkaz Zmluvou o zaistení kolektívneho plnenia zo dňa 27.12.2011, Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 27.12.2011 v znení dodatku č. 1 a súhrnnými výkazmi zasielanými spoločnosťou REMA Systém, a.s. žalobcovi a prehľadom platieb vykonaných spoločnosťou REMA Systém, a.s. žalobcovi.

6. Druhou nosnou námietkou žalovaného voči uplatnenému nároku bola námietka nedodržania spôsobu určenia kontrolóra (dôverníka) pre obnovenie pozastavenej kontroly, ktoré sa v zmysle zmluvy o sprostredkovaní viazalo na schôdzu pracovnej skupiny a na predpoklad, že k zvoleniu dôverníka na tejto schôdzi nedošlo. Len v takom prípade bol žalobca oprávnený zvoliť dôverníka k vykonaniu novej kontroly podľa výberu z kontrolórov uvedených v zmluve o sprostredkovaní ako zmluve, ktorá má poskytovať ochranu žalovanému pred neoprávnenými zásahmi žalobcu do sféry tretích osôb, a to v časti týkajúcej sa vykonávania auditu u jednotlivých výrobcov elektrozariadení.

7. Žalovaný ďalej namietol, že žalobca nie je oprávnený požadovať poskytnutie súčinnosti v termínoch ním stanovených, a to pred uplynutím 30-dňovej lehoty od doručenia oznámenia. Uviedol, že až na základe oznámenia zo dňa 16.01.2015, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 22.01.2015, bol žalovaný povinný poskytnúť súčinnosť v termíne 20.02.2015. Rozdielne od žalobcu žalovaný zastával názor, že z jeho strany došlo k poskytnutiu súčinnosti, avšak žalobca túto odmietol a poskytnutú súčinnosť nevyužil. V rámci kontroly dňa 20.02.2015, teda prvej oprávnenej kontroly prebehla diskusia s povereným dôverníkom p. R. zo spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., v rámci ktorej došlo k prejednaniu a objasneniu požiadaviek pre vykonanie kontroly stanovených žalobcom. Žalovaný mal za to, že požiadavky žalobcu na spôsob, rozsah vykonávania kontroly prezentované dôverníkom prekračujú rámec Zmluvy a metodiku vykonávania kontroly určenej žalobcom nebolo možné u žalovaného aplikovať a uskutočniť, nakoľko dôverníkom požadovanou štruktúrou dát a informácií žalovaný nedisponuje. Požiadavky žalobcu podľa tvrdení žalovaného nezohľadňovali zmluvne dohodnutý spôsob výkazníctva prostredníctvom spoločnosti REMA Systém, a.s., ktorý spočíval predovšetkým v spôsobe vykazovania počtu elektrozariadení v kusoch, nie v jednotkových hmotnostiach. Žalovaný žalobcom požadovanú súčinnosť poskytol a ponúkol podklady k vykonaniu kontroly, a to vo forme, ktorá zodpovedala spôsobu vedenia evidencie žalovaným. Žalovaný mal ponúknuť poverenému dôverníkovi pre vykonanie kontroly harddisk s faktúrami žalovaného za evidované obdobie a možnosť sa s danými podkladmi a s ich obsahom oboznámiť. Podľa tvrdení a obrany žalovaného poverený dôverník tieto podklady považoval za nedostatočné a žalovaným poskytnuté podklady s týmto stanoviskom odmietol. Žalovaný mal za to, že v deň uskutočnenia kontroly prebehla špecifikácia požiadaviek žalobcu pre vykonanie kontroly, poverenému dôverníkovi boli ponúknuté podklady pre vykonanie kontroly tak, ako ich bol schopný žalovaný pripraviť, avšak dôverník tieto podklady odmietol a ich kontrolu nevykonal. K začatiu vykonávania kontroly tak nedošlo z dôvodov na strane žalobcu, nie žalovaného, keďže dôverník ku kontrole podkladov ponúknutých žalovaným nepristúpil.

8. Zároveň žalovaný namietol nevykonateľnosť žalobného návrhu a opakovane deklaroval pripravenosť žalovaného poskytnúť žalobcovi podklady podľa zmluvy, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov okresný súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol dňa 27.12.2011 uzavretím písomnej Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 04.07.2014, posúdil podľa § 261 ods. 1

Obchodného zákonníka ako zmluvu nepomenovanú, tzv. inominátnu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. S použitím ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a vo väzbe na ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka na právny vzťah procesných strán primerane aplikoval osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, v znení platnom a účinnom k momentu vzniku záväzkovo- právneho vzťahu procesných strán, predmetom ktorého je o.i. úprava práv a povinností právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi a zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva.

10. Vo väzbe na žalobcom vymedzený nárok uplatnený v konaní, procesnú obranu žalovaného, za aplikácie ust. § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 340 ods. 1, § 365 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54a ods. 1, § 54b ods. 1 písm. p) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení platnom a účinnom ku dňu 31.12.2014 a obsah Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia zo dňa 27.12.2011 okresný súd vyhodnotil jednotlivé námietky žalovaného a ich dopad na existenciu a oprávnenosť žalobou uplatneného nároku.

11. K námietke nesprávneho postupu žalobcu pri určení osoby dôverníka z vykonaného dokazovania a z obsahu relevantnej právnej úpravy okresný súd zistil, že zo zákona o odpadoch (ďalej len „Zákon“) vyplýva žalovanému ako právnickej osobe, ktorá nakladá s elektroodpadmi, povinnosť viesť evidenciu v štruktúre a rozsahu danom zákonom, ktorú si žalovaný plnil prostredníctvom kolektívnej organizácie žalobcu, a to na základe zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia, sprostredkovanej medzi procesnými stranami sprostredkovateľom - spoločnosťou REMA Systém, a.s.. V Zmluve o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a spol. REMA Systém, a.s. ako sprostredkovateľom zo dňa 27.12.2011, sa sprostredkovateľ zaviazal žalobcovi vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalobca ako prevádzkovateľ príležitosť uzatvoriť s výrobcami zmluvu o zaistení kolektívneho plnenia, podľa ktorej vznikne výrobcom oprávnenie plniť svoje zákonné povinnosti vyplývajúce najmä zo zákona o odpadoch prostredníctvom sprostredkovateľa bez vylúčenia možnosti plniť tieto povinnosti priamo prevádzkovateľovi. Pri úprave práv a povinností strán zo zmluvy o sprostredkovaní bola povinnosť viesť výkazníctvo, či už v konsolidovanej (súhrnnej) forme alebo individualizovanej forme za jednotlivých výrobcov, viazaná na slovenskú právnu úpravu. Podľa čl. III. bod 2 zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovateľ nenesie zodpovednosť za úplnosť a pravdivosť údajov vykázaných jednotlivými výrobcami. Zmluva ďalej upravila dohodu strán k spôsobu vykonávania auditu (čl. VIII) u výrobcov, realizovaného podľa zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia, metodike určenia auditorov s vymedzením konkrétnych osôb. Z obsahu Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011 (časť 1. Výklad pojmov) nesporne vyplývalo, že osobu dôverníka určuje prevádzkovateľ (v posudzovanej právnej veci žalobca). Pokiaľ tak žalobca za dôverníka určil spoločnosť Ernst & Young, s.r.o., postup vyplýval výlučne z kompetencie založenej žalobcovi Zmluvou, v ktorej žalovaný v čl. 10 bod 10.10. výslovne vyhlásil, že pred jej podpisom zmluvu prečítal, a že táto bola uzatvorená po vzájomnom prerokovaní podľa pravej a slobodnej vôle zmluvných strán. Žalovaný nebol oprávnený spochybňovať a zasahovať do postupu žalobcu vo forme spochybnenia osoby dôverníka a bol povinný v zmysle zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia akceptovať bez akýchkoľvek výhrad osobu dôverníka určenú žalobcom ako prevádzkovateľom, písomne oznámenú žalovanému, o to viac, ak na zvolanej schôdzi dňa 01.12.2014, uskutočnenej podľa podmienok zmluvy o sprostredkovaní, k zvoleniu dôverníka nedošlo, a teda aj postupom žalobcu podľa čl. VIII bod 1 zmluvy o sprostredkovaní, bol žalobca oprávnený vykonať kontrolu prostredníctvom ním zvoleného audítora. Ak žalobca za audítora určil spoločnosť Ernst & Young, s.r.o., teda subjekt predpokladaný aj zmluvou o sprostredkovaní, bolo možné konštatovať, že k určeniu dôverníka došlo nielen v súlade so zmluvou o zaistení kolektívneho plnenia, ale tiež v súlade s čl. VIII bod 1 zmluvy o sprostredkovaní, na ktorej obsah sa žalovaný v rámci procesnej obrany opakovane odvolával. Uvedenú námietku žalovaného tak okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

