Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42P/49/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. C., narodený XX.X.XXXX, tohto času u matky, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matky - K. Č., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX a otca: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletý D.Á. C., narodený XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého D. C., narodeného XX.X.XXXX sumou 100 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

Styk matky s maloletým D. C., narodeným XX.X.XXXX sa neupravuje.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Súd náhradu trov konania štátu proti rodičom nepriznáva

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 20.2.2018 doručeným súdu toho istého dňa matka žiadala zveriť maloletého D. do jej osobnej starostlivosti s určením výživného vo výške 200 eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že od narodenia maloletého žila s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti jeho rodičov na K., v ich partnerskom živote však boli problémy, aj finančné, s ktorými im pomáhali i ich rodičia. Matka ďalej uviedla, že otec je síce zamestnaný ale väčšina jeho príjmu podliehala exekúcii a je silný fajčiar takže životné minimum prefajčil, taktiež uviedla, že otec sa maloletému venuje málo a väčšinu času je v pivnici, víkendy prespí, starostlivosť o maloletého väčšinou suplovali jeho rodičia, ona a jej matka. Matka k svojej osobe uviedla, že navštevuje psychiatrickú ambulanciu, lieči sa medikamentózne, avšak teraz lieky neužíva, pretože je po nich utlmená a otec jej so synom nepomáha. Momentálne funguje tak, že je týždeň s maloletým na K. a tri týždne je v I.. Otec sa podľa matky o maloletého nezaujíma, nevenuje sa mu, neprispieva ani osobnou a ani finančnou starostlivosťou, situácia sa stále zhoršuje. Matka k svojej finančnej situácii uviedla, že mesačné náklady na bývanie má 120 eur, dáva matke na nájom, elektrinu, plyn a vodu, na maloletého minie mesačne asi 200 eur, momentálne poberá rodičovský príspevok.

2. Dňa 18.4.2018 matka súdu doručila návrh na zastavenie konania s poukazom na skutočnosť, že sa s otcom dieťaťa dohodla nielen na výživnom, ale aj na starostlivosti o maloletého, ako matka sama uviedla, otec sa začal o maloletého starať. Otec so späťvzatím návrhu matky súhlasil, kolízny opatrovník však trval na pokračovaní v konaní z dôvodu, že situácia v rodine maloletého sa mení každú chvíľu a podľa jeho názoru je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému. S poukazom na § 29 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) súd konanie nezastavil pretože dospel k záveru, že s ohľadom na nestálu situáciu v rodine a psychiatrické ochorenie matky je v záujme maloletého v konaní pokračovať. Na pojednávaní konanom dňa 27.6.2018 kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu rodičovských schopností a zvažuje i nariadenie ústavnej starostlivosti, pretože maloletý vyrastá v nevhodnom prostredí, v ktorom matka komunikuje so starou matkou (s ktorou žije) agresívne a taktiež na ňu prenáša svoju povinnosť starostlivosti o maloletého. Kolízny opatrovník navrhoval matke i presťahovanie do krízového centra, matka však takéto riešenie situácie odmieta, rodine pomáha i organizácia Kľúč n.o., čo však nemá vôbec význam pretože rodina reálne s pracovníkmi tejto organizácie nespolupracuje. Súd po tomto pojednávaní poskytol rodičom priestor na stabilizáciu rodinnej situácie.

3. Z výsluchu starej matky C. Č. (zo strany matky) na pojednávaní konanom dňa 15.8.2018 vyplynulo, že táto sa snaží matke so starostlivosťou o maloletého pomáhať a usmerňovať ju, je to však ťažké, pretože matka odmieta brať lieky na stabilizovanie nálady. Maloletý chodí na víkendy väčšinou k otcovi. Kolízny opatrovník súdu na tomto pojednávaní predložil i správu o sledovaní situácie v rodine v priebehu konania z ktorej vyplynulo, že matka je v starostlivosti psychiatrickej ambulancie od roku 2015, lieky však neužíva (zo správy psychiatričky zo dňa 29.6.2018) a jej správanie je problematické. Kolízny opatrovník ďalej v správe zhrnul, že s rodinou dlhodobo pracujú rodinní asistenti i organizácia Kľúč n.o., problémy vo výchove matky však pretrvávajú, táto si neuvedomuje rodičovskú zodpovednosť voči maloletému a naďalej ju prenáša na svoju matku, s ktorou má neustále konflikty veľmi tenzného charakteru. Taktiež si matka nedokáže udržať zamestnanie. Kolízny opatrovník šetril i pomery u otca, ktorý si vie predstaviť, že by sa o maloletého staral, vie vybaviť aj škôlku v K., so starostlivosťou o maloletého mu pomáhajú aj jeho rodičia s ktorými býva a u ktorých ma maloletý i osobitnú izbu, i keď v skromných pomeroch.

