Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-27-2019.pdf
PDF · 95.53 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/27/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX Q. K. a povinnej 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K., o vymoženie pohľadávky 3.555,04 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 549/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/129/2008-17 zo dňa 1. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie z a m i e t a
II. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/129/2008-17 zo dňa 1. októbra 2018 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 15Er/129/2008-17 zo dňa 1. októbra 2018 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi plnú náhradu trov exekúcie.
2. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Gustávom Retom, sp. zn. RK-840/07-GR zo dňa 19.11.2007.
3. Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú medzi oprávneným a povinnými dňa 20.11.2016 súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
4. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Znenie rozhodcovskej doložky podľa svojho obsahu netvorí výhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá by rozhodovanie o všetkých sporoch medzi zmluvnými stranami paušálne zverovala výlučne rozhodcovskému súdu. Napriek tomu doložku nepovažoval za vyváženú, pretože vylučovala spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ už podal svoj návrh na rozhodcovský súd. Vo svojich dôsledkoch rozhodcovská doložka bola spôsobilá vytvoriť neprekonateľnú prekážku pred uplatnením ústavného práva spotrebiteľa na prístup k súdu. Rozhodcovská doložka zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2017. Pokiaľ rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, na následne vydaný rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako na paakt, ktorý nemôže tvoriť spôsobilý exekučný titul v exekučnom konaní. Keďže v prebiehajúcej exekúcii absentuje vykonateľný exekučný titul, súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustne a následne ju aj zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
5. Keďže oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý sa ukázal byť nevykonateľným, zavinil zastavenie exekúcie, preto podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP zaviazal na náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora oprávneného.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozpore so Smernicou č. 93/13/EHS, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neumožňuje exekučnému súdu skúmať exekučný titul až po úroveň skúmania rozhodcovskej zmluvy z hľadiska jej neprijateľnosti. Ani podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nemôže exekučný súd vykonávať neobmedzený vecný prieskum exekučného titulu, ale výlučne len v rozsahu uvedenom v tomto ustanovení. Oprávnenie súdu v zmysle tohto ustanovenia sa teda nevzťahuje na posudzovanie platnosti, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej kvalifikovania ako neprijateľnej podmienky, ale výlučne na posudzovanie plnenia, ktoré sa exekučným titulom vymáha. Súd prvej inštancie nesprávne interpretácie rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira, C-40/08 odvodil svoje právo a povinnosť preskúmať exekučný titul z hľadiska posúdenia rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky. Podľa jeho názoru z uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny poriadok vo svojej procesnej právnej úprave umožňuje vykonať posúdenie nekalej povahy rozhodcovskej zmluvy v rámci opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy, a to pri zabezpečení rovnocennosti. Exekučné súdy v Slovenskej republike v čase rozhodnom pre toto konanie, pri preskúmavaní exekučných titulov, ktorými boli rozhodnutia všeobecných súdov neposudzovali a nemali ani oprávnenie posudzovať nekalosť zmluvných podmienok dojednaných v rámci spotrebiteľského vzťahu. V nadväznosti na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie s otázkou: Má sa smernica č. 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že ochrana spotrebiteľa podľa jej ustanovení zahŕňa možnosť, aby súd ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného na podklade rozhodcovskej doložky obsiahnutej v úverovej zmluve uzatvorenej medzi veriteľom a spotrebiteľom, preskúmaval platnosť ustanovení tejto úverovej zmluvy a tento rozhodcovský rozsudok posúdil ako nespôsobilý exekučný titul a exekúciu z tohto dôvodu zastavil na základe toho, že úverová zmluva obsahuje nekalú podmienku, ktorá spôsobuje spotrebiteľovi ujmu v prípade, ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu nemá možnosť z tohto hľadiska preskúmavať platnosť zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva nárok právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu.
7. Oprávnený ďalej v odvolaní poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu. Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je zrejmé, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na pokračovanie v exekúcii. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.
8. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 04.11.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-840/07-GR zo dňa 19.11.2007, vydaný rozhodcom JUDr. Gustáv Ret, so sídlom Tomáškova 30, Bratislava. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu (oprávneného) v časti o zaplatenie sumy 3.555,04 Eur (107.099,-- Sk) s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 29.11.2006. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
11. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12. Z Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v ktoromkoľvek štádiu konania skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).
13. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (29.11.2006) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
14. Podľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu.
16. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.
17. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
18. Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
21. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvného dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.. V článku 18 bode 18.2. tohto zmluvného dojednania si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným zo štyroch uvedených rozhodcov.
22. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Zmluvného dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.
23. V súvislosti s návrhom oprávneného, aby odvolací súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie odvolací súd uvádza, že odvolací súd, t.j. súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok je povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia a ak je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex officio, a teda nie je potrebný ani návrh zo strany účastníka. Odvolací súd oprávneným navrhovanú predbežnú otázku posúdil ako zjavne neopodstatnenú a irelevantnú vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom jej prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor. Aj v prípade, ak by odvolací súd považoval oprávneným položenú otázku za relevantnú pre toto konanie, judikatúra Súdneho dvora EU upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, a to najmä vtedy, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EU a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne jasné (tzv. acte clair (fr.)). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EU zo 6. októbra 1982 sp. zn. C-283/81
- CILFIT.
24. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd návrh oprávneného na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej za nedôvodný.
25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.
26. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).