Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu JANTER, s.r.o., so sídlom Ovčie 169, 082 38 Ovčie, IČO: 46 603 441, zastúpený JUDr. Ivom Babjakom, advokátom AK so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 102566020/2017 zo dňa 12. decembra 2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 101638656/2017 zo dňa 26. júla 2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dňa 21.10.2015 začal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobia január 2015 - júl 2015 (zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 21045121/2015 zo dňa 21.10.2015).

2. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca si v daňovom priznaní uplatnil za kontrolované zdaňovacie obdobie odpočítanie dane na základe zjednodušených faktúr uvedených v tabuľke č. 1 na strane 12 napadnutého rozhodnutia za nákup pohonných hmôt v sume 1 443,11 eura zo základu dane 7 215,40 eura od dodávateľa JURKI - HAYTON s.r.o., Prístavná 2, 821 09 Bratislava, IČO 31 332 251, DIČ 2020372552, IČ DPH SK2020372552, prevádzka čerpacej stanice JURKI Sabinov, Priemyselná 4, 083 01 Sabinov.

3. Správca dane dožiadaním č. 103451987/2016 zo dňa 06.07.2016 požiadal vecne príslušného správcu dane o preverenie dodania pohonných hmôt uvedených na zjednodušených faktúrach od dodávateľa JURKI - HAYTON s.r.o., prevádzka čerpacej stanice JURKI Sabinov. Správcovi dane bola doručená odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 01.08.2016 na vyššie uvedené dožiadanie, ktorej prílohou boli zápisnice č. 103482203/2016 zo dňa 12.07.2016 a č. 103620781/2016 zo dňa 29.07.2016. Na základe vykonaného miestneho zisťovania a vyjadrenia štatutárneho zástupcu spoločnosti JURKI - HAYTON, s.r.o. dožiadaný správca dane oznámil nasledujúce skutočnosti: „ Daňový subjekt JURKI - HAYTON s.r.o. má z celkového počtu 50 preverovaných dokladov zahrnutý v kontrolných záznamoch 1 doklad (č. 72/1241 zo dňa 16.04.2016), v ostatných prípadoch ide o falzifikáty, teda okrem 1 originálneho dokladu ich nemá ani v denných uzávierkach, účtovníctve a evidencii DPH. Predmetné doklady, s výnimkou vyššie uvedeného dokladu, neboli vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 5002020372552092 a nevyhotovila ich spoločnosť JURKI - HAYTON, s.r.o. ČS JURKI Sabinov. Preverované doklady, s výnimkou dokladu č. 72/1241 zo dňa 16.04.2016, sa nezhodujú s údajmi ERP umiestnenej na prevádzke ČS JURKI Sabinov, Priemyselná 4, Sabinov.“

4. Správca dane výzvou č. 103733787/2016 zo dňa 16.08.2016 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok pre odpočítanie dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Dňa 07.09.2016 žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k vyššie uvedenej výzve.

5. Správca dane dňa 13.09.2016 nahliadol do spisu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január

- jún 2015 spoločnosti STEELMEN s.r.o., o čom vyhotovil úradný záznam č. 103911092/2016 zo dňa 13.09.2016. Obsahom spisu bola odpoveď na dožiadanie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, Bratislava č. 103511757/2016 zo dňa spolu so zápisnicami č. 103384248/2016 zo dňa 22.06.2016 a č. 103484288/2016 zo dňa 12.07.2016. Výpovede štatutárnych zástupcov spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o. vo vzťahu k preverovaným dokladom sa zhodujú s ich výpoveďami vo vyššie uvedených zápisniciach. Predmetné doklady označili za falzifikáty a nenachádzajú sa v účtovníctve, evidencii DPH ani kontrolných záznamoch.

6. Dňa 14.09.2016 sa na ústne pojednávanie za žalobca dostavil konateľ C. za účelom vyjadrenia sa k nákupom pohonných hmôt a oboznámenia sa s predbežnými zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Uviedli, že k zisteniam správcu dane sa vyjadria písomne v lehote 10 dní.

7. Dňa 26.09.2016 žalobca doručil vyjadrenie k vyššie uvedenej zápisnici spolu s evidenciou nákupu pohonných hmôt spoločnosti JANTER s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2015.

8. Správca dane dňa 18.10.2016 na ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu so zisteniami správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty a zároveň prejednal písomné vyjadrenie žalobcu k ústnemu pojednávaniu zo dňa 14.09.2016. Správca dane o ústnom pojednávaní vyhotovil zápisnicu č. 1628269/2016 zo dňa 18.10.2016.

9. Následne správca dane vyhotovil Protokol č. 1628378/2016 zo dňa 19.10.2016 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - február 2015, ktorý žalobca osobne prevzal dňa 19.10.2016.

10. Správca dane vyhotovil Protokol č. 1628467/2016 zo dňa 19.10.2016 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec - júl 2015, ktorý žalobca osobne prevzal dňa 19.10.2016.

11. Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 1628467/2016 zo dňa 19.10.2016 bola žalobcovi určená lehota 15 pracovných dní odo dňa jej doručenia na písomné vyjadrenie k protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.

12. Žalobca podal dňa 25.10.2016 vyjadrenie k Protokolu č. 1628467/2016 zo dňa 19.10.2016.

13. Prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom zo dňa 25.10.2016 k zisteniam uvedeným v Protokole č. 1628467/2016 zo dňa 19.10.2016 sa za žalobcu zúčastnil splnomocnený zástupca C.. C. H., A. XXX/X, XXX XX E., o čom správca dane vyhotovil zápisnicu č. 100029237/2017 zo dňa 09.01.2017.

14. Následne vydal správca dane rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 100131723/2017 zo dňa 20.01.2017, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 1 443,11 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) tým, že žalobca si odpočítal daň v sume 1 443,11 eura zo zjednodušených faktúr uvedených na strane 11 napadnutého rozhodnutia od spoločnosti JURKI - HAYTON, s.r.o., ktorá predmetné zjednodušené faktúry nevystavila.

15. Dňa 15.02.2017 bolo proti tomuto rozhodnutiu o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty podané správcovi dane odvolanie žalobcu.

16. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím o odvolaní č. 101217012/2017 zo dňa 05.06.2017 zrušilo vyššie uvedené rozhodnutie a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rozhodnutí o odvolaní odvolací orgán konštatoval, že správca dane porušil § 63 ods. 5 a ods. 2 Daňového poriadku.

17. Správca dane v ďalšom konaní vydal rozhodnutie č. 101638656/2017 zo dňa 26.07.2017, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1 443,11 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015. Správca dane v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane konštatoval, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v sume 1 443,11 eura zo zjednodušených faktúr, ktoré neboli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 5002020372552092 a nevyhotovil ich deklarovaný dodávateľ JURKI - HAYTON s.r.o.

18. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke nesprávne posúdil a predmetné rozhodnutie je zaťažené vadou konania, ktorá môže mať vplyv na jeho zákonnosť. Poukázal na vyjadrenie zo dňa 07.11.2016 k Protokolu č. 1628467/2016 zo dňa 19.10.2016, v ktorom popísal vadu v konaní správcu dane, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Táto vada spočíva v tom, že správca dane z jednej daňovej kontroly, t. j. z kontroly, ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až júl 2015, vyhotovil dva protokoly, čo je v rozpore s ustanovením § 46 ods. 8 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008, v ktorom je zdôraznené, že správca dane nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom. Prejavom extenzívneho výkladu ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku je vyhotovenie dvoch protokolov z jednej daňovej kontroly. Poukázal na stranu 6, tretí odsek odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde správca dane cituje ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, a uvádza, že sa takáto výzva správcu dane v daňovom spise nenachádza. Správca dane tak porušil vyššie uvedené ustanovenie, a preto nemožno považovať daňovú kontrolu za vykonanú zákonným spôsobom. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol, že „šetrením bolo preukázané, že daň vyčíslená na sporných dokladoch vyhotovených ERP nebola reálne odvedená do štátneho rozpočtu.“ Žalobca v tejto súvislosti položil otázku, ktorý subjekt je zodpovedný za to, že daň nebola odvedená do štátneho rozpočtu. To, že spoločnosť JURKI - HAYTON s.r.o. vydala „sporné“ doklady z ERP, nemôže byť pričítané na ťarchu spoločnosti JANTER, s.r.o. Ďalej správca dane uvádza, že „dodávateľovi JURKI - HAYTON s.r.o., Bratislava nevznikla daňová povinnosť (v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) z dôvodu, že k dodaniu tovaru v uvedenom zdaňovacom období zo strany dodávateľa nedošlo, o čom svedčí aj skutočnosť, že doklady, ktoré boli ním označené za falzifikáty, nemá zaúčtované vo svojom účtovníctve, zaevidované v evidencii dane z pridanej hodnoty a nenachádzali sa ani v kontrolných záznamoch elektronickej registračnej pokladnice s DKP 5002020372552092.“ Žalobca namietal, že jedinou skutočnosťou, ktorá preukazuje, že nedošlo k dodaniu tovaru, je nezaúčtovanie tržieb z ERP, a to z „falošnej“ ERP. Ďalej namietal, ako správca dane vie, že vodiči PHM v dané dni na danej čerpacej stanici netankovali, ako vyhodnotil dôkazy preukazujúce čerpanie a spotrebu pohonných hmôt podľa jednotlivých vozidiel, a či pre najúplnejšie zistenie skutkového stavu postačuje odpoveď na dožiadanie, podľa ktorej spoločnosť JURKI - HAYTON s.r.o. nepotvrdila existenciu preverovaných dokladov, pretože ich nemá zaúčtované. Uviedol, že vodiči zamestnaní v spoločnosti JANTER, s.r.o. tankujú pohonné hmoty na rôznych čerpacích staniciach. Za pohonné hmoty zaplatia v hotovosti a obsluha čerpacej stanice im vydá doklad z ERP. Tento doklad sa predloží konateľovi spoločnosti JANTER, s.r.o., resp. inej poverenej osobe a následne sa predloží na zaúčtovanie externej účtovníckej spoločnosti, ktorú zastupuje členka Prezídia Slovenskej komory daňových poradcov. Šofér, konateľ, iná poverená osoba či účtovníčka nemali žiadne pochybnosti o dokladoch z ERP, ktoré dostali šoféri na čerpacej stanici patriacej spoločnosti JURKI - HAYTON, s.r.o. Bez skutočného natankovania pohonných hmôt by sa žiadny z vodičov zamestnaných v spoločnosti JANTER, s.r.o. k dokladu z ERP patriacej spoločnosti JURKI - HAYTON, s.r.o. nedostal. Tento doklad z ERP musel niekto vydať. Doklad pri nákupe tovaru vydáva predavač, ktorým je najčastejšie zamestnanec predávajúceho a v zmysle svojho pracovného zaradenia je oprávnený konať za svojho zamestnávateľa a jeho úkony pri predaji tovaru zamestnávateľa sa posudzujú tak, ako keby ich vykonal sám zamestnávateľ. V tomto prípade prichádzajú na čerpaciu stanicu JURKI - HAYTON, s.r.o. vodiči motorových vozidiel, ktoré patria spoločnosti JANTER, s.r.o., tankujú pohonné hmoty, zaplatia a obsluha čerpacej stanice vydá po zaplatení vodičovi doklad z ERP. V kontexte týchto úkonov namietal, ako môže správca dane tvrdiť, že predávajúcemu JURKI - HAYTON, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť. Predávajúci odpredal žalobcovi natankované či odobraté pohonné hmoty, za ktoré žalobca preukázateľne zaplatil. Ďalej uviedol, že daňová povinnosť na strane dodávateľa tovaru nevzniká vystavením faktúry či vydaním dokladu z ERP. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru. Tovar, t. j. pohonné hmoty, dodal dodávateľ JURKI - HAYTON, s.r.o. odberateľovi JANTER, s.r.o. - vodiči natankovali motorové vozidlá, zaplatili a prevzali doklad o zaplatení vyhotovený ERP. Ak by nenatankovali pohonné hmoty, nemohli by ďalej jazdiť. Skutočnosť, aké doklady sú vodičom vydávané obsluhou čerpacej stanice, žalobca nemôže ovplyvniť. Ak doklady z ERP spĺňajú na pohľad všetky náležitosti, ktoré takéto doklady majú obsahovať, tovar bol dodaný a zaplatený, potom správca dane nemôže tvrdiť, že žalobca nemá doklad považovaný v zmysle ustanovenia § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH za doklad vyhotovený dodávateľom a dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

19. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102566020/2017 zo dňa 12.12.2017 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, rozhodnutie správcu dane č. 101638656/2017 zo dňa 26.07.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 1 443,11 eura, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 žalobcovi potvrdil.

20. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na obsiahle odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ktoré obsahuje identické námietky, ako sú uvádzané v žalobných dôvodoch. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia správcu dane je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zosumarizoval skutkové zistenia správcu dane a stotožnil sa s jeho právnym hodnotením.

21. Žalovaný uviedol, že zákon o DPH určil pre dokazovanie nároku na odpočet dane rigorózne stanovené podmienky, ktoré je potrebné dodržať, lebo v opačnom prípade dôsledky ich porušenia znáša daňový subjekt. Aby si platiteľ dane mohol uplatniť právo na odpočítanie dane musia byť splnené vecné podmienky podľa ustanovenia § 49 zákona o DPH a formálne podmienky podľa § 51 zákona o DPH. Dodanie tovaru nestačí len formálne deklarovať faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňovému subjektu bola skutočne dodaná služba, pri ktorej vznikla daňová povinnosť. Prijatie faktúry s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatej faktúry.

22. Poukázal na skutočnosti zistené správcom dane počas daňovej kontroly. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní v spoločnosti JURKI-HAYTON s.r.o. č. 103482203/2016 zo dňa 12.07.2016 a č. 103620781/2016 zo dňa 29.07.2016 vyplynulo, že sporné zjednodušené faktúry neboli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 5002020372552092 a nevyhotovil ich deklarovaný dodávateľ JURKI-HAYTON s.r.o. Porovnaním dokladov stiahnutých z fiškálneho modulu pokladnice s DKP 5002020372552092 a kópií dokladov predložených žalobcom správca dane zistil, že ani jeden doklad nie je originál. Zjednodušené faktúry predložené žalobcom nemá spoločnosť JURKI-HAYTON s.r.o. vo svojom účtovníctve, v evidencii dane z pridanej hodnoty, v kontrolnom zázname ani v denných uzávierkach. Správca dane po nahliadnutí do spisu daňového subjektu STEELMEN s.r.o. zistil, že časť dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 5002020372552092 týkajúcich sa nákupu pohonných hmôt od spoločnosti JURKI-HAYTON s.r.o. je identická s dokladmi o nákupe pohonných hmôt, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane žalobca pričom tieto doklady neboli tiež vystavené elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 5002020372552092 a spoločnosť JURKI- HAYTON s.r.o. ich označila za falzifikáty. Rozdiely medzi originálnymi dokladmi a falzifikátmi boli napr. v logu, vo fonte, v dĺžni v slove „Nazov“ (v originálnych dokladoch je „Názov“), v číslovaní a iné. Podľa vyjadrení konateľov spoločnosti JURKI-HAYTON s.r.o. spoločnosť nemenila svoje firemné logo, má kresbu a slovné označenie „Jurki“ (odpoveď na dožiadanie č. 1582699/2016 zo dňa 04.10.2016).

23. K námietke žalobcu, že ak správca dane spochybňuje pravosť predložených dokladov, potom táto pochybnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu, žalovaný uviedol, že platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane, je povinný splniť všetky podmienky stanovené pre odpočítanie dane zákonom o DPH. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Ak daňový subjekt svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

24. K námietke žalobcu, že nemôže byť postačujúce, aby správca dane prijal záver na základe odpovede na dožiadanie, podľa ktorej spoločnosť JURKI - HAYTON s.r.o. nepotvrdila existenciu preverovaných dokladov, pretože ich nemá zaúčtované a k námietke žalobcu, že vodiči motorových vozidiel spoločnosti JANTER, s.r.o. tankovali pohonné hmoty na čerpacej stanici JURKI - HAYTON s.r.o., prevádzka Sabinov a po zaplatení im predavač vydal zjednodušenú faktúru, pričom skutočnosť, aký doklad je vodičovi vydaný, spoločnosť JANTER, s.r.o. nemôže ovplyvniť, žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračne pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov je podnikateľ povinný na každom predajnom mieste sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu, ktorý vyhotovuje každou elektronickou registračnou pokladnicou tak, aby toto bolo pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že na predmetných zjednodušených faktúrach sa nachádzajú zrejmé odlišnosti, na základe ktorých je možné identifikovať falzifikát od originálu, bolo povinnosťou vodiča reklamovať tieto zjednodušené faktúry, pokiaľ by boli iné ako vyobrazený vzor zjednodušenej faktúry. Navyše, ak by skutočne došlo k vydaniu zjednodušených faktúr za tankovanie pohonných hmôt na čerpacej stanici spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o., tieto doklady by sa nachádzali v kontrolných záznamoch tejto spoločnosti a bola by z nich priznaná a odvedená daň. V tejto súvislosti odvolací orgán poukazuje na kontrolné zistenia správcu dane, že predmetné zjednodušené faktúry spoločnosť JURKI

- HAYTON s.r.o. nemá vo svojom účtovníctve, ani v denných uzávierkach.

25. K námietke žalobcu, že správca dane neposudzoval reálnosť deklarovaných plnení, pričom žalobca predložil evidenciu spotreby pohonných hmôt motorových vozidiel, k námietke, že daňová povinnosť na strane dodávateľa tovaru nevzniká vystavením faktúry alebo vydaním dokladu z ERP, ale podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, ktorý bol podľa neho dodaný, žalovaný uviedol, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Keďže predložené zjednodušené faktúry sú falzifikátmi, nemožno hovoriť o reálnosti zdaniteľných obchodov. V danom prípade bolo preto posudzovanie reálnosti jednotlivých deklarovaných plnení bezpredmetné, a preto predloženú evidenciu nákupu pohonných hmôt nie je možné považovať za relevantný dôkaz. Navyše, tento záznam je všeobecný a neobsahuje previazanie na stav kilometrov v jednotlivých dňoch tak, aby bolo možné porovnať reálnosť nákupu pohonných hmôt k prejazdeným kilometrom a účelu vykázaných jázd za jednotlivé motorové vozidlá. Z vyššie popísaného kontrolného zistenia tiež vyplýva, že tovar uvedený na zjednodušených faktúrach nedodal deklarovaný dodávateľ, a preto nedošlo k vzniku daňovej povinnosti podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH.

