Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-83-2017.pdf
PDF · 160.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/83/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, G. V., zastúpenej JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou, so sídlom B. XX, J. Q., proti žalovanému: Ing. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/184/2015-634 zo dňa 26.10.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/184/2015-634 zo dňa 26. 10. 2016 vo výroku I. p o t v r d z u j e .
M e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/184/2015-634 zo dňa 26. 10. 2016 vo výroku II. tak, že žalovaný j e p o v i n n ý vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 26.035,73 CAD do 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) strán sporu, ktoré vzniklo XX.XX.XXXX a zaniklo XX.XX.XXXX tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci špecifikované vo výroku I. rozsudku v celkovej hodnote 530,00 CAD a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci označené tiež vo výroku I. rozsudku v celkovej hodnote 6.061,45 CAD. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 26.781,75 CAD v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu (výrok III.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania pri aplikácii ust. §143, § 148 ods. 1 § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) dospel k záveru, že BSM strán sporu zaniklo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4P/77/2014-45 z XX.XX.XXXX., t.j. dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd manželstvo strán sporu rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Do masy BSM okresný súd zaradil hnuteľné veci na základe zhodných tvrdení strán sporu, vrátane súhlasného určenia ich hodnoty. Pri prikazovaní hnuteľných vecí okrem zásady rovnosti podielov sa konajúci súd riadil účelnosťou ich využitia a ich prikázaním tomu z bývalých manželov, ktorý ich má alebo mal naposledy v držbe. Okresný súd prikázal do výlučného vlastníctva každého z bývalých manželov jednotlivé hnuteľné veci tak, ako ich špecifikoval vo výrokovej časti rozsudku. Uviedol, že strany sporu oproti žalobe zhodne navrhli vypustiť z masy BSM čierny hardisk externý zn. Clickfree, strieborný hardisk externý zn. Clickfree, staré mince v mene CAD. Do masy BSM okresný súd tiež nezaradil fotoaparát zn. Nicon, pretože ani jedna zo strán neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jeho nadobudnutia. Okresný súd do bezpodielového vlastníctva manželov nezaradil ani výnos z prenájmu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to bytu č. XX, na X. posch., vchod X, bytového domu XX O. v J. Z., ul. V. XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. J. Z., Mesto J. Z., okres J. Q. vedeného Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor vo výške 7.629,50 Eur (žalobkyňa si nárokovala na polovicu sumy, t.j. 3.814,75 Eur). Ďalej súd konštatoval, že do vyrovnávacieho podielu, na zaplatenie ktorého žalovaného zaviazal, by bolo možné zahrnúť polovicu z výnosov z prenájmu za predpokladu, ak by žalovaný s týmito prostriedkami disponoval a tieto boli sústredené osobitne, oddelene od ostatného majetku. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný bol majiteľom jediného účtu vedeného v W. W., U. č. ú.: XXXXXXXX/XXXX, na ktorom boli rôzne pohyby, vklady, výbery. Podľa názoru súdu tieto prostriedky boli najpravdepodobnejšie spotrebované za trvania manželstva, a preto prvoinštančný súd na tieto peňažné prostriedky neprihliadol. Žalobkyni priznal nárok na zaplatenie sumy 17.500,00 CAD ako polovicu finančných prostriedkov (zo sumy 35.000,00 CAD), ktoré žalovaný použil na zaplatenie vlastného záväzku - titulom zaniknutého BSM vyplatil bývalú manželku I. F.. V tomto smere konajúci súd uviedol, že vôľa bývalého manžela (žalobkyne) previesť za týmto účelom finančné prostriedky je bezprávneho významu. Tento záväzok žalovaného má individuálny charakter a nemôže byť na ťarchu BSM prejednávaného v tomto konaní. Zo sumy 11.000,00 CAD, ktorá bola zo spoločných prostriedkov vynaložená na výlučné záväzky žalovaného, okresný súd zohľadnil časť vo výške 7.500,00 CAD a do výplatku zahrnul polovicu tejto sumy (3.500,00 CAD). Mal totiž preukázané, že táto suma bolo použitá žalovaným na plnenie vyživovacej povinnosti k deťom z predchádzajúceho manželstva, a preto nie je povinnosťou žalobkyne podieľať sa na týchto výlučných záväzkoch žalovaného. Zostávajúcu časť v sume 3.500,00 CAD (zo sumy 11.000,00 CAD) ako pohľadávku BSM voči žalovanému titulom úhrady jeho dlhov a záväzkov na Slovensku (daňové, sociálne a zdravotné odvody) okresný súd nezohľadnil, pretože žalobkyňa nepreukázala, ktoré platby uvedené v sume 3.500,00 CAD boli uhrádzané pred uzavretím manželstva a ktoré až po jeho uzavretí. Zároveň súd uviedol, že aj žalobkyňa si rovnako počas trvania manželstva plnila svoje zákonné povinnosti z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konštatoval zákonnosť postupu žalobkyne, ktorá si voči BSM uplatnila sumu 50.000,00 CAD, t.j. to, čo zo svojho majetku preukázateľne vynaložila na spoločný majetok (kúpu nehnuteľnosti v Kanade). Keďže žalobkyňa si túto sumu uhradila z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred jeho vyporiadaním, pri určovaní vyrovnávacieho podielu konajúci súd na ňu neprihliadol. Pri vyporiadaní spoločných úspor v preukázanej výške 55.960,00 CAD, okresný súd vychádzal z vôle strán rozdeliť si úspory vzájomnou dohodou nerovným pomerom (žalobkyni v sume 25.960,00 CAD a žalobcovi v sume 30.000,00 CAD) Vzhľadom na odstup troch rokov od prevodu finančných prostriedkov na účet žalovaného v SR v sume 30.000,00 CAD (určených na spoločné živobytie) nemal okresný súd preukázané, že týmito prostriedkami by žalovaný disponoval. Preto do výplatku nezahrnul sumu 2.020.00 CAD ako polovicu rozdielu uvádzaných súm (30.000,00 CAD - 25.960,00 CAD). Výšku vyrovnávacieho podielu prvoinštančný súd určil ako súčet sumy na vyrovnanie hodnoty hnuteľných vecí prikázaných žalobkyni 5.531,45 CAD, ku ktorej pripočítal nárok žalobkyne vo výške 17.500,00 CAD a 3.750,00 CAD, teda celkovo zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 26.781,75 CAD v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výrok rozsudku o plnení v peniazoch vyjadril v cudzej mene (§ 218 ods. 2 CSP), v mene kanadský dolár, pretože hodnota vecí ako aj nárokov (s výnimkou nájmu, poznámka odvolacieho súdu) strany sporu vyčíslili v tejto mene. 3. Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku, do výrokov II. a III. (t.j. o povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel, a tiež proti výroku o trovách konania), podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalovanému uložiť povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 24.421,56 Eur a súčasne jej prizná nárok náhradu trov konania v rozsahu100 % , všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Svoj opravný prostriedok odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Uviedla, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď do masy BSM nezaradil výnos z prenájmu bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome č. súp. XXX na ulici V. v J. Z. vo vlastníctve žalovaného vo výške 7.629,50 Eur tak, ako to vyplýva z troch nájomných zmlúv, ktoré sú súčasťou spisu. Namietala tiež, že súd nemal preukázané, že výnosy z prenájmu tohto bytu (hradené výlučne na účet žalovaného) boli spotrebované obidvoma stranami sporu. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že časť výnosov z prenájmu (zložené zálohy) žalovaný nájomcom vrátil a uhradil tvrdené provízie za sprostredkovanie prenájmu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo 4926/2008, podľa ktorého výnos z podnikania, rovnako ako mzda z pracovného pomeru, patriaca jednému z bývalých manželov, je najčastejším zdrojom BSM. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že spoločným majetkom by mal byť len zisk (rozdiel medzi výnosom z podnikania a nákladmi vynaloženými na podnikanie), preto nie je žiadny dôvod, aby výnos z podnikania bol vylúčený z BSM. Odvolateľka tiež poukázala na nespornú skutočnosť, že po návrate z Kanady v novembri 2013, manželia už spolu nežili a každý z nich viedol samostatnú domácnosť. Z uvedeného dôvodu nemohli byť tieto prostriedky spotrebované inak ako na výlučné potreby žalovaného (hoci manželstvo žalobkyne a žalobcu v tom čase trvalo). Súd prvej inštancie však výnosy z prenájmu predmetného bytu vo výške 7.629,50 Eur nezaradil do masy BSM len preto, že sa priklonil k pravdepodobnosti ich spotrebovania počas trvania manželstva bez toho, aby si ujasnil, či sa tak mohlo stať po návrate na Slovensko v novembri 2013 pri oddelenej domácnosti rozvedených manželov, resp. na akom základe dospel k záveru, že tieto boli spotrebované, a to aj žalobkyňou. Z dôvodu, že tieto skutočnosti neboli súdom prvej inštancie spoľahlivo zistené, z titulu vyporiadania podielov patrí žalobkyni polovica minimálne čistého výnosu z prenájmu bytu, t.j. suma 3.814,75 Eur. 6. Okresný súd tiež nesprávne právne posúdil právo žalobkyne na vyrovnanie hodnoty jej podielu v časti 2.020,00 CAD (rozdiel medzi sumou 30.000,00 CAD vyplatenou dňa 20.11.2013 zo spoločných prostriedkov na účet žalovaného na Slovensku a sumou 25.960,00 CAD, ktorá zo spoločných prostriedkov zostala v držbe žalobkyne). Uvedenú sumu si žalovaný ponechal a žalobkyni nikdy neumožnil tieto prostriedky čerpať. Odvolateľka namietala, že zo žiadneho jej vyjadrenia a ani vyjadrenia žalovaného nevyplýva dohoda o nerovnomernom rozdelení spoločných finančných prostriedkov. Situácia, že po návrate na Slovensko žalobkyňa a žalovaný spolu nežili, vyvracia názor súdu prvej inštancie, o tom, že tieto prostriedky skutočne slúžili na spoločné živobytie, a preto celá suma spoločných úspor patrí do BSM. Žalovaný v konaní netvrdil, že by finančné prostriedky prevedené na jeho účet, alebo ich časť, použila aj žalobkyňa. 7. Podľa názoru žalobkyne by jej mal žalovaný na vyrovnanie podielov vyplatiť sumu vo výške 24.421,56 Eur (ku dňu 26.01.2016 - právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva - bol kurz 1,00 Eur = 1,4009 CAD), ktorá pozostáva zo sumy 2.020,00 CAD (1.441,00 Eur) - vyporiadanie finančných prostriedkov, sumy 3.997,00 Eur - vyporiadanie hnuteľných vecí, sumy 3.814,75 Eur - vyporiadania výnosu z prenájmu bytu, sumy 12.491,96 Eur (17.500,00 CAD) - vyporiadanie spoločných finančných prostriedkov vynaložených na majetok žalovaného, sumy 2.676,85 Eur (3.750,00 CAD pôvodne uplatnená v sume 11.000,00 CAD). 8. Odvolateľka tiež namietala, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v rozpore s ust. § 255 ods. 1 CSP. Takéto jeho rozhodnutie však nie je v súlade s dobrými mravmi a je v rozpore s jedným zo základných princípov CSP (článkom 17 CSP) i zásadou koncentrácie konania a tiež s ust. § 470 ods. 1 CSP. Doterajšia súdna prax, podľa ktorej súdy v konaniach o vyporiadanie BSM vo výroku o náhrade trov konania často rozhodovali tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, je už prekonaná. Je nesporné, že žalovaný zavinil začatie konania o vyporiadanie BSM a tým aj vznik trov konania. Žalobkyňa sa pokúsila o mimosúdne vyporiadanie BSM pred podaním žaloby, preukázateľne doručila žalovanému návrh dohody o vyporiadaní BSM (obsahovo totožný s neskôr podanou žalobou), ku ktorému pripojila aj listinné dôkazy preukazujúce jej tvrdenia. Právo na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany nemožno žalovanému uprieť, avšak toto jeho právo nemôže byť nadradené nad právo strany v spore (žalobkyne) na hospodárne konanie pred súdom a konanie bez zbytočných prieťahov. Zároveň treba rozlíšiť, či prieťahy v konaní zavinil súd alebo či sú len výsledkom zneužitia práv niektorej zo strán sporu. Napriek viacnásobnému poučeniu zo strany súdu žalovaný na pojednávaniach neustále opakoval svoje tvrdenia, ktoré s vecou nesúviseli, cielene naťahoval čas a účelovo zahlcoval spis nesúvisiacimi podaniami, pričom vo vzťahu k meritu veci neprodukoval žiadne relevantné dôkazy. Pokiaľ zákonná sudkyňa oznámila, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobkyni sumu najmenej 15.000,00 Eur v zmysle § 150 OZ, žalovaný uviedol, že nemá peniaze a následne sa účelovo zbavil svojho jediného nehnuteľného majetku (rodinného domu č. s. XXX vo B. s prísl., ktorý darovacou zmluvou previedol na svojho syna z prvého manželstva J. F.), hoci musel vedieť, že titulom vyporiadania BSM bude zaviazaný zaplatením vyššej sumy v prospech žalobkyne.
9. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj žalovaný, a to proti jeho všetkým výrokom, ktorý sa domáhal, aby ho odvolací súd zrušil a rozhodol tak, že a/ žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu vecí patriacich do BSM strán sporu sumu 9.740,00 CAD do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; b/ žalobkyňa je povinná vrátiť žalovanému jeho osobné veci (uvedené v prílohe č. 5 Žiadosť o vydanie osobných vecí); c/ žalobkyni prináleží suma 35.623,52 CAD (úspory žalobkyne pred manželstvom na spoločnom účte) a suma 14.281,00 CAD (polovica celkového výplatku z BSM poukázaného I. F.), spolu suma 49.905,00 CAD; d/ žalobkyňa je povinná predložiť potrebné dôkazy, ktoré konkretizoval v odôvodnení odvolania a nahradiť mu trovy súdneho konania do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. 10. Svoj opravný prostriedok odvolateľ odôvodnil aplikáciou ust. § 205 ods. 1, písm. b/, c/, d/, e/, f/ OSP, ktorými namietal správnosť rozsudku a postupu okresného súdu. Uviedol, že napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne relevantné dôkazné prostriedky na preukázanie tvrdení žalobkyne, ako aj súdu. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo v Kanade, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 4P/77/2014 zo dňa 30.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2015. Od uzavretia manželstva žalovaný žil a pracoval v Kanade až do 21.11.2013. Masa spoločne nadobudnutého nehnuteľného a hnuteľného majetku, ako aj finančných prostriedkov bola manželmi výlučne nadobudnutá v Kanade. Z uvedeného dôvodu by mali do masy BSM byť zahrnuté všetky skutočné príjmy oboch manželov, čo sa však v tomto prípade nestalo. Väčšiu časť príjmov žalovaného žalobkyňa zatajila a príjmy vkladala na účty, ktoré súdu nepredložila. Túto skutočnosť žalovaný dostatočne preukázal v konaní dôkazmi založenými v súdnom spise. Odvolateľ opätovne žiadal súd, aby žalobkyňu vyzval na predloženie výpisov zo všetkých účtov, na ktoré boli vkladané peniaze z výkonu prác obidvoch manželov počas trvania ich manželstva. Žiadal tiež o preverenie a predloženie všetkých účtov žalobkyne, ktorými počas manželstva disponovala a ktoré boli vedené na jej priezvisko za slobodna slečna X. P. alebo Y. F., slečna X. P. alebo F. M., jej bývalý partner, slečna X. F. alebo slečna X. P.. Tieto účty boli vedené v banke V. D. E. D. a I. O. D. I.. Ako dôkaz odvolateľ predložil vyfiltrované výpisy z účtov. Na vysvetlenie uviedol, že žalobkyňa nikdy oficiálne nepriznala spoločné manželské priezvisko. V roku 2010 si vybavila kanadský cestovný pas na svoje rodné priezvisko X. P. napriek spoločnému pri sobáši prijatému priezvisku „F..“ Žalovaný ďalej uviedol, že s účtami na jeho meno mohol disponovať len čiastočne, a preto nemal prístup a možnosť vyžiadať si podrobné výpisy. Napriek požiadavkám žalovaného, tak žalobkyňa nespravila a táto ani nebola na to vyzvaná konajúcim súdom. Od spoločného príchodu na Slovensko v novembri 2013 bola žalobkyňa dvakrát v Kanade. V máji 2014, počas pobytu v Kanade, bez vedomia žalovaného poprevádzala peniaze zo spoločných účtov na iné a niektoré aj zrušila. Žalobkyňa tak urobila účelovo, plánovane, aby zneprehľadnila spoločne nadobudnuté úspory ešte za trvania manželstva pred vysporiadaním BSM. Taktiež predala spoločné auto SUV Hyunday Tucson, ako aj niektoré veci z hnuteľného majetku, ktoré zostali v Kanade. Peniaze v hotovosti z predaja uvedených vecí si žalobkyňa ponechala. V Kanade bola žalobkyňa aj v období od 15.06.2016 do 20.08.2016, kedy mala možnosť žiadané výpisy z účtov v Kanade zabezpečiť a predložiť ich súdu, (ak by jej tvrdenie o príjmoch bolo pravdivé). Na základe skutočností vyplývajúcich z pôvodne podaného návrhu na vyporiadanie BSM žalobkyňou na súd podal žalovaný 05.10.2016 trestné oznámenie voči žalobkyni pod č. 1Pn 396/16-5505-4, ktoré predložil ako dôkaz. 