Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-159-2020.pdf
PDF · 119.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/159/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: B. K., G.. XX.X.XXXX, L. M. XX, K., zastúpeného GALEA Iuris, s. r. o., Jančova 15, Bratislava, IČO: 46 727 108, proti žalovanému: U. J. L. M., L. M. XXXX/XX, K., IČO: 31 809 162, zastúpenému advokátom Miroslavom Vincencom, Šancová 102, Bratislava, o určenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 23C/29/2018-122, zo dňa 20.12.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 24.5.2018, v priebehu konania doplnenou a upravenou, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že rozhodnutie členskej schôdze Občianskeho združenia Leopoldov Majer o vylúčení žalobcu z Občianskeho združenia Leopoldov Majer prijaté dňa 17.5.2018 v rámci bodu 1 programu je neplatné; na tom skutkovom základe, že schôdza, na ktorej bolo prijaté sporné rozhodnutie bola zvolaná v rozpore so Stanovami, nakoľko nebola zvolaná Výkonným výborom, nebola zvolaná písomne, písomné oznámenie o konaní členskej schôdze nebolo zaslané žiadnemu členovi združenia, oznámenie o konaní schôdze bolo prostredníctvom emailu zaslané len niektorým členom združenia a oznámenie o konaní predmetnej členskej schôdze nebolo doručené minimálne 14 dní vopred; ako aj z dôvodu, že jeho vylúčenie zo združenia netvorilo samostatný bod programu schôdze. Mal za to, že rozhodnutie má vady, je nepreskúmateľné, dôvody jeho vylúčenia mu neboli zaslané alebo predložené písomne a nemal možnosť písomne sa vyjadriť a argumentovať. Konaním predmetnej členskej schôdze a vylúčením zo združenia bol ukrátený na svojich právach a bol potrestaný za uplatňovanie si svojich práv v stavebnom konaní ako dotknutá osoba, neoprávneným vylúčením a nevydaním spoluvlastníckeho podielu na sieťach vo výške jeho vkladov do združenia, by prišiel o právo nerušene užívať tieto siete bez ďalších podmienok a obmedzení zo strany združenia. Podmienkou riadneho užívania rodinného domu je nerušené užívanie sietí ako je voda, kanalizácia, cesta, NN napájanie, plynová prípojka a v prípade protiprávneho odpojenia od sietí by došlo k zásahu do jeho vlastníckych práv nerušene užívať svoj majetok v súlade s platnou legislatívou, rodinný dom by sa tak stal nepoužívateľným až do opätovného pripojenia.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobca bol členom U. J. L. M., ktorého registrácia na základe prijatých stanov bola Ministerstvom vnútra SR vykonaná dňa 2.9.2005, cieľom združenia je rozvoj
lokality Leopoldov Majer v Záhorskej Bystrici. Na schôdzi členov združenia konanej dňa 17.5.2018 na návrh prednesený predsedom združenia na vylúčenie žalobcu bol žalobca zo združenia vylúčený z dôvodu neuhradenia členského príspevku za rok 2017 a z dôvodu zaslania námietok voči kolaudačnému konaniu a vydanému kolaudačnému rozhodnutiu na komunikáciu - vetva B; za návrh hlasovalo 13 členov združenia.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 137 písm. c) C. s. p. objasnil, že právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem pri určovacích žalobách musí súd skúmať so zreteľom na okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia. Žaloba o určenie spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je alebo nie je, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce, alebo o takú procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu súd taktiež posudzuje, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva ďalšie konanie. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí teda na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Vznik právneho záujmu žalobcu na určení predpokladá správanie žalovaného nasvedčujúce jeho úmysel porušiť právo žalobcu, alebo spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže a nevysvetlí (neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby.