12. K námietke nedodržania zmluvne dojednaného postupu pri zvolávaní kontroly okresný súd za relevantné hodnotil tvrdenie žalobcu preukázané výpoveďou svedka C. R., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil štyri neúspešné pokusy o vykonanie kontroly žalovaného, ktorej predmetom malo byť overenie úplnosti a správnosti informácií poskytnutých žalobcovi žalovaným ako aj overenie údajov obsiahnutých vo výkazoch o množstve elektrozariadení za obdobie prvého až štvrtého štvrťroku roku 2012, 2013 a 2014. V listoch, ktorými žalobca oznamoval žalovanému vykonanie kontroly, bol žalovaný vyrozumený o dokumentácii požadovanej žalobcom pre uskutočnenie kontroly v rámci príloh, s uvedením bodov na prípravu kontroly a zabezpečenie podkladov pre jej uskutočnenie. Podľa výpovede

svedka C. R. ani pri poslednej kontrole dňa 20.02.2015, nebolo umožnené dôverníkovi riadne vykonanie kontroly. Celé stretnutie v sídle žalovaného prebiehalo v rovine objasnenia si dostupnosti podkladov, ktoré je pre účely kontroly potrebné žalovaným preveriť. K poslednému žalobcom určenému termínu kontroly s dňom 20.02.2015 došlo na základe požiadavky žalovaného o presunutie termínu zo dňa 06.02.2015 na 20.02.2015, teda v súlade s požiadavkou žalovaného a s obsahom Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia (podľa čl. 4.5, čl. 4.7 a čl. 4.8 Zmluvy). Z tvrdení žalobcu jednoznačne preukázaných výpoveďou svedka R. v rámci kontroly dňa 20.02.2015 žalovaný oznámil svedkovi R. skutočnosť, že preverí dostupnosť podkladov požadovaných žalobcom pre vykonanie kontroly, čím diskusia medzi dôverníkom a konateľom žalovaného bola ukončená. Z výpovede svedkyne K. vyplynulo, že pre účely oznámenej kontroly boli zo strany žalovaného pripravované podklady v elektronickej forme. Svedkyňa potvrdila, že žalovaný viedol výkazníctvo elektrozariadení v konsolidovanej forme, t.j. súhrnnej podobe, bez evidencie o hmotnosti elektrozariadení, pričom pre účely pripravovanej kontroly svedkyňa K. zabezpečovala prehľad jednotlivých faktúr v elektronickej forme prenesením dát na harddisk. Osobne sa žiadnej kontroly nezúčastnila. Pokusy žalobcu o vykonanie kontroly žalovaného potvrdil svojou svedeckou výpoveďou svedok R. s tým, že zo 4 nariadených termínov kontroly u žalovaného nebolo umožnené žalobcovi vykonať kontrolu ani v jednom prípade. Svedok R. sa vo svedeckej výpovedi na pojednávaní vyjadril k metodike overovania výkazov, ktorá vychádza z predpokladu, že výrobca riadne a preukázateľne eviduje vo väzbe na účtovníctvo množstvo a hmotnosť elektrozariadení. Ako pracovník spoločnosti Ernst & Young, s.r.o. svedok uviedol, že vykonanie riadnej kontroly žalovaný neumožnil, svedkovi neboli žalovaným v tejto súvislosti odovzdané akékoľvek podklady. Posledný termín kontroly bol žalobcovom žalovanému oznámený s termínom konania kontroly dňa 20.02.2015, v ktorý deň prebehlo rokovanie medzi pánom R. a konateľom žalovaného, v rámci ktorého žalovaný oznámil dôverníkovi, že podľa požadovaného spôsobu poskytnutia súčinnosti žalovaný preverí dostupnosť podkladov požadovaných dôverníkom a s výsledkami zistenia oboznámi žalobcu. Celé stretnutie dôverníka a žalovaného sa podľa výpovede svedka uskutočnilo v rovine diskusie s cieľom objasnenia požiadaviek žalobcu pre vykonávanie kontroly a s predpokladom následného preverenia ich dostupnosti osobou žalovaného, k čomu však následne nedošlo a žalovaný viac dôverníka nekontaktoval. Na základe zistených skutočností z vykonaných dôkazov a pri zohľadnení predmetu konania okresný súd námietku žalovaného k nedodržaniu postupu pri zvolaní kontroly vyhodnotil ako nedôvodnú.

13. K povinnosti žalovaného viesť evidenciu elektrozariadení s uvedením ich hmotnosti podľa špecifikácie vyplývajúcej zo Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia v znení jej Dodatku č. 1 a príloh, okresný súd konštatoval, že Zmluva, ktorou sa riadil právny vzťah procesných strán, t.j. Zmluva o zaistení kolektívneho plnenia v čl. 4.2, 4.5, 8.1 a 8.2 jednoznačne vymedzila povinnosti žalovaného k spôsobu vedenia evidencie elektrozariadení v počtoch a hmotnosť v kilogramoch, a to v elektronickej forme. Z obsahu Zmluvy vyplývala žalovanému povinnosť umožniť dôverníkovi kontrolu správnosti a úplnosti poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení, strpieť vykonanie kontroly zo strany dôverníka, poskytnúť dôverníkovi všetku potrebnú súčinnosť a súčinnosť potrebnú na riadne vykonanie kontroly podľa tejto Zmluvy, najmä poskytnúť pravdivé a úplné informácie týkajúce sa plnenia povinností výrobcu podľa zákona a tejto Zmluvy, umožniť mu nazrieť do svojich účtovných dokladov a ďalších listín a podkladov, ktoré majú vzťah k nakladaniu s elektrozariadeniami a umožniť mu za obvyklých podmienok vstup do svojich prevádzkarní a skladových priestorov. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný argumentoval obsahom zmluvy o sprostredkovaní a v nej upraveným spôsobom vedenia evidencie elektrozariadení, okresný súd konštatoval, že zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou REMA Systém, a.s., teda treťou osobou odlišnou od osoby žalovaného, pričom plnenie záväzkov z tejto zmluvy sa netýkalo povinností žalovaného, ktoré žalovanému založila Zmluva o zaistení kolektívneho plnenia uzavretá so žalobcom. Napriek žalovaným namietanej previazanosti zmlúv a posúdeniu zmluvy o sprostredkovaní zo strany žalovaného ako zmluvy uzavretej v prospech tretej osoby, okresný súd uzavrel, že z obsahu Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 27.12.2011 nevyplýval žiaden záväzok žalobcu vo vzťahu k tretím osobám a nezaložil žiadne práva tretej osoby vymáhateľné voči žalobcovi, o to viac, pokiaľ výrobcovia uzatvorili priamo so žalobcom ako prevádzkovateľom zmluvu, v ktorej explicitne upravili vzájomné práva a povinnosti, okrem iného povinnosť žalovaného ako výrobcu strpieť vykonávanie kontroly dôverníkom určeným žalobcom za podmienok vyplývajúcich zo Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia zo dňa 27.12.2011, ktorá jednoznačným a určitým spôsobom vymedzila spôsob vedenia evidencie žalovaného ako výrobcu elektrozariadení (Zmluva o zaistení kolektívneho plnenia v znení Dodatku č. 1, Príloha č. 1b „Rozsah, štruktúra a spôsob poskytovania údajov vrátane formy výkazu“). Obsah Zmluvy pri kategorizácii elektrozariadení a v časti upravujúcej spôsob vedenia

evidencie týchto elektrozariadení zodpovedá zákonnej úprave, ktorá predmetnú evidenciu spája s úpravou a výškou recyklačných poplatkov, ktoré je výrobca povinný platiť.

14. K vzťahu Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia a zmluvy o sprostredkovaní okresný súd uviedol, že zmluva v prospech tretej osoby je takou zmluvou, ktorá zakladá tretej osobe oprávnenie prijať plnenie vyplývajúce zo záväzku zmluvnej strany. Pokiaľ zmluva o sprostredkovaní neobsahuje záväzok žalobcu, nemôže ani zakladať právo inej osoby ani možnosť jeho vynútiteľnosti. Aj v prípade zmluvy v prospech tretej osoby je táto zmluva viazaná na súhlas tretej osoby, to znamená, že ak tretia osoba priamo uzatvorila zmluvu so žalobcom, a to s iným obsahom práv a povinností, je rozhodujúci obsah zmluvy priamo uzavretej medzi osobou oprávnenou a povinnou, v danom prípade medzi účastníkmi Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia. Teda napriek tomu, že medzi Zmluvou o zaistení kolektívneho plnenia a zmluvou o sprostredkovaní existuje časová a vecná súvislosť, z ich obsahu nebolo možné prijať záver tvrdený a prezentovaný žalovaným o tom, že obsah zmluvy o sprostredkovaní nahrádza ustanovenia Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia a všeobecných obchodných podmienok žalobcu v časti upravujúcej práva a povinnosti výrobcu. Na uvedený záver okresného súdu nemala vplyv ani skutočnosť, že obsahom Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia sa zmluvné strany v praxi dôsledne neriadili, ako tvrdil žalovaný v rámci procesnej obrany.

15. Okresný súd procesný návrh žalovaného zo dňa 10.05.2017, ktorého obsahom bol dôkazný návrh zisťovať výsluchom Ing. S. H., predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti REMA Systém, a.s. a Z. Y., konateľa žalovaného, okolnosti a dôvody uzavretia zmluvy o sprostredkovaní a dojednaný spôsob výkazníctva prostredníctvom spoločnosti REMA Systém, a.s., vyhodnotil ako irelevantný, nemajúci oporu v zisteniach súdu z vykonaného dokazovania, keďže dôkazný návrh sa týkal skutočnosti uzavretia zmluvy, ktorej žalovaný nebol zmluvnou stranou, a ktorú z hľadiska jej obsahových náležitostí nevyhodnotil ako zmluvu, ktorá by zakladala akékoľvek práva žalovaného vo vzťahu k žalobcovi.

16. Námietku nedostatočnej vykonateľnosti žalobného návrhu okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 137 a § 232 ods. 1 CSP. Okresný súd konštatoval, že žaloba v predmetnej právnej veci je svojou povahou žalobou na plnenie. Žalobcom formulovaný žalobný návrh z hľadiska jeho obsahových náležitostí obsahuje jednoznačné vymedzenie oprávneného a povinného subjektu a ukladanej povinnosti. Pokiaľ žalovaný svoju námietku opieral o skutočnosť, že žalobcom požadovanú evidenciu elektrozariadení žalovaný v požadovanej forme nevedie, nemohla mať táto skutočnosť dopad na povinnosť žalovaného sprístupniť všetku dostupnú v zmluve dojednanú evidenciu, podrobiť sa vykonávanej kontrole a splniť ostatné zmluvne stanovené povinnosti. G. Hrnčiar v svedeckej výpovedi popísal spôsob vedenia kontroly a výstupy kontroly, ktoré zaznamenávajú priebeh a výsledok zisťovaní, premietajúce kvalitu a úplnosť výkazníctva kontrolovaného subjektu. Z hľadiska vykonateľnosti žalobného návrhu okresný súd vykonal potrebné dokazovanie výsluchom svedkyne K., ktorá potvrdila obranu a tvrdenie žalovaného týkajúcu sa neexistencie skladových priestorov, ktorých sprístupnenia v rámci požadovanej kontroly sa žalobca domáha. Pokiaľ žalovaný ako dôvod nevykonateľnosti žalobného návrhu uvádzal, že uskutočnenie kontroly hmotnosti elektrozariadení nie je možné reálne vykonať, nakoľko zo strany žalovaného nie sú jednotkové hmotnosti evidované, okresný súd považoval za potrebné uviesť, že posúdenie otázky kvality, spôsobu a rozsahu evidencie elektrozariadení výrobcom predstavuje len výstup vykonávanej kontroly dôverníkom žalobcu, a preto výsledok týchto zistení nemá na uloženie žalobcom požadovanej povinnosti žiaden vplyv. Žalovaný má primárne povinnosť podrobiť sa kontrole žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z obsahu Zmluvy a zákona, umožniť dôverníkovi určeného žalobcom vykonávanie kontroly a poskytnúť v žalobcom požadovanom rozsahu súčinnosť podľa Zmluvy a zákona.