26. K námietke žalobcu, že správca dane nevyhotovil výzvu podľa ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že správca dane listom č. 103733787/2016 zo dňa vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok pre odpočítanie dane k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - júl 2015. Správca dane dňa 14.09.2015 vykonal ústne pojednávanie s konateľom žalobcu C. W. a spoločníkom žalobcu G. W., o ktorom spísal zápisnicu č. 103917234/2016. Predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie s predbežnými zisteniami správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - júl 2015. Z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že správca dane oznámil žalobcovi pochybnosti o zjednodušených faktúrach, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Zároveň oboznámil žalobcu s odpoveďou na dožiadanie miestne príslušného správcu dane č. 103629138/2016 zo dňa 01.08.2016 týkajúcou sa deklarovaného dodania pohonných hmôt od spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o., ktorej prílohu tvoria zápisnice č. 103482203/2016 zo dňa 12.07.2016 a č. 103620781/2016 zo dňa 29.07.2016. Správca dane oboznámil žalobcu aj so zisteniami, ktorými správca dane disponoval z inej daňovej kontroly súvisiacej s nákupom pohonných hmôt od spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o.

27. Žalovaný konštatoval, že z tejto zápisnice je zrejmé, že správca dane vyslovil pochybnosti o reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov a požadoval vysvetlenie k jednotlivým zjednodušeným faktúram, čo potvrdzuje aj samotné vyjadrenie žalobcu k predbežným zisteniam, keď uviedol, že sa k uvedeným zisteniam vyjadrí dodatočne v lehote 10 dní odo dňa spísania zápisnice, čo sa aj stalo. Následne správca dane na ústnom pojednávaní, o ktorom spísal zápisnicu č. 1628269/2016 zo dňa 18.10.2016, opakovane oboznámil žalobcu so zisteniami správcu dane pri výkone kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - júl 2015, pričom správca dane spochybnil dodanie tovaru dodávateľmi uvedenými na jednotlivých zjednodušených faktúrach a prejednal vyjadrenie žalobcu k ústnemu pojednávaniu uskutočnenému dňa 14.09.2016. Zástupcovia žalobcu sa k predbežným zisteniam správcu dane nevyjadrili, a ani nevzniesli žiadne námietky. Z obsahu týchto dokumentov teda vyplýva, že síce správca dane výslovne neuviedol ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, avšak oznámil žalobcovi predbežné zistenia a informácie získané počas výkonu daňovej kontroly, ktorými spochybnil dodanie tovarov dodávateľmi uvedenými na zjednodušených faktúrach, a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich, že tovary na preverovaných faktúrach boli dodané tak, ako sú na faktúrach uvedené, teda vyzval žalobcu, aby tieto pochybnosti odstránil, čím de facto naplnil znenie predmetného ustanovenia. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatoval, že pri výkone daňovej kontroly nedošlo zo strany správcu dane k upretiu práva žalobcu ustanoveného v § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

28. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave, na nesprávnom právnom posúdení veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach a preto žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy (§ 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).

29. Žalobca poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 07.11.2016 k Protokolu č. 1628467/2016 zo dňa 19.10.2016, v ktorom zdôraznil, že v konaní správcu dane sa vyskytla vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Táto vada spočíva v tom, že správca dane z jednej daňovej kontroly, t.j. z kontroly, ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až júl 2015 vyhotovil dva protokoly, čo je v rozpore s ustanovením § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Podľa tohto zákonného ustanovenia správca dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol. S touto námietkou žalobcu sa správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal tak, že odcitoval celé ustanovenie § 46 ods. 8 Daňového poriadku a popísal svoju činnosť pri vypracovaní obidvoch protokolov (presne tak, ako to urobil vo svojom prvom rozhodnutí, ktoré bolo odvolacím orgánom zrušené). K námietke sa správca dane žiadnym spôsobom nevyjadril. Tým zo strany správcu dane došlo k porušeniu ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať sa so všetkými námietkami, ktoré kontrolovaný daňový subjekt vzniesol správcovi dane či už v priebehu daňovej kontroly alebo vo vyrubovacom konaní.

30. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi žalovaného uvedenými k jeho odvolacej námietke, že správca dane porušil § 46 ods. 5 Daňového poriadku a tvrdil, že týmto odôvodnením sa žalovaný snaží legalizovať preukázateľne nezákonný postup správcu dane, čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008. Ústavný súd zdôraznil, že správca dane nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom.

31. Ďalej žalobca uviedol, že tak ako v odvolaní zo dňa 20.09.2017 proti rozhodnutiu správcu dane nesúhlasí s tvrdením, že ak správca dane uvádza, že „ dodávateľovi JURKI - HAYTON s. r. o.. Bratislava nevznikla daňová povinnosť (v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) z dôvodu, že k dodaniu tovaru v uvedenom zdaňovacom období zo strany dodávateľa nedošlo, o čom svedčí aj skutočnosť, že doklady, ktoré boli ním označené za falzifikáty nemá zaúčtované vo svojom účtovníctve, zaevidované v evidencii dane z pridanej hodnoty a nenachádzali sa ani v kontrolných záznamoch elektronickej registračnej pokladnice s DKP 5002020372552092. Žalobca namietal, že nemohol ovplyvniť skutočnosť, že predávajúci nezaevidoval tržby do svojej účtovnej evidencie, že správca dane nemal za preukázané, že vodiči žalobcu pohonné hmoty v dané dni na čerpacej stanici netankovali, že správca dane nevyhodnotil dôkazy žalobcu preukazujúce čerpanie a spotrebu pohonných hmôt podľa jednotlivých vozidiel. Uviedol, že s týmito odvolacími námietkami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím z jeho strany došlo k porušeniu § 74 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a tiež k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný (odvolací orgán) je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať sa so všetkými námietkami, ktoré kontrolovaný daňový subjekt uviedol v odvolaní (§ 74 ods. 2 Daňového poriadku), ba čo viac musí venovať pozornosť aj tým skutočnostiam, ktoré odvolávajúci sa v odvolaní neuplatnil, ale ktoré môžu mať vplyv na výrok rozhodnutia. V našom konkrétnom prípade sa tak nestalo. Ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku platí aj pre rozhodnutia vydávané odvolacím orgánom a toto zákonné ustanovenia jednoducho nepripúšťa, aby sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia obmedzil iba na tie návrhy a pripomienky, ku ktorým to on uzná za vhodné.