4. Súd prvej inštancie po posúdení podstatných skutkových tvrdení strán a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k názoru, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vylúčením žalobcu zo združenia, ktoré je právnickou osobou súkromného práva a vzniká na základe slobodného rozhodnutia subjektov združenia, sa právne postavenie žalobcu nezmenilo, taktiež nie je možné súhlasiť s jeho tvrdením v tom smere, že mu vylúčením vznikla ujma. Všetky menované dôvody, ktorými žalobca v konaní preukazoval existenciu naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k neistote jeho právneho postavenia, resp. k jeho zhoršeniu, t. j. že absenciou zmluvy o výkone správy medzi spoluvlastníkmi sietí a odberateľmi médií, ku ktorým patrí aj žalobca a združením ako vykonávateľom správy, žalobca nemá garantovaný výkon správy zo strany žalovaného a možnosť kontroly hospodárenia žalovaného ako správcu s prostriedkami žalobcu, ktoré uhrádza (platby za vodné stočné, elektrickú energiu na verejné osvetlenie, údržba sietí, cesty), taktiež že nemá garantovanú možnosť kontroly správnosti vyúčtovania nákladov za odber vody a elektrickej energie žalovaným, nemá garantovanú dodávku vody do jeho rodinného domu, nakoľko zmluvu o dodávke vody má s BVS uzatvorenú žalovaný a nie žalobca, že nemá možnosť ovplyvňovať spôsob údržby sietí, ktorých je spoluvlastníkom a výšku nákladov s tým spojených, nemá možnosť ovplyvňovať rozvoj lokality Leopoldov majer, Záhorská Bystrica, ktorej je spoluvlastníkom, ako aj vydávaním sa žalovaného za stavebníka v kolaudačnom konaní namiesto spoluvlastníkov pozemku, teda aj namiesto žalobcu, čím sú ohrozené majetkové práva žalobcu, nezakladajú existenciu naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení, nakoľko uvedené nároky jednoznačne nie sú viazané na členstvo v združení. Tak ako členstvo v združení je dobrovoľné, nemôže byť nikomu na ujmu, ak stojí mimo združenia a nie je jeho členom. Zmluvu o výkone správy so žalovaným má možnosť žalobca uzatvoriť a skutočnosť, že nemá garantovaný výkon správy s možnosťou kontroly činností súvisiacich so správou, ako aj ovplyvňovanie rozvoja lokality Leopoldov majer, nemení nič na jeho právnom postavení, v danom rozsahu má možnosť svoje oprávnené záujmy
realizovať aj subjekt, ktorý nie je členom občianskeho združenia. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaný sa v kolaudačnom konaní vydáva za stavebníka namiesto spoluvlastníkov pozemku, ktorý dôvod žalobca taktiež uviedol na preukázanie naliehavého právneho záujmu s tým, že takýmto konaním žalovaného dochádza k ohrozeniu majetkových práv žalobcu, zásah do majetkových práv a rozsah tvrdeného ohrozenia žalobca nešpecifikoval, ani nekonkretizoval. V konečnom dôsledku, tak ako žalovaný uviedol a žalobca túto skutočnosť ani nenamietal, žalobca inžinierske siete, ako aj prístup k nehnuteľnostiam užíva, nedochádza teda aktuálne konaním žalovaného v žiadnom smere k ohrozeniu a k zmene právneho postavenia a akéhokoľvek práva žalobcu, ktoré by súviselo s členstvom v občianskom združení, naliehavosť právneho záujmu na predmetnom určení žalobca v konaní nepreukázal.
5. Vzhľadom na uvedené s poukazom na § 137 písm. c) C. s. p., súd prvej inštancie žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny úradník.