17. Pokiaľ žalovaný opakovane v konaní prezentoval ochotu a pripravenosť žalovaného podrobiť sa kontrole žalobcu, a naopak namietol nedostatok súčinnosti žalobcu (ním určeného dôverníka), keď v rámci výpovede na pojednávaní konateľ žalovaného označil žalobcom vymedzený spôsob kontroly a požadované podklady za všeobecné a nekonkrétne požiadavky, a ako príčinu zmarenia kontroly, ktorá sa mala uskutočniť dňa 20.02.2015, označil postoj dôverníka, ktorý odmietol možnosť oboznámiť sa s faktúrami pre tento účel pripravenými žalovaným a sprístupnenie prevádzkových priestorov nepožadoval, okresný súd vyhodnotil námietku žalovaného ako nedôvodnú, ktorá je v zrejmom rozpore s celkovou produkovanou obranou žalovaného v konaní, jeho postupmi a faktickým konaním pred podaním žaloby a v priebehu súdneho konania. Zo strany okresného súdu bola procesným stranám opakovane poskytnutá možnosť uskutočniť žalobcom požadovanú kontrolu správnosti a

úplnosti žalovaným poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení, k čomu zo strany žalovaného ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie nedošlo. Svoju pripravenosť podrobiť sa kontrole žalobcu žalovaný v konaní nepreukázal, a tak jeho obrana ostala len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Účelovosť obrany žalovaného bola zrejmá aj z opakovaného namietania porušenia Zmluvy žalobcom v časti určenia dôverníka, určenia termínu kontroly a jej rozsahu, odvolávajúc sa opakovane na obsah zmluvy o sprostredkovaní a na práva žalovaného, ktoré vyvodzoval z jej obsahu. S výnimkou sprístupnenia vstupu do skladových priestorov žalovaného, v ktorej časti okresný súd žalobný návrh zamietol, keďže takýmito priestormi žalovaný preukázateľne nedisponuje (tvrdenie žalovaného, výpoveď svedkyne K.), obranu žalovaného okresný súd vyhodnotil ako tendenčnú v snahe vyhnúť sa vykonaniu kontroly, keďže žalovaný opakovane spochybňoval legitímnosť postupu žalobcu pri vykonávaní kontroly a existenciu svojich povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že žalovaný si svoju povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť k vykonaniu kontroly nesplnil, a to i napriek tomu, že na splnenie si svojej povinnosti bol zo strany žalobcu opakovane vyzývaný, a tento priestor bol žalovanému poskytnutý aj v priebehu konania pred okresným súdom. Postup žalobcu a nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní okresný súd v časti, v ktorej žalobe vyhovel, vyhodnotil ako súladný s obsahom Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011 v znení jej dodatkov a súladný s obsahom zákonnej úpravy (Zákona o odpadoch), a preto žalobe v rozsahu vyplývajúcom z výrokovej časti tohto rozsudku vyhovel.

18. Nad rámec vyššie uvedeného súd prvej inštancie poznamenal, že predmetom konania a hodnotenia nebola kvalita a spôsob vedenia evidencie elektrozariadení žalovaným, ale otázka splnenia povinnosti žalovaného podrobiť sa vykonávanej kontrole žalobcom a poskytnutie žiadanej súčinnosti, ku ktorej sa žalovaný v Zmluve zaviazal. Na uvedenú skutočnosť boli procesné strany v rámci predbežného právneho posúdenia veci upozornené. Napriek tomu, postoj žalovaného sa v konaní nezmenil, žalovaný naďalej zotrvával na uplatnenej obrane, a preto tvrdenia o pripravenosti žalovaného podrobiť sa kontrole a ochote poskytnúť žiadanú súčinnosť nebolo možné hodnotiť inak ako účelovú a tendenčnú obranu.

19. Povinnosť poskytnúť súčinnosť k vykonaniu kontroly okresný súd uložil žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú lehotu vyhodnotil z hľadiska potrebnej prípravy podkladov pre vykonanie kontroly a s poukazom na obsah samotnej Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia ako dostatočnú pre splnenie povinností žalovaného.

20. Vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v konaní okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, 2 CSP. O výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

21. Nakoľko pri dokazovaní vznikli výdavky Slovenskej republike v súvislosti s úhradou svedočného svedkovi C. R. z rozpočtových prostriedkov súdu, okresný súd rozhodol pri primeranej aplikácii zák. ust. § 255 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1 o nároku Slovenskej republiky voči žalovanému ako neúspešnej procesnej strane na náhradu trov konania, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

22. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 písm. d), e), f), g) a h) CSP, a to do výroku I., II., IV. a V. napadnutého rozsudku. Vo väzbe na žalobcom vymedzený nárok, procesnú obranu žalovaného, vyhodnotenia jednotlivých námietok okresným súdom, v dôvodoch podaného odvolania žalovaný k jednotlivým námietkam uviedol nasledovné. K námietke nesprávneho postupu žalobcu pri určení osoby dôverníka žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav, keď uzavrel, že na základe zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia (ďalej len „Zmluva“) vznikne výrobcom oprávnenie plniť svoje zákonné povinnosti vyplývajúce zo zákona prostredníctvom sprostredkovateľa (spoločnosť REMA Systém, a.s.) bez vylúčenia možnosti plniť tieto povinnosti priamo prevádzkovateľovi (žalobca). Podľa žalovaného, na základe Zmluvy svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona, teda ohlasovaciu povinnosť ministerstvu bol oprávnený plniť len prostredníctvom žalobcu (prevádzkovateľa kolektívneho systému), nie sprostredkovateľa spoločnosti REMA Systém, a.s., ako uvádza okresný súd. Na základe Zmluvy bol žalovaný oprávnený plniť svoje zmluvné povinnosti prostredníctvom sprostredkovateľa (spoločnosti REMA Systém, a.s.), a to poskytovať žalobcovi štvrťročne vo forme výkazov pravdivé a úplné informácie o množstve jednotlivých typov zariadení a platiť žalobcovi odmenu za poskytnuté

služby podľa Zmluvy. Z uvedeného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne zhodnotenie veci okresným súdom. Okresný súd nesprávne zistil skutkový stav, keď zhodnotil, že žalovaný namieta nesprávne zvolenie dôverníka pre všetky žalobcom oznámené kontroly, čo v rámci daného konania žalovaným tvrdené nebolo. Žalovaný rozporoval zvolenie dôverníka len pre obnovenie pozastavených kontrol nariadených na deň 24.11.2014 a na deň 14.01.2015. K tomuto poukázal žalovaný na to, že dopisom zo dňa 24.10.2014 bolo žalovanému oznámené obnovenie pozastavenej kontroly, nie oznámenie o vykonaní kontroly. V oznámení bola ako osoba pre vykonanie kontroly označená spoločnosť Ernst & Young s.r.o., na čo žalovaný už vo svojom odpore poukazoval s tým, že išlo o obnovenie pozastavenej kontroly, pričom žalobca neuviedol, o akú pozastavenú kontrolu ide. V tejto súvislosti žalovaný upozornil, že sa teda nemohlo jednať o oznámenie novej kontroly a zvolenie dôverníka pre túto kontrolu nemožno považovať za zvolenie v súlade so zmluvou o sprostredkovaní. Ďalej žalovaný upozornil na to, že kontrola oznámená dopisom zo dňa 24.10.2014 s termínom kontroly dňa 24.11.2015 bola žalobcom zrušená na základe prípisu spoločnosti REMA Systém, a.s., adresovanom žalobcovi, ktorým táto spoločnosť oznamovala neoprávnenosť kontrol nariadených u výrobcov elektrozariadení, pretože sú v rozpore so zmluvou o sprostredkovaní a zmluvami o zaistení kolektívneho plnenia. Je pravda, že žalobca bol v súlade so zmluvou o sprostredkovaní oprávnený zvoliť si pre novú kontrolu osobu dôverníka, pokiaľ nebol zvolený pracovnou skupinou. Ak však žalobca nariadil obnovenie pozastavenej kontroly na deň 24.11.2014, ktorú následne zrušil na základe prípisu spoločnosť REMA Systém, a.s., nemohol následne oznamovať jej obnovenie ako obnovenie pozastavenej kontroly s termínom kontroly dňa 14.01.2015. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, keď uzavrel, že dôverník pre vykonanie kontrol bol zvolený tak v súlade so zmluvou o sprostredkovaní, ako aj so Zmluvou. Naviac, pre vykonanie pozastavenej kontroly nariadenej na deň 24.11.2014 bol dôverník žalobcom jednostranne určený ešte pred samotnou schôdzou pracovnej skupiny. Podľa žalovaného súd prvej inštancie tak celkom v rozpore so svojimi závermi uvádza, že zmluvu o sprostredkovaní nemožno považovať za zmluvu v prospech tretej osoby, pričom na druhej strane, v rámci oprávnenosti zvolenia dôverníka jednostranným úkonom žalobcu pripúšťa aplikáciu zmluvy o sprostredkovaní, keď zhodnocuje zvolenie dôverníka tiež v súlade so zmluvou o sprostredkovaní. Tento záver spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný poznamenal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresným súdom bolo na základe vykonaného dokazovania zistené, že žalovanému boli dopismi žalobcu oznamované kontroly podľa čl. 8 zmluvy, ktoré zistenie je v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože zo všetkých oznámení žalobcu o obnovenie pozastavenej kontroly, či vykonaní kontroly je celkom zrejmé, že zo strany žalobcu bolo oznamované vykonanie kontrol podľa čl. 9 zmluvy, nie čl. 8. V tejto súvislosti poznamenal, že žalovanému v čl. 9 neboli uložené žiadne povinnosti k poskytnutiu súčinnosti pri kontrole a ani tu nie je stanovená možnosť žalobcu kontrolu u žalovaného vykonať. Týmito skutočnosťami sa okresný súd vôbec nezaoberal, a preto jeho skutkové zistenia nemohli byť úplné. 23. K námietke nedodržania dohodnutého postupu pri oznámení kontroly žalovaný predovšetkým poukázal na to, že záver súdu prvej inštancie k tejto námietke nie je opretý o skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania. Žalovaný uviedol, že termín kontroly dňa 22.10.2015 bol stanovený jednostranne žalobcom, jeho oznámením zo dňa 12.02.2015, pričom sa nejednalo o posunutie termínu kontroly zo dňa 06.02.2015 ako uzavrel okresný súd, pretože aj dňa 06.02.2015 bolo zo strany žalobcu, resp. povereného dôverníka umožnenie vykonania kontroly požadované. V konaní bolo preukázané, že sa žalovaný na základe čl. 8 ods. 8.1 Zmluvy zaviazal umožniť dôverníkovi na základe predchádzajúceho písomného oznámenia žalobcu, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia, overiť správnosť a úplnosť poskytovaných informácií a plnenie povinností stanovených touto Zmluvou tým, že mu sprístupní obchodnú a účtovnú dokumentáciu, súvisiacu so stanovením počtu elektrozariadení uvádzaných na trh ním v Slovenskej republike, vrátane zariadení ním dovezených, vyvezených a vyrobených. Žalovaný tak nebol podľa Zmluvy povinný plniť skôr, než 30. deň a žalobca nebol podľa zmluvy oprávnený stanoviť si termín vykonania kontroly, pretože mu to Zmluva neumožňovala. Žalovaný tak v súlade s čl. 8 ods. 8.1 Zmluvy požiadal žalobcu o posunutie termínu kontroly na deň 22.10.2015, a to už po obdržaní oznámenia o vykonaní kontroly zo dňa 16.01.2015, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 22.01.2015. Zo strany žalobcu však nebol tento termín a dojednanie v zmluve rešpektované a nebolo termínu vyhovené a bol stanovený termín kontroly už na deň 06.02.2015. Podľa žalovaného tento určený termín kontroly bol neoprávnený, čo bolo žalobcovi oznámené tiež právnym zástupcom žalovaného a opätovne zažiadané o určenie termínu kontroly na deň 20.02.2015, ktorá žiadosť žalovaného a uvedený termín boli plne v súlade so zmluvou. Žalobca však kontrolu dňa 06.02.2015 napriek vyššie uvedenému uskutočnil. Vo veci lehoty k poskytnutiu súčinnosti, a tým súvisiacej povinnosti žalovaný pripomína záver Okresného