32. K argumentácii žalovaného, že predložené zjednodušené faktúry sú falzifikátmi, preto nemožno hovoriť o reálnosti zdaniteľných obchodov. Žalobca uviedol, že reálnosť nejakého obchodu predsa nepotvrdzuje faktúra či doklad z ERP. Tieto doklady len dokumentujú, že k predmetným obchodom došlo. Ak sa spochybní doklad o obchodnom prípade, to v žiadnom prípade nepreukazuje, že k obchodnému prípadu nedošlo. Žalobca zdôraznil, že jeho motorové vozidlá nejazdia na vodu a ani na vzduch, a že bez načerpania pohonných hmôt by nemohli vykonávať činnosť, ktorú fakturoval svojim odberateľom. Ak teda správca dane nespochybňuje prevádzkovú činnosť jeho motorových vozidiel, potom z toho vyplýva, že uznáva potrebu nákupu pohonných hmôt. Ak zároveň spochybňuje pravosť predložených dokladov o nákupe pohonných hmôt, potom táto pochybnosť správcu dane nemôže byť na ťarchu žalobcu. Bez čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci nie je možné prijať záver, že k vzniku daňovej povinnosti na strane predávajúceho nedošlo, pretože žalobca skutočne predmetné pohonné hmoty nakúpil a pravosť či nepravosť jemu dodaných dokladov z ERP nemôže reálne ovplyvniť.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

33. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom zo dňa 04.06.2018, kde uviedol, že správcu dane dôvody uvedené v žalobe sú do značnej miery totožné s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. 101638656/2017 zo dňa 26.07.2017 a s týmito námietkami sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia č. 102566020/2017 zo dňa 12.12.2017, na tomto odôvodnení v plnom rozsahu trvá.

34. Žalovaný nesúhlasí s tým, čo tvrdí žalobca, že správca dane porušil ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku tým, že sa nevysporiadal s námietkami žalobcu. Správca dane v rozhodnutí uviedol, prečo boli vydané dva protokoly (podotýkame, že za rôzne zdaňovacie obdobia, jeden za zdaňovacie obdobie január a február 2015 a druhý za zdaňovacie obdobia marec až júl 2015), podoprel to jednotlivými vetami z ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 68 ods. 1 Daňového poriadku a skonštatoval, že konal v súlade s týmito ustanoveniami, a preto nebol dôvod vydať rozhodnutie o zastavení daňového konania podľa § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku, teda sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Z ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku (druhá veta) vyplýva, že ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Správca dane zistil rozdiel v zdaňovacích obdobiach marec až júl 2015, a preto bol povinný vypracovať protokol a zaslať ho spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V danom prípade podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku (prvá veta, text po bodkočiarku) vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vyššie uvedeného zákona a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu.

35. Z ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku (šiesta veta) vyplýva, že ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Správca dane nezistil rozdiel v zdaňovacích obdobiach január a február 2015, a preto vypracoval protokol, ktorý doručil daňovému subjektu, a výzvu nezasielal. V danom prípade podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku (prvá veta, text za bodkočiarkou) vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. V prípade, že by správca dane, keďže vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január až júl 2015, bol vypracoval len jeden protokol, bol by konal v rozpore s § 68 ods. 1 Daňového poriadku (v časti textu za bodkočiarkou), pretože aj pri zdaňovacích obdobiach január a február 2015, kde nebol zistený rozdiel, by začalo vyrubovacie konanie, čo podľa tohto ustanovenia nie je možné, a ani logické. Na základe vyššie uvedeného trvá žalovaný na tom, že správca dane konal v súlade s § 46 ods. 8, § 63 ods. 5, ako aj § 68 ods. 1 Daňového poriadku, a nevykladal zákon extenzívnym spôsobom.

36. Taktiež nesúhlasí žalovaný s tvrdením žalobcu, že správca dane porušil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný sa s touto námietkou dostatočne vysporiadal v rozhodnutí. Opätovne zdôraznil, že správca dane niekoľkokrát počas daňovej kontroly oznámil pochybnosti žalobcovi a vyzval ho, aby sa k nim vyjadril. Žalovaný nepopiera, že na jednotlivých výzvach správca dane neuviedol ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ale tento nedostatok nemôže poprieť skutočnosť, že správca dane oznámil žalobcovi pochybnosti, a že ho zároveň vyzval, aby sa k nim vyjadril. Z uvedeného dôvodu správca dane naplnil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, a preto nie je možné tvrdiť, že sa žalovaný snaží legalizovať nezákonný postup správcu dane alebo, že tento výklad je prejavom extenzívneho výkladu zákona, resp. že žalobcovi bolo upreté nejaké právo.

37. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane uvádza, že dodávateľovi JURKI - HAYTON s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, je potrebné uviesť, čo aj žalobca správne cituje, že „k dodaniu tovaru zo strany dodávateľa nedošlo, o čom svedčí aj ...“, že nie jedinou skutočnosťou, ktorá preukazuje, že nedošlo k dodaniu tovaru, je nezaúčtovanie tržieb z ERP u predávajúceho. Zo strany správcu dane bolo okrem iného porovnaním dokladov stiahnutých z fiškálneho modulu pokladnice s DKP 5002020372552092 a kópií dokladov predložených žalobcom zistené, že ani jeden doklad nie je originál, teda doklady neboli vyhotovené spoločnosťou JURKI - HAYTON s.r.o. Rozdiely medzi originálnymi dokladmi a falzifikátmi boli napr. v logu, vo fronte, v dĺžni v slove „Názov“, v číslovaní a iné. Správca dane popísal jednotlivé odlišnosti na str. 8 rozhodnutia. Zo spisu daňového subjektu STEELMEN s.r.o. správca dane zistil, že časť dokladov vyhotovených z ERP s DKP 5002020372552092 týkajúcich sa nákupu pohonných hmôt od spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o. je identická s dokladmi o nákupe pohonných hmôt, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane žalobca, pričom tieto doklady taktiež neboli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 5002020372552092, a spoločnosť JURKI - HAYTON s.r.o. ich označila za falzifikáty. Všetky zistené skutočnosti žalovaný popísal v rozhodnutí (nie je ich preto potrebné opakovať), a tým odpovedal aj na otázky nastolené v odvolaní a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu. Z uvedeného dôvodu nie je možné tvrdiť, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s odvolacou námietkou, čím porušil § 74 ods. 2 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