6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Argumentoval, že žalovaný ho vylúčil úmyselne s jediným zámerom ho penalizovať za iné názory, ako má vedenie združenia, za jeho postupy, ktorých jediným cieľom bolo zachovanie zákonnosti stavebného konania a ochrana majetkových práv jednotlivých členov, ako i nečlenov združenia, pretože postup, ktorý združenie zvolilo, vykazovalo vážne znaky nezákonnosti. Poukázal pritom na stavebné povolenie mestskej časti Záhorská Bystrica zo dňa 20.12.2005, Č.. J. XXXX/XXX/KOM/X/GŠ, v ktorom ako stavebníci sú uvedené jednotlivé fyzické osoby (spoluvlastníci pozemku, na ktorom boli siete vybudované) vtedy ako členmi združenia bez právnej subjektivity založeného podľa Občianskeho zákonníka a následne na kolaudačné rozhodnutie Mestskej časti Záhorská Bystrica zo dňa 19.10.2018, č. 2018/170-l/L/7/Ry, v ktorom ako stavebníka označil žalovaného. Toto rozhodnutie bolo následne Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 17.5.2019, č. k. OU-BA-OCDPK2-2019/017622, zrušené práve z dôvodu, že prevod práv stavebníka z fyzických osôb na žalovaného nebol preukázaný a nakoľko sa prevod týchto práv v stanovenej lehote nepreukázal. Pre túto neposlušnosť a neochotu podriadiť sa názoru vedenia združenia, ako aj nekalým praktikám, ktorými združenie sledovalo jediný cieľ, a to nadobudnutie vlastníctva k majetku (inžinierske siete), ktorý má patriť výlučne vlastníkom pozemkov, na ktorých bol tento majetok (inžinierske siete) vybudovaný, a to bez ohľadu nato, či títo vlastníci sú alebo nie sú členmi združenia. Naviac združenie sa o takýto spôsob nadobudnutia vlastníctva k veciam, ktoré mu nepatria, pokúša opakovane. Pre pretrvávajúce rozpory medzi žalobcom a vedením združenia žalovaným sa vedenie združenia rozhodlo využiť všetky nekalé praktiky na to, aby dosiahlo jeho vylúčenie zo združenia. Pripomenul, že k vylúčeniu došlo spôsobom porušujúcim stanový združenia v bode 8.4 („Každý člen môže predložením návrhu predsedovi združenia naniesť bod programu. Okrem toho každý člen môže predniesť bod do diskusie.“); zo zápisnice však vyplýva, že bod programu „Návrh na vylúčenie člena OZLM“ bol doplnený bez akéhokoľvek písomného návrhu člena združenia na doplnenie programu. Opätovne v podrobnostiach poukázal na neexistujúce dôvody na odvolanie v zmysle stanov.
6.1 Žalobca ďalej tvrdil, že jeho právne postavenie sa vylúčením v rozpore so stanovami výrazne zhoršilo a jeho postavenie sa vo vzťahu k žalovanému stalo neistým (i) vzhľadom na absenciu zmluvy o výkone správy medzi spoluvlastníkmi sieti a odberateľmi médií, ku ktorým patrí aj sám žalobca a združením ako vykonávateľom správy, žalobca nemá garantovaný výkon správy zo strany žalovaného a možnosť kontroly hospodárenia žalovaného ako správcu s prostriedkami žalobcu, ktoré žalobca žalovanému uhrádza (napr. platby za vodné stočné, el. energiu na verejné osvetlenie, údržba sietí, cesty); (ii) žalobca nemá garantovanú možnosť kontroly správnosti vyúčtovania nákladov za odber vody a elektrickej energie žalovaným; (iii) žalobca nemá garantovanú dodávku vody do jeho domu, nakoľko zmluvu o dodávke vody má s BVS uzavretú žalovaný a nie žalobca; (iv) žalobca nemá možnosť ovplyvňovať spôsob údržby sietí, ktorých je spoluvlastníkom a výšku nákladov s tým spojených; (v) žalobca nemá možnosť ovplyvňovať rozvoj lokality Leopoldov majer, Záhorská Bystrica, ktorej je spoluvlastníkom, hoci
tento rozvoj má byť v zmysle stanov (článok 2.) cieľom združenia; a (vi) vydávaním sa žalovaného za stavebníka v kolaudačnom konaní ohľadom kolaudácie vetvy B cesty namiesto spoluvlastníkov pozemku, t. j. aj na miesto žalobcu, sú ohrozené majetkové práva žalobcu ako aj ostatných stavebníkov.