súdu Žilina uvedený v rozhodnutí sp. zn. 18Cb/159/2015, kde bolo uzavreté, že žalobca podľa zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia nie je oprávnený požadovať poskytnutie súčinnosti žalovaným v termínoch ním stanovených pred uplynutím 30-dňovej lehoty od doručenia oznámenia. K uvedenej námietke mal okresný súd za preukázané tvrdenie žalobcu, preukázané výpoveďou svedka R., že v rámci kontroly dňa 20.02.2015 žalovaný oznámil dôverníkovi p. R., že preverí dostupnosť podkladov požadovaných pre vykonanie kontroly, čím diskusia medzi dôverníkom a konateľom žalovaného bola ukončená. Z výpovede svedkyne K. mal za preukázané, že pre účely oznámenia kontroly boli zo strany žalovaného pripravované podklady v elektronickej forme. Z jej výpovede okresný súd uzavrel, že žalovaný viedol výkazníctvo elektronicky v konsolidovanej forme bez evidencie o hmotnosti elektrozariadení, pričom pre účely pripravovanej kontroly zabezpečovala prehľad jednotlivých faktúr v elektronickej podobe prenesením dát na harddisk. Ani tento záver okresného súdu v celom rozsahu nevyplýva z vykonaného dokazovania. Žalovaný neviedol výkazníctvo v konsolidovanej forme, len plnil svoju zmluvnú povinnosť spočívajúcu vo štvrťročnom poskytovaní informácií o množstve jednotlivých typov elektrozariadení vo forme výkazov, a to prostredníctvom sprostredkovateľa (spoločnosti REMA Systém, a.s.) v konsolidovanej forme. 24. K povinnosti žalovaného viesť evidenciu elektrozariadení, žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania, pretože zo Zmluvy nevyplýva povinnosť žalovaného viesť evidenciu v elektronickej forme, ale povinnosť zasielať žalobcovi výkazy o množstve elektrozariadením v elektronickej forme. Táto povinnosť podľa Zmluvy bola nahradená ustanoveniami zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný namietal, že okresný súd sa nezaoberal a nevyporiadal s tvrdením žalovaného, že po celú dobu účinnosti zmluvy prebiehalo výkazníctvo žalovaného prostredníctvom spoločnosti REMA Systém, a.s. vo forme a štruktúre a nomenklatúre tejto spoločnosti, nie žalobcu. Žalobcovi tak boli odovzdávané informácie o jednotlivých typoch elektrozariadení, ktoré žalovaný doviezol do Slovenskej republiky, alebo vyrobil na území SR, uviedol na trh v Slovenskej republike a vyviezol mimo územia SR len prostredníctvom spoločnosti REMA Systém, a.s., a to v konsolidovanej forme za všetkých výrobcov elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje zmluva o sprostredkovaní. Tento spôsob výkazníctva, a s tým súvisiaci spôsob vedenia evidencie elektrozariadení bol medzi žalobcom, žalovaným a REMA Systém, a.s. dohodnutý pred uzavretím Zmluvy, pričom výkazníctvo v nomenklatúre spoločnosti REMA Systém, a.s. bolo jednou z podmienok žalovaného a REMA Systém, a.s. k uzatvoreniu Zmluvy a zmluvy o sprostredkovaní, ktorá bola zo strany žalobcu plne akceptovaná. Táto skutočnosť mala byť v konaní preukázaná výsluchom Ing. S. H. a Y. Y.. Žalovaný pripomenul, že uvedený spôsob výkazníctva spočíval predovšetkým v spôsobe vykazovania počtov elektrozariadení v kusoch, nie v jednotkových hmotnostiach. Okresný súd sa nevyporiadal s tvrdením žalovaného, že žalovaný po celú dobu trvania zmluvy nevykazoval svoje výkazy v zmysle Zmluvy a nikdy neplatil na jej základe a žalobca nikdy po žalovanom nežiadal plnenie výkazníctva a povinností s tým spojených v zmysle Zmluvy a nikdy žalovanému neúčtoval odmenu podľa Zmluvy. Mal za nepochybné, že uvedený spôsob výkazníctva prostredníctvom REMA Systém, a.s. v súlade so zmluvou o sprostredkovaní bol zo strany žalobcu po celú dobu trvania zmluvy fakticky a právne akceptovaný a nebol rozporovaný. 25. Pokiaľ okresný súd v rámci svojho hodnotenia uzavrel, že zmluva o sprostredkovaní nie je zmluvou v prospech tretej osoby napriek tomu, že medzi Zmluvou a zmluvou o sprostredkovaní existuje časová a vecná súvislosť, tak žalovaný nepovažoval predmetné posúdenie za správne, pretože k uvedenému okresný súd nevykonal potrebné dokazovanie a súčasne neuviedol, či faktický stav vykonávania výkazníctva žalovaným prostredníctvom spoločnosti REMA Systém, a.s. a spôsobom vedenia evidencie podľa nomenklatúry REMA Systém, a.s. má za preukázané či nie. Podľa žalovaného za zmluvu v prospech tretej osoby možno považovať aj zmluvu, ktorá poskytuje ochranu tretej osobe pred neoprávnenými zásahmi jednej zmluvnej strany (žalobca) do sféry tretích osôb (žalovaného), pričom podľa judikatúry takáto tretia osoba nemusí byť zmluvnou stranou zmluvy a nemusí s danou zmluvou vysloviť súhlas. 26. Žalovaný v ďalšom odvolacom dôvode poukázal na to, že nevykonateľnosť žaloby namietal predovšetkým na základe skutočností, ktoré ním boli prezentované v rámci záverečného návrhu na pojednávaní dňa 24.11.2017. Podľa žalovaného súd nemôže rozhodovať na základe všeobecných skutočností, ktoré neboli v tejto veci dokázané, ale musí rozhodovať na základe toho, čo je obsahom Zmluvy a akým spôsobom Zmluva upravuje povinnosti poskytnúť danú dokumentáciu. V Zmluve nie je uvedené, že to majú byť podklady, ktoré si vyžiada dôverník, ale že to majú byť podklady, ktoré poskytne žalovaný. Nie je tak možné, aby dôverník ako osoba, ktorá nie je rozhodcom v tejto veci, stanovovala parametre a presnú špecifikáciu toho, čo má žalovaný poskytnúť a čo poskytnúť nemá. Podľa žalovaného okresný súd by mohol žalobe vyhovieť len za situácie, pokiaľ by v Zmluve bolo výslovne uvedené, že dôverník definuje a určuje, ktoré podklady mu budú sprístupnené tak, aby