38. K tvrdeniu, že reálnosť obchodu nepotvrdzuje faktúra či doklad z ERP, tieto doklady len dokumentujú, že k predmetným obchodom došlo, žalovaný uvádza, že právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. o DPH si môže platiteľ uplatniť, ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa ustanovenia § 71 vyššie uvedeného zákona. Dodanie tovaru nestačí len formálne deklarovať faktúrou, ale je potrebné preukázať aj jej vecné naplnenie a aj samotná faktúra, resp. doklad z ERP musí mať v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vierohodný pôvod, čo sa v danom prípade nepreukázalo.

39. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný rozhodnutie za správne, zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci, vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu, preskúmateľné, a preto navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

40. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

42. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

43. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

44. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č. 102566020/2017 zo dňa 12.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. 101638656/2017 zo dňa 26.07.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 1 443,11 eura, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 žalobcovi.

45. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ide o konanie o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasledujúcich ustanovení S.s.p.

46. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 134 ods. 1 S.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napádaných rozhodnutiach dôsledne vysporiadal. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

47. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) predmetom dane je dodanie tovaru (ďalej len „dodanie tovaru“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

48. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

49. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

50. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

51. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

52. Podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g).

53. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov podnikateľ je povinný na každom predajnom mieste sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu podľa odsekov 1 a 2, ktorý vyhotovuje každou elektronickou registračnou pokladnicou tak, aby toto bolo pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Ak je na predajnom mieste umiestnených viac elektronických registračných pokladníc toho istého typu, toto vyobrazenie pokladničného dokladu nemusí byť pri každej elektronickej registračnej pokladnici. Podnikateľ na vyobrazenom pokladničnom doklade zvýrazní daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, dátum, čas, celkovú sumu platenej ceny a ochranný znak. Podnikateľ je povinný primerane postupovať aj pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice.

54. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

55. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

56. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

57. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

58. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

59. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

60. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

61. Po oboznámení sa so žalobou žalobcu a obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že odvolacie námietky proti rozhodnutiu správcu dane a žalobné námietky sú spravidla totožné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na dispozičnú zásadu v konaní o všeobecnej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, je na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah súdnej kontroly, pričom uvedenie konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním námietok uvedených v odvolaní, pripadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani právom súdu namiesto žalobcu dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V opačnom prípade by sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak dispozičnú zásadu. Pokiaľ sa s odvolacími námietkami už vysporiadal žalovaný, a tieto námietky potom žalobca iba „skopíroval“ do žalôb, mieria žaloby de facto iba voči rozhodnutiam orgánu prvého stupňa. Práve v napádaných rozhodnutiach je uvedená argumentácia správneho orgánu, ktorá sa s týmito námietkami vysporiadala, pričom pokiaľ žalobca v žalobách proti tejto argumentácii žalovaného neuviedol žiadne námietky, nie je súd oprávnený za žalobcu domýšľať jednotlivé skutkové a právne dôvody, ktoré by argumentáciu žalovaného vecne napadli a spochybnili. Takýmto žalobám potom absentuje v podstate právny základ pre súdny prieskum, t.j. spôsobilé žalobné body. Zopakovaním odvolacích námietok žalobca iba vyslovil nesúhlas so spôsobom, akým sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný v napádaných rozhodnutiach, pričom samotnú existenciu nesúhlasu nie je možné hodnotiť ako dôvod pre vecný prieskum napádaných rozhodnutí, pokiaľ k tomu chýbajú spôsobilé žalobné body.

62. Nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci žalobných bodov zopakoval svoje argumenty vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi. Musí však vziať do úvahy, že žalobou napáda práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s ním uplatnenými odvolacími argumentmi uplatnenými v daňovom odvolacom konaní a žalobné body by sa mali vzťahovať práve k obsahu napádaných rozhodnutí, prípadne k postupu žalovaného správneho orgánu pri vydaní napadnutých rozhodnutí.

63. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2013 pod číslom konania 4As/78/2012-125, rozsudok číslo konania 8Afs/55/2005-74 zo dňa 22.01.2007 a rozsudok číslo konania 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.

64. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového priadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, t.j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č. k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“.

65. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2015, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane na základe zjednodušených faktúr vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 5002020372552092 od dodávateľa JURKI - HAYTON s.r.o. za dodanie pohonných hmôt. Správca dane dožiadaním č. 103451987/2016 zo dňa 06.07.2016 požiadal vecne príslušného správcu dane o preverenie dodania pohonných hmôt uvedených na zjednodušených faktúrach od dodávateľa JURKI