6.2 Žalobca nemá garantovanú dodávku vody, keďže zmluvu s BVS má uzavretú žalovaný a medzi vlastníkmi jednotlivých stavieb v lokalite Leopoldov majer a žalovaným ako subjektom zabezpečujúcim dodávku vody neexistuje žiaden zmluvný vzťah. Tento stav značným spôsobom znižuje hodnotu rodinného domu, v ktorom žalobca spolu s rodinou žije. Bez garancie dodávky vody a zabezpečenie stočného je hodnota rodinného domu o cca 1/4 nižšia, čím žalobcovi vznikla škoda na jeho majetku. Tieto skutočnosti, chcel žalobca uviesť aj na poslednom pojednávaní dňa 20.11.2019, avšak mu to súd prvej inštanice neumožnil, keďže bol ním upozornený, že skutočnosti, ktoré chce uviesť nesúvisia s predmetom sporu a sú nepodstatné. V súvislosti so zápisnicou z tohto pojednávania žalobca ešte uviedol, že zápisnica mu nebola poskytnutá automaticky, hoci o jej vyhotovenie požiadal ešte v úvode pojednávania, ale bola mu poskytnutá až na jeho osobné vyžiadanie. Považoval za potrebné upozorniť na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa uspokojil iba s tvrdením žalovaného, že nemá problém uzavrieť so žalobcom zmluvu o správe, ako s možnosťou odstránenia neistého postavenia žalobcu; berúc do úvahy úmyselnosť konania žalovaného pri vylúčení žalobcu zo združenia je nanajvýš isté, že žalovaný už len z princípu so žalobcom žiadnu zmluvu, ktorá by mu garantovala dodávku vody, neuzavrie. Žalobca napokon niekoľkokrát vyzýval žalovaného na uzavretie takejto zmluvy, avšak bez odpovede. Naposledy tak urobil mailom dňa 25.11.2019, pričom žalovaný naň do dnešného dňa nereagoval. Uzavretie predmetnej zmluvy je voči žalovanému právne nevynútiteľné. Výsledkom takého prístupu súdu prvej inštancie je, že zamietnutím žaloby sa neisté postavenie žalobcu neodstránilo a ani len trochu nezlepšilo. Skôr naopak zamietnutie žaloby len pridalo na sile žalovaného, ako aj v jeho tvrdom prístupe smerom ku žalobcovi. Uvedená situácia je predpokladom začatia ďalších súdnych konaní; napríklad k dnešnému dňu žalovaný nepredložil žalobcovi vyúčtovanie ku dňu zániku jeho členstva a ani návrh na finančné vysporiadanie, hoci ho žalobca na uvedenú povinnosť upozornil a vyzval. Mal za to, že podobne ako tomu bolo v prípade rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Cdon 1338/1996, tak aj v danom prípade „bez určenia neplatnosti predmetného uznesenia totiž nemožno eliminovať súčasný stav neistoty. Určením neplatnosti predmetného uznesenia sa dosiahne určitý právny rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia budúcich právnych sporov medzi účastníkmi.“
7. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu plne stotožnil s napadnutým rozsudkom a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej Inštancie od počiatku konania jasne a jednoznačne viedol spor a rovnako ako žalovaný jednoznačne poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu. Rozhodnutím o žalobe by nedošlo ku konečnému rozhodnutiu a ten by to vyvolalo ďalší právny spor. Pokiaľ je daná možnosť realizovať žalobu na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem pri podaní ako je to realizované v žalobe v tomto spore. Konečným zmyslom takéhoto návrhu by nebol výsledný stav, ktorý by jednoznačne stanovil pre účastníkov ich práva a povinnosti a preto súd prvej inštancie jednoznačne žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Tak, ako počas celého konania, aj v odvolaní uvádza žalobca určité skutočností, ktoré vecne nesúvisia s prejednávanou žalobou a teda nie je dôvodné sa s nimi zaoberať. Pokiaľ ide o určité skutkové okolnosti, žalovaný môže uviesť a potvrdiť, že doposiaľ nedošlo zo strany žalobcu a ani zo strany žalovaného k žiadnym skutočnostiam, ktoré by zasahovali do práv druhého účastníka. Žalobca má poskytovanú dodávku vody a odvod kanalizácie, riadne užíva spoločné osvetlenie, podľa požiadavky sú mu poskytované podklady k výpočtu nákladov a na druhej strane si žalobca riadne plní svoje povinnosti a uhrádza podiel na nákladoch, ktoré na neho prináležia napr. podľa spotreby vody a pod. Vzhľadom k tomu, že všetko doposiaľ medzi účastníkmi fungovalo a funguje, nebolo dôvod upravovať vzťahy medzi účastníkmi iným spôsobom, pretože by to bolo ďalšie náklady pre žalovaného, ktoré nie sú nevyhnutné. Na druhej strane nič nebráni žalobcovi predložiť jeho návrhy zmlúv tak, aby mal tú právnu istotu, ktorú požaduje. Žalovaný sa ani v najmenšom nebráni nastaveniu si podmienok ohľadom dodávky vody a ďalších skutočností, takže tvrdenie žalobcu je úplne bezdôvodné.
