Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29CoE/85/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35937874, proti povinnému: V.. B. I., W. XX, XXX XX B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu G. W., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX K., o vymoženie sumy 1.310,46 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Er/59/2004-36 zo dňa 06.11.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Oprávnený, povinný ani súdny exekútor nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Nepriznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi V. W. Z.. Uznesenie vo výroku o trovách súdneho exekútora odôvodnil ust. § 243j Exekučného poriadku a uviedol, že súd mal preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky z oprávneného Všeobecná úverová poisťovňa na spoločnosť O., a.s. a táto svoju pohľadávku postúpila Slovenskej konsolidačnej, a.s.. Hoci oprávnený v tomto konaní má procesnoprávne postavenie účastníka konania, hmotnoprávne už nie je oprávnený z pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Z poukazom na túto skutočnosť a s prihliadnutím na nečinnosť zo strany súdneho exekútora, ktorý od 14.02.2006 a 17.05.2006, kedy mu bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, nepodal návrh na zmenu účastníka (viac ako 12 rokov). Preto súd podľa § 243j Exekučného poriadku rozhodol, že nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu, a to len proti výroku o trovách súdneho exekútora, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie súdny exekútor. Uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých exekútor nie je podnikateľom, ale vykonáva činnosť, ktorá inak prináleží štátu. Vzťah medzi exekútorom a účastníkmi exekučného konania sa nemôže považovať za vzťah súkromnoprávny, ale verejnoprávny. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho ústavou garantovaného práva a je to porušenie článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. Súdny exekútor nemôže odmietnuť podaný návrh na vykonanie exekúcie a súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie je vždy povinný postupovať tak, aby boli chránené ústavou garantované práva, teda aj práva súdneho exekútora. Súd mal podľa neho postupovať podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie má znášať oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie a schválil trovy exekúcie tak, ako to vyčíslil v návrhu zo 17.08.2018.

3. Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách súdneho exekútora odôvodnil aplikáciou ust. § 243j Exekučného poriadku a prihliadol na skutočnosti uvedené v tomto ustanovení, teda na to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, keď po dobu viac ako 12 rokov nepredložil súdu návrh na zmenu účastníka konania napriek tomu, že o postúpení pohľadávky (dvojnásobnom) vedel. Bolo povinnosťou súdneho exekútora súdu doručiť návrh na zmenu účastníka v lehote 14 dní, odkedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Tieto skutočnosti súdny exekútor vo svojom odvolaní vôbec nespochybňuje. Keďže odvolací súd je viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania, nebolo možné takémuto odvolaniu vyhovieť. V zásade platí to čo uviedol súdny exekútor, že pri vyhlásení konkurzu na majetok povinného má trovy exekúcie znášať oprávnený, avšak ust. § 243j Exekučného poriadku je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k tomuto ustanoveniu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Súdny exekútor v odvolacom konaní nebol úspešný, oprávnenému ani povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že oprávnený, povinný ani súdny exekútor nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.