mohol kontrolu vykonať. Takéto ustanovenie však Zmluva neobsahuje. V prípade potvrdenia rozsudku okresného súdu odvolacím súdom sa tak posunie dokazovanie o tom, aké podklady majú byť poskytnuté do fáze konania pred vykonávateľom, čo je v súlade s judikatúrou neprípustné. Naviac, okresný súd v rámci konania vôbec nevykonal dokazovanie toho, čo obsahuje obchodná a účtovná dokumentácia. 27. Pokiaľ sa okresný súd vyjadril k opakovanej deklarácii žalovaného týkajúcej sa pripravenosti podrobiť sa kontrole žalobcu, a k námietke žalovaného, týkajúcej sa nedostatočnej súčinnosti žalobcu, tak jeho záver nie je dostatočne odôvodnený a opretý o skutkové zistenia. Okresný súd nesprávne zhodnotil skutkový stav, keď uzavrel, že sa žalovaný celkom obštrukčne vyhýba vykonaniu kontroly. Je pravdou, že v rámci jednania s povereným dôverníkom p. Hrnčiarom v rámci prvého oprávneného termínu kontroly (20.02.2015) prebehla diskusia ohľadne požadovaných podkladov a spôsobu poskytnutia súčinnosti zo strany žalovaného a len z toho dôvodu, že podľa oznámenia pre vykonanie kontroly nebolo možné požadované poskytované doklady poskytnúť a nebolo možné aplikovať uvedenú metodiku vykonania kontroly. Okresný súd nesprávne posúdil skutočnosť, že zo strany žalovaného bola opakovane deklarovaná pripravenosť poskytnúť súčinnosť a možnosť vykonania kontroly, a to tak pred začatím súdneho sporu, ako aj v rámci súdneho konania. Žalovaný svoju pripravenosť poskytnúť súčinnosť a umožniť kontrolu podľa Zmluvy deklaroval svojim prípisom žalobcovi zo dňa 09.01.2015 a následne pri jednaní s povereným dôverníkom p. Hrnčiarom dňa 20.02.2015 mu boli ponúknuté pre kontrolu podklady podľa Zmluvy a bolo mu oznámené, že sú pripravené ku kontrole dokumenty vzťahujúce sa k elektrozariadeniu (faktúry žalovaného). Tento spôsob vykonania kontroly bol zo strany žalobcu, resp. p. R. odmietnutý s tým, že pre kontrolu nie sú tieto dokumenty postačujúce a kontrola tak nebola z dôvodov na strane žalobcu vykonaná, napriek tomu, že ju bolo možné vykonať. Skutočnosť, že dôverníkovi boli ako alternatíva k žalobcom požadovanému spôsobu vykonania kontroly ponúknuté faktúry žalovaného, potvrdil svedok R.. Nemôže byť tak k tiaži žalovaného, že napriek tomu, že bol pripravený poskytnúť súčinnosť a ponúkol žalobcovi podklady pre vykonanie kontroly vo forme, v akej je schopný ich zaistiť, žalobca kontrolu nevykonal, naopak, odmietol kontrolu vykonať s tým, že takéto podklady sú nepostačujúce, a preto nie je právny základ na to, aby sa žalobca domáhal povinnosti strpieť a umožniť vykonanie kontroly žalobou. Žalovaný svoju pripravenosť poskytnúť súčinnosť a možnosť vykonania kontroly deklaroval tiež podaním zo dňa 13.02.2017, podaním zo dňa 10.05.2017. Z týchto dôvodov potom mala byť po týchto ohláseniach žaloba vzatá späť. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 28. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Žalobca mal za to, že napadnutý rozsudok je vecne a právne správny, súd prvej inštancie dostatočne a úplne zistil skutkový stav, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností. Podľa žalobcu v predmetnej veci nie sú žiadne ďalšie prípustné prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli žalovaným uplatnené. Zistený skutkový stav okresný súd správne právne posúdil a rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Konanie nebolo postihnuté žiadnou inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok je zákonný, spravodlivý, riadne a v celom rozsahu správne právne odôvodnený a plne v súlade s právnymi normami CSP. 29. K námietke žalovaného ohľadne spôsobu vykazovania množstva elektrozariadení uvádzaných žalovaným na trh v Slovenskej republike prostredníctvom sprostredkovateľa REMA Systém, a.s. a nevykonania ďalších žalovaným navrhovaných dôkazov, tykajúcich sa zmluvného vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom spoločnosťou REMA Systém, a.s., žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v odseku 34. a 35. rozsudku, kde okresný súd vyčerpávajúco uviedol, prečo uvedenú námietku žalovaného považoval za neoprávnenú, a prečo nevykonal ďalšie dôkazné návrhy žalovaného. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie tak na vyhodnotenie uplatneného nároku, ako aj použitej obrany žalovaného. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že Zmluva o zaistení kolektívneho plnenia zo dňa 27.12.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným riešila výlučne právo žalobcu určiť dôverníka a podľa tejto zmluvy bol vymedzený nárok žalobcu na vykonanie kontroly, tak potom týmto zdôvodnením mal za to, že pre vzťah žalobcu a žalovaného nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie o zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou REMA Systém, a.s.. Ak okresný súd kládol dôraz na zmluvu o zaistení kolektívneho plnenia medzi žalobcom a žalovaným a nevykonal dôkazy týkajúce sa zmluvného vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom - REMA Systém, a.s., bol jeho postup vecne správny. Týmto postupom žalovaný ako odvolateľ nebol vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznával procesnoprávny predpis. 30. Čo sa týka Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 27.12.2011, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou REMA Systém, a.s., ktorú podľa žalovaného je potrebné brať do úvahy v predmetnom

spore, tak žalobca sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancia a mal za to, že zmluva o sprostredkovaní uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou REMA Systém, a.s. je Zmluvou medzi žalobcom a treťou osobou a plnenie záväzkov z tejto zmluvy sa netýka povinností žalovaného zo Zmluvy voči žalobcovi. Spoločnosť REMA Systém, a.s. nie je účastníkom Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca považoval za absurdné, že žalovaný mal viesť výkazníctvo v zmysle zmluvy o sprostredkovaní, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou REMA Systém, a.s., ktorej ani nebol účastníkom, nemal z nej žiadne práva ani povinnosti, ale opačne podľa žalobcu jediné práva a povinnosti vyplývali žalovanému práve zo Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, kde je spôsob vykazovania jasne dohodnutý a špecifikovaný. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zmluva o sprostredkovaní, uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou REMA Systém, a.s. je Zmluvou medzi žalobcom a treťou osobou a plnenie záväzkov z tejto Zmluvy sa netýka povinností žalovaného zo Zmluvy voči žalobcovi. Žalovaný mal povinnosť viesť výkazy v zmysle zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, pričom bol jednoznačne daný rozsah, forma, štruktúra výkazov. 31. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávny postup žalobcu na určenie dôverníka, tak žalobca sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v odseku 30. rozsudku, kde okresný súd správne, úplne, vyčerpávajúco dôvodil, že postup pri určení dôverníka bol plne v súlade so zmluvou o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Ako správne poukázal okresný súd, v zmluve o zaistení kolektívneho plnenia, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, je v bode 1 výklad pojmov, medzi ktorými je aj pojem „dôverník“, podľa ktorého je to osoba poverená prevádzkovateľom, t.j. žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že dôverníka tak určuje žalobca. Pokiaľ teda žalobca určil dôverníka (v súlade so Zmluvou), bolo to výlučne jeho vecou a záležitosťou. Žalovaný ani nemal možnosť v zmysle Zmluvy zasiahnuť proti tomuto zvoleniu. Tvrdenia žalovaného ohľadom námietok voči zvoleniu dôverníka žalovaným, sú tak irelevantné a bez právneho základu. Pokiaľ by aj boli pri určení osoby dôverníka porušené nejaké zmluvné dojednania zo zmluvy o sprostredkovaní, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou REMA Systém, a.s., išlo by o porušenie zmluvných dojednaní medzi žalobcom a týmto tretím subjektom, nie žalovaným. Spoločnosť REMA systém, a.s. však nie je účastníkom Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, a bol to žalobca, ktorý v súlade so Zmluvou určoval osobu dôverníka bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Žalovaný bol povinný akceptovať osobu dôverníka určenú prevádzkovateľom, t.j. žalobcom bez ohľadu na existenciu Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 27.12.2011. Žalobca v konaní pred okresným súdom uviedol a preukázal, že dokonca bola zvolaná schôdza na určenie dôverníka na deň 1.12.2014, ktorá sa uskutočnila, avšak dôverníka neurčila, takže podľa žalobcu bol dôverník dokonca riadne určený aj v zmysle čl. VIII bodu 1 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 27.12.2011. Súd prvej inštancie tak len nad rámec uviedol, že aj keby sa aplikovala zmluva o sprostredkovaní, určenie dôverníka žalobcom v prípade žalovaného by bolo v súlade aj s touto Zmluvou. 32. Ohľadom námietky nedodržania zmluvne dohodnutého postupu pri oznámení kontroly a povinnosti žalovaného viesť evidenciu elektrozariadení, sa žalobca v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu, uvedenými v odseku 31., 32. a 33. odôvodnenia rozsudku. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na čl. 4. bod 4.2., 4.4., 4.5., 4.7., Čl. 8 bod 8.1., 8.2., bod 10.10. Zmluvy a záver okresného súdu, ktorý mal za to, že v konaní bolo jednoznačne zo Zmluvy preukázané oprávnenie žalobcu vykonať kontrolu, vyplývajúce zo zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia medzi žalobcom a žalovaným, a povinnosť žalovaného strpieť vykonanie kontroly, vyplývajúca zo Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným o zaistení kolektívneho plnenia. Podľa okresného súdu bolo nesporné, že v konaní požaduje žalobca splnenie povinností zo zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia bez ďalšieho, teda to, čo umožňuje zmluva o zaistení kolektívneho plnenia. Okresný súd sa náležite vysporiadal s nariadením kontroly overenia správnosti a úplnosti poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení žalobcom u žalovaného. Žalobca poukázal na to, že dňa 06.01.2015 oznámil žalovanému obnovenie pozastavenej kontroly, ktorá mala prebiehať prostredníctvom spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., predmetom ktorej malo byť overenie úplnosti a správnosti informácií poskytnutých spoločnosti žalobcu žalovaným, ako aj overenie údajov obsiahnutých vo výkazoch o množstve elektrozariadení za obdobie prvého až štvrtého štvrťroku r. 2012, r. 2013 a r. 2014 a či spoločnosť žalovaného plní riadne svoje finančné záväzky voči spoločnosti žalobcu v súlade so Zmluvou a plní ďalšie svoje povinnosti podľa čl. 4 Zmluvy. V prílohe listu bol prehľad dokumentácie požadovanej kontroly. Termín uskutočnenia kontroly bol daný na 14.01.2015, pričom výzva na vykonanie kontroly bola doručená žalovanému dňa 09.01.2015. Žalovaný e-mailom zo dňa 9. januára 2015 oznámil neposkytnutie súčinnosti pri oznámenej kontrole. Pracovníci EY dňa 14. januára 2015 uskutočnili prvý pokus o vykonanie kontroly, ktorá im nebola umožnená. Kontrola bola oznámená aj listom zo dňa 16.01.2015 s tým istým obsahom ako v liste zo dňa 06.01.2015, s termínom stanovenia kontroly na 23.01.2015 o 13.00 hod., pričom pracovníkom EY, ktorí uskutočnili druhý pokus o vykonanie kontroly, táto nebola umožnená, pretože žalovaný vzhľadom na oznámenie,