11. Žalovaný tiež nesúhlasil s rozhodnutím o vyporiadaní hnuteľných vecí, pri ktorom konajúci súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán. Listom zo dňa 04.06.2015 žalovaný požiadal žalobkyňu o vydanie osobných vecí, pretože všetky spoločné veci z Kanady žalobkyňa prevzala a ukryla ich v dome svojich rodičov (dôkaz výpis o zaplatení kontajneru). Až na príkaz sudkyne v decembri 2015 časť osobných vecí žalobkyňa vrátila žalovanému. Veci, ktoré boli vrátené žalovanému, svojou povahou slúžili na jeho osobnú potrebu alebo na výkon jeho povolania (v Kanade vykonával žalovaný práce v oblasti stavebníctva). Z uvedených dôvodov veci uvedené v rozsudku okresného súdu nepatria do BSM. Odvolateľ ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/168/2005 z 31.03.2006 a ako dôkaz predložil i označenú žiadosť o vydanie osobných vecí. Motorové vozidlo Volkswagen Golf nadobudol žalovaný výlučne z peňazí z predaja motorového vozidla Škoda Fabia Combi 1,4 MPi v sume 4.300,00 Eur (dôkaz - kúpna zmluva) a z daru jeho rodičov v sume 1.900,00 Eur (dôkaz - čestné prehlásenie). Motorové vozidlo Škoda Fabia bolo vo výlučnom vlastníctve žalovaného ešte pred uzavretím manželstva od 27.11.2006 (dôkaz - vyplatený úver). Žalovaný nesúhlasil s tým, že súd žalobkyni priznal výplatok sumy 17.500,00 CAD (polovicu zo sumy 35.000,00 CAD) titulom vyporiadania BSM jeho bývalej manželky I. F.. Podľa predloženej mediačnej dohody a príkazu na úhradu na účet I. F. sa jednalo o sumu 20.030,00 Eur, t.j. 28.563,00 CAD (polovica z tejto sumy je 14.281,05 CAD). Nesúhlasil a rozporoval aj nárok na vyplatenie polovice sumy 7.500,00 CAD, ktoré boli vyplatené na účet syna žalovaného J. F.. Peniaze boli zasielané na účet syna len počas jeho štúdia na vysokej škole a slúžili výhradne na úhradu študijných nákladov obidvoch jeho synov J. a Y.. Tieto peniaze boli dobrovoľne posielané žalobkyňou. Bol to finančný dar synom žalovaného počas ich vysokoškolského štúdia, keďže ich matka by finančne štúdium dvoch detí nezvládla. Odvolateľ argumentoval aj tým, že spoločná dcéra strán sporu - A. Q. F. dostala v decembri 2008 na študijný šetriaci účet sumu 27.500,00 CAD. Jednalo sa tiež o spoločné peniaze manželov a žalovaný si nenárokoval na podiel z tejto sumy, hoci správkyňou tohto
účtu je žalobkyňa. Žalovaný popieral i nárok žalobkyne na vyplatenie sumy 50.000,00 CAD, ktorú sumu mala zo svojich prostriedkov žalobkyňa použiť na kúpu domu v Kanade. Na kúpu predmetného domu boli totiž vynaložené peniaze zo spoločných úspor manželov. V spoločnej žiadosti žalobkyne a žalovaného o hypotéku z mesiaca september 2009 žalobkyňa uvádzala spoločné sumy na účtoch v celkovej výške 77.000,00 CAD (dôkaz príloha č. 11 Client Credit Application). Po uzavretí manželstva dňa 18.02.2007 boli na účte č. XXXXXXXXXX vedený v V. D. E. poukazované príjmy z výkonu prác oboch manželov. Žalovaný zároveň uznal, že suma vo výške 35.623,52 CAD bola na tomto účte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou. 12. Po predaji domu v Kanade 20.11.2013 bolo na účte č. XXXX-XXXXXXX vedených v I. 91.045,99 CAD. Po realizácii vkladov z predaja hnuteľných vecí bolo na účte 95.231,29 CAD. Z tejto sumy bolo na účet žalovaného prevedených 30.050,00 CAD a zostatok t.j. čiastku 65.181,00 CAD si ponechala žalobkyňa (dôkaz výpis z účtu I. O.). Žalobkyňa uvádzala, že na spoločnom účte č. XXXXXXXXXX v V. D. E. bola k 16.05.2014 suma 18.787,34 CAD, ktorú si tiež ponechala. Hoci žalovaný žiadal predložiť výpisy z tohto účtu z novembra 2013, (kedy na označenom účte bolo minimálne 30.000,00 CAD), žalobkyňa ich súdu nepredložila. Odvolateľ tiež nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že v roku 2007 nemal žiadne príjmy. V tom čase mal totiž príjmy vo výške 40.810,00 CAD, z toho bola hotovosť 7.860,00 CAD a suma 32.950,00 CAD bola v šekoch, ktoré žalobkyňa poukazovala na jemu neznámy účet a výpisy z účtu odmietla predložiť. Žalobkyňa tvrdila, že v roku 2009 zarobila 41.739,00 CAD. Podľa výpisov zo spoločného účtu jej mesačný príjem bol 2.117,92 CAD a ročný príjem 25.415,04 CAD. Rozdiel 16.323,96 CAD dávala žalobkyňa na svoje dôchodkové sporenie, ktoré nebolo zahrnuté do masy BSM a účet s týmto sporením zatajila. 13. Žalovaný nesúhlasil ani s vyčíslením výplatku na vyrovnanie hodnoty podielu žalobkyne za hnuteľné veci vo výške 5.531,45 CAD. Uviedol, že hodnota hnuteľných vecí, ktoré si ponechala alebo predala žalobkyňa, je 19.480,00 CAD (ako dôkaz o tom predložil do spisu zoznam a orientačnú hodnota spoločných hnuteľných vecí, fotografie predaného auta VW Jetta, foto predaného auta Hyunday Tucson). Hnuteľné veci pridelené súdom žalovanému boli veci výhradne potrebné k výkonu prác, ktoré žalovaný vykonával a ich hodnota bola odčítaná z príjmov žalovaného. Polovica zo sumy hnuteľných vecí, ktoré by mali pripadnúť žalovanému z titulu výplatku na vyrovnanie podielu žalovaného za hnuteľné veci, mala byť v sume 9.740,00 CAD.