8. Žalobca v odvolacej replike vyslovil pochybnosť, či tvrdenie žalovaného o rovnakom právnom postavení a rovnakej právne istote hlavne pri dodávkach vody po vylúčení žalobcu zo združenia je správne, pretože toto tvrdenie je v rozpore so Stanovami združenia. Vymenoval všetky práva, ktoré nadobudol v združení prejavením svojej slobodnej vôle a aké právne postavenie tým nadobudol. Poukázal na to, že do združenia vstúpiť musel, aby ako ostatní stavebníci mal garantované služby dodávky vody koncovému spotrebiteľovi. Spoločný majetok rozvodov vody a kanalizácie nemôže byť
odovzdaný BVS a.s. Až do podpísania spotrebiteľskej zmluvy o dodávke vody mu môže tieto služby garantovať iba členstvo v združení. Mimo združenia nemá garantované rovnaké práva a právne postavenie ako ostatní stavebníci - koncoví odberatelia vody. Ostatné služby - dodávka plynu a elektrickej energie sú žalobcovi zabezpečené priamo spotrebiteľskými zmluvami so ZSE a SPP. Žalobca musel združiť svoje prostriedky spoločne s ostatnými stavebníkmi na vybudovanie rozvodov vody a kanalizácie v združení. Podmienkou bolo, aby dodávka vody bola zabezpečená odborným správcom sietí. Dočasne mal túto úlohu plniť žalovaný. Žalobca dokázal, že v združení mal viac práv a istejšie právne postavenie hlavne pri dodávkach vody ako ho má po svojom vylúčení. Je nepodložené tvrdenie žalovaného o pripravenosti podpísať so žalobcom spotrebiteľskú zmluvu o dodávke vody koncovému spotrebiteľovi. Bez dôkazov o odbornej a právnej spôsobilosti žalovaného. Súd prvej inštancie túto spôsobilosť ani neskúmal. Podľa dôkazov je žalovaný dobrovoľným záujmovým združením s právnou subjektivitou; nesmie vytvárať zisk a podnikať v oblasti dodávok vody; a preto nemôže podpísať spotrebiteľskú zmluvu o dodávkach vody. Upozornil prvoinštančný súd na špeciálny právny režim pri dodávke vody a služieb. Je povinnosťou dodávateľa vody mať podpísanú spotrebiteľskú zmluvu s koncovým odberateľom vody. Takéto zmluvy poskytujú spotrebiteľom vyššiu úroveň práv a právnej istoty. Prioritou pre žalobcu je preto, aby obnoveným členstvom v združení mal garantované práva rovnako ako ostatní spoluvlastníci rozvodov vody a kanalizácie, až kým takúto spotrebiteľskú zmluvu nepodpíše. Na vznik naliehavého právneho záujmu stačí správanie žalovaného; ide o jeho úmysel porušiť práva žalobcu vyplývajúce zo stavených povolení, resp. spôsobiť mu ujmu. Tento bol preukázaný kolaudačným rozhodnutím. Na tomto fakte nemení nič ani tvrdenie žalovaného, že výška škody nebola špecifikovaná. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sa domáhal znovunastolenia právneho stavu bez preukázania naliehavého právneho záujmu. Žalovaný sa v čase sporu aj po vynesení rozsudku pokúšal neúspešne ovládnuť práva 11 stavebníkov, ktorí nie sú v združení. Tomu zabránila len dôslednosť žalobcu, ktorý podal odvolanie voči kolaudačnému rozhodnutiu. Žalovanému išlo o ovládnutie práv minimálne 11 z 25 stavebníkov. Mal pochybnosti na základe akého právneho dôvodu žalovaný naďalej vystupuje v mene nečlenov združenia a spochybňuje ich zákonné práva stavebníkov. To len dokazuje, že právne postavenie žalobcu je po vylúčení zo združenia neisté. Argumenty žalovaného nepodložené dôkazmi či v rozpore s dôkazmi postačovali prvoinštančnému súdu, aby sa plne s nimi od začiatku stotožnil. Následne vyhlásil za preukázané, že žalobcovi sa právne postavenie ani právna istota jeho vylúčením zo združenia vôbec nezmenilo. Preto naliehavý právny záujem nie je daný. Tým sa stalo celé dokazovanie nevyváženým. Pevne veril, že odvolací súd podrobí vyššie uvedené kľúčové argumenty žalovaného a tiež prvoinštančného súdu analýze a odmietne ich ako argumenty nepodložené dôkazmi.