4. Súd uznesením č.k. 42P/49/2018-69 zo dňa 9.10.2018 vo veci nariadil znalecké dokazovanie v ktorom mal ustanovený znalec Mgr. Alexandra Kaiser z odboru Psychológie, odvetvie Klinická psychológia dospelých, Klinická psychológia detí posúdiť spôsobilosť rodičov vykonávať rodičovské práva a povinnosti. Súdny znalec v znaleckom posudku č. 16/2018 dospel k nasledovným záverom: Ani u jedného rodiča sa neobjavili signifikantné znaky, ktoré by bránili z psychologického pohľadu výkonu rodičovských práv a povinností, u matky však detekoval zvýšenú emočnú labilitu, výbušnosť, matka je nevyspelá, neistá a nezrelá, naučená spoliehať sa v živote na druhých ľudí a nepreberať zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia, je menej zodpovedná. Aktuálne jej podľa znaleckého posudku chýbajú niektoré rodičovské zručnosti, má problém synovi zadávať pevné hranice a dodržiavať režim potrebný pre maloleté dieťa. Súdny znalec jednoznačne uviedol, že u matky je vhodné dlhodobé psychoterapeutické vedenie, nakoľko farmakoterapeutická liečba nebola sama o sebe dostatočne účinná a taktiež by mala pracovať aj na zmene niektorých vzorcov svojho správania. Pokiaľ by mal maloletý zostať s matkou, bolo by vhodné, aby sa táto osamostatnila a nežila v jednej domácnosti so svojou matkou, nakoľko vzťahy medzi nimi sú dlhodobo narušené a vedú k opakovaným konfliktom, ktoré negatívne vplývajú nielen na matku, ale aj na dieťa. Matka musí byť dlhodobo vedená a monitorovaná. Matka menej načúva reálnym potrebám svojho dieťaťa, skôr na situáciu pozerá a prežíva ju cez seba a svoje potreby. Otcova osobnosť je taktiež nezrelá, schopnosť adekvátne riešiť záťažové situácie je u neho taktiež výrazne oslabená, kontakt s realitou je na rozdiel od matky v norme, o syna sa dokáže uspokojivo postarať, taktiež pokiaľ syn prekračuje hranice, otec ho upozorňuje s veľkou trpezlivosťou. Pokiaľ sa jedná o maloletého, tento má vytvorený pozitívny emocionálny vzťah k obom rodičom, pri oboch sa cíti bezpečne, pôsobí však uvoľnenejšie a kľudnejšie v spoločnosti otca, je zjavné, že maloletý otca rešpektuje a nemá tendenciu prekračovať hranice ako pri matke, pri tejto si uvedomuje menšiu mieru kontroly. Znalec uzavrel, že aktuálne o niečo lepšie predpoklady na výchovu maloletého má otec, pretože je schopný zodpovednejšieho prístupu k výchove a starostlivosti o maloletého, je schopnejší zaviesť do jeho života režim a hranice, ktoré dieťa potrebuje pre svoj bezpečný vývoj, taktiež jeho sociálne a rodinné zázemie sa momentálne javí ako stabilnejšie a vhodnejšie na výchovu maloletého dieťaťa. Rodinné zázemie matky je dlhodobo narušené opakujúcimi sa konfliktami so starou matkou dieťaťa, matka si častokrát neuvedomuje svoju zodpovednosť za vlastné rozhodnutia taktiež nerozmýšľa nad dôsledkami svojich rozhodnutí, často koná impulzívne a pod vplyvom aktuálnej potreby, je menej osobnostne zrelá a nemá osvojené niektoré rodičovské zručnosti.

5. Na pojednávaní konanom dňa 3.12.2018 súd oboznámil účastníkov konania s výsledkami znaleckého dokazovania a uzavrel, že v prípade ak matka nebude dobrovoľne umiestnená do krízového centra, dieťa bude zverené s poukazom na znalecký posudok otcovi, u ktorého sú evidentne lepšie predpoklady na jeho výchovu. S poukazom na vek maloletého dieťaťa a postoj matky k veci súd tejto uviedol, že maloletý môže byť zverený do jej starostlivosti len za predpokladu, ak opustí domácnosť starej matky a odíde so synom do krízového centra, ktoré bude vedieť zabezpečiť dohľad nad matkou a osvojenie si potrebných rodičovských zručností. Matka uviedla, že nastúpi do krízového centra dobrovoľne, taktiež uviedla, že má prácu v Pezinku (obchod CCC) a zarába cca 290 eur mesačne.