14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (doručenom súdu 05.01.2017, č.l. 720 spisu) uviedla, že žiaden z odvolacích dôvodov žalovaného neobstojí. Pokiaľ odvolateľ namietal, že konajúci súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že tomu tak nie je. Dala pritom do pozornosti obsah zápisnice z pojednávania dňa 12.09.2016, z ktorej vyplýva, že súd prvej inštancie poučil strany o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas v zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP. Z obsahu zápisníc z pojednávaní (12.09.2016 a 07.10.2016) vyplýva, že strany sporu (a teda aj žalovaný) žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie neuplatňovali. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nielenže neuplatnil pred skončením dokazovania žiadne dôkazné návrhy, ale vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čím nie je daná možnosť použitia ust. § 366 CSP. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ani námietka žalovaného, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci neobstojí. Žalovaný tento dovolací dôvod síce tvrdil, no žiadnym spôsobom ho nešpecifikoval. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, žalobkyňa uviedla, že žalovaný bol zo strany súdu od začiatku konania upozorňovaný na dôkaznú povinnosť, ktorá okrem povinnosti tvrdenia v sebe zahŕňa aj povinnosť tieto tvrdenia preukázať. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie preukázanú výšku príjmov žalovaného počas pobytu v Kanade, ktorú následne zohľadnil v rovnosti podielov pri vyporiadaní zaniknutého BSM. Z uvedeného dôvodu okresný súd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie na zistenie jeho zárobku žalovaného počas manželstva. Súd mal totiž preukázaný tok a vlastníctvo finančných prostriedkov použitých na kúpu domu v Kanade z originálov listinných dôkazov, (výpisov z účtov tak spoločných, ako aj vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, spolu s ich úradným prekladom). Týmito dôkazmi žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia, na základe ktorých konajúci súd správne zistil skutkový stav. Súd preto nemal dôvod spochybňovať tieto dôkazy produkované žalobkyňou a uveriť len ničím nepodloženému tvrdeniu žalovaného o ich „filtrácii“. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že disponentom všetkých spoločných účtov bol aj žalovaný, ktorý preto mohol predložiť súdu výpisy z týchto účtov za akékoľvek obdobie úplne rovnakým spôsobom ako žalobkyňa. Dodala, že žalovaný je vysokoškolsky vzdelaný a ovláda anglický jazyk. Je teda zrejmé, že pokiaľ by jeho tvrdenia v odvolaní nemali výlučne obštrukčný charakter, bol by si bez problémov zabezpečil dôkazy, ktorými by mohol preukazovať opak dôkazu. Pokiaľ ide o dôvod, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tento dôvod sa má týkať výroku súdu, ktorým rozhodol prikázaní hnuteľných vecí do vlastníctva strán sporu, žalobkyňa poukázala na to, že súd tak rozhodol na základe výslovného súhlasu každej strany sporu (komu pripadne každá jednotlivá hnuteľná vec patriaca do BSM, včítane jej zostatkovej hodnoty). V čase konania, ako aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nebolo žalovaným tvrdené a tým ani preukazované, že niektorá z hnuteľných vecí zaradených do masy BSM slúžila alebo slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania žalovaného. Žalovaný počas konania a v čase vyhlásenia rozsudku vykonával prácu plavčíka v aquaparku. Práve preto nemohol preukázať, že niektorá z hnuteľných vecí slúžila na výkon jeho povolania alebo jeho osobnej potrebe. Súd prvej inštancie správne zaradil do masy BSM motorové vozidlo Volkswagen Golf EČ LM: 503CI, keďže mal z výpovede samotného žalovaného preukázané, že predmetné vozidlo bolo nadobudnuté zo spoločných prostriedkov (obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 18.01.2016 ). Žalovaný sám potvrdil, že peniaze za predaj motorového vozidla Škoda Fabia v jeho výlučnom vlastníctve boli spotrebované v domácnosti, a preto nemohli byť použité na kúpu iného motorového vozidla. Ak sa posledný uvedený odvolací dôvod mal vzťahovať aj na výrok II. napadnutého rozsudku, žalobkyňa v tomto smere poukázala na obsah svojho odvolania. Pokiaľ ide o finančnú čiastku 1.900,00 Eur, o ktorej žalovaný tvrdil, že ju získal od rodičov, v tomto smere žalobkyňa poukázala na výpovede žalovaného, v ktorej sa vyjadril, že sumu 1.900,00 Eur získanú od rodičov do Kanady nebral. Tým súčasne potvrdil, že tieto prostriedky nemohol použiť na splátku časti hypotéky na kúpu domu v Kanade. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nenavrhol vykonať žiadne nové prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré by už netvrdil počas konania na súde prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani odvolací dôvod, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Následne žalobkyňa poukázala na svoje argumenty uvedené v jej opravnom prostriedku, vrátane odvolacieho návrhu.
15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne (doručenom súdu 20.01.2017, č.l. 727 spisu) k napadnutému výroku II. rozsudku uviedol, že on dostatočne preukázal výnosy z prenájmu bytu, prenájom bytu nebol podnikaním, výnosy z neho boli spotrebované počas trvania manželstva obidvoma stranami spoločne, vrátane záloh. Doplnil do spisu čestné prehlásenie od pani V. a pani P. o vrátení zálohy (s tým, že čestné prehlásenie od pána F. nemal možnosť predložiť). K úhrade za sprostredkovanie prenájmu bytu žalovaný uviedol, že je logické, že sprostredkovateľ prenájmu bytov nerobil túto službu bez finančnej odmeny. Táto mu bola vyplatená pri podpise zmluvy v hotovosti, o čom svedčia i dôkazy v spise. Zároveň uviedol, že žalobkyňa mu nevrátila letenku, aby mu tak znemožnila spoločne vycestovať do Kanady a vybaviť si potrebné spoločné finančné záležitosti a predaj spoločného hnuteľného majetku. Počas pobytu žalobkyne v Kanade sa žalovaný staral o dcérku. Uviedol, že žalobkyňa mala na Slovensku účty v bankách. Požiadal preto, aby žalobkyňa predložila súdu potvrdenia o ich vedení. Žalovaný dôrazne odmietol, že by zavinil začatie konania o vysporiadanie BSM. Vznik trov tohto konania zapríčinila jednoznačne žalobkyňa a trovy, ktoré žalovanému vznikli si bude preto voči nej uplatňovať. V danej súvislosti žalovaný poukázal na to, že mimosúdny návrh dohody o vyporiadaní BSM pred podaním žaloby je preukázateľne odlišný a zopakoval svoju argumentáciu z odvolania ohľadom účelových dôkazných prostriedkov predložených žalobkyňou i o nezdokladovaní jej príjmov a úspor nadobudnutých v Kanade. Žalovaný tiež konštatoval zneužitie iného daňového systému fungujúceho v Kanade žalobkyňou, pričítaním si jeho zárobkov k jej, čím si tak žalobkyňa navýšila dôchodok. Žalobkyňa za žalovaného neplatila sociálne poistenie. Tým žalovaný stratil za šesť legálne odpracovaných rokov v Kanade nárok na dôchodok. Žalovaný tiež odmietol tvrdenie žalobkyne, že by svojím správaním predlžoval prebiehajúce konanie. Vždy totiž tvrdil skutočnosti, ktoré mali súvis s vecou, nevyhýbal sa súdnym pojednávaniam. Obhajoval sa sám, čo mu zákon umožňuje. Ku všetkému sa vyjadroval a dokladal to dostupnými dôkazmi. Je scestné tvrdiť, že neúspech žalovaného vo veci je 100 %. Advokátka žalobkyne koná len v záujme svojho finančného obohatenia sa, a nie v záujme zákonnej spravodlivosti. Žalobkyňa disponuje veľkým finančným majetkom v Kanade, ktorý nadobudla počas manželstva so žalovaným, preto si môže dovoliť platiť advokátku.