- HAYTON s.r.o., prevádzka čerpacej stanice JURKI Sabinov. Na základe vykonaného miestneho zisťovania a vyjadrenia štatutárneho zástupcu spoločnosti JURKI - HAYTON, s.r.o. dožiadaný správca dane oznámil nasledujúce skutočnosti: „ Daňový subjekt JURKI - HAYTON s.r.o. má z celkového počtu 50 preverovaných dokladov zahrnutý v kontrolných záznamoch 1 doklad (č. 72/1241 zo dňa 16.04.2016), v ostatných prípadoch ide o falzifikáty, teda okrem 1 originálneho dokladu ich nemá ani v denných uzávierkach, účtovníctve a evidencii DPH. Predmetné doklady, s výnimkou vyššie uvedeného dokladu, neboli vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 5002020372552092 a nevyhotovila ich spoločnosť JURKI - HAYTON, s.r.o. ČS JURKI Sabinov. Preverované doklady, s výnimkou dokladu č. 72/1241 zo dňa 16.04.2016, sa nezhodujú s údajmi ERP umiestnenej na prevádzke ČS JURKI Sabinov, Priemyselná 4, Sabinov.“ Správca dane dňa 13.09.2016 nahliadol do spisu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - jún 2015 spoločnosti STEELMEN s.r.o., o čom vyhotovil úradný záznam č. 103911092/2016 zo dňa 13.09.2016. Obsahom spisu bola odpoveď na dožiadanie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, Bratislava č. 103511757/2016 zo dňa spolu so zápisnicami č. 103384248/2016 zo dňa 22.06.2016 a č. 103484288/2016 zo dňa 12.07.2016. Výpovede štatutárnych zástupcov spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o. vo vzťahu k preverovaným dokladom sa zhodujú s ich výpoveďami vo vyššie uvedených zápisniciach. Predmetné doklady označili za falzifikáty a nenachádzajú sa v účtovníctve, evidencii DPH ani kontrolných záznamoch.

66. Správny súd sa stotožnil v celom rozsahu s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí, dokazovaním správca dane správne ustálil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v sume 1 443,11 eura zo zjednodušených faktúr, ktoré neboli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 5002020372552092 a nevyhotovil ich deklarovaný dodávateľ JURKI - HAYTON s.r.o., a teda žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, daň voči nemu nebola uplatnená dodávateľom podľa § 49 ods. 2 písm. a) a žalobca nemá doklad považovaný v zmysle § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za doklad vyhotovený dodávateľom. V priebehu administratívneho konania v spojitosti so všetkými ostatnými vykonanými zabezpečenými dôkazmi správcom dane bolo zistené, že žalobca nepredložil ku kontrole žiadny hodnoverný dôkaz, ktorým by uvedené zistenia spochybnil.

67. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov určil pre dokazovanie nároku na odpočet dane podmienky, ktoré je potrebné dodržať, lebo v opačnom prípade dôsledky ich porušenia znáša daňový subjekt. Uskutočnenie dodania tovaru a služby, vznik daňovej povinnosti a následné právo odpočítať daň je potrebné deklarovať jednak po formálnej stránke (dodávateľskou faktúrou) ako aj po stránke obsahovej t. j. preukázať, že k dodaniu fakturovaného plnenia aj reálne došlo dodávateľom vedeným na faktúre ako aj deklarovaným spôsobom. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v posudzovanej veci uvedené atribúty žalobca nesplnil, s poukazom na zistenie správcu dane, že predmetné zjednodušené faktúry neboli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 5002020372552092 a nevyhotovil ich deklarovaný dodávateľ JURKI - HAYTON s.r.o. Porovnaním dokladov stiahnutých z fiškálneho modulu pokladnice s DKP 5002020372552092 a kópií dokladov predložených žalobcom správca dane zistil, že ani jeden doklad nie je originál. Zjednodušené faktúry, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane kontrolovaný subjekt, spoločnosť JURKI - HAYTON s.r.o. nemá vo svojom účtovníctve, v evidencii dane z pridanej hodnoty, v kontrolnom zázname a denných uzávierkach.

68. Správny súd konštatuje, že uvedený záver vyplýva aj zo spisu daňového subjektu STEELMEN s r.o., z ktorého vyplýva, že časť dokladov vyhotovených ERP s DKP 5002020372552092 týkajúcich sa nákupu pohonných hmôt od spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o. je identická s dokladmi o nákupe pohonných hmôt, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane žalobca (tabuľka č. 1 na strane 12 napadnutého rozhodnutia), pričom tieto doklady taktiež neboli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 5002020372552092 a spoločnosť JURKI - HAYTON s.r.o. ich označila za falzifikáty. Bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že rozdiely medzi originálnymi dokladmi a falzifikátmi boli napríklad v logu, vo fonte, v dĺžni v slove „Názov“ (na originálnych dokladoch je „Názov“), v číslovaní a iné. Správca dane popísal jednotlivé odlišnosti na strane 8 napadnutého rozhodnutia. Podľa vyjadrení konateľov spoločnosť JURKI - HAYTON s.r.o. nemenila svoje firemné logo, má kresbu a slovné označenie Jurki (odpoveď na dožiadanie zaevidovaná pod č. 1582699/2016 zo dňa 04.10.2016).

69. Správny súd sa nestotožňuje s názorom prezentovaným žalobcom, že ak správca dane spochybňuje pravosť predložených dokladov, potom táto pochybnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej praxi už vyslovil názor, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/34/2016 zo dňa 11.07.2018).

70. K podstatnej žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, poukazuje správny súd na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.01.2018 pod sp. zn. 6Sžfk/30/2017, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol “ V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo existovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplnením dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“

71. Platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane, je teda povinný splniť všetky podmienky stanovené pre odpočítanie dane Daňovým poriadkom. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Ak daňový subjekt svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

72. K námietke žalobcu, že správca dane neposudzoval reálnosť deklarovaných plnení, pričom žalobca predložil evidenciu spotreby pohonných hmôt motorových vozidiel a k námietke, že daňová povinnosť na strane dodávateľa tovaru nevzniká vystavením faktúry alebo vydaním dokladu z ERP, ale podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, ktorý bol podľa neho dodaný, sa správny súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Keďže predložené zjednodušené faktúry sú falzifikátmi, nemožno hovoriť o reálnosti zdaniteľných obchodov. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správcu dane je zrejmé, že posudzovaním reálnosti deklarovaných plnení na základe dokladov predložených žalobcom sa daňové orgány zaoberali. Žalobca v konaní síce predložil evidencie nákupu pohonných hmôt avšak tieto záznamy neobsahovali previazanie na stav kilometrov v jednotlivých dňoch tak, aby bolo možné porovnať reálnosť nákupu pohonných hmôt k prejazdeným kilometrom a účelu vykázaných jázd za jednotlivé motorové vozidlá. Správny súd však zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci daňovej kontroly bolo preukázané, že tovar uvedený na zjednodušených faktúrach nedodal deklarovaný dodávateľ spoločnosť JURKI-HAYTON s.r.o., predložené zjednodušené faktúry boli falzifikátmi a preto aj preukazovanie reálnosti dodania tovaru na základe takto spochybnených faktúr sa javí ako bezpredmetné.