že žalovaný považuje kontrolu za neoprávnenú a v rozpore so zmluvou. Z e-mailovej korešpondencie zo dňa 30.01.2015 medzi stranami v konaní vyplývalo, že žalovaný žiadal presunúť nariadenú kontrolu na 23.01.2015, a to na 20.02.2015, v ktorý deň mu bolo oznámené, že navrhovaný termín sa neakceptuje, ale termín sa posúva na 06.02.2015. Toto bolo oznámené a doručené žalovanému dňa 30.01.2015, pričom bolo nepochybné, že išlo len o zmenu termínu nariadenej kontroly a nie o nariadenie ďalšej novej kontroly. Dňa 6. februára 2015 pracovníci EY uskutočnili tretí pokus o vykonanie kontroly, ktorá im nebola umožnená z dôvodu, že žalovaný považoval kontrolu za neoprávnenú a v rozpore so zmluvou. Posledný termín kontroly bol žalovanému oznámený listom zo dňa 12. februára 2015 s vytýčením dátumu kontroly na 20. február 2015 o 9.00 hod, ktorý termín na základe žiadosti žalovaného bol termín posunutý na 20. február 2015 o 13.00 hod., pričom štvrtý pokus o vykonanie kontroly bol neúspešný, pretože kontrola nebola opäť umožnená. Žalovaný bol už vyzvaný dokonca k umožneniu vykonania kontroly listom zo dňa 24.10.2014, pričom táto kontrola bola pozastavená z vlastného rozhodnutia žalobcu. Žalobca poukázal na to, že kontrola teda bola nariadená opakovane, vždy tá istá kontrola na overenie úplnosti a správnosti informácií poskytnutých žalobcovi žalovaným, ako aj overenie údajov obsiahnutých vo výkazoch o množstve elektrozariadení za obdobie prvého až štvrtého štvrťroku r. 2012, r. 2013 a r. 2014, a či spoločnosť žalovaného plní ďalšie svoje povinnosti podľa čl. 4 Zmluvy a žalobca riadne oznamoval žalovanému vykonanie kontroly v súlade s čl. 4.5, 4.7, a čl. 8 zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia. V prípade nariadenia kontroly v období október 2014, k jej vykonaniu nedošlo, čo nebolo medzi stranami sporné, a teda listom v roku 2015 bola nariadená kontrola opätovne. Ak žalovaný namietal, že v danom liste bolo uvedené „obnovenie pozastavenej kontroly“, je zrejmé, že toto označenie je irelevantné, pretože je nepochybné, že v októbri 2014 sa kontrola nevykonala a v roku 2015 či bola nazvaná ako obnovenie pozastavenej kontroly alebo inak, je irelevantné, pretože je nepochybné, že bola nariadená v zmysle zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia. Žalovaný sám v konaní potvrdil, že všetky 4 oznámenia o vykonaní kontroly dostal, pričom i okresný súd mal za to, že kontrola bola nariadená opakovane a išlo vždy o tú istú jednu kontrolu. Žalobca v roku 2015 oznámil žalovanému obnovenie pozastavenej kontroly, čo vyplývalo zo skutočnosti, že bola zo strany žalobcu zvolaná schôdza Pracovnej skupiny na deň 01.12.2014 za účelom určenia dôverníka na vykonanie kontroly u žalovaného, pričom nakoľko na tejto schôdzi dôverník nebol určený, mal žalobca právo v zmysle čl. VIII. 1. zmluvy o sprostredkovaní vykonať u žalovaného kontrolu prostredníctvom niektorého zo štyroch konkrétnych audítorov, z ktorých si vybral spoločnosť Ernst & Young, s.r.o.. Žalobca považoval za nesporné, že žalovaný ako výrobca bol v zmysle Zmluvy povinný: 1/ riadnym a preukázaným spôsobom viesť priebežne pravdivú a úplnú evidenciu všetkých elektrozariadení (počet a hmotnosť v kg), ktoré uvádza na trh, a ktoré doviezol, vyviezol, či vyrobil v súlade so Zmluvou, zákonom o odpadoch a jeho vykonávacími predpismi. Evidencia musí byť preukázaná najmä vo väzbe na účtovníctvo výrobcu, 2/ umožniť dôverníkovi kontrolu správnosti a úplnosti poskytnutých informácií podľa bodu 4.2. zmluvy o množstve a hmotnosti elektrozariadení, 3/ sprístupniť dôverníkovi všetku obchodnú a účtovnú dokumentáciu súvisiacu so stanovením počtu a hmotnosti elektrozariadení uvádzaných ním na trh, strpieť vykonanie kontroly zo strany dôverníka, 4/ poskytnúť dôverníkovi včas a riadne súčinnosť potrebnú na riadne vykonanie kontroly podľa Zmluvy, najmä mu poskytnúť pravdivé a úplné informácie týkajúce sa plnenia povinností výrobcu podľa zákona o odpadoch a Zmluvy, umožniť mu nazrieť do svojich účtovných dokladov a ďalších listín a podkladov, ktoré majú vzťah k nakladaniu s elektrozariadeniami a umožniť mu za obvyklých podmienok vstup do svojich prevádzkarní a skladových priestorov.

33. Vzhľadom na to, že žalovaný mal dané uvedené povinnosti priamo zo Zmluvy, nemal byť problém poskytnúť dôverníkovi údaje, keďže tieto bol od začiatku zmluvy povinný evidovať a úplne a pravdivo vo väzbe na účtovníctvo robiť výkazy. Žalovaný na štyroch termínoch nariadenej kontroly nepredložil dôverníkovi vôbec nič, neposkytol žiadnu súčinnosť, dokonca nikdy nenamietal ani prílohu každého zo štyroch oznámení žalobcu o nariadenom vykonaní kontroly, kde bol popísaný plánový spôsob a požiadavky konania kontroly dôverníkom. Uskutočnilo sa reálne len štvrté stretnutie podľa vyjadrenia svedka R., kde bola diskusia o podkladoch so žalovaným ku kontrole, čo nie je možné považovať za poskytnutie súčinnosti podľa zmluvy. Ak by hypoteticky žalovaný chcel predložiť faktúry, dokonca, keby ich aj bol predložil, je na dôverníkovi, ktorý kontrolu vykonáva, aké údaje a dokumenty si ku kontrole vyžiada, lebo žalovaný sa v zmluve zaviazal sprístupniť dôverníkovi všetku obchodnú a účtovnú dokumentáciu súvisiacu so stanovením počtu a hmotnosti elektrozariadení uvádzaných ním na trh, teda čokoľvek z účtovnej dokumentácie vrátane elektronického účtovného systému, faktúr a ďalších účtovných dokumentov. Žalobca mal zhodne so záverom okresného súdu za to, že žalovaný

neposkytol zmluvne požadovanú súčinnosť, neumožnil vykonanie kontroly, takže jednoznačne porušil svoje povinnosti. Žalovaný ani do podania odvolania neposkytol súčinnosť k nariadenej kontrole, neumožnil kontrolu, dokonca nikdy neodovzdal žalobcovi ani dôverníkovi absolútne žiadne podklady, ani ich nikde neuschoval preukázateľne, ani ich ako dôkaz o jeho pripravenosti žalobcovi ani dôverníkovi žiadnou formou nezaslal. Žalobca zvýraznil, že žalovaný bol účastníkom zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia a boli mu známe všetky povinnosti v súvislosti s nariadením kontroly, aké oprávnenie žalobca v súvislosti s nariadením kontroly, vyplývajúcej mu priamo zo zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia má, a o akú kontrolu ide, bolo nesporne zrejmé z obsahu listinných výziev na vykonanie kontroly zasielaných žalobcom žalovanému.

34. Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s tvrdeniami o vykazovaní v zmysle zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou REMA Systém a.s., teda, že výkazníctvo prebiehalo zo strany žalovaného podľa nomenklatúry REMA Systém a.s., tak okresný súd v tomto smere poukázal na čl. 4.1 zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia, podľa ktorého je výrobca povinný riadnym a preukázaným spôsobom viesť priebežne pravdivú a úplnú evidenciu všetkých elektrozariadení, ale aj ust. § 54b ods. 1 písm. o) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení ku dňu 24.10.2014.

35. Námietku nevykonateľnosti žalobného petitu žalobca považoval za nedôvodnú, špekulatívnu, zavádzajúcu, nemajúcu oporu v a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v bodoch 36. až 39. rozsudku. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.04.2017, č.k. 23Cb/165/2015-617 a svoj žalobný petit v zmysle ust. § 139 a § 232 ods. 1 považoval za vykonateľný.

36. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že opakovane bol pripravený poskytnúť súčinnosť a nariadenú kontrolu žalobcovi umožniť, tak tieto tvrdenia žalobca považoval za zavádzajúce a nepravdivé a stotožnil sa so závermi uvedenými v odseku 40. odôvodnenia rozsudku. Poukázal na to, že žalovaný bol opakovane vyzývaný k poskytnutiu súčinnosti, k vykonaniu kontroly, ktorú neumožnil. Ani v jednom prípade žalovaný žiadne doklady nepredložil, kontrolu neumožnil, neodovzdal dôverníkovi žiadne podklady ani v printovej ani v elektronickej forme, tieto nikde neuschoval a ani nezaslal na adresu žalobcu a ani dôverníka. Žalobcovi a ani dôverníkovi nikdy neboli ponúknuté ani predložené ku kontrole faktúry žalovaného, naopak, bol to žalobca, ktorý výsluchom svedka R. preukázal, že kontrola zo strany žalovaného dôverníkovi nebola umožnená a nikdy nič nebolo dôverníkovi predložené. Žalobca na tomto mieste považoval za potrebné uviesť, že aj hypoteticky predloženie faktúr by nespĺňalo podmienky Zmluvy. Zvýraznil, že nemal žiadnu zmluvnú povinnosť uvádzať konkrétne podklady, tie určuje audítor a na druhej strane žalovaný bol povinný sprístupniť dôverníkovi všetku obchodnú a účtovnú dokumentáciu súvisiacu so stanovením počtu a hmotnosti zariadení uvádzaných ním na trh, ako povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný mal pre dôverníka hard copy dokumenty, a tieto údajne dôverník odmietol. Žalobca zároveň predložil súdne rozhodnutia, v ktorých bol vyslovený právny názor súdov v totožnej veci, s ktorou argumentáciou sa v celom rozsahu stotožnil, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/165/2015-617 zo dňa 10.04.2017, rozhodnutie Obvodného súdu pre Prahu 4 č.k. 70C/109/2015-35 zo dňa 10.2.2016, rozhodnutia Obvodného súdu pre Prahu 4 č.k. 70C/230/2015-33 zo dňa 27.4.2016, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/159/2015-305 zo dňa 15. decembra 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/128/2017 zo dňa 24.01.2018. Podľa žalobcu, žalovaným uvádzané odvolacie dôvody sú špekulatívne, žalovaný neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré majú napĺňať ním uvedené odvolacie dôvody, pri niektorých dôvodoch tieto odvolacie dôvody uviedol, avšak tieto sa nezakladajú na pravde. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

37. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 20.04.2018 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť. Žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu túto možnosť nevyužil.

38. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený

ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 39. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/101/2018-554 zo dňa 07.02.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.02.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 40. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahŕňa v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmavané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 41. Krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podaní zo dňa 2.3.2018 (č.l. 371-378 spisu). Žalovaný práve predmetným odvolaním stanovil kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu stránku posudzovania napadnutého rozhodnutia okresného súdu krajským súdom. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, z podaného odvolania žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu bolo zrejmé, že nesúhlasil so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, vo vzťahu k uloženej povinnosti strpieť a umožniť spoločnosti Ernst & Young s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly vykonanie kontroly podľa čl. 8 bodu 8.1 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, overujúcej správnosť a úplnosť žalovaným poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 13.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike vrátane elektrozariadení dovezených žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 do Slovenskej republiky, žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 zo Slovenskej republiky vyvezených a žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 v Slovenskej republike vyrobených, a to tým, že spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontroly sprístupní obchodnú a účtovnú dokumentáciu žalovaného, súvisiace so stanovením počtu a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike, vrátane elektrozariadení ako zariadení v zmysle ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012 dovezených žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 do Slovenskej republiky, žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 zo Slovenskej republiky vyvezených a žalovaným v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 v Slovenskej republike vyrobených, a uloženou povinnosťou poskytnúť spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontrol riadne a včas súčinnosť potrebnú na riadne vykonanie kontroly podľa čl. 8 bodu 8.1 a 8.2 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, overujúcej správnosť a úplnosť žalovaným poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení podľa ust. § 54a ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 žalovaný vyrobil na území Slovenskej republiky, ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 uviedol na trh v Slovenskej republike, a ktoré žalovaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2014 vyviezol zo Slovenskej republiky, a to spoločnosti Ernst & Young, s.r.o., IČO: 267 05 338 ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontroly poskytnúť pravdivé a úplné informácie týkajúce sa plnenia povinnosti žalovaného podľa zákona č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2012 a Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011, umožniť nazrieť do účtovných dokladov žalovaného a ďalších listín a podkladov, ktoré majú vzťah k nakladaniu s elektrozariadeniami a umožniť za obvyklých podmienok vstup do prevádzkarní žalovaného, v spojení aj so závislými výrokmi o nároku na náhradu trov konania, vzniknutých na strane žalobcu a nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli na strane Slovenskej republiky z titulu svedočného svedkovi C. R. z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Žilina. V podstate žalovaný v odvolaní zotrval na svojej obrane, ktorú uvádzal v konaní pred okresným súdom, a to, že žalobca nesprávne postupoval pri určovaní osoby dôverníka, že nebol dodržaný zmluvne dohodnutý spôsob oznámenia kontroly, že požiadavka žalobcu na spôsob vykazovania množstva elektrozariadení uvádzaných žalovaným na trh v Slovenskej republike je neoprávnená ako aj námietke nedostatočnej vykonateľnosti žalobného

návrhu. Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že neboli relevantné a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 nie je potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto je postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu v napadnutej časti, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 42. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu je potrebné konštatovať, že rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v predmetnom rozsudku vo vzťahu k odvolaním žalovaným napadnutých výrokov poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky v sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie i napriek odvolacím námietkam žalovaného vyjadreným vo včas podanom odvolaní potvrdil podľa § 387 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že článok 6 odsek 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. V danom prípade okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a podrobne opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré okresný súd prijal, jasným a precíznym spôsobom vysvetlil. 43. K námietkam uvedeným v podanom odvolaní žalovaného sa uvádza, že tento vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesno- právnom postupe okresného súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 44. Súhlasí odvolací súd s postupom okresného súdu, ktorý postupoval v zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. V rámci konania pred okresným súdom nebolo medzi stranami sporné uzatvorenie Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia žalobcom a žalovaným dňa 27.12.2011 v znení Dodatku č. 1 a príloh, ktorou sa žalovaný zaviazal štvrťročne poskytovať žalobcovi vo forme výkazu pravdivé a úplné informácie o množstve jednotlivých typov elektrozariadení, ktoré doviezol, vyrobil a uviedol na trh v Slovenskej republike alebo vyviezol mimo územia Slovenskej republiky. Nebolo rozporované ani to, že dňa 27.12.2011 bola uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou REMA Systém, a.s. Zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalobca príležitosť ako prevádzkovateľ uzavrieť s výrobcom Zmluvu o zaistení kolektívneho plnenia s tým, že výrobcovia budú môcť plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia prostredníctvom sprostredkovateľa. Zmluva o sprostredkovaní

upravovala spôsob zvolenia dôverníka pre vykonanie kontroly u jednotlivých výrobcov, na ktoré sa Zmluva o sprostredkovaní vzťahovala, pričom zoznam výrobcov elektrozariadení bol obsahom prílohy č. 1 Zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný výslovne nepoprel a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bol žalobcom opakovane vyzvaný na umožnenie vykonania kontroly podľa čl. 8 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia prostredníctvom dôverníka - spoločnosti Ernst & Young, s.r.o.. 45. Sporným v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní v rámci obrany žalovaného bolo oprávnenie osoby dôverníka vykonať kontrolu žalovaného, poukazujúc na spôsob jeho určenia vo väzbe na obsah zmluvy o sprostredkovaní, nedodržanie zmluvou stanoveného spôsobu určenia termínu vykonávanej kontroly a neoprávnenosť požiadavky žalobcu na spôsob vykazovania množstva elektrozariadení uvádzaných žalovaným na trh v Slovenskej republike. 46. Odvolací súd na základe odvolacích dôvodov žalovaného posudzoval dôvodnosť žalobcom požadovaného splnenia povinnosti s dôrazom na zistený skutkový stav pred súdom prvej inštancie, ktorým bol viazaný podľa ust. § 383 a právneho posúdenia za podstatnosti obsahu dohodnutých zmluvných práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným v Zmluve o zaistení kolektívneho plnenia zo dňa 27.12.2011 v znení jej Dodatku č. 1 a príloh k tejto zmluve. Práve zmluva o zaistení kolektívneho plnenia uzavretá medzi žalobcom a žalovaným bola určujúcim právnym úkonom pri vyhodnocovaní zmluvných práv a povinností žalobcu a žalovaného v súvislosti s vykonávaním kontrol. 47. Krajský súd uvádza, že okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie žalobcom požadovaného splnenia povinnosti. K námietke žalovaného, že pre úplnosť tak skutkových, ako aj právnych zistení k spôsobu faktického vykonávania výkazníctva podľa zmluvy o sprostredkovaní bol okresný súd povinný vykonať dôkazy označené žalovaným, a to výpoveď Ing. H., Z. Y., krajský súd uvádza, že táto nebola relevantná. Súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, tak na vyhodnotenie žalobcom požadovaného uloženia povinnosti, ako aj použitej obrany žalovaného. Okresný súd podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.11.2017 (č.l. 326 spisu) vyhlásil uznesenie, podľa ktorého návrh na doplnenie dokazovania výsluchom Ing. S. H., Z. Y. zamietol, po ktorom vyhlásenom uznesení neboli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a vyhlásil dokazovanie za skončené. Práve na základe rozsahu odôvodnenia v napadnutom rozsudku okresného súdu, ak tento v odseku 33. vyjadril, že zmluvou o zaistení kolektívneho plnenia v znení jej dodatku č. 1 a príloh sa riadil právny vzťah procesných strán, a táto v čl. 4.1, 4.2, 4.5, 8.1 a 8.2 jednoznačne vymedzila povinnosti žalovaného k spôsobu vedenia evidencie elektrozariadení v počtoch a hmotnosť v kilogramoch, a to v elektronickej forme a v odseku 35. odôvodnenia rozsudku uzavrel, že predmetný dôkazný návrh sa týkal skutočnosti uzavretia zmluvy (zmluva o sprostredkovaní), ktorej žalovaný nebol zmluvnou stranou a ktorú z hľadiska jej obsahových náležitostí okresný súd nevyhodnotil ako zmluvu, ktorá by zakladala akékoľvek práva žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, tak potom týmto zdôvodnením mal okresný súd za to, že pre vzťah žalobcu a žalovaného nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie o vykonávaní výkazníctva REMA Systém, a.s., na čo poukazoval žalovaný. Pokiaľ okresný súd kládol dôraz na dojednania v zmluve o zaistení kolektívneho plnenia medzi žalobcom a žalovaným, tak potom, ak nevykonal dôkazy týkajúce sa obsahových náležitostí zmluvného vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom spoločnosťou REMA Systém, a.s., bol z tohto vyvodený správny postup. 48. K úplnosti vykonaného dokazovania krajský súd poukazuje aj na to, že navrhnúť vykonanie určitého dôkazu je právo sporovej strany a právom je aj vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Toto právo však nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovým stranám. Ak okresný súd a následne v rámci vyvolaného odvolacieho konania ani krajský súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, tak svojim postupom žalovaný ako odvolateľ nebol vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznával tak procesnoprávny predpis Občiansky súdny poriadok, ako aj Civilný sporový poriadok, pretože právo navrhovať dôkazy bolo žalovanému umožnené. V tejto súvislosti sa poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu

sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

49. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež námietka žalovaného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