16. V odvolacej replike (doručenej súdu 03.02.2017, č.l. 736 spisu) žalovaný uviedol, že jeho odvolanie ako aj všetky v ňom uvedené odvolacie dôvody a dôkazy obstoja. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania žalovanej (správne má byť žalobkyne - pozn. odvol. súdu) rozhodol správne, žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd nepostupoval správne, keď nevzal do úvahy návrhy žalovaného na dokazovanie, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa zneužila dvojité štátne občianstvo a súdu v konaní poskytla len tie informácie a dôkazy, ktoré jej vyhovovali. Zároveň však nepredložila súdu prvej inštancie doklady a výpisy z účtov, ktorými by zdokladovala svoje príjmy a úspory počas trvania spoločného manželstva od februára 2007 do januára 2015 výlučne nadobudnuté v Kanade. Súd jej to ani neprikázal, napriek tomu, že o to žalovaný žiadal. Zopakoval, že nesúhlasí s rozdelením hnuteľných vecí podľa verdiktu súdu prvej inštancie a v tomto smere opätovne uvádzal argumentáciu uvedenú k tejto časti vo svojom odvolaní. Poukázal tiež na zavádzajúce tvrdenie žalobkyne o dare od rodičov vo výške 1.900,00 Eur. Tieto peniaze, ako aj peniaze za odpredaj osobného motorového vozidla Fabia, ktoré bolo vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zlaté retiazky synov žalovaného, zlatý prsteň s monogramom R - dar rodičov žalovaného k promóciám, žalovaná uložila v trezore v banke v meste Sardis, kde počas manželstva bývali spolu s úsporami žalovanej v anglických librách. Pri odchode z Kanady v novembri 2013 označené veci žalobkyňa vybrala z trezoru a zobrala ich na Slovensko. Žiadne cennosti a peniaze však žalovanému nevrátila. Zdôraznil, že peniaze poukazované na účet syna J. F., boli výlučne na účel finančnej pomoci pri štúdiu obidvoch synov J. a Y.. V prepočte išlo o dva mesačné platy žalovaného, ktoré v tej dobe zarábal v Kanade. Žalovaný odmietol aj tvrdenie žalobkyne, že sa účelovo zbavil svojho nehnuteľného majetku, tento majetok daroval svojmu synovi. Následne zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v jeho odvolaní, na ktorej v celom rozsahu zotrval.
17. Žalobkyňa v odvolacej replike (doručenej súdu 09.02.2017, č.k. 740 spisu) zopakovala doterajšiu odvolaciu argumentáciu. Dodala, že čestné prehlásenia I. V. a pani P. o vrátení záloh nie sú dôkazmi, ktoré možno posúdiť ako novoty v odvolacom konaní. Žalovaný mal možnosť uplatniť dôkazy tohto druhu už v štádiu doručenia žaloby, minimálne počas konania na súde prvej inštancie. Súčasne žalobkyňa namietala hodnovernosť oboch čestných prehlásení. Žalobkyňa tiež opravila zrejmú chybu v písaní, keď vo svojom odvolaní navrhla, aby súd uložil žalovanému vyplatiť žalobkyni sumu 3.814,75 Eur z titulu vyporiadania výnosu z prenájmu bytu, nesprávne na adrese B. XXX, správne bytu č. XX v bytovom dome č. s. XXX na ulici V. v J. Z.. Opätovne zdôraznila, že žalovaný vo svojom odvolaní, ako aj v následných vyjadreniach neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto navrhla, aby odvolací súd na tieto neprihliadol.
18. Žalovaný v odvolacej duplike (doručenej súdu 05.04.2017, č.k. 745 spisu) zhrnul svoju doterajšiu argumentáciu predloženú v v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne. Okrem toho upriamil pozornosť na životné náklady žalobkyne od novembra 2013 do januára 2017, keď na Slovensku nikde nepracovala v porovnaní s výdavkami v súkromných domácnostiach podľa štatistických údajov (na osobu v roku 2015 boli 380,00 Eur na mesiac). V tomto období bola žalobkyňa dvakrát na pobyte v Kanade, nechala sa zastupovať v troch súdnych konaniach advokátkou. Opätovne poslala do Kanady kontajner so spoločnými hnuteľnými vecami a od novembra 2014 do júna 2015 bývala v nájme. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd dôkladne preveril zdroje finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa používala na úhradu svojho živobytia počas jej pobytu na Slovensku, keď nikde nepracovala a tvrdila, že žiadne účty na Slovensku nemala.
19. Odvolacia duplika žalovaného bola okresným súdom zaslaná v zmysle § 374 CSP protistrane na vyjadrenie, ktorá na túto už nereagovala.
20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP) toto rozhodnutie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. (o vyporiadaní hnuteľných vecí) potvrdil a vo výroku II. (o povinnosti vyplatiť vyrovnávací podiel) v zmysle ust. § 388 CSP zmenil v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.
21. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku a prípadne ďalšia argumentácia vo vyjadreniach nie je pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná (§ 365 ods. 3 CSP).
22. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v potvrdzujúcej časti sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. V tejto časti okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o vyporiadaní hnuteľných vecí, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní v tej časti, v ktorej rozsudok okresného súdu potvrdil, obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
23. Odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania žalovaného (čiastočne aj z dôvodu nepriznania čiastkových nárokov žalobkyne) považuje za vhodné upriamiť pozornosť na základné procesné povinnosti strán sporu.
24. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
25. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
26. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.
27. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre vyvodenie správnych skutkových záverov smerujúcich k jeho rozhodnutiu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalovanej vyrovnávací podiel - finančnú čiastku na vyrovnanie hodnoty jej podielu. Odvolací súd vychádzal z nezmenených skutkových záverov súdu prvej inštancie, no na základe iného právneho posúdenia zmenil výrok II. napadnutého rozsudku - o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel.
28. Celkovo okresný súd zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 26.781,75 CAD pozostávajúcu:
- zo sumy 5.531,45 CAD - vyrovnanie hodnoty podielu za hnuteľné veci,
- zo sumy 3.750 CAD - 1 zo sumy 7.500,- CAD vyplatenej na účet syna žalovaného,
- zo sumy 17.500,- CAD - 1 zo sumy 35.000,- CAD poskytnutý výplatok BSM žalovaným bývalej manželky.
29. Prioritne odvolací súd dáva do pozornosti zrejmú nesprávnosť, ktorej sa súd prvej inštancie dopustil pri výpočte sumy na vyrovnanie hodnoty podielu žalobkyne za hnuteľné veci. K odstráneniu tejto nesprávnosti pristúpil krajský súd v rámci odvolacieho konania. Vychádzajúc z celkovej hodnoty hnuteľných vecí zaradených do masy BSM strán sporu vo výške 6.591,45 CAD a hodnoty hnuteľných vecí pripadajúci do výlučného vlastníctva strán sporu (žalobkyňa - 530,00 CAD, žalovaný - 6.061,45 CAD), potom na vyrovnanie podielu žalobkyne za hnuteľné veci (pri hodnote hnuteľných vecí 3.295,73 CAD pripadajúcej na každého) patrí suma 2.765,73 CAD (hodnota hnuteľných vecí pripadajúcej na každého v sume 3.295,73 CAD mínus hodnota vecí pripadnutých žalobkyni 530,00 CAD), a nie suma 5.531,45 CAD ako to v napadnutom rozhodnutí určil súd prvej inštancie.
30. Na rozdiel od okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok aj na sumu 2.020,00 CAD, ktorý predstavuje dorovnanie do rozdelenia spoločných úspor. V konaní bolo preukázané, že celkové úspory strán sporu boli v sume 55.960,00 CAD, z ktorých si žalobkyňa ponechala sumu 25.960,00 CAD a na jediný účet na Slovensku previedli sumu 30.000,00 CAD (30.000,00 CAD
- 25.960,00 CAD:2). Pokiaľ peniaze zaslané na účet v SR mali slúžiť pre potreby oboch bývalých manželov, nemožno prijať záver, že bývali manželia si uvedeným spôsobom (nerovnomerne) rozdelili spoločné úspory.
31. Celková suma, ktorú je žalovaný povinný na vyrovnanie hodnoty podielu žalobkyni vyplatiť je 26.035,73 CAD, ktorej skladba vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu je oproti rozhodnutiu okresného súdu iná (pozostáva zo súm 2.765,73 CAD, 3.750,00 CAD, 17.500,00 CAD a 2.020,00 CAD).
32. Vo zvyšnej časti (pokiaľ ide o nezaradenia výnosov z prenájmu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného do BSM) sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nezaradil výnos z prenájmu do masy BSM z dôvodu, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Odvolací súd nespochybňuje ustálenú súdnu prax, že zdrojom tvorby bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú zásadne všetky príjmy, výnosy a iný majetok získaný manželmi počas trvania manželstva s výnimkou tých príjmov (vecí), ktoré zákon ako zdroj tvorby bezpodielového spoluvlastníctva výslovne vylučuje. Ostatne podľa konštantnej judikatúry (R 42/1972, str. 243) aj výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Inak povedané predmetom BSM sú i výnosy bez ohľadu na to, či ide o veci patriace do BSM alebo vo výlučného vlastníctva jedného z manželov. Platí zásada, že príjem sa stane predmetom bezpodielového spoluvlastníctva až v čase, keď ho oprávnený prevzal. Samotný nárok na vyplatenie príjmu nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, keďže nejde o vec, ale o pohľadávku. Na strane druhej odvolací súd dodáva, že na to aby sa výnos z prenájmu stal súčasťou BSM nestačí preukázať len existenciu zmluvných vzťahov a z nich vyplývajúcich nárokov, ale aj vyplatenie týchto peňažných prostriedkov a ich existenciu (oddelene od ostatného majetku) tak, ako to správne konštatoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ tomu tak nie je, ďalšia úvaha okresného súdu o pravdepodobnom spotrebovaní takto nadobudnutých peňažných prostriedkov je správna.
33. Žalovaný napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie takmer zo všetkých zákonných dôvodov uvedených v CSP (hoci citoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku). Z odôvodnenia jeho opravného prostriedku vyplýva, že namieta nesprávnosť procesného postupu okresného súdu pri zisťovaní skutkového stavu veci, v čom namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, nesprávnosť skutkových záverov a následne nesprávnosť právneho posúdenia prejednávanej veci. Odvolacia argumentácia žalovaného vychádzala z jeho argumentácie uplatnenej v konaní pred súdom prvej inštancie. Prílohu jeho odvolania tvorili dôkazy predkladané aj v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. dôkazy, ktoré mohol predložiť v prvoinštančnom konaní a tieto predložil až v odvolacom konaní (čestné prehlásenia ohľadom vrátenia zloženej zálohy pri prenájme). Vo vzťahu k obrane žalovaného produkovanej v priebehu konania platí, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností. Nesplnil si základné procesné povinnosti strany sporu tak ako ich odvolací súd formuloval v odsekoch 24. až 26. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Hoci bol žalovaný zo strany konajúceho súdu viackrát upozorňovaný o procesných právach a povinnostiach, nepreložil súdu relevantný návrh na vykonanie dôkazov o podstatných na vec sa vzťahujúcich skutočnostiach, napr. aj prostredníctvom dožiadania kanadského súdu.