6. Kolízny opatrovník doručil súdu správu, podľa ktorej bola matka dňa 11.12.2018 v krízovom centre v Trnave, ktoré však matku odmietlo prijať s poukazom na vyjadrenia starej matky prezentované u sociálnej pracovníčky ohľadom nesamostatnosti matky a jej psychiatrického ochorenia, podľa názoru krízového centra matka potrebuje 24-hodinovú starostlivosť, ktorú oni nedokážu zabezpečiť. S poukazom na uvedený vývoj kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do starostlivosti otca.

7. Na pojednávaní konanom dňa 27.2.2018 matka prezentovala svoje zámery odísť do krízového centra v Bratislave, taktiež však priznala, že sa jej nepodarilo kontaktovať nikoho kompetentného. Z priebehu pojednávania nakoniec vyplynulo, že matka sa plánuje odsťahovať do Bratislavy za novým priateľom, ktorý býva v ubytovni a pozná ho dva mesiace. Matka taktiež uviedla, že predbežne zisťovala dostupnosť škôlok v Bratislave, tieto sú však plné, otec na to uviedol, že v Dubovej by so škôlkou nemal byť žiaden problém. Následne rodičia navrhli schváliť rodičovskú dohodu, podľa ktorej by bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca bez úpravy styku s tým, že matka by bola zaviazaná hradiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Obaja rodičia na pojednávaní zhodne s kolíznym opatrovníkom uviedli, že sa dobrovoľne podrobia sanácii rodiny v organizácii TENENET o.z.

8. Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 prvá veta a ods. 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

11. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

13. Rodičia na poslednom pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd nemal dôvod neschváliť, pretože dospel k záveru, že táto je nepochybne v záujme maloletého. Z dokazovania v tomto konaní vyplynulo, že výchovné prostredie u matky nie je momentálne vhodné pre maloletého, táto si evidentne neuvedomuje vážnosť situácie a napriek opakovanej snahe súdu i kolízneho opatrovníka svoje rodinné pomery neupravila tak, aby jej bolo možné zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti. Napriek tomu, že z priebehu konania vyplynula jednoznačne potreba odtrhnutia matky z domácnosti starej matky a jej umiestnenie do zariadenia kde by si mohla osvojiť potrebné rodičovské zručnosti, táto sa rozhodla presťahovať do Bratislavy do ubytovne k úplne novému priateľovi, čo rozhodne nemožno vyhodnotiť ako zodpovedné rozhodnutie ktoré by korešpondovalo so záujmami maloletého. Naopak, opätovne sa preukázalo, že matka uprednostňuje svoje záujmy pred reálnymi potrebami maloletého, ktorý momentálne potrebuje stabilné rodinné prostredie a toto mu za aktuálnych pomerov dokáže poskytnúť len otec, k čomu dospel aj súdny znalec. Výška výživného je podľa názoru súdu s poukazom na vek maloletého a jeho bežné, odôvodnené potreby primerané veku adekvátna a zohľadňuje i aktuálnu finančnú situáciu matky, ktorá podľa názoru súdu ani nie je s konečnou platnosťou ustálená (matka momentálne je zamestnaná, dlhodobo si však nedokáže udržať zamestnanie). Je otázne, či si matka v dohľadnej dobe uvedomí svoju rolu v živote jej dieťaťa a rozhodne sa riešiť nielen svoje pomery ako také, ale i svoj zdravotný stav, ku ktorému sa taktiež nestavia kriticky.

14. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

15. O trovách štátu, ktoré vznikli nariadením znaleckého dokazovania súd rozhodol s poukazom na § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pretože tieto vznikli následkom ex offo dokazovania zo strany súdu realizovaného v záujme maloletého. Matka ešte pred nariadením znaleckého dokazovania žiadala zastaviť konanie, súd však v konaní na podnet kolízneho opatrovníka pokračoval, pretože maloletý nemal u matky zjavne vhodné výchovné prostredie a toto bolo vážne ohrozené jej nedostatočnou starostlivosťou a psychiatrickým ochorením. Matka, ktorej finančné pomery nedovoľovali zaplatenie preddavku na trovy dôkazu (pretože táto bola až do posledného pojednávania bez zamestnania a poberala len rodičovský príspevok, momentálne taktiež nedosahuje dostatočný príjem) trvala na zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti až do posledného pojednávania, kedy s otcom uzavrela rodičovskú dohodu. Otcove majetkové pomery by odôvodňovali jeho zaviazanie na náhradu trov štátu, jeho postoj v konaní však nebol dôvodom na nariadenie znaleckého dokazovania zo strany súdu, ku ktorému súd pristúpil na návrh kolízneho opatrovníka najmä pre správanie matky, ktorá vykazovala známky rodičovskej nespôsobilosti. Z uvedeného dôvodu by podľa názoru súdu, i s poukazom na pokračovanie v konaní v zmysle § 29 ods. 1 a 2 CMP, nebolo spravodlivé od otca žiadať náhradu trov konania štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie voči výroku I. tohto rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.