73. Nedôvodná je námietka žalobcu, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku a že v daňovom spise sa nenachádza výzva, ktorou by správca dane vyzval žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

74. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správca dane listom č. 103733787/2016 zo dňa 16.08.2016 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok pre odpočítanie dane k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie januára - júl 2015. Správca dane dňa 14.09.2015 vykonal ústne pojednávanie s konateľom žalobcu C. W. a spoločníkom žalobcu G. W., o ktorom spísal zápisnicu č. 103917234/2016. Predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie s predbežnými zisteniami správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - júl 2015 a oznámenie pochybností o zjednodušených faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Zároveň oboznámil žalobcu s odpoveďou na dožiadanie miestne príslušného správcu dane č. 103629138/2016 zo dňa 01.08.2016 týkajúcou sa deklarovaného dodania pohonných hmôt od spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o., ktorej prílohu tvoria zápisnice č. 103482203/2016 zo dňa 12.07.2016 a č. 103620781/2016 zo dňa 29.07.2016 a oboznámil aj so zisteniami, ktorými správca dane disponoval z inej daňovej kontroly súvisiacej s nákupom pohonných hmôt od spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o. Z tejto zápisnice je zrejmé, že správca dane vyslovil pochybnosti o reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov a požadoval vysvetlenie k jednotlivým zjednodušeným faktúram, čo potvrdzuje aj samotné vyjadrenie žalobcu k predbežným zisteniam, keď uviedol, že sa k uvedeným zisteniam vyjadrí dodatočne v lehote 10 dní odo dňa spísania zápisnice, čo sa aj stalo. Následne správca dane na ústnom pojednávaní, o ktorom spísal zápisnicu č. 1628269/2016 zo dňa 18.10.2016, opakovane oboznámil žalobcu so zisteniami správcu dane pri výkone kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - júl 2015, pričom správca dane spochybnil dodanie tovaru dodávateľmi uvedenými na jednotlivých zjednodušených faktúrach a prejednal vyjadrenie žalobcu k ústnemu pojednávaniu uskutočnenému dňa 14.09.2016. Zástupcovia žalobcu sa k predbežným zisteniam správcu dane nevyjadrili, a ani nevzniesli žiadne námietky. Skutočnosť, že správca dane vo výzve adresovanej žalobcovi výslovne neuviedol ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku nespôsobuje nezákonnosť takéhoto postupu. Z obsahu výzvy správcu dane je zrejmý zákonný postup správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, nie je v rozpore s týmto ustanovením a už vôbec nie je prejavom extenzívneho výkladu zákona.

75. Správny súd považuje námietku žalobcu, že v konaní správcu dane sa vyskytla vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď z jednej daňovej kontroly, ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až júl 2015 vyhotovil dva protokoly v rozpore s § 46 ods. 8 Daňového poriadku a žalovaný sa touto námietkou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal za nedôvodnú.

76. Z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až júl 2015. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane dva protokoly za zdaňovacie obdobia január - február 2015 Protokol č. 1628378/2016 zo dňa 19.10.2016 a Protokol č. 1628467/2016 zo dňa 19.10.2016 za zdaňovacie obdobia marec - júl 2015. Z Protokolu č. 1628378/2016 zo dňa 19.10.2016, za zdaňovacie obdobia január - február 2015 vyplýva, že na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly nebol u žalobcu v uvedenom zdaňovacom období zistený rozdiel dane oproti podaným daňovým priznaniam. Z tohto dôvodu správca dane v súlade so šiestou vetou ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku žalobcovi nezaslal výzvu na vyjadrenie sa k protokolu. Z Protokolu č. 1628467/2016 zo dňa 19.10.2016 za zdaňovacie obdobia marec - júl 2015 vyplýva, že na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly bol zistený rozdiel dane oproti podaným daňovým priznaniam, preto správca dane v súlade s druhou vetou ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zaslal žalobcovi výzvu č. 1628542/2016 zo dňa 19.10.2016, ktorú žalobca osobne prevzal a mal tak v súlade s treťou vetou ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že postup správcu dane bol v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Skutočnosť, že správca dane vyhotovil z daňovej kontroly dva protokoly nie „protokol“ nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a žalobca týmto postupom nebol ukrátený na subjektívnych právach. Je potrebné zdôrazniť, že podkladom a dôkazovým prostriedkom, na základe ktorého správca dane u žalobcu zistil porušenie § 49 ods. 2 písm. a) v spojení § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a vyrubil mu rozdiel dane bol Protokol č. 1628467/2016 zo dňa 19.10.2016 za zdaňovacie obdobie marec až júl 2015. Správca dane výzvou zo dňa 19.10.2016 umožnil žalobcovi vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, čo žalobca aj využil a vyjadril sa elektronickým podaním doručeným správcovi dane dňa 07.11.2016. Z Protokolu č. 1628378 zo dňa 19.10.2016 za zdaňovacie obdobie január - február 2015 nevyplynuli pre žalobcu žiadne práva a povinnosti, pretože nebol zistený rozdiel dane oproti podaným daňovým priznaniam a teda nedotkol sa jeho subjektívnych právach. Žalovaný sa s vyššie uvedenou námietkou riadne vysporiadal čo do skutkových zistení a právneho posúdenia.

77. Správny súd konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie deklarovaných zdaniteľných plnení sa javí unesenie dôkazného bremena zaťažujúce žalobcu spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcich právo poskytované zásadou neutrality DPH, čo nie je nič neobvyklé.

78. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, IIIÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. IIIÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. IIIÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody.

79. Správny súd poznamenáva, že správa dani vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnení nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Uvedeným kritériám zodpovedal v preskúmavanom prípade tak v rozhodnutí správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného.

80. V súlade so zákonom postupovali daňové orgány, ak na základe rozsiahle vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca reálne nepreukázal, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, z ktorého si uplatnil nárok na odpočet DPH, skutočne došlo.

81. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

82. O trovách konania súd rozhodol podľa § 165 v spojení s § 168 a nasl. S.s.p. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

83. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Prešove v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.