34. Z obsahu opravného prostriedku vyplýva, že žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil závery vyslovené súdom prvej inštancie k relevantným právnym otázkam týkajúcim sa predmetu sporu, v dôsledku čoho odvolací súd vyhodnotil jeho odvolanie ako nedôvodné.
35. V zásade je potrebné uviesť, že žalobkyňa si voči všetkým nárokom, ktoré jej boli v konaní priznané (osobitne pokiaľ ide o výpočet vyrovnávacieho podielu) dôsledne splnila dôkaznú povinnosť. Týka sa to predovšetkým preukázania investovaných finančných prostriedkov z výlučného majetku žalobkyne do spoločného majetku v sume 50.000,00 CAD, vyplatenia bývalej manželky žalovaného v sume 35.000,00 CAD, poukázanie sumy 7.500,00 CAD na účet syna žalovaného za účelom plnenia vyživovacej povinnosti, výšky spoločných úspor predložením jednotlivých výpisov z účtov s ich overeným prekladom. Uvedené dôkazy žalovaný v konaní účinne nevyvrátil a svoje tvrdenia prezentované v konaní nepreukázal. Opätovne sa žiada zdôrazniť, že predmetom konania o vyporiadanie BSM nie je zisťovanie výšky príjmov oboch manželov počas celého trvania manželstva ako podstatného zdroja spoločne nadobudnutých vecí manželmi. Príjmom dosahovaným v zamestnaní žalovaný zabezpečoval starostlivosť o rodinu a súčasne týmto spôsobom prispel a zaslúžil sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, ktorú skutočnosť okresný súd zohľadnil a premietol do rovnosti podielov manželov pri vyporiadaní BSM (§ 150 Občianskeho zákonníka). Uvedené zdôrazňoval súd prvej inštancie v priebehu celého konania a žalovaného v tomto smere poučil. Z tohto dôvodu už ďalšie dokazovanie týmto smerom nevykonával. Takýto procesný postup súdu prvej inštancie bol správny. Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalovaného, že pokiaľ konajúci súd nevyzval žalobkyňu na preukázanie jej príjmov, resp. ďalších účtov, postupoval nesprávne a porušil tým právo žalovaného na spravodlivý proces.
36. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo BSM strán sporu vyporiadal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti svojho rozhodnutia a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov.
37. Pokiaľ ide o vyporiadanie hnuteľných vecí, z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že súd prvej inštancie vyporiadal všetky hnuteľné veci označené v návrhu, na ich hodnote sa strany sporu dohodli, strany označili veci, ktoré navrhli z tejto masy vypustiť, bola zohľadnená účelnosť využitia veci. Odvolací súd mal preukázané, že hnuteľné veci si strany sporu v priebehu konania navzájom vydali, preto nebolo potrebné do napadnutého rozhodnutia súdu zahrnúť aj výrok s uložením povinnosti vydať tej-ktorej strane sporu nejakú vec. Zrejme nedopatrením okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol, že strany sporu zhodne navrhli vypustiť z masy BSM LG televízor a domáce kino a detský bicykel, uvedené skutočnosti však vyplývajú z obsahu dokazovania ním vykonaného. Uvedený nedostatok však nemá vplyv na správnosť jeho záveru o vyporiadaní hnuteľných veci patriacich do BSM. Okresný súd správne do masy hnuteľných vecí zaradil aj osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf rok výroby 2003, EVČ: LM 503 CI s príslušenstvom, pretože žalovaný nepreukázal, že uvedené motorové vozidlo bolo nadobudnuté z finančných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve (z predaja iného motorového vozidla, ktoré mal žalovaný vo výlučnom vlastníctve a finančného daru jeho rodičov v sume 1.900,00 Eur). V tomto smere okresný súd správne vyhodnotil výpovede žalovaného. Neunesenie dôkazného bremena sa týka aj tvrdenia žalovaného, že vyporiadavané náradie považoval za veci, ktoré mali slúžiť výlučne na výkon jeho povolania, ktorý však v konaní túto podmienku nepreukázal. Okrem toho ide o veci majúce bežné uplatnenie v domácnosti, dokonca sám žalovaný pripustil, že niektoré používal doma v záhrade (v čase keď manželia bývali v Kanade). Pokiaľ ide o veci podľa zoznamu tvoriace vybavenie domácnosti v Kanade (v hodnote 19.280,00 CAD) - odvolací súd upriamuje pozornosť na fakt, že zariadenie domácnosti sa predalo v Kanade z dôvodu spoločného odchodu manželov (strán sporu) na Slovensko, o ktorej skutočnosti mal žalovaný vedomosť. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že predmetom vyporiadania BSM môžu byť len veci, ktoré v čase zániku manželstva existovali. Veci, ktoré si žalovaný uskladnil v domácnosti rodičov žalobkyne pred jeho odchodom do Kanady nepatria do masy BSM a nemôžu byť predmetom vyporiadania.
38. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnej argumentácie odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti vo výroku I. potvrdil a vo výroku II. v zmysle ust. § 388 CSP zmenil spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
39. O nároku na náhradu trov konania krajský súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania.
40. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie BSM má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadanie BSM sa premieta, že tu ide o „iudicium duplex“ (žalobu môžu podať obe strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale úspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie BSM. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie BSM ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 CSP. 41. K odvolacím námietkam žalobkyne ohľadom trov (prvoinštančného) konania odvolací súd uvádza, že spôsob vedenia konania je v dispozícii súdu, preto nemožno tvrdiť, že zvolený spôsob obrany žalovaným bol príčinou prieťahov v konaní, a preto by mal žalovaný niesť zodpovednosť za trovy konania. Nie je možné súhlasiť so žalobkyňou ani v tom, že žalovaný zavinil konanie ako také, pretože nesúhlasil s mimosúdnou dohodou iniciovanou žalobkyňou. Mimosúdna dohoda nie je obsahom spisu, preto nie je možné prijať záver, že žalovaný mimosúdnu dohodu (podľa tvrdenia žalobkyne zhodnú so žalobou) bezdôvodne odmietol.
42. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).