50. Bolo nepochybné, že žalobca žalobu na plnenie povinnosti voči žalovanému uplatnil na základe zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia. Okresný súd poukázal na rozhodné ustanovenia tejto zmluvy, ktoré sa vzťahovali na vymedzenie oprávneného a povinného subjektu a ukladanej povinnosti podľa článku 4. bod 4.1., 4.2., 4.5., 4.7. článku 8. bod 8.1. a 8.2. zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia. Podľa článku 4. bod 4.1. zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia, výrobca (žalovaný) je povinný riadnym a preukázaným spôsobom viesť priebežne pravdivú a úplnú evidenciu všetkých elektrozariadení (počet a hmotnosť v kg), ktoré uvádza na trh, ktoré doviezol, vyviezol či vyrobil v súlade so Zmluvou, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Evidencia musí byť preukázaná najmä vo väzbe na účtovníctvo výrobcu. Zo znenia bodu 4.2. tejto Zmluvy vyplývalo, že výrobca sa zaväzuje poskytovať žalobcovi štvrťročne vo forme výkazov pravdivé a úplné informácie o množstve jednotlivých typov elektrozariadení, ktoré doviezol do SR alebo vyrobil na území SR, uviedol na trh v SR, vyviezol mimo územia SR. V bode 4.5. zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia sa výrobca (žalovaný) zaviazal, že v prípade požiadavky prevádzkovateľa mu umožní kontrolu správnosti a úplnosti poskytnutých informácií podľa bodu 4.2. o množstve a hmotnosti elektrozariadení, a to najmä tým, že strpí vykonanie kontroly zo strany dôverníka (čl. 8). Na tento účel poskytne výrobca dôverníkovi všetku potrebnú súčinnosť. Podľa článku 1. tejto zmluvy označeného ,,Výklad pojmov“ dôverník je osoba poverená prevádzkovateľom na overovanie pravdivosti a úplnosti údajov o množstve a hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh výrobcom a plnení ďalších povinností výrobcu stanovených touto Zmluvou. Dôverník je zmluvne zaviazaný k mlčanlivosti a dôvodenému nakladaniu s údajmi poskytnutými výrobcom. Osobu dôverníka určuje prevádzkovateľ.

51. Vo vzťahu k námietke nesprávneho zhodnotenia postupu žalobcu pri určení osoby dôverníka, a to Ernst & Young s.r.o., súhlasí o odvolací súd so záverom okresného súdu v odseku 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý na základe zisteného skutkového stavu a pri jeho právnom posúdení vychádzal nielen z vyššie citovaného výkladu pojmu ,,dôverník“ v zmluve o zaistení kolektívneho plnenia, ale vzhľadom na úpravu v zákone č. 223/2001 Z.z. a čl. VIII. bod 1 zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi žalobcom a REMA Systém, a.s. vzal do úvahy i dodržanie dohodnutého postupu žalobcom, podľa zvolanej schôdze konanej dňa 01.12.2014, pri určení dôverníka. Na tomto mieste zvýrazňuje odvolací súd, že bez vplyvu na určenie osoby dôverníka na vykonanie kontroly bolo žalovaným tvrdenie, že išlo o ,,obnovenie pozastavenej kontroly“, pretože určujúcim, podľa zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia bolo, že osobu dôverníka určuje prevádzkovateľ. Dodáva odvolací súd, že zmluva o zaistení kolektívneho plnenia uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje zmocňujúce zmluvné ustanovenie, pre ktoré by žalovaný mohol aktívne vstupovať (vystupovať) pri spôsobe určovania (kreovania) dôverníka. Bolo to len v dispozícii žalobcu ako prevádzkovateľa, a preto obrana žalovaného zameraná na namietanie určenia dôverníka pri kontrolách nebola relevantná.

52. V súvislosti s odvolacím dôvodom nesprávneho posúdenia dodržania zmluvne dohodnutého postupu pri oznámení kontroly žalobcom, podľa výsledkov dokazovania bolo nepochybné, že žalovaný bol podľa zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia povinný umožniť vykonanie kontroly dôverníkovi podľa bodu 8.1., bodu 8.2. zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia, na základe predchádzajúceho písomného oznámenia žalobcu, vystupujúceho v zmluve o zaistení kolektívneho plnenia ako prevádzkovateľa, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia, overiť správnosť a úplnosť poskytnutých informácií a plnenie povinností stanovených touto zmluvou tým, že sprístupní obchodnú a účtovnú dokumentáciu súvisiacu so stanovením počtu a hmotnosti elektrozariadení uvádzaných ním na trh v Slovenskej republike, vrátane zariadení ním dovezených, vyvezených a vyrobených. Žalovaný (výrobca) bol povinný poskytnúť

dôverníkovi včas a riadne súčinnosť potrebnú na riadne vykonanie kontroly podľa Zmluvy, najmä poskytnúť pravdivé a úplné informácie týkajúce sa elektrozariadení a týkajúce sa plnenia povinností žalovaného (výrobcu) podľa zákona a tejto zmluvy, umožniť mu nazrieť do účtovných dokladov a ďalších listín a podkladov, ktoré majú vzťah k nakladaniu s elektrozariadeniami. Žalovaný pri oznámených kontrolách listom zo dňa 06.01.2015 a zo dňa 12.02.2015 neumožnil kontrolu a neposkytol súčinnosť, čo preukázala e-mailová komunikácia procesných strán, a ani k oznámenej kontrole na deň 20.02.2015, čo vyplynulo z výpovede svedka C. R. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.04.2017, ktorý potvrdil nielen predchádzajúce štyri neúspešné pokusy o kontrolu, ale i to, že pri kontrole 20.02.2015 mu nebolo umožnené jej riadne vykonanie, keďže stretnutie prebiehalo v rovine objasnenia dostupnosti dokladov. Sám žalovaný do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.04.2017 svoju vedomosť o štyroch kontrolách potvrdil. V zhode s okresným súdom i krajský súd v súvislosti s určeným termínom kontroly na deň 20.02.2015 zvýrazňuje, že tento termín kontroly na deň 20.02.2015 bol určený na základe požiadavky žalovaného o presunutie termínu z 6.2.2015, pričom požadované podklady osobe dôverníka poskytnuté neboli, čo žalovaný nevyvrátil, t.j. nedokázal opak. Pokiaľ žalovaný ďalšom namietal, že zo zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia mu vyplýva povinnosť zasielať výkazy o množstve elektrozariadení v elektronickej forme, ktorá povinnosť bola nahradená ustanoveniami zmluvy o sprostredkovaní, tak odvolací súd v zhode s okresným súdom zvýrazňuje, že v danom prípade pre právny vzťah žalobcu a žalovaného bol určujúcim právny úkon Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia a v jeho rámci vymedzené povinnosti žalovaného ako výrobcu, ktorý bol povinný viesť evidenciu elektrozariadení spôsobom určeným v zmluve, a to v čl. 4. bod 4.2., 4.5. Sám žalovaný podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.04.2017 (č.l. 257-262 spisu) popísal spôsob plnenia povinnosti vyplývajúcej z bodu 4.1. Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia, a to, že plnil spôsobom evidencie v počítačovej forme, vedením štruktúry elektrozariadení z hľadiska kategorizácie, ostatných dátových informácií a účtovných podkladov. Žalovaný uviedol: ...,,Ano, potvrdzujem, že som viedol štruktúru elektrozariadení, ale hmotnosť týchto zariadení som neevidoval“ a ďalej ...,,ak mám konkretizovať súčinnosť, ktorú pre zdarné vykonanie kontroly žalovaný poskytol, žalovaný pripravil pánovi R. faktúry vo formáte PDF“. Žalovaný tak nedokázal, že pre účely kontroly poskytol žalobcovi výkazníctvo v zmluvne dohodnutej podobe, teda že došlo k splneniu povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia, a to v lehote určenej na poskytnutie súčinnosti pri oznámených kontrolách. Ak žalovaný v podanom odvolaní zotrval na námietke nesprávneho zhodnotenia jeho pripravenosti podrobiť sa kontrole, tak k tomu krajský súd uvádza, že túto nepreukázal a zostala len v rovine tvrdenia.

53. K odvolaciemu dôvodu nevykonateľnosti žalobného návrhu krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie okresného súdu v odseku 39. napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje, pričom k námietke nestanovenia parametrov a špecifikácie obchodnej a účtovnej dokumentácie zvýrazňuje ust. § 54b zákona č. 223/2001 Z.z. v spojení s obsahom zmluvných dojednaní v čl. 4. bod 4.2. v spojení s čl. 8. bod 8.1. a 8.2. zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia.

54. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tejto sporovej veci boli zhodnotené skutkové a právne závery k stavu zistení do momentu rozhodnutia okresným súdom. To znamená, že krajský súd ako súd odvolací sa mohol vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného vyjadrovať len k tomu, čo bolo v danej sporovej veci rozporované, zistené, preukázané. 55. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalovaného nezistil, že by boli dané podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, preto vychádzal z presvedčivých a logických záverov okresného súdu vyjadrených v odôvodnení rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní v napadnutých výrokoch potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1 v spojení s ust. § 387 ods. 2 v spojení aj so závislými výrokmi o nároku na náhradu trov konania, ktoré výroky osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaného neboli napadnuté, avšak rovnako, ako výroky vecne správne boli v rámci odvolacieho konania potvrdené. 56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.