8.1 Žalobca sa od začiatku konania na základe svojich dôkazov domáhal, aby súd po riadnom posúdení jeho dôkazov zabezpečil žalobcovi obnovenie právneho postavenia a právnej istoty hlavne pri dodávkach vody obnovením členstva v združení. Táto určovacia žaloba vytvára - obnovuje pôvodný právny základ pre budúci právny vzťah žalobcu a žalovaného spotrebiteľskou zmluvou hlavne pri dodávkach vody. Žalovaný musí taktiež vykonať určité právne kroky aby túto spotrebiteľskú zmluvu mohol podpísať. Takáto žaloba je v tomto prípade prípustná aj napriek tomu, ak je možná i iná žaloba. Práve takáto podaná žaloba je procesné vhodný nástroj na odstránenie neistoty vzťahu žalobcu a žalovaného a vytvára pevný základ pre jeho ďalšie usporiadanie. Táto určovacia žaloba slúži potrebám praktického života - garantovaniu nerušených dodávok vody žalobcovi nielen teraz, ale aj v budúcnosti. Je teda prostriedkom, ktorý žalobcovi umožňuje dovolať sa ochrany skôr než jeho právo či právne postavenie by v budúcnosti mohlo byť žalovaným porušené. Má teda aj preventívny charakter. Žalobca poukázal na to, že existencia naliehavého právneho záujmu podľa § 154 ods. 1 O. s. p. bola preukázaná v čase začatia konania a takisto v čase, keď bol vyhlásený rozsudok, a existuje aj teraz. Mal pochybnosti, či na verbálnych sľuboch žalovaného a jeho advokáta možno vybudovať princíp právnej istoty a garantované právne postavenie žalobcu. Poukázal na riziko ďalších súdnych sporov so žalovaným, ak zostane naďalej nedôvodné vylúčený zo združenia. Žalovaný nesprávne tvrdí, že žalobcovi sú predkladané podklady k výpočtu nákladov; jeho žiadosť o predloženie podkladov k vyúčtovaniu v roku 2017 viedla k nedôvodnému vylúčeniu žalobcu zo združenia v roku 2018. Mal pochybnosti prečo žalovaný označil žalobcu za neplatiča 59 eur už 15 dní pred splatnosťou takéhoto vyúčtovania v roku 2018; tento nedoplatok vyčíslený žalovaným uhradil pred lehotou jeho splatnosti ihneď po konaní schôdze. Nemohol byť preto v čase konania schôdze označený za neplatiča. Poukázal na to, že žalovaný potvrdzuje riadne plnenie si povinnosti žalobcom. Je takáto malá čiastka primeraná, aby žalobcovi neboli vyúčtované jeho vklady 15.000 eur spoluvlastníka stavebných práv ako percento na spoločnom majetku? Tento nepomer poukazuje na účelovosť jeho vylúčenia zo združenia. V podielovom spoluvlastníctve môže byť vzájomný vzťah spoluvlastníkov určený zlomkom alebo percentom. Právna
úprava sa nachádza v § 137 až 142 Občianskeho zákonníka. Podielové spoluvlastníctvo bolo dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu v čase povolenia stavieb. Nikto zo spoluvlastníkov tento princíp nenapadol. Aj ďalší argument žalovaného, že žalobca svojím odvolaním sa proti návrhu kolaudácie Vetvy B konal proti záujmom združenia, je v rozpore s platným slovenským právom. Stanovy združenia nesmú byť v rozpore s nadriadenými zákonnými normami napríklad s trestným zákonníkom. Žalobca si splnil svoju povinnosť, keď oznámil pokus o nezákonné konanie žalovaného nadriadenému správnemu orgánu. Tento orgán konal a zrušil tento pokus o podvod. Teda obidva dôvody na vylúčenie, ktoré uviedol žalovaný sú pochybné až nezákonné. Žalovaný napriek hojným sľubom svojho advokáta koná úplne opačne, t. j. odmieta podpísať spotrebiteľskú zmluvu o dodávkach vody a výkone správy. Žalovaný naďalej zasahuje do spoluvlastníckych práv žalobcu - stavebníka a tiež nevyradil zo svojej evidencie spoluvlastnícky podiel žalobcu na spoločnom majetkom po vylúčení žalobcu. Žalobca netvrdí, že zhoda v argumentácii súdu prvej inštancie a žalovaného nie je náhodná. Napriek tomu žalobca očakával, že súd si dá viac záležať na väčšom odlíšení sa od argumentácie žalovaného. Je otázne, či žalobca mohol požadovať vylúčenie sudcu z konania na základe neznalosti zákonných práv rodiny žalobcu (ktorí nebývajú so žalobcom v spoločnej domácnosti a nemajú so sporom nič spoločné) a porušenia ich práv na ochranu osobných údajov. Tým, že ich osobné údaje rodné čísla súd voľne sprístupnil v spise žalovanému.
