Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29CoE-85-2018.pdf
PDF · 65.61 KB
Case nature
Subarea
29CoE/85/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35937874, proti povinnému: V.. B. I., W. XX, XXX XX B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu G. W., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX K., o vymoženie sumy 1.310,46 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Er/59/2004-36 zo dňa 06.11.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Oprávnený, povinný ani súdny exekútor nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Nepriznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi V. W. Z.. Uznesenie vo výroku o trovách súdneho exekútora odôvodnil ust. § 243j Exekučného poriadku a uviedol, že súd mal preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky z oprávneného Všeobecná úverová poisťovňa na spoločnosť O., a.s. a táto svoju pohľadávku postúpila Slovenskej konsolidačnej, a.s.. Hoci oprávnený v tomto konaní má procesnoprávne postavenie účastníka konania, hmotnoprávne už nie je oprávnený z pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Z poukazom na túto skutočnosť a s prihliadnutím na nečinnosť zo strany súdneho exekútora, ktorý od 14.02.2006 a 17.05.2006, kedy mu bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, nepodal návrh na zmenu účastníka (viac ako 12 rokov). Preto súd podľa § 243j Exekučného poriadku rozhodol, že nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
2. Proti tomuto rozhodnutiu, a to len proti výroku o trovách súdneho exekútora, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie súdny exekútor. Uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých exekútor nie je podnikateľom, ale vykonáva činnosť, ktorá inak prináleží štátu. Vzťah medzi exekútorom a účastníkmi exekučného konania sa nemôže považovať za vzťah súkromnoprávny, ale verejnoprávny. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho ústavou garantovaného práva a je to porušenie článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. Súdny exekútor nemôže odmietnuť podaný návrh na vykonanie exekúcie a súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie je vždy povinný postupovať tak, aby boli chránené ústavou garantované práva, teda aj práva súdneho exekútora. Súd mal podľa neho postupovať podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie má znášať oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie a schválil trovy exekúcie tak, ako to vyčíslil v návrhu zo 17.08.2018.
3. Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách súdneho exekútora odôvodnil aplikáciou ust. § 243j Exekučného poriadku a prihliadol na skutočnosti uvedené v tomto ustanovení, teda na to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, keď po dobu viac ako 12 rokov nepredložil súdu návrh na zmenu účastníka konania napriek tomu, že o postúpení pohľadávky (dvojnásobnom) vedel. Bolo povinnosťou súdneho exekútora súdu doručiť návrh na zmenu účastníka v lehote 14 dní, odkedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Tieto skutočnosti súdny exekútor vo svojom odvolaní vôbec nespochybňuje. Keďže odvolací súd je viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania, nebolo možné takémuto odvolaniu vyhovieť. V zásade platí to čo uviedol súdny exekútor, že pri vyhlásení konkurzu na majetok povinného má trovy exekúcie znášať oprávnený, avšak ust. § 243j Exekučného poriadku je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k tomuto ustanoveniu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Súdny exekútor v odvolacom konaní nebol úspešný, oprávnenému ani povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že oprávnený, povinný ani súdny exekútor nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.