9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.2.2022 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).
10. Žalobou doručenou súdu 24.5.2018 v znení jej neskorších zmien, sa žalobca domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze Občianskeho združenia Leopoldov Majer o vylúčení žalobcu z Občianskeho združenia Leopoldov Majer prijatého dňa 17.5.2018.
11. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. V zmysle procesnoprávnej úpravy v ustanovení § 137 písm. c) C. s. p. právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle cit. ustanovenia C. s. p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
13. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
14. V posudzovanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Pokiaľ žalobca odvodzoval ohrozenie jeho právneho postavenia tým, že absenciou zmluvy o výkone správy medzi spoluvlastníkmi
sietí a odberateľmi médií, ku ktorým patrí aj žalobca a združením ako vykonávateľom správy, nemá garantovaný výkon správy zo strany žalovaného a možnosť kontroly hospodárenia žalovaného ako správcu s prostriedkami žalobcu, ktoré uhrádza (platby za vodné stočné, elektrickú energiu na verejné osvetlenie, údržba sietí, cesty); že nemá garantovanú možnosť kontroly správnosti vyúčtovania nákladov za odber vody a elektrickej energie žalovaným; že nemá garantovanú dodávku vody do jeho rodinného domu, nakoľko zmluvu o dodávke vody má s BVS uzatvorenú žalovaný; že nemá možnosť ovplyvňovať spôsob údržby sietí, ktorých je spoluvlastníkom a výšku nákladov s tým spojených, nemá možnosť ovplyvňovať rozvoj lokality Leopoldov majer, Záhorská Bystrica, ktorej je spoluvlastníkom; ako aj vydávaním sa žalovaného za stavebníka v kolaudačnom konaní namiesto spoluvlastníkov pozemku, teda aj namiesto žalobcu, čím sú ohrozené jeho majetkové práva; nesporne nezakladajú existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti rozhodnutia žalovaného o vylúčení žalobcu zo združenia. Žalobca počas konania svoje tvrdenia o skutočnostiach domnelo zakladajúcich naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepodložil takými právnymi úvahami a argumentmi majúcimi základ v platnom práve, z ktorých by bolo možné usúdiť, že bez členstva v zdužení sú tieto jeho práva (právne postavenie), ktoré majú mať v súhrne význam pre riadne užívanie nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, ohrozené; a ani v takom právne relevantnom rozsahu, že jedinou možnosťou ich zabezpečenia, je určenie neplatnosti jeho vylúčenia zo združenia.
15. Zvolený prostriedok právnej ochrany žalobcu naviac odvolací súd hodnotí procesne neprípustný; žalobca v danej veci totiž nežiadal o určenie existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva (členstva v občianskom združení), ale o určenie neplatnosti rozhodnutia o jeho vylúčení z občianskeho združenia. Nešlo teda o určovaciu žalobu zodpovedajúcu ustanoveniu § 137 písm. c) C. s. p., lebo sa netýkala existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu, vyplývajúceho z opisovaných skutkových okolností o jeho členstve v občianskom združení a nemala oporu ani v žiadnom inom ustanovení platného práva. Tzv. iná súkromnoprávna žaloba je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva; t. j. hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Pri týchto žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť; dôvodom je väčšinou to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný.
16. Určenie neplatnosti rozhodnutia o vylúčení žalobcu z občianskeho združenia v súdnom konaní, keďže nejde o určovaciu žalobu zodpovedajúcu ustanoveniu § 137 písm. c) C. s. p., pre ktorú platí, že sa ňou žalobca domáha, aby súd deklaratórnym rozhodnutím prehlásil určitý právny vzťah alebo právo za už existujúce, ak je na tom naliehavý právny záujem, ale o žalobu inú podľa § 137 písm. c) C. s. p., a nemala oporu ani v inom ustanovení platného práva, neprichádzalo teda do úvahy.
17. A pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C. s. p.) ako kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalobcom prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo všetkých súvislostiach zodpovedané v zodpovedajúcej argumentácii súdu prvej inštancie.
18. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalobcu, